Synonymá slova "len" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 148 výsledkov (2 strán)

  • ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosťa: zvečerilo sa, ale, a matere nikdelež: zbadal ju, lež nedal to najavovšak (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládalkniž. avšak: sľúbil, avšak neprišielpredsaa predsaale predsapredsa všakno predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišieljednakoa jednakoale jednakono jednakojednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učilibaibaželenlenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zubkýmnaproti tomuzatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

    2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!čihovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

    3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dalozajnaozajskutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom ničfaktickyhovor. fakt

    4. p. asi 1 5. p. ba 1


    1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účinkovú • že: vyskakoval, až sa mu hlava zakrútila; bolo tam dymu, až, že zadúšalo

    2. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska veľkej miery • dokonca: prišlo ich až, dokonca tridsať

    3. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska krajnej hranice, miery a pod. • ibalen: až, iba dnes si ho všimli; z dovolenky sa vrátil iba, len včera

    4. p. kým 1 5. p. keď 1 6. p. ak 1


    iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • lenibaželenžeiba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblokledaexpr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo

    2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • lenjedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bálledaexpr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilonapospolvýlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapcičistojednoduchoexpr. len a lenzastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený

    3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2


    ledva 1. vyjadruje krajný stupeň situácie; vyjadruje, že sa dej uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami • sotva: v tme ho ledva, sotva vidíhovor.: len-lenlen-len žetak-taktak-tak že: len-len, tak-tak sa mu podarilo ujsť; len-len že, tak-tak že sa vyškriabal z jamyexpr.: ledvažesotvaže: od únavy ledvaže, sotvaže vidíexpr. ledvučičko (Hviezdoslav)expr. horko-ťažko: ledva, horko-ťažko sa ubránili presilezastar. ledvyarch. ledvým činom (Tajovský, Figuli)nár. ledvaj

    2. uvádza časovú vedľajšiu vetu s rýchlou následnosťou dejov vyjadrených v súvetí • sotva: ledva, sotva dokončili robotu, začalo pršaťakoibaiba čoiba toľkočolenlen čolen toľko čohneď ako: ako, iba si sadol, už začal rozprávať; iba čo, len toľko čo sa rozbrieždilo, odišli do poľa; ledva, hneď ako prišiel domov, sadol si pred televízorexpr.: ledvažesotvaže: ledvaže, sotvaže zazvonilo, už ich nebolozastar. ledvynár. ledvaj


    len 1. p. iba 1, 2 2. p. ale 1 3. p. až 3 4. p. ledva 2 5. p. napríklad 6. p. tam 3


    napríklad nadväzuje na kontext a pripája aktuálny výraz; uvádza vysvetlenie k známemu textu alebo vypočítavanie • povedzmedajme tomu: išiel by som napríklad, povedzme do kina; začneme dajme tomu o piatej; z ihličnatých stromov u nás rastie napríklad, povedzme smrek, jedľa, borovicateda: venujme sa teda tomuto problémulenhovor.: taktakto: všimnime si napríklad, len výsledky volieb; A tak, takto sto korún by ti nestačilo?zastar. príkladmo


    samý 1. vyjadruje výlučnosť, úplnosť nejakej vlastnosti al. nejakého javu a pod. • čistýúplný: telo samá, čistá, úplná ranahovor. jeden: košeľa jedna dieraibalenvšetko: deti – iba, len, všetko chlapci – sa im vydarili

    p. aj úplný, číry 2

    2. p. stelesnený 2


    tam 1. ukazuje al. odkazuje na vzdialené miesto (op. tu) • hovor. tamto (op. tuto): tam, tamto na poličke sú kľúčehovor.: henhentam: hen, hentam sa čosi hýbeexpr.: tamhľatamtohľa: tamhľa, tamtohľa ktosi sedínár.: heno (F. Hečko)tamo (Vajanský)tamok (Hviezdoslav)tamtoka

    2. ukazuje al. odkazuje na smer na vzdialené miesto (op. sem) • ta: išiel tam, ta horehovor.: henhentam: choďte hen, hentam do toho domunár. tamtoka

    3. hovor. (s odtienkom záporného hodnotenia) zdôrazňuje výraz, ku ktorému patrí • len: kto by tam, už jedol také hrušky; ktože ho len vie

    4. p. preč 2


    navonok 1. z vonkajšej strany, z vonkajšej stránky, vyvolávajúc zdanie; nie naozaj • naokozvonkazvonkunár. zvonky: súkromné podnikanie je navonok, naoko veľmi lákavé; zvonka sa ničím nelíšil od ostatnýchzdanlivoočistomzried. očistomok (Rázus)nár. naprezrek (Mináč): zdanlivo, očistom súhlasil s každým otcovým slovomna pohľadna prvý pohľad: na (prvý) pohľad sa mu všetko zdalo v poriadkuvonkajškovo: navonok, vonkajškovo pôsobí veľmi dobreformálnefraz.: pre formulen pre formukniž. al. hovor. pro forma: s návrhom už súhlasil, no navonok, formálne ešte odporoval; všetko robil iba tak pre formufraz. len aby sa nepovedalo

    2. p. von 1


    povrchne 1. nejdúc do hĺbky, k podstate; svedčiac o tom (op. dôkladne) • zbežneletmo: iba tak povrchne, zbežne, letmo si prezrel výstavuplytko: plytko rozmýšľaťneúplnenedokonalenedokonalo: neúplne, nedokonale spracovaný materiálpolovičatonedôslednekniž. nekonzekventne: spory riešil polovičato, nedôsledne, nekonzekventneneodbornediletantsky (nezakladajúc sa na odborných vedomostiach): k problému pristupoval neodborne, diletantsky

    porov. aj povrchný

    2. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom (op. poriadne) • nedbanlivonedbalo: povrchne, nedbanlivo, nedbalo utretý prachneporiadnehovor. fušersky: fušersky opravené autoexpr. nedbajskypejor. lajdácky: na návštevu prišiel neporiadne, nedbajsky, lajdácky oblečenýledabololedajakoledajak: ledabolo, ledajako upratala izbu a odišlaexpr. spakrukyhovor. expr. halabala: všetko robí len tak spakruky, halabalafraz. len aby sa nepovedalo


    sotva 1. vyjadruje, že dej sa uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami; vyjadruje malú mieru niečoho • ledvaexpr.: sotvaželedvaže: od únavy sotva, ledva zaspala; sotvaže, ledvaže sme ho počulilen-lenexpr. len-len že: v tme ho len-len, len-len že zbadalledaexpr. ledaže: malín nazbierala sotva, leda(že) za pohárexpr. horko-ťažko: horko-ťažko sa na nohách udržíhovor. tak-takhovor. expr. tak-tak že: na dne bolo tak-tak (že) za lyžičku cukruexpr. ledvučičkozastar.: sotvysotvyželedvyarch. ledvým činom (Tajovský, Figuli)takmertemer (so záporným slovesom): takmer, temer ho nebolo vidieť

    2. vyjadruje pochybnosť, nedôveru, mierny zápor • expr. sotvaže: sotva, sotvaže ťa navštíviťažkoasi ťažkoasi niepravdepodobne nie: Pôjdeš večer do kina? – Sotva, (asi) ťažko, asi nie.asipravdepodobne (vo výpovedi so záporným slovesom): asi, pravdepodobne sa nevrátizastar.: sotvysotvyže (J. Kráľ)

    3. uvádza vedľajšiu časovú vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety • ledvaexpr.: sotvaželedvaže: sotva, ledva prišiel domov, už niekto zvonil; sotvaže, ledvaže sa skryli, začalo pršaťhneď akolen čolen toľko čo: hneď ako, len (toľko) čo zmaturoval, začal robiťiba čoiba toľko čopráve čo: iba (toľko) čo, práve čo si ľahol, prišiel domov oteczastar.: sotvysotvyže (Dobšinský, Škultéty)kadenáhle (Kalinčiak)nespráv. akonáhle


    zriedkavo vyjadruje minimálne opakovanie deja, stavu, vlastnosti a pod. al. opakovanie deja, stavu vo veľkých časových intervaloch (op. často) • zriedka: zriedkavo, zriedka sa tak dobre cítilzriedkakedymálokedysotvakedyzried. ledakedy: zriedkakedy, málokedy doma pomoholriedkohovor. poriedkoraz za čas: chodieva k nám riedko, poriedko, raz za časmáloexpr.: máličkomálinkomálilinko: málo, máličko ťa vídaťobčasobčasnekedy-tedyzried. kedy-netedy: iba občas, kedy-tedy navštívi rodičovkde-tusem-tamkniž. sporadicky: iba kde-tu, sem-tam, sporadicky si pomôže druhou rukouiba niekedylen niekedy: iba niekedy je tu také tichoojedineleminimálne: takáto choroba sa u nás vyskytuje ojedinele, minimálnevýnimočnevzácne: výnimočne, vzácne možno nájsť plesnivecmimoriadnenezvyčajneneobyčajnekniž.: nezvykleneobvykle: je to mimoriadne, neobyčajne, nezvyčajne krásna ženanevídanenevšedne: nevídane, nevšedne upravený parkfraz.: raz za uhorský rokraz za turecký rok (veľmi zriedkavo)

    porov. aj zriedkavý


    bezcieľne bez konkrétneho cieľa • bezúčelneneúčelnenaplanojalovo: žiť bezcieľne, bezúčelne, naplanoiba taklen tak: iba tak, len tak sa túlal po mestehore-dolukrížom-krážomsem a tam: celé predpoludnie chodil bezcieľne, hore-dolu, krížom-krážom, sem a tamexpr. lárom-fáromhovor. expr. három-fárom: nemôžeš žiť lárom-fáromhovor. expr. naverímboha: iba tak naverímboha vystrelil zo vzduchovky

    p. aj zbytočne


    ledabolo nedbajúc v potrebnej miere na poriadok, na isté zásady, pravidlá, požiadavky a pod. • nedbanlivonedbaloneporiadne: ledabolo, nedbanlivo si prehodil kabát a odišiel; nedbalo, neporiadne nanesená omietka odpadlapovrchneexpr. nedbajsky: to je povrchne, nedbajsky vykonaná opravaexpr. spakruky: ledabolo, spakruky napísaná úlohahovor.: iba taklen tak: peniaze si iba tak, len tak strčil do vreckasubšt. lážo-plážo


    veselo 1. v dobrej nálade, s optimizmom, s veselosťou, s radosťou (op. smutno) • zvesela: veselo, zvesela si vyspevovalarozveselenerozosmiato: rozveselene, rozosmiato odpovedal na otázkyradostnerozradostenerozradostnene: radostne, rozradost(n)ene sa pustil do prácerozihranerozjareneexpr. rozjasane: rozihrane, rozjarene prechádzali okolo nás; rozjasane vychádzali z miestnosti

    porov. aj veselý 1

    2. s príjemným, rozveseľujúcim účinkom (op. chmúrne, pochmúrne) • zvesela: potôčik veselo, zvesela poskakoval po skaláchradostneihravo: oheň radostne, ihravo blčal v sporáku

    3. hovor. bez starostí, bez obmedzenia, bez rozpakov • bezstarostne: veselo, bezstarostne míňa ťažko zarobené peniazehovor. dínom-dánomlen tak: žije si dínom-dánom, len tak

    4. porov. veselý 2


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    takmer obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí; vyjadruje, že veľa nechýbalo a dej by sa bol uskutočnil • skorobezmálatemer: takmer, skoro narazili do stromu; bezmála, temer sa minulipomalyexpr. čajsi: je už pomaly najlepší; bolo už čajsi osem hodín, keď prišliuž-užpriam: už-už, priam by ho boli chytiliviac-menejtakrečenotakpovediac: víťazstvo má viac-menejhovor. praktickykniž. kvázi: povedali mi, že kvázi patrím do rodinylen-lenlen-len žehovor. tak-tak žedobre žedivdiv žezried. len toľko že (v spojení so záporným slovesom): len-len (že), tak-tak že nespadolfraz.: veľa nechýbalolen vlások chýbal: veľa nechýbalo a boli by sa prevrátilipribližne (vyjadruje približnosť): sú približne rovnakí


    len-len 1. p. ledva 1, sotva 1 2. p. takmer


    knísať sa pohybovať sa z boka na bok • kolísať sakývať sa: na vlnách sa kníše, kolíše, kýve člnexpr. kyvotať sa: vo vetre sa kyvocú konárehojdať saexpr. kolembať sa (pri chôdzi, na hojdačke a pod.): žena sa hojdá, kolembá v bokochexpr.: kyvkať sapokyvovať sapokyvkávať sa (slabo sa knísať z boka na bok) • pohojdávať sapokolembávať sa (mierne sa hojdať) • expr. zivkať: lavička sa začala zivkaťexpr.: hontŕľať sahučkať sa (na hojdačke): deti sa v parku hontŕľajú, hučkajúopálať saexpr.: hompáľať sacombáľať sacombŕľať sa (Šikula)holengať salengať sabolengaťbolengať sacelembať sacelengať sa (o niečom visiacom): na pleci sa mu opálal, hompáľal plecniak; ruky sa mu combáľali, holengali pri tele; dlhá sukňa sa jej bolengala, celengala okolo nôh; kosa mu bolengala na pleciklátiť sa (pri pohybe z boka na bok padať pod ťarchou): stromy vo vetre sa klátilinár. kynášať sa (Timrava)pren. balansovať: ruky mu balansovali pozdĺž telaprehýnať sa: v bokoch sa pôvabne prehýnazried. prekyvovať sa: v chôdzi sa prekyvuje z boka na boknespráv. kymácať sa


    lengať sa p. knísať sa


    opálať sa pohybovať sa z boka na bok (o niečom voľne upevnenom, visiacom) • knísať sakolísať sakývať sa: vo vetre sa opálajú, kníšu, kývajú tenké haluzeexpr.: kyvotať sahompáľať sacombáľať saholengať salengať sabolengať sacelembať sacelengať sa: ruky sa mu hompáľali pri tele; zástavy sa kyvotali na stožiarochexpr.: plantať sapľantať sa (o veľmi voľnom oblečení): nohavice sa pľancú okolo kolienexpr. ometať sa: sukňa sa jej ometá okolo nôh


    lengavý p. mihotavý


    mihotavý ktorý sa striedavo zjavuje a mizne, rýchlo sa pohybuje sem a tam (obyč. o pohyboch a svetelných efektoch) • kmitavýmihavý: mihotavý, kmitavý pohyb nôh (pri tanci); kmitavé, mihavé tieneblikotavýblikavýchvejivýtrasľavý (ktorý prerušovane svieti): blikotavé, blikavé svetielko; trasľavý, chvejivý plameň sviectrblietavýligotavýjagavýjagotavýblýskavýblyšťavýblyskotavýiskrivý (ktorý vydáva prerušované svetelné efekty) • expr. lengavý: mihotavé, trblietavé svetlo hviezd; jagavý, jagotavý, ligotavý, iskrivý sneh; blýskavá, blyšťavá vodná hladina; trblietavá, blýskavá rybka

    p. aj meňavý


    leniť sa p. ťažiť sa


    ťažiť sa neos. nemať chuť, vôľu, silu a pod. niečo urobiť • leniť sanechcieť sa: ťaží, lení sa mu učiť; nechce sa mu vstaťexpr. hnusiť sa: hnusí sa mu čo i len rukou pohnúť


    lenivec kto sa vyhýba práci, kto rád zaháľa • leňoch: lenivca, leňocha ťažko prevychovaťdaromníkzried. leňošník (Tajovský)povaľačzaháľačzáhaľkárhliviakexpr.: darebáktrúdpostávačpejor.: darmošľaphniliakhnilošhniľač: hniliaci, hniloši sa povaľujú na lavičkáchpejor. lajdák (kto je lenivý a neporiadny): zo žiaka sa stal lajdákpejor. darmožráč (kto sa z lenivosti priživuje) • pejor.: pecúchpecivál (kto iba doma sedí, kto nie je aktívny) • pejor.: zdochliakzdochlinahovor. pejor.: ulievačulievaksubšt. flákač • expr. vysedávač


    lenivo 1. porov. lenivý 1 2. p. pomaly 1


    pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestunenáhlivoznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: ponenáhleponenáhlopoznenáhlapoznenáhlesponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dverezvoľnapozvoľnavoľnezastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinouťažko: auto sa rozbiehalo ťažkoospanlivoospalomalátneexpr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal rukulenivoexpr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličkyexpr.: piplavoprplavošiplavohovor. expr.: babravobabrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostíexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zemefraz. z kroka na krokslimačím tempomsubšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

    porov. aj pomalý 1

    2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalozvoľnapozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredieznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: poznenáhlapoznenáhlesponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodolexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

    3. vyjadruje výzvu • počkajpočkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvojeexpr.: pomaličkypomalinky

    4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásobytakmertemerbezmálaexpr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišielexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky


    lenivý 1. ktorý má nechuť k práci; pracujúci s nechuťou; vyhýbajúci sa práci (op. usilovný) • darebnýdarobnýdaromný: leniví, darební ľudia; darebný, darobný aj myslieť; darobná, daromná gazdinázáhaľčivýzried. zaháľavý (ktorý sa venuje záhaľke): záhaľčivá mládežpohodlný (ktorému sa nechce vynakladať námahu): leniví, pohodlní zaháľači; dieťa je príliš lenivé, pohodlné do učeniamenej časté nerobotnýhovor. pejor. hnilý: nerobotné dievky sa nevydajú; byť hnilý do akejkoľvek robotypejor. povaľačský

    2. p. pomalý 1


    pohodlný 1. poskytujúci pohodlie • hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kreslekomfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenieútulnýteplýpríjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňuhovor. voľný (obyč. o šatách al. obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy

    2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom • hovor. komótny: pohodlný, komótny človeknenáhlivýneskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futballenivýpasívnyneaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlásiľahkýnenáročnýjednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestuľahostajnýpubl. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postojpejor. panský: zapáčil sa mu panský život


    pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdzazastar. nenáhly: nenáhly návrat k životupokojnýkrokovýprechádzkovýmiernyvoľnýpren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmuspozvoľnýpostupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadoklenivýospanlivýospalýpren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohybyexpr.: ťarbavýťažkopádnyšuchtavýšúchavý: ťarbavé, šuchtavé krokyrozvláčnymalátny: rozvláčna reakciaťahavýtiahlyťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseňzdĺhavýexpr.: piplavýprplavýhovor. expr.: babravýbabrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke rukysubšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbalexpr.: pomalinkýpomalilinký

    2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavýťažkopádnynešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenienepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozognedynamickýexpr. šuchtavý: šuchtavý človeknár. zvlačkavý


    feudál majiteľ pôdy v lénnom zriadení • hist. zemepánlénnik (majiteľ léna)


    šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokratipán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánomveľmožkniežaveľkokniežaarcikniežavojvodaveľkovojvodaarcivojvodagróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barónzemanrytiermarkízdžentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazallénnikman (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)

    2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav)aristokrat: aristokrat ducharytier: rytier cti


    léno za feudalizmu majetok, výsady dané do dedičného užívania • feudum


    leňoch p. lenivec


    okuliare pomôcka na zlepšenie zraku al. na jeho ochranu v podobe dvoch skiel v ráme: nosiť okuliare, slnečné okuliarecvikerškripec (starší typ upevňovaný na koreň nosa) • lorňon (okuliare s rúčkou) • zrkadlovky (okuliare so zrkadlovými sklami) • slang.: okulkyškulky: zarosené škulkyslang. jogurtky (okuliare so silnými dioptrickými sklami) • slang. lenonky (okuliare v tenkom kruhovom ráme)


    leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiťlažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiťhlivieťhalaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniťlajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sapovaľovať sapolihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkomobrastať tukomvypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávaťobstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovaťvegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekaťuhly podopierať


    povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po domeexpr. povaľkávať sa (Dobšinský)postávaťobstávať: postáva, obstáva na uliciexpr.: daromníčiťdarebáčiť: daromníči celý deňzaháľaťleňošiťhlivieťexpr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie domahovor. lažírovaťexpr.: halaškovaťulievať sasubšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákalfraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okienfraz. kraj. ruky si plekať

    p. aj túlať sa, leňošiť

    2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byteležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky


    ulievať sa hovor. expr. vyhýbať sa povinnostiam, práci • subšt. flákať sa: teší sa, keď sa môže v robote ulievať, flákaťpostávaťobstávať (namiesto práce al. počas nej venovať sa zábave, rozptýleniu): chlapi už od desiatej postávajú, obstávajú, debatujúzaháľaťleňošiťexpr. hlivieť (byť nečinný): celý deň zaháľa, leňoší, hliviefraz.: ruky si plekaťpostávať so založenými rukami


    zaháľať tráviť čas v nečinnosti, nič užitočné nerobiť • leňošiť: žiak sa neučí, zaháľa, leňošípovaľovať saponevierať sazried. povaľkávať sapostávať (v kratšom časovom úseku): celý deň sa iba povaľuje; postáva pri roboteexpr.: hlivieťdarebáčiťdaromníčiťhniť: hlivie, hnije bez roboty; nestrpím, aby tu niekto darebáčil, daromníčilnár.: heverovať (Timrava)oblieňať (Timrava)vylihovaťvylihúvaťpolihovaťpolihúvaťexpr. vyvaľovať sa (ležaním v nečinnosti tráviť čas): rád doma vylihuje, polihujefraz. podopierať uhly


    leňoška p. pohovka


    pohovka čalúnený kus nábytku s operadlami al. bez operadiel na sedenie al. ležanie • zastaráv. diván: ležať na pohovke, na divánegauč (pohovka s operadlami): spávať na gaučizastaráv.: kanapaotoman (pohovka bez operadiel): sedieť na kanape, na otomaneleňoška (čalúnená stolička vzadu s operadlom): oddychovať v leňoškeváľanda (čalúnené lôžko bez operadiel) • hovor. zastar. šezlón


    lenže 1. p. iba 1 2. p. ale 1, však 1


    však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • aleno (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieťlenželež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bálnespráv. ovšem

    2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosťa veďlebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohlinár. šak

    3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na očinár. šak

    4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda?nie: Vari by sme mali už ísť, nie?expr.: všakvervšakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho?expr. všakhejzastaráv.: všakánovšakpravdanár. šaknespráv. že


    ani 1. vyjadruje zlučovací vzťah v záporných vetách • a aniako ani: nevie po nemecky ani po anglicky, a ani po anglicky; nepriniesol si ceruzku ani ostatné pomôcky, ako ani ostatné pomôcky

    2. vyjadruje stupňovací vzťah v záporných vetách • ale ani: neprišiel ani nezatelefonoval, ale ani nezatelefonovalba aniba ani len: matku už celý mesiac nenavštívil, ba ani (len) jej nenapísal

    3. pri zápore zdôrazňuje pripojený výraz • poet. ni: nepovedal ani slovo; Nech nemám nič, ni zem, ni dom. (Smrek)ani len (zosilnene zdôrazňuje pripojený výraz): ani len polievku nezjedol

    4. p. ako 2


    aspoň 1. vyjadruje želanie podávateľa, pobádanie prijímateľa z hľadiska krajnej miery, situácie a pod. • expr. aspoňže: aspoň(že) nám napísal; aspoňže sa vrátilčo lenčo i len: keby mi čo (i) len kvety priniesolprinajmenejprinajmenšom: musí sa o to prinajmenej, prinajmenšom pokúsiťminimálnenajmenej: mal by sa jej minimálne ospravedlniť; na to musí mať najmenej strednú školunár. balen

    2. vyjadruje spodnú hranicu približnosti číselných a iných výrazov, pred ktorými stojí • najmenejprinajmenejprinajmenšom: vrhli sa na neho aspoň, najmenej piati; na strome zostalo prinajmenej, prinajmenšom päť kíl čerešníminimálnehovor. minimum: na túto prácu potrebuje minimálne, minimum týždeň

    3. p. totiž


    červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené perykrvavočervenýkrvavýjasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňabledočervenýsvetločervenýslabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúžohnivočervenýohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasyžltočervený (červený do žlta): žltočervené jablkázlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiarapomarančovočervenýoranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlátehlovočervenýtehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenieparadajkovýrajčinovýrajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvovýmrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervenýrumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farbykoralovočervenýkoralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklokarmínovočervenýkarmínový (červený ako karmín) • malinovočervenýmalinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové peryjahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervenýčerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervenýhnedočervenýgaštanovočervenýhrdzavýryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkočemäsovočervenýmäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasysýtočervenýživočervenýtuhočervenýtmavočervenýkniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervenýcviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatkagranátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátovýpurpurovýpurpurovočervenýkniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farbyvínovočervenývínovýhovor. bordovýneskl. bordó (červený až do čierna) • červenastýčervenkastýčervenavýčervenkavý (trocha červený) • načervenastýnačervenkastýnačervenavýnačervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístiekniž. al. poet.: zabronenýzapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner)kniž.: brunátnyrumennýexpr.: červenučkýčervenuškýčervenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

    p. aj sčervenený


    horlivý prehnane usilovný, zaujatý niečím; plný nadšenia; svedčiaci o horlivosti • agilnýpríčinlivý: horlivý, agilný, príčinlivý duch; horlivá, agilná, príčinlivá povahaoduševnenýnadšený: oduševnený, nadšený organizátorzapálenýzápalistýkniž. zanietenýrozhorlenýrozohnený: zapálený, zápalistý prejav; zanietený, rozhorlený, rozohnený diskutérhorúčkovitý (robený, konaný náhlivo a s veľkým zaujatím): horúčkovité upratovanieveľkýexpr.: silnýtuhýtvrdý: veľký, silný, tuhý vlastenecfanatickýprepiatyexpr. posadnutý (prehnane, vášnivo až slepo horlivý): fanatické, prepiate, posadnuté stúpenkyne feminizmuprihorlivý (príliš horlivý): prihorlivý agitátorexpr. prehorlivý (veľmi horlivý)


    idealistický 1. zaujatý za ideály, plný nadšenia, nepoznajúci skepsu; svedčiaci o takom založení • zried. ideálny: idealistická, ideálna duša; idealistický, ideálny postoj k životu (op. materialistický) • nadšenýzapálený (op. chladný, zdržanlivý): nadšená, zapálená mládežnezištný (op. zištný, ziskuchtivý): vždy sa nájde pár idealistických, nezištných nadšencov za dobrú vecromantickýnaivný (vnímajúci svet, veci, vzťahy a pod. lepšie, ako sú v skutočnosti; op. pragmatický, realistický, skeptický) • expr. ružový: romantické, naivné videnie skutočnosti; naivné, ružové predstavy

    2. p. duchovný1 2


    nadšený 1. naplnený silným kladným pocitom (obdivu, súhlasu a pod.) vyvolaným obyč. zmyslovým zážitkom; svedčiaci o silnom kladnom pocite • nadchnutýplný nadšenia: som nadšený, nadchnutý vašimi úspechmi; som plný nadšenia z milého prijatia; nespúšťal z nej pohľad plný nadšeniaočarenýočarovanýkniž. oslnený (ktorého nadšenie je spojené s bezhraničným obdivom; op. sklamaný): je očarený, očarovaný, oslnený tatranskou prírodou; očarená dušauchvátenýunesenýuveličenýzastar. uvelebený (vo veľkej miere ovládnutý nadšením): hľadel na obraz celý uchvátený, unesený; byť unesený, uveličený, uvelebený krásou žienkniž.: exaltovanýextatický (prepiato nadšený): exaltované správanie herečkyvzletnýkniž. vznosný: vzletné, vznosné slovábúrlivýprudkýkniž. frenetickýexpr.: jasavýjasotný (prezrádzajúci intenzívne nadšenie): odmenili herca nadšeným, búrlivým, frenetickým potleskom; nadšené, prudké ovácie

    2. naplnený hlbokým zaujatím, svedčiaci o hlbokom zaujatí • nadchnutýplný nadšeniaoduševnený: bol nadšeným, oduševneným zástancom reformy; som nadchnutý, plný nadšenia za správnu vec; bojoval s oduševneným zápalomzapálenýrozohnenýhorlivýrozhorlenýkniž. zanietenýpren.: ohnivýplamenný (úplne, vo veľkej miere ovládnutý nadšením): je známy ako zapálený, zanietený diskutér; ostal nadšeným, horlivým fanúšikom Interu; predniesol zapálený, zanietený, ohnivý prejavzápalistýentuziastickýfanatický (ktorý sa prudko al. veľmi nadchne): nadšený, zápalistý, fanatický obranca národa; zápalistá, entuziastická reč v parlamente


    náruživý 1. silno citovo zaujatý za niečo, priveľmi oddaný niečomu; svedčiaci o silnom zaujatí • vášnivý: otec bol náruživý, vášnivý hubár (op. sviatočný); vrhol sa do práce s náruživým, vášnivým zaujatímnadšenýoduševnený (pri sústredenom zaujatí, ktoré prináša radosť, uspokojenie): herca obliehal dav nadšených, oduševnených obdivovateliek; odmenili ho nadšeným, oduševneným potleskom (op. vlažným) • horlivý (veľmi aktívne podporujúci niečo): horlivý propagátor nových myšlienoksilnýtuhý (vo veľkej miere a vytrvalo zaujatý al. oddaný; op. slabý): patril k silným vlastencom; tuhí, silní fajčiari sa nedožijú vysokého vekukniž.: zapálenýzanietený: zapálení, zanietení bojovníci za ľudské práva; zapojiť sa do náruživej, zanietenej diskusiefanatickýprepiaty (neznášanlivo al. nekriticky zaujatý): náruživý, fanatický odporca pokroku; fanatická, prepiata vieraexpr. posadnutý (neovládateľne silno zaujatý): náruživý, posadnutý poľovník

    2. hlboko prežívajúci ľúbostné city; prudký v ľúbostných prejavoch, zážitkoch; svedčiaci o ľúbostnej vášni • vášnivý: náruživý, vášnivý milenec; náruživý pohľadžiadostivýchtivý (spojený so silnou pohlavnou túžbou): upieral na dievča žiadostivé očiohnivýplamennýhorúci (obyč. o prejavoch náruživosti): ohnivý, plamenný pohľad; obsypal ju horúcimi, ohnivými bozkamirozohnenýrozpálenýrozvášnený (na istý, obyč. kratší čas): byť rozohnený, rozpálený, rozvášnený láskou

    p. aj vášnivý 1


    sčervenený ktorý sčervenel (v tvári) v dôsledku citového vzrušenia, rozpakov a pod. • červenýočervenený: červené, sčervenené, očervenené líca od zimyzapýrenýkniž.: zrumenenýrozrumenenýzarumenenýzarumený: zapýrená, zrumenená, rozrumenená tvár dievčinypren. zapálený: zapálená sklonila hlavu


    vášnivý 1. silno citovo zaujatý za niečo; svedčiaci o silnom zaujatí • náruživý: vášnivý, náruživý rybár; dal sa na šport s vášnivým, náruživým zaujatímnadšenýoduševnený: nadšení, oduševnení zástancovia modernej hudbyhorlivýzápalistý: horliví prívrženci futbalusilnýtuhý: silní, tuhí fajčiariohnivýkniž.: zapálenýzanietený: ohnivý, zapálení, zanietení bojovníci za demokraciufanatickýprepiaty: fanatická, prepiata vieraexpr. posadnutý: je posadnutý za autamiexpr. zúrivý: zúrivý zberateľ

    2. neovládane, živelne reagujúci; svedčiaci o živelnosti: vášnivý človekprudkývýbušný: prudká, výbušná povahatemperamentnýohnivý: temperamentný rečníkrozvášnený (ktorý podľahol vášni): rozvášnení divácibúrlivý: búrlivá debataneskrotnýnespútaný: neskrotný hnevkniž. eruptívny (Vajanský)kniž.: maniackymanickýmaniakálny (prejavujúci sa istou vášňou): maniakálne blúznenie

    p. aj výbušný 2

    3. prudko prejavujúci ľúbostné city; svedčiaci o ľúbostnej vášni • náruživý: vášnivý, náruživý muž; vášnivé objatiežiadostivý: žiadostivé pohľadyhorúciplamennýohnivý: horúce, plamenné bozkyrozohnenýrozpálenýrozvášnenýroztúžený: rozohnený, rozvášnený milenec

    p. aj náruživý


    zapálený 1. p. nadšený 2 2. p. červený


    zápalistý naplnený nadšením, svedčiaci o hlbokom zaujatí • nadšený: nadšený, zápalistý ochranca prírodynadchnutýplný nadšeniaoduševnený: oduševnený hlásateľ reformyzapálenýhorlivýkniž. zanietenýpren. ohnivý: horlivý fanúšik, zanietený vedecentuziastickýzried. vervnýkniž. vznetlivýkniž. zastar. zápalčivý (ktorý sa ľahko a rýchlo nadchne): entuziastická, vznetlivá povaha; zápalčivá krv


    zaujatý 1. sústredený na nejakú činnosť • zaneprázdnenýzamestnaný: zaujatý, zamestnaný prácou, rozhovoromuchvátenýunesenýnadchnutý (mimoriadne zaujatý) • kniž. zapálený (hlboko zaujatý): uchvátená, zapálená tancomzabratý (do niečoho): zabratý do diskusiezastar. zaňatý (Kukučín)

    2. posudzujúci zaujato, nespravodlivo; svedčiaci o tom • predpojatý: zaujatý, predpojatý proti modernému umeniu; zaujatý, predpojatý posudoktendenčný (majúci určitú tendenciu, uskutočňujúci určitý zámer) • neobjektívny (ktorému chýba objektivita; op. objektívny): tendenčná, neobjektívna kritika


    člen p. príslušník 1


    príslušník 1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej organizácie, skupiny a pod. • člen: príslušník, člen družstva, rodinyzastar. úd: úd výboru

    2. p. policajt


    dopálený p. nahnevaný


    nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostenýnamrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasomrozhnevanýrozčúlenýpohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané očiexpr.: najedovanýrozjedovanýnasrdenýrozsrdenýnasršenýrozsršenýnamosúrenýzried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvárhovor. expr.: napaprčenýrozpaprčenýnapajedenýrozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačkanazúrenýhovor.: rozčertenýrozzúrenýhovor. expr.: napálenýdopálenýnaštvanýexpr. dožratýhrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanierozhorčenýpobúrenýkniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protestkniž. rozľútenýpodráždenýrozdráždenýpopudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveďzlostnýhnevlivýmrzutýrozmrzenýzamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadomzastar. hnevnýzúrivýexpr. jedovatýpren.: zježenýnaježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté rečiexpr.: nafúkanýnafučanýofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný?expr.: zdurenýnadurdenýnadudranýnadudrenýnadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurenýexpr.: nadutýzdutýodutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté peryexpr.: nakokošenýrozkohútenýrozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútenínár. expr.: nabadúrenýnabzdúrený


    dvojčlen mat. algebraický súčin dvoch veličín • binóm


    horúci 1. veľmi teplý: horúci kúpeľ, horúce jedlorozhorúčenýrozpálenýrozohriatyzohriaty: dieťa je horúce, rozhorúčené, rozpálené ani piecka; rozohriaty, rozpálený asfaltvriacihovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu, ktorý vrie; obyč. o tekutinách): vriaca, vrelá polievkapálivýpálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnkotropický (horúci ako v trópoch): tropický deňexpr.: ohnivýžeravý: ohnivé, žeravé pery, letokniž. zastar.: žarký (Hviezdoslav)žihavý (Kukučín)

    2. p. vrúcny 3. naliehavý 2; nepríjemný


    ohnivý 1. vyžarujúci oheň, pochádzajúci z ohňa; pripomínajúci oheň • rozpálenýrozžeravenýžeravý: ohnivý, rozpálený lúč; ohnivá, rozžeravená platňa; za lietadlom ostala ohnivá, žeravá čiaraplamennýplamenistýplamenitý (ktorý žiari al. horí): ohnivá, plamenná žiara

    2. p. horúci 1 3. p. silný 2, tuhý 3 4. p. červený 5. p. vášnivý 1–3, náruživý 2, temperamentný


    rozpálený 1. p. horúci 1 2. p. vzrušený 1


    vzrušený 1. ktorý je v stave (vnútorného) nepokoja; svedčiaci o tom • rozrušený: vzrušení, rozrušení diváci na štadióne; vzrušený, rozrušený výraz tvárerozčúlený: rozčúlení rodičiarozcítenýrozcitlivený: rozcítený pohľadrozochvený: rozochvená myseľexaltovaný (prepiato vzrušený): exaltované správanieexpr. roztrasenýtrasľavý: roztrasený, trasľavý hlas; byť celý roztrasenýnapätýnapnutý (svedčiaci o zvýšenom úsilí): napäté, napnuté očakávaniepodráždenýpredráždenýrozdráždenýrozpálenýhovor. expr. rozkokošený: podráždený pohľad, predráždené nervy; rozkokošení ľudiadojatý (ktorý je pod silným citovým dojmom): dojatý jubilantnadnesenýpatetický (citovo vzrušený): predniesol patetický prejavpovznesený: panovala tam povznesená náladakniž. pohnutý: hovoriť pohnutým hlasomkniž. zvlnený: zvlnený tón reči (Vajanský)vzbúrený: vzbúrené city (Kukučín)expr. rozbúrený: rozbúrené časyextatický: extatická náladaodb. emfatický: emfatické vyjadrovaniehovor. nadržanýsubšt. rozrajcovaný (pohlavne vzrušený)

    2. p. rušný


    žeravý 1. veľmi horúci • rozpálenýrozžeravený: žeravé, rozžeravené uhlie; žeravá, rozpálená pahrebavriacihovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu; obyč. o tekutinách): vriaca voda, vrelá polievkaohnivý: ohnivé letopálivýpálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnkotropický (ako v trópoch): bol tropický deňkniž. žihavý: žihavé lúče, plamene

    2. p. prudký 2, silný 2, mučivý 3. p. naliehavý 2


    chybný 1. ktorý má chybu al. chyby, ktorý nie je celkom funkčný (op. bezchybný) • poškodený: chybný, poškodený motor; chybná, poškodená nohadefektný: defektný chrupnepodarkovýkazový: nepodarkový, kazový tovar; kazová látkaporuchový (ktorý máva poruchy): poruchový strojnefunkčný: nefunkčné zariadenienekvalitnýzlý (nespĺňajúci požiadavky kvality): nekvalitný, zlý výroboknespis.: vadný • závadný

    2. nezodpovedajúci správnosti, založený na omyle, chybe (op. bezchybný) • nesprávny (op. správny): chybný, nesprávny výpočet; chybný, nesprávny postupfalošný (o tóne) • nenáležitýnekorektný: výsledok nenáležitej výchovy; nenáležitá, nekorektná výslovnosťmylnýpomýlenýzmýlený: mylné, pomýlené názorynepravdivý: dostať chybné, nepravdivé údajepochybený: pochybené záverybludný: bludné teórieskreslenýpokrivenýpoprekrúcaný (v dôsledku chyby, omylu): skreslený, pokrivený pohľad na vec; poprekrúcané faktyzlýnepresný: zlý, nepresný výsledok


    nesprávny ktorý nezodpovedá skutočnosti, pravde, potrebe, situácii, norme a pod. (op. správny) • chybnýnepravdivý: uviesť nesprávne, nepravdivé údaje; prijať nesprávne, chybné rozhodnutiemylnýpomýlený: mať mylné predstavy o živote; urobiť v živote pomýlený krokpochybenýpokrivenýprevrátenýskreslenýnezdravý (deformujúci pravdu, skutočnosť): podať pochybený, skreslený výklad pojmu; vyvracať niečie pokrivené, skreslené, nezdravé názoryneadekvátnynepravý (op. adekvátny): voliť neadekvátne, nepravé výchovné metódy, slová; neadekvátny preklad textunevýstižnýnepriliehavý (ktorý nevystihuje podstatu): nevýstižný, nepriliehavý nadpisnenáležitýneprimeranýnevhodný (z hľadiska situácie, potreby, normy): zvoliť nenáležitý, nevhodný postup; v istej situácii použiť nenáležité, neprimerané slovánekorektný (nezodpovedajúci norme, predpisu a pod.): nekorektná výslovnosťklamnýklamlivý (iný ako je skutočnosť): vytvoriť si o niekom klamný, klamlivý dojemfalošnýbludný (nezodpovedajúci pravde, potrebe): zahrať nesprávny, falošný tón; obhajovať falošné, bludné teóriezlý (obyč. majúci negatívne následky; op. dobrý): vydať sa po nesprávnej, zlej ceste; zlý výsledok


    pomýlený 1. p. popletený 2. p. chybný 2, nesprávny


    popletený pociťujúci, prejavujúci zmätok, chaos v myslení, konaní, reakciách (o človeku); vyznačujúci sa zmätkom, nesúvislosťou, neusporiadanosťou • expr. dopletenýdomotaný: celá je popletená, pomotaná; dopletená, domotaná rečhovor. expr.: pomotanýpomútený: pomotaná, pomútená hlavaexpr.: pomítorenýzmítorený: pomítorená, zmítorená od radostisubšt. zmagorený • dezorientovaný (ktorý stratil orientáciu) • zmätenýexpr.: zmotanýzamotaný: dezorientovaná, zmätená myseľ; zmätené prejavy; zmotaný, zamotaný svetchaotickýneusporiadaný: ťažko vnímali profesorovu popletenú, chaotickú prednášku; chaotické, neusporiadané pomeryhovor. skomolený: skomolené vetybezhlavý (svedčiaci o nelogickosti, neusporiadanosti, nerozumnosti): bezhlavé správaniepomýlený (v dôsledku zmätku nesprávny): vykladal svoje pomýlené názoryexpr.: pomátanýohlúpenýosprostený: celkom je pomátaný, ohlúpený, osprostený z počítanianesúvislý (bez súvislosti, nadväzovania) • roztržitý (prejavujúci nesústredenosť): popletená, nesúvislá, roztržitá odpoveď študentapren. pejor. hotentotský: hotentotská reč


    zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

    2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

    p. aj nepríjemný

    3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

    4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

    p. aj nevľúdny

    5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný


    zmätený 1. vyvedený z duševnej rovnováhy a pokoja; svedčiaci o tom • pomýlenýpopletený: bol celý zmätený, popletenýzmýlenýexpr.: zmátanýzmotanýhovor. expr. pomotaný: má zmátanú, pomotanú hlavubezradnýnerozhodnýdezorientovanýrozpačitý (nevediaci si rady): stál tam celkom bezradný; dezorientovaný, rozpačitý turistachaotickýkniž. konfúzny: chaotické, konfúzne myšlienkyhovor. expr.: zmítorenýzmagorený; zarazenýzháčenýzačudovaný (zároveň prekvapený): po prednáške zostal zarazený, zháčenýexpr.: ohlúpenýosprostenýohúrenýohromený (zmätený vo veľkej miere) • hovor. expr. zmútenýkniž. mätežný

    2. p. neusporiadaný


    zvrátený 1. odchylný od normálneho (v dôsledku chyby, omylu) • pochybenýpomýlený: zvrátené, pochybené, pomýlené názory, myšlienky, pojmyskreslenýpokrivenýpopletenýpomotanýpoprekrúcaný: skreslený, pomotaný pohľad na vecabnormálnykniž. scestný: abnormálne, scestné uvažovanie

    2. ktorý odporuje prirodzenosti obyč. v sexuálnej oblasti • neprirodzenýúchylný: zvrátený, úchylný človek; zvrátené, neprirodzené túžbyzhýralýzvrhlýperverzný (hlboko zvrátený): zvrhlý čin, perverzné sklonysadistický: sadistické správanienemravnýnemorálnyamorálny (odporujúci mravným pravidlám): nemravné, nemorálne konanieskazenýhovor. expr. zopsutý


    zmýlený 1. p. zmätený 1 2. p. chybný 2


    idealizujúci ktorý niečo idealizuje, robí lepším, ideálnym • prikrášlený: autor vytvoril idealizujúci, prikrášlený obraz životaromantizujúci (smerujúci k romantizmu): idealizujúce, romantizujúce tendencie


    prikrášlený p. idealizujúci


    jednočlen matematický výraz s jedným členom (op. mnohočlen) • monóm (op. polynóm)


    kiež uvádza želaciu vetu • kiežbybárbársnechnech len: kiež, bár(s) sa ti to podarí; kiežby, bár(s) by sme robotu skončili už dnes; nech (len) sa vám bude šťastne žiťkebykeby len: kiežby, keby aspoň nezavadzal; keby len na to neprišlibodajzastar. bohdaj: bodaj by sa vrátili víťazneže: Že sa zdravý vrátiš!


    kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokýmdokýmkým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidínež: kým, než to spravíme, bude tma: počkám, kým, až zaspídokedydokiaľpokiaľzakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačiliza ten čas čozatiaľ čomedzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístiezastar.: kýmkoľvekdokiaľkoľvek (Vansová)pokýmkoľvek (Hviezdoslav)čím (S. Chalupka)nár.: ležpočím (F. Hečko, Šoltésová)

    2. p. ale 1


    liehovarník majiteľ liehovaru; pracovník v liehovare • páleníkhovor.: pálenčiarpálenkár


    páleník p. liehovarník


    pálenčiar p. liehovarník


    liehovina alkoholický nápoj vyrobený destiláciou • alkoholpálenkadestilát: popíjať liehoviny, destilátyšpiritus (96-percentný alkohol) • hovor.: pálenétuhéostrétvrdétúžavatužina (tuhá pálenka) • hriatahriate (liehovina varená s prísadami) • hovor.: samohonkalavórovica (doma vyrobená liehovina) • hovor. expr. strcuľahovor. pejor. smradľavicahovor. zastaráv. al. expr. šnapsexpr. čertovica (Vajanský)expr. čertovina (Urban)pijatikasladké (sladká liehovina) • horké (horká liehovina) • expr.: trúnoktúžobabesnica (silná liehovina) • ostricazastar.: okovitkakvithrub. chľast


    pálené p. liehovina


    podráždený prejavujúci rozčúlenie, znepokojenie, nervozitu; svedčiaci o podráždení • popudenýnahnevanýrozčúlený: podráždení, popudení, nahnevaní, rozčúlení zákaznícinervózny: stále je nervóznymrzutýnamrzenýrozmrzenýnevrlý: mrzutá, nevrlá predavačkaexpr.: vrčavývrčivý: vrčivý tón v hlaseexpr. popchnutývydráždenýpredráždený (nadmieru podráždený)

    p. aj nahnevaný, pobúrený


    rozčúlený p. nahnevaný


    napálený p. nahnevaný


    nachýlený p. naklonený 1, zhrbený


    naklonený 1. trocha vysunutý zo základnej (obyč. zvislej) polohy (op. rovný, priamy, vzpriamený) • nachýlenýnahnutý: hlavu mal naklonenú, nachýlenú nabok; stál nahnutý nad dieťašikmýzošikmenýnerovný: kostol so šikmou vežou; šikmá, nerovná strecha; neodb. šikmá rovinavyklonenývychýlenýhovor. vyšinutý (smerom von): nestoj vyklonený, vychýlený z okna; brána bola celá vychýlená, vyšinutánaváženýnavalenýprechýlenýpochýlenýzried. zvážený (na istú stranu): chalupa je navážená, navalená dopredu; strom je prechýlený, zvážený na jeden boksklonenýschýlený (nadol): sklonený, schýlený chrbát od namáhavej robotyprihrbenýnahrbený (o postave): už chodí prihrbený, nahrbenýzohnutýohnutý (do oblúka): naklonená, ohnutá, zohnutá vetva (pod ťarchou ovocia)nakrivený (do kriva): naklonený, nakrivený vrchovec stromuležatý: ležaté písmo

    2. p. žičlivý 1 3. p. kritický2


    zhrbený ktorý je zohnutý v chrbte • prihrbenýprikrčenýnahrbený: stál tam zhrbený, nahrbený ako starechrbatý: chodí hrbatýsklonenýnaklonenýnahnutýnachýlenýprihnutý: stále je sklonený, nahnutý nad knihami


    pochýlený p. naklonený 1


    nejasný 1. ktorý nie je (dosť) dobre vnímateľný, najmä zrakom a sluchom (op. jasný, zreteľný) • temnýtmavýšpinavý (o nejasných farbách, ich odtieňoch; op. žiarivý, svetlý) • nezreteľnýrozplývavý: v diaľke vidno nejasné, nezreteľné obrysy hôr; vydával nejasné, nezreteľné zvukynevýraznýmdlý (ktorý nemá vyhranenú, presnú podobu; op. výrazný): bábätko má ešte nejasné, nevýrazné črty tváre; usmieval sa na mňa mdlým úsmevomrozmazaný (o fotografii): pozadie na fotografii je rozmazanézrnitý (o televíznej obrazovke) • zastretý: spievala nejasným, zastretým hlasomzamračenýzatiahnutý (o oblohe)

    2. nie dosť jednoznačný, významovo nie presne určený (op. jasný, zreteľný) • nezreteľný: hovoríš vždy v nejasných, nezreteľných náznakochnepresnýneurčitýhmlistýmatný: na detstvo mi zostali iba nepresné, neurčité, hmlisté spomienky; o budúcnosti mám iba hmlisté, matné predstavynevyhranený (bez presných ohraničení): zaujať nevyhranený postojnezrozumiteľný (op. zrozumiteľný): nepochopil som tvoj nezrozumiteľný výkladdifúznyrozptýlený (o myslení) • neartikulovaný (nezreteľne členený na hlásky): vydávať neartikulované zvukynejednoznačnývágnydvojznačnýdvojzmyselný (ktorý sa dá rozlične, dvojako chápať, vysvetľovať): definícia nesmie byť nejasná, nejednoznačná; slovo má nejasný, dvojznačný, dvojzmyselný význampopletenýpomotanýzmotanýprekrútenýhovor. skomolený (bez logickej následnosti): skomolené, popletené vysvetlenieneujasnený (nie do konca, úplne premyslený): mať neujasnené plány do budúcnostinevyjasnenýnevyriešený (bez konečného rozhodnutia): nevyjasnená, nevyriešená situácia


    nesústredený ktorý nie je schopný sústrediť sa, zamerať pozornosť; svedčiaci o nesústredenosti (op. sústredený) • nekoncentrovaný (op. koncentrovaný): poslucháč bol na skúške nesústredený, nekoncentrovanýrozptýlený: rozptýlená myseľnepozorný (op. pozorný) • roztržitý: nepozorný, roztržitý vodič


    rozptýlený 1. fyz. ktorý má schopnosť rozptylu, difúzie • fyz. difúzny: rozptýlené, difúzne svetlo

    2. p. nesústredený, nejasný 2


    nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladenýroztrieštenýrozdrobenýrozkúskovanýrozbitýhovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územianesvornýnesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národovrozličnýrôznyodlišnýrozdielnyodchylnýodchodnýiný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názorydvojkoľajnýrozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnostinepevnýrozkolísanýnestályneustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť


    nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavýprelietavýchvíľkovýpren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láskevrtošivýrozmarný: vrtošivá, rozmarná ženanepevný (op. pevný) • nestabilnýlabilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citochnespoľahlivýneseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosťľahkomyseľnýexpr. veternýfraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý

    2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivýmenlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastienepevnýlabilnýnestabilnývratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní)neistýneustálenýrozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomeryvrtkavýaprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasieprelietavý: prelietavé šťastievrtošivýrozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný časkolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivýodb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazípominuteľnýdočasnýprechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský javnetrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiálchvíľkovýkniž.: podenkovýprchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspechexpr. zried. rozlietavý


Pozri výraz LEN v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV