Synonymá slova "li" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 732 výsledkov (7 strán)

  • lichotivý 1. obsahujúci lichôtky, často prehnanú chválu a pod.: hovoril o mne samé lichotivé sloválíškavýzaliečavýlichotnícky (majúci obyč. cieľ prehnanými lichôtkami vyvolať priazeň): líškavý, zaliečavý tón reči; žiak si chcel zaliečavým, lichotníckym správaním získať učiteľapodlízavýpejor.: pochlebovačnýpochlebovačskýpochlebníckypochlebnýpoklonkársky (prehnane a pokrytecky lichotiaci s cieľom získať priazeň): hovoriť šéfovi samé podlízavé, pochlebovačné, poklonkárske frázypejor. servilný (ponížene lichotiaci): servilná úctivosťkniž. lichotnýpren. expr. medový: medové reči

    2. p. príjemný


    lichotnícky p. lichotivý 1


    lichotník zaliečavý, lichotivý človek • zaliečavec: za dievčaťom chodili celé zástupy lichotníkov, zaliečavcovexpr. líškavechovor. expr.: šmajchlovníkšmajchliaršmajchlošpejor.: podlízavecpodlizačpodlizovačpochlebníkpochlebovačpätolizačpoklonkárpotrimiskár (najmä o tom, kto si zaliečaním chce získať priazeň nadriadeného, vyššie postaveného): dvere riaditeľa boli pre lichotníkov, zaliečavcov, líškavcov zatvorenéexpr. okiadzačpejor.: služobníkvrtichvostkniž. pejor. pritakávač


    lichotný p. lichotivý 1


    lichôtka zaliečavý slovný prejav • poklona: nedať sa opantať lichôtkami, poklonamizried. lichotahovor. kompliment: list plný komplimentov


    lichva p. statok1


    lichý p. prázdny 2, klamný


    liknavo p. pomaly 1


    likvidácia spôsobenie neexistencie niečoho • likvidovanieodstránenieodstraňovanie: likvidácia, odstránenie, odstraňovanie trosiekrušeniezrušenie: rušenie, zrušenie prevádzkarneusmrteniezabitie: usmrtenie, zabitie vodcov opozícieničeniezničenie: ničenie, zničenie nepriateľa


    likvidátor kto zisťuje správnosť a splatnosť nejakej pohľadávky a poukazuje ju na výplatu • zried. zúčtovateľvýplatca


    likvidovať p. rušiť 1


    lilavkavý, lilavkastý p. fialový


    lilavo p. fialovo, porov. aj fialový


    lilavý p. fialový


    lilipután p. trpaslík 2


    liliputánsky p. malý 1, drobný 1


    limba p. borovica


    limit čo ohraničuje nejaké množstvo al. proces • hranica: prekročiť limit, hranicu únosnostiobmedzeniekvóta: vývozné obmedzenie, vývozná kvótamedza: fantázia nemá medze


    limitný p. hraničný 2


    limitovaný p. konečný 2


    limitovať p. obmedziť 1


    limitový p. hraničný 2


    limonáda 1. p. malinovka 2. p. gýč


    limonit hnedá železná ruda • hnedeľ: úlomok limonitu, hnedeľa


    limuzína p. automobil


    linajka rovná, obyč. vodorovná čiara • linka: linajka, linka v zošite


    linajkovaný p. linkovaný


    linajkovať p. linkovať


    linajkový p. linkovaný


    lineár p. pravítko


    lineárne p. priamo 1


    lineárny 1. p. priamy 1, rovný 1 2. p. priamočiary 1 3. p. jednorozmerný


    lingvista p. jazykovedec


    lingvistika p. jazykoveda


    línia 1. p. čiara 1, 2 2. p. obrys 1 3. p. hranica 1


    linka 1. p. linajka 2. p. spoj 2


    linkovaný obsahujúci rovné, obyč. vodorovné čiary ako riadky • linajkovýlinajkovaný: linkovaný, linajkový zošitúčt.: rastrovýrastrovaný (linkovaný a rozdelený na stĺpce): rastrový papier


    linkovať kresliť rovné čiary na papier • linajkovať: linkoval, linajkoval papier pre dieťačiaraťčiarkovať: čiarkovali hárky na zápisyzastar. trahovať


    linonár p. pravítko


    lipieť p. lipnúť 1


    lipkať 1. p. plieskať 1 2. p. biť 2


    lipkať sa p. lepiť sa 1


    lipkavý, lipký p. lepkavý 1


    lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťochexpr. visieť: lipne, visí na svojom majetkukniž. zastar.: ľpieťľnúťkniž. zried. lipieť: lipel na svojej matkeľúbiťmať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihytúžiťbažiťdychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch

    2. p. lepiť sa 1


    lis nástroj, stroj na lisovanie • hovor. preš: lis, preš na ovocie


    liskavý p. trblietavý


    lisknúť sa, lisnúť sa p. lesknúť sa


    lisovať tlakom oddeľovať od tuhých látok tekutinu • hovor. prešovať: lisovali, prešovali hroznopretláčaťpasírovaťvytláčať: pretláčať, pasírovať zeleninu; vytláčať olej zo semienpretierať (cez sito): pretierala paradajky


    lisovňa dielňa, v ktorej sa lisuje • hovor. prešovňa: lisovňa, prešovňa ovocia


    list 1. písomná správa • zastaráv. písmo: prišiel list, prišlo písmo z úraduprípis (úradný list) • epištola (list apoštola k veriacim; básnický list)

    p. aj listina

    2. papier obdĺžnikového tvaru (obyč. popísaný) • hovor. pren. lajster: strkal predsedovi popísané listy, lajstre pod noshovor. pren. lajstro


    listár p. doručovateľ


    listina úradne zhotovená, resp. oficiálna písomnosť • hovor.: lajsterlajstrohovor. pejor. bumážka: má bumážky zo všetkých úradovlist (úradný): zmluvný, poverovací listhovor. ceduľa


    lístok 1. niečo tenké ako list • plátok: pokryť niečo lístkami, plátkami zlata

    2. papier malého (pohľadnicového) formátu slúžiaci na rozličné záznamy • kartakartička: z kartotéky zmizli dajaké lístky, karty, kartičky; syn poslal lístok, kartu z vojnykorešpondenčný lístokhovor. korešpondentka (lístok s natlačenou známkou) • tiket (stávkový lístok)


    listovné p. poštovné


    listový, listovný p. písomný


    lišaj p. ekzém


    lišiacky p. prešibaný, šibalský


    lišiak p. prefíkanec


    líšiť sa p. odlišovať sa


    líška p. prefíkanec


    líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemulichotiťrobiť poklonyhovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimentyhovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darčekpredchádzať sinadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemupodlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovihovor. kurizovaťexpr.: okiadzaťobkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sanár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovipejor.: pochlebovaťpodkladať sapoklonkovať (sa)službičkovaťprisluhovaťfraz. natierať/mazať niekomu med okolo ústfraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadenýmzried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak)nár. expr.: fatinkovať safatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťupejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)


    líškavec p. lichotník


    líškavý p. lichotivý 1, podlízavý, servilný, zaliečavý


    lišta p. lata


    lišťať sa p. lesknúť sa


    litánie p. výčitka


    litera p. písmeno


    literárny týkajúci sa (umeleckej) literatúry • slovesný: literárna, slovesná tvorba mladého autora; rozvoj literárneho, slovesného umenia národazastar. literný (vo vzťahu k písanej podobe umeleckej literatúry)


    literatúra 1. súhrn slovesných prác • slovesnosť: literatúra, slovesnosť stredovekukniž.: písomníctvospisba: vedecká spisba

    2. p. bibliografia


    litografia technika tlače z plochy litografického kameňa; takto vzniknutý odtlačok • kameňotlač: farebná litografia, kameňotlač


    liturgia náuka o cirkevných (bohoslužobných) obradoch • obradoslovie: pravoslávna liturgia, pravoslávne obradoslovie


    liturgický ktorý súvisí s náboženskými obradmi, ktorý je určený na náboženské obrady • bohoslužobný: staroslovienčina bola liturgickým, bohoslužobným jazykom Slovanovomšový (súvisiaci s omšou ako náboženským obradom): liturgické, omšové piesnekánonický (ustálený a presne určený na isté náboženské obrady): prepisovať liturgický, kánonický textkniž. sakrálny: sakrálne obrady


    lízať 1. prechádzať jazykom po niečom • olizovaťoblizovať: pes si líže, oblizuje ranyexpr. lizkať: dieťa lizkalo zmrzlinu

    2. p. bozkávať 3. p. líškať sa


    lízať sa p. liečiť sa


    lizkať p. lízať 1


    liznúť p. udrieť 1


    liznúť si p. upiť si


    ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížnehomať rád: má rád svoje deti, priateľovrád vidieťvítať: rád videný, vítaný hosťzbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matkulipnúťexpr. visieťkniž. zastar.: ľpieťľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťochzried. návidieť (Dobšinský, Jégé)

    2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedláobľubovaťmať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvetyvítať: víta zmenupotrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotuvyhľadávať: vyhľadáva samotu


    malinovka sladký nápoj z ovocnej šťavy a vody al. sódy • limonáda: napiť sa malinovky, limonádycitronáda (nápoj z citrónovej šťavy) • oranžáda (nápoj z pomarančovej šťavy)


    maľovať 1. zobrazovať niečo pomocou farieb • kresliť: maľovať, kresliť jesennú krajinuhovor. štrajchať (nedbanlivo maľovať, obyč. rovné čiary): štrajchal štetcom po papierihovor. expr. machliť (škaredo, neúhľadne maľovať): machlil nový nepodarok

    2. farbami ozdobovať (obyč. tvár) • farbiť: ženy sa rady maľujú; výrazne si farbila očihovor. šminkovať: šminkovala sa pred zrkadlomhovor. expr. machliť (nevkusne maľovať): machlila si oči krikľavými farbamilíčiťmaskovať (maľovaním vytvárať nový vzhľad, obyč. v divadle): maskér líčil, maskoval hercov

    3. p. líčiť 1 4. p. písať 1 5. p. biť 2


    malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosťdrobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzynízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnotyneveľkýnevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký platnezreteľnýnebadanýnebadateľnýnevýraznýneviditeľnýminiatúrnymikroskopickýhovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčikúzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzkakrátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrkyplytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jamanedostačujúcinedostatočnýslabýchabýexpr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útechazakrpatenýnedorastenýi expr. krpatýpren. expr.: trpasličípiadimužíckyškriatkovskýkolibričíliliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihyskromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plattesnýobmedzenýstiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnicešťúplyexpr.: šťúplučkýšťúpluškýkniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavuzanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná sumaexpr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsamizivýnepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenienepočetný: malá, nepočetná skupinkabagateľnýblšacíblšíexpr. halierový: bagateľný, blšací, halierový ziskhovor. pomenší: pomenšia izbakoľký-toľkýaký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilieexpr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchyexpr.: pramalýprimalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečoexpr.: maličkýmaličičkýmalinkýmalilinkýmalunkýmalulinkýmalučkýmalučičkýzried. malučenkýnár. malušký

    2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelýpráv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detímladý: mladý vlčiakhrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

    p. aj nedospelý

    3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný


    maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny) • najväčšínajvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinunajrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší programmaximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakovúplnýabsolútny (ktorý má plnú al. neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosťkrajnývrcholnýhraničnýlimitnýlimitovýprahovýstropnýstropovýmedznýšpičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovcazvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia


    meteor optický úkaz vyvolaný dotykom kozmických častíc s atmosférou • poet. lietavicazastar. povetroň: obloha priam horela od meteorov, lietavíc, povetroňov


    mihotavý ktorý sa striedavo zjavuje a mizne, rýchlo sa pohybuje sem a tam (obyč. o pohyboch a svetelných efektoch) • kmitavýmihavý: mihotavý, kmitavý pohyb nôh (pri tanci); kmitavé, mihavé tieneblikotavýblikavýchvejivýtrasľavý (ktorý prerušovane svieti): blikotavé, blikavé svetielko; trasľavý, chvejivý plameň sviectrblietavýligotavýjagavýjagotavýblýskavýblyšťavýblyskotavýiskrivý (ktorý vydáva prerušované svetelné efekty) • expr. lengavý: mihotavé, trblietavé svetlo hviezd; jagavý, jagotavý, ligotavý, iskrivý sneh; blýskavá, blyšťavá vodná hladina; trblietavá, blýskavá rybka

    p. aj meňavý


    nalievať spôsobovať, aby tekutina tiekla do nejakej nádoby • vlievaťliať: nalieval, vlieval, lial víno do pohárovcediť (liať cez cedidlo): cedila polievku do tanierovčapovať (liať cez čap): čapovať pivo do pohárovexpr.: cvrkaťčrpkaťcŕkať (nalievať malé množstvo)


    nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzorpokračovaťnadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otcafraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajachsprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti

    2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinoknadchádzaťnadchodiťprichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časyzačínať sanastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jarblížiť sapribližovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večerexpr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhýmexpr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé

    3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať


    normalizovaný presne určený predpisom, normou a pod. • predpísaný: príspevok musí mať normalizovaný, predpísaný počet stránlimitovýlimitný (s určenou hornou al. dolnou hranicou): limitový, limitný odber výrobkovneodb. normálny (zodpovedajúci bežnej, zaužívanej norme): normálny rozchod koľajníc

    p. aj určený


    obmedziť 1. určiť rozsah platnosti, pôsobnosti niekoho, niečoho • ohraničiť: vláda obmedzila, ohraničila právomoc úradovvymedziťkniž. limitovať: vymedzenie, limitovanie času na výskumkniž. rámcovať (nedok.): autor rámcuje dej historickými udalosťamilokalizovať (obmedziť pôsobenie niečoho na isté miesto): lokalizovať požiar

    2. určiť menší rozsah, intenzitu, platnosť a pod. • zmenšiťznížiť: obmedziť, zmenšiť, znížiť prídel pohonných hmôtzúžiť: zúžiť okruh pôsobnostíkniž. oklieštiť: oklieštiť práva, požiadavky menšínredukovaťzredukovať: (z)redukovanie stavu armádyreštringovaťzreštringovať: (z)reštringovanie počtu zamestnancov, financiíparalyzovať (urobiť menej účinným): paralyzovať škodlivú činnosť spolkuminimalizovať (obmedziť na minimum) • pren. expr.: obkresaťobstrihaťokyptiť: obkresať, obstrihať platnosť zákona; okyptiť domáci rozpočet


    obrys 1. výrazné ohraničenie dvoch predmetov javiacich sa ako plochy • kontúralínia: obrys, kontúra, línia vrchov na obzorečiara: v diaľke sa črtá čiara pohoriasiluetaprofil (podoba vnímaná v základných črtách): z diaľky vidieť siluetu, profil budovy

    2. p. náčrt 1


    odlišovať sa byť iným, inakším pri vzájomnom porovnávaní • líšiť sa: údaje sa odlišovali, líšilidiferencovať saodchyľovať sakniž. rôzniť sa: deti sa veľkosťou diferencovali; ich postoje sa odchyľovali od našich; mienky sa rôznilibyť odlišnýbyť odchodnýbyť odchylnýbyť rozdielny: nechce byť odlišný, odchodný, rozdielny od ostatných


    ohraničený ktorého priestorové rozloženie, rozsah, intenzita al. trvanie sú určené istými hranicami (op. bezhraničný, bezmedzný) • vymedzenývyhranenývyhradený: pohybovať sa v ohraničenom, vymedzenom, vyhranenom priestore; mať vymedzenú, vyhradenú právomocobmedzený (op. neobmedzený): pohybovať sa ohraničenou, obmedzenou rýchlosťou; pomáhať v rámci svojich obmedzených možnostíkniž. limitovaný (ktorý nemožno prekročiť): limitovaný rozsah diela; limitované cenykonečný (nachádzajúci sa na hranici, obyč. z časového hľadiska; op. nekonečný): každý život je ohraničený, konečnýuzavretý (o priestore): ohraničené, uzavreté územiemalý (op. veľký, široký): mať ohraničený, malý vplyvtesnýstiesnený (hranicami brániaci vo voľnom pohybe; op. voľný): tesný, stiesnený výbehúzkyšpeciálny (obyč. čo sa týka rozsahu; op. široký): úzky, špeciálny pojem; ohraničená, úzka oblasť záujmu; zišla sa tu užšia spoločnosťkniž. oklieštenýpren. okyptený (ktorý má určené príliš malé hranice): oklieštená, okyptená výroba; oklieštená moc


    omša základný náboženský obrad v katolíckej cirkvi • bohoslužbaliturgia: ranná omša, bohoslužba, liturgia; slávnostná omša, liturgiaroráty (ranná adventná omša) • utiereň (omša o polnoci 24. decembra) • hovor. polnočná (omša o polnoci 24. decembra) • zastaráv. zádušnica (omša za zomretého)


    opraty remenná súčasť postroja na vedenie záprahu • liace: potiahnuť opraty, liace


    oprávnenie 1. čo dáva, poskytuje niekomu právo na niečo • nárokprávo (oprávnenie vyplývajúce obyč. zo zákona): mať oprávnenie, nárok, právo žiadať úľavuprávomoc (oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z právnych vzťahov) • kompetenciapôsobnosť: získať potrebnú právomoc, kompetenciu; nevyplýva to z ich pôsobnostikoncesia (oprávnenie na vykonávanie istej činnosti): podnikateľská koncesialicencia (oprávnenie vyrábať, dovážať, používať cudziu značku a pod.): výrobná, dovozná licenciapovolenie: povolenie vstupu; povolenie predávať, obchodovať

    2. p. dôvod


    písmeno jednotlivý grafický znak písma • litera: malé, veľké písmená, literygraféma (písomný znak hlásky)


    písomný sprostredkovaný, vykonaný písomne • korešpondenčnýlistový: písomný, korešpondenčný, listový stykzastar. listovný


    plaziť sa 1. pohybovať sa vlnovitými pohybmi tela (o plazoch) al. prikrčený na zem (o človeku a zvieratách) • liezť: slimák sa pomaly plazil, pomaly liezol po šaláte; vojak so psom sa plazí, lezie smerom k lesupren. ťahať sašíriť sa: hmla sa ťahala, šírila po celom kraji

    2. usilovať sa o nenápadný pohyb • zakrádať sa: zlodej sa plazil, zakrádal k otvorenému oblokuprikrádať saplúžiť sa: dieťa sa prikráda k prichystaným sladkostiam; pes sa plúži ku kosti

    3. (o niektorých rastlinách) zachytávať sa pri rastení na iných rastlinách al. predmetoch úponkami • popínať saťahať sa: divý vinič sa plazí, popína, ťahá po múrevinúť saovíjať sa: fazuľa sa vinie, ovíja okolo plota

    4. p. klaňať sa 2


    plieskať 1. prudkými pohybmi ohybného predmetu (napr. prúta, biča) spôsobovať vznik krátkych prenikavých zvukov • práskaťtlieskať: plieskať, práskať, tlieskať korbáčomšľahaťlupkať: tesne nad hlavou mu šľahal, lupkal bičíkomexpr. lipkať: vo vetre lipká zástava

    2. udierať dlaňou • fliaskaťflieskať (po tvári): plieskal, fliaskal ho hlava-nehlavafackaťzauškovaťexpr.: čapcovaťoflinkovať (plieskať po tvári): facká, zauškuje ho za odvrávanieexpr.: ťapkaťťapaťtľapkať (jemne, zľahka plieskať): ťapká, tľapká koníka po širokom krkunár. fácať

    3. spôsobovať príznačné zvuky nárazom vody na pevný materiál • pleskotaťšpliechaťšpľachotaťšplechotaťšpľachtaťšplechtať: vlny plieskajú, pleskocú o breh, špliechajú, špľachocú pri člnečliapaťčľapotaťčľapkaťčliapkaťčapkať (pri menšom množstve vody): dážď čliape, čľapká do oblokovtlieskať

    4. p. hádzať 1 5. p. tárať


    podlízavý ktorý si získava niečiu priazeň prehnaným vychvaľovaním, lichotením a pod.; svedčiaci o tom • zaliečavýlíškavý: podlízavé, zaliečavé, líškavé rečipejor.: podkladačnýpodkladavýslužbičkársky (ktorý sa podkladá slovami al. činmi, službami): podkladační, službičkárski podriadenípoklonkujúcipoklonkárskykniž. pejor. pritakávačský (ktorý poklonkuje, ktorý horlivo vyjadruje súhlas s niekým): poklonkujúce správanie; podlízavé, pritakávačské kývanie hlavoupejor.: pochlebovačnýpochlebovačskýpochlebníckypochlebnýpätolizačský: pochlebovačné, pochlebovačské slová obdivu; pätolizačská povahaúlisný (neúprimne, podlízavo milý): úlisný úsmevpejor.: servilný (odpudzujúco podlízavý) • potrimiskársky: byť servilný voči vrchnostinár. pejor. podliezavý


    podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovaťpodkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovilíškať sazaliečať salichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohováraexpr. zried. pochlebkovaťfraz. expr. lízať pätypejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehaťpredchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudíhovor. pejor. krútichvostikovaťhovor. iron. komprdovaťhovor. expr. šmajchlovať savulg. pchať sa do zadku/do riti


Pozri výraz LI v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: hg, hpm, sda, hss, p, mro, gnf, hyg, delã, bal, ščot, tyh, hbb, tir, rajã
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV