Synonymá slova "lega" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 15 výsledkov (1 strana)

  • léga p. obruba 1


    obruba 1. úprava okraja tkaniny, šiat • obrúbenie: belasá obruba, belasé obrúbenie suknelemlemovanie: lem, lemovanie na rukávochzried. obramok (Figuli)obšívkaléga (našitý pruh ako ozdoba): kabátik vpredu s obšívkou, légoubordúra (ozdobná obruba): záclona s bohatou bordúrouprám (obruba v podobe tkanej plochej šnúry) • krajč. slang. portahovor. patent (pletená obruba): patent na svetri

    2. čo obrubuje okraj vecí • okraj: obruba, okraj chodníkarám (ochranná al. ozdobná obruba): rám obrazu; okuliare v zlatom ráme


    legalizovať p. overiť, uzákoniť


    overiť na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o pravosti, správnosti niečoho • preveriť: overiť, preveriť údaje, správy, tézyodb. verifikovaťkniž.: ohodnoverniťzhodnoverniťjustifikovať (potvrdiť hodnovernosť, pravdivosť niečoho): verifikovať, ohodnoverniť, justifikovať listiny, dokladylegalizovať (overiť pravosť): legalizovaný podpisskontrolovaťpreskúmať: skontrolovanie, preskúmanie pravosti dokumentupresvedčiť sa (o niečom; so spojkou že): presvedčiť sa o klamstve; presvedčil sa, že dokument je pravýautentifikovaťautentizovať: autentifikovať odpis listinyvidovať (overiť správnosť niečoho a potvrdiť obyč. šifrou) • pooverovaťpopreverovať (postupne, viac vecí)


    uzákoniť zákonne ustanoviť, urobiť zákonom • kniž. kanonizovať: uzákoniť, kanonizovať predpisyodb. kodifikovať (uzákoniť nejakú normu): kodifikovať právne normy; uzákoniť, kodifikovať nový pravopislegalizovať (obyč. dodatočne uviesť do zákonného stavu): legalizovať stranu


    legálne p. oprávnene 1


    oprávnene 1. majúc oprávnenie, právo (op. neoprávnene) • právom: oprávnene, právom sa domáha vrátenia majetkuprávoplatnelegitímne (v zhode s istými zásadami, so zákonom): právoplatne, legitímne sa zúčastnil na schvaľovacom konanízákonne (op. nezákonne, protizákonne) • legálne (op. ilegálne): zákonne, legálne zasiahli do legislatívneho procesuzákonitezákonito: proti narušovateľom poriadku postupovali zákonitekompetentne (majúc predpoklady): oprávnene, kompetentne pristúpil k riešeniu problému

    2. majúc dôvod, opodstatnenie • právomzaslúžene: oprávnene, právom sa rozhorčuje nad tým, čo videl; oprávnene, zaslúžene získali isté výhodyodôvodneneopodstatnenekniž. dôvodne: odôvodnene, opodstatnene prerušil diskusiu; je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činuzákonitezákonito: zákonite reagoval na vyslovené nepravdy


    legálny 1. p. zákonný, právoplatný 2. p. oprávnený 1


    oprávnený 1. ktorý má oprávnenie, právo na niečo; uskutočnený na základe oprávnenia, práva (op. neoprávnený, nezákonný) • kompetentný: oprávnený, kompetentný verejný činiteľ; oprávnený, kompetentný postupzákonnýzákonitýprávoplatný (oprávnený zákonom): uplatňovať svoj zákonný, zákonitý nárok; oprávnený, zákonný zástupca; právoplatný voličský hlaslegálny (op. nelegálny, ilegálny) • legitímny (povolený zákonom): postupovať oprávneným, legálnym, legitímnym spôsobompovolanýpríslušný (oprávnený na istú činnosť): obrátiť sa so žiadosťou na povolaný, príslušný orgánautorizovaný (úradne oprávnený na výkon istej pracovnej činnosti): autorizovaný tlmočník

    2. p. opodstatnený, spravodlivý 2


    právoplatný majúci právnu platnosť (op. neprávoplatný) • platný: právoplatná, platná voľba (op. neplatná); právoplatný, platný rozsudokzákonnýzákonitýlegitímnylegálny (op. nezákonný, nelegitímny): zákonné, legitímne manželstvo; zákonitý, legitímny, legálny dedič, zástupca


    zákonný ktorý je v súlade s právnymi predpismi al. z nich vyplýva • zákonitý: zákonný, zákonitý nástupcalegálnylegitímny: legitímna vláda (op. nelegitímny, nezákonný, ilegálny) • právoplatnýoprávnený: oprávnený dedič (op. nezákonný, neprávoplatný, neoprávnený)


    záväzný ktorý treba dodržiavať (op. dobrovoľný) • povinný: záväzná, povinná účasť; záväzný sľubkniž.: obligátnyobligatórny: obligátne poistenie, obligatórny člen dvojiceplatnýprávoplatnýpredpísaný (jestvujúci v predpisoch): platné, predpísané smernicezákonnýlegitímnylegálny (určený zákonom): legitímne, legálne ustanovenia


    zástupca 1. kto niekoho zastupuje: zástupca riaditeľanámestník (zástupca vyššej funkcie): námestník ministranáhradníknáhrada (osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť): mať v práci náhradníka, poslať za seba náhraduzastar.: zastupiteľzástupníkkniž. substitút (Mráz)

    2. kto vystupuje v niečom mene: zástupcovia politických strán a hnutípredstaviteľ: predstavitelia mestareprezentant: na konferencii sa zúčastnili reprezentanti všetkých štátovdelegát (vyslaný zástupca): zvoliť delegátov na konferenciuposlanec (volený zástupca občanov): poslanci NR SRhist. ablegát (volený zástupca v Rakúsko-Uhorsku) • hovorca (kto hovorí v mene iného): hovorca prezidentatlmočník: tlmočník ministravyslanec (diplomatický zástupca štátu) • veľvyslanec (najvyšší diplomatický zástupca štátu) • konzul (diplomatický zástupca štátu na nižšej úrovni) • chargé d'affaires [vysl. šaržé dafér] (diplomatický zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu) • nuncius (diplomatický zástupca Vatikánu) • cirk. legát: pápežský legátsplnomocnenec (kto je poverený konať v mene niekoho): vymenovať za splnomocnencapráv. zmocnenec: vojenský zmocnenec

    3. kto, čo reprezentuje celok, do ktorého patrí: významný zástupca nového umeleckého smerupredstaviteľ: predstavitelia literárnej modernyreprezentant: reprezentanti vedy


    legátka p. stolička 1


    stolička 1. kus nábytku s operadlami rozličným spôsobom upravený na sedenie, obyč. pre jedného človeka: kuchynská, pletená stolička; sadnúť si na stoličkustolec (sedadlo, obyč. bez operadla, kniž. panovnícke kreslo): trojnohý stolec, kniežací stolecstolica (väčšia stolička): vyrezávaná stolicakreslohovor.: fotelfotelka (obyč. čalúnené sedadlo s operadlami): sedieť v kresle, vo foteli, vo fotelkeklubovka (hlboké pohodlné kreslo s plnými operadlami): kožená klubovkaušiak (kreslo so zvýšenými operadlami hlavy): driemať v ušiakutaburet (nízka, obyč. čalúnená stolička bez operadla): turecký taburettrón (slávnostné sedadlo panovníka): kráľovský trónkniž. prestol: kniežací prestolzastar. legátka (stolička s vyrezávaným operadlom)

    2. p. zub


Pozri výraz LEGA v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV