Synonymá slova "le" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 553 výsledkov (5 strán)

  • lehátko správ. ležadlo


    lehniť p. ležať 1


    lehota p. čas 1


    leja p. lejak


    lejak prudký hustý dážď • lejavica: lejak, lejavica nie a nie prestaťlejavecexpr. leja

    p. aj dážď


    lejavec, lejavica p. lejak


    lekár kto je odborne pripravený a oprávnený liečiť • hovor. doktor: ísť s dieťaťom k lekárovi, doktorovihovor., často pejor.: felčiarhovor. pejor. mastičkár (zlý lekár): je to obyčajný mastičkár, felčiarzastar. medikuszried. liečiteľ: je to dobrý liečiteľzastar. fyzikus (Jégé)odb. terapeut


    lekárčina p. medicína 1


    lekáreň zdravotnícka inštitúcia na prípravu, uskladňovanie a vydávanie al. predaj liekov a liečiv • zastar.: apatiekaapatéka: pach lekárne, apatieky


    lekárnictvo p. farmácia


    lekárnička príručný súbor základných liekov, schránka na ne • zastar.: apatiekaapatéka: v jeho lekárničke, apatieke nikdy nechýbala fľaška bylinkového likéru


    lekárnik 1. kvalifikovaný odborník na prípravu a výdaj al. predaj liekov • farmaceut: nedostatok lekárnikov, farmaceutovzastar. apatekár

    2. majiteľ lekárne • zastar. apatekár


    lekárstvo 1. p. medicína 1 2. p. liečiteľstvo


    lekcia p. poučenie 1


    lektor p. kritik, posudzovateľ


    lektorát povolanie, činnosť lektora • lektorstvo: zobral lektorát, lektorstvo slovenčiny na zahraničnej univerzite


    lektorstvo p. lektorát


    lekvár 1. hustá ovocná zavarenina na natieranie a plnenie • džem (jemný lekvár s kúskami ovocia): slivkový lekvár, jahodový džemzastaráv. marmeláda (priemyselne vyrábaný lekvár z miešaného ovocia)

    2. p. ťarbák


    lem p. obruba 1


    lemovanie p. obruba 1


    lemovať 1. dávať na okraj niečoho lem, obrubu (najmä na tkaniny) • obrubovaťvrúbiť: golier lemovaný kožušinou; obrubovala, vrúbila šaty hodvábomobšívaťendlovať (upravovať okraj tkaniny šitím na stroji): obšívala šatku čipkou

    2. tvoriť lem, obrubu • obrubovaťrámovať: dedina lemovaná, rámovaná reťazou hôr; tvár jej obrubovali kučeryvrúbiť: smreky vrúbili horáreňexpr. venčiťkniž. zastar. rúbiť: hlavu jej venčia stuhy; lúka rúbená stromamiobkľučovaťobkolesovať (do kruhu): mesto obkľučujú, obkolesujú múry


    len 1. p. iba 1, 2 2. p. ale 1 3. p. až 3 4. p. ledva 2 5. p. napríklad 6. p. tam 3


    lengať sa p. knísať sa


    lengavý p. mihotavý


    leniť sa p. ťažiť sa


    lenivec kto sa vyhýba práci, kto rád zaháľa • leňoch: lenivca, leňocha ťažko prevychovaťdaromníkzried. leňošník (Tajovský)povaľačzaháľačzáhaľkárhliviakexpr.: darebáktrúdpostávačpejor.: darmošľaphniliakhnilošhniľač: hniliaci, hniloši sa povaľujú na lavičkáchpejor. lajdák (kto je lenivý a neporiadny): zo žiaka sa stal lajdákpejor. darmožráč (kto sa z lenivosti priživuje) • pejor.: pecúchpecivál (kto iba doma sedí, kto nie je aktívny) • pejor.: zdochliakzdochlinahovor. pejor.: ulievačulievaksubšt. flákač • expr. vysedávač


    lenivo 1. porov. lenivý 1 2. p. pomaly 1


    lenivý 1. ktorý má nechuť k práci; pracujúci s nechuťou; vyhýbajúci sa práci (op. usilovný) • darebnýdarobnýdaromný: leniví, darební ľudia; darebný, darobný aj myslieť; darobná, daromná gazdinázáhaľčivýzried. zaháľavý (ktorý sa venuje záhaľke): záhaľčivá mládežpohodlný (ktorému sa nechce vynakladať námahu): leniví, pohodlní zaháľači; dieťa je príliš lenivé, pohodlné do učeniamenej časté nerobotnýhovor. pejor. hnilý: nerobotné dievky sa nevydajú; byť hnilý do akejkoľvek robotypejor. povaľačský

    2. p. pomalý 1


    len-len 1. p. ledva 1, sotva 1 2. p. takmer


    léno za feudalizmu majetok, výsady dané do dedičného užívania • feudum


    leňoch p. lenivec


    leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiťlažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiťhlivieťhalaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniťlajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sapovaľovať sapolihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkomobrastať tukomvypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávaťobstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovaťvegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekaťuhly podopierať


    leňoška p. pohovka


    lenže 1. p. iba 1 2. p. ale 1, však 1


    leopard cudzokrajná škvrnitá mačkovitá šelma: leopard v Amerike nežijezried.: panterpardál


    lep prostriedok na lepenie • lepidlo: mať ruky od lepu, lepidlazried. lepivo (Kukučín)


    lepenka hrubší tvrdý lisovaný papier • hovor. papundekel: škatuľa z lepenky, papundekla


    lepidlo p. lep


    lepiť 1. spájať, pripevňovať lepom al. inou hmotou • zliepaťzaliepaťzalepovaťzlepovať: lepil, zliepal rozbitú vázu; zlepoval papierenaliepaťnalepovaťpriliepaťprilepovať (lepiť niečo na niečo): nalepovali plagáty; priliepal známky na listy

    2. p. robiť 1


    lepiť sa 1. držať sa na niečom ako lep al. sa tesne spájať s niečím • prichytávať sa: cesto sa lepí, prichytáva na prstychytať sa: prach sa chytá na záclony; blato sa chytá na topánkylipnúťpriliepať saprilepovať sa: sneh lipne na čižmách; kožka sa mu priliepa na fúzynaliepať sanalepovať sa: med sa jej naliepa na prstyzliepať sazlepovať sa (lepiť sa navzájom): vlasy sa mi zlepujú; hlina sa zliepa do hrúdexpr. lipkať sa (slabo, mierne sa lepiť): cukor sa lipká na obrus

    2. expr. dotieravo sa domáhať pozornosti • expr. vešať sa: dieťa sa stále lepí, vešia na matkufraz. expr. lepiť sa na päty: lepí sa mu na päty už oddávna


    lepivo p. lep


    lepivý p. lepkavý 1


    lepkavý 1. ktorý pripomína lepidlo tým, že sa ťahá a pri dotyku sa lepí na povrch • lepivýlipkavýprilípavý: lepkavé, lepivé cesto; od lekváru má lepivé, lipkavé prstynár.: lepkýlipký; glejovitý (ako glej): lepkavý, glejovitý roztokslizký (ktorý je pokrytý slizom al. pripomína sliz): lepkavý, slizký klobúk masliakamazľavýexpr. mľandravýzastar. väzký (ktorý sa ťahá, kĺže a lepí na povrch): brodiť sa lepkavým, mazľavým blatom; mazľavá, väzká hlinanár.: miazgavýmľazgavýmliazgavýmliadzgavý

    2. p. dotieravý


    lepký p. lepkavý 1


    lepra p. malomocenstvo


    lepší 1. p. slávnostný 2. p. vyberaný 1 3. p. iný 2


    lepšie 1. porov. slávnostný 2. porov. vyberaný 3. p. ináč 2


    lepšiť sa stávať sa lepším • zlepšovať sa: počasie sa lepší, zlepšujepolepšovať sanaprávať sa: chlapec sa v škole pomaly polepšuje, naprávapoprávať sa


    leptať rozrušovať povrch niečoho žieravinou (obyč. chemikáliou) • rozleptávať: kyselina leptá, rozleptáva kožurozožieraťrozžierať: žieraviny roz(o)žierajú kov


    leptavý p. žieravý 1


    lepý p. krásny 1, nádherný 1


    les 1. väčšia plocha súvisle porastená stromami • hora: jedľový les, jedľová horaháj (les malej rozlohy): brezový hájluh (vlhký listnatý nížinný les): dunajské luhytajga (hustý sibírsky les)

    2. p. množstvo 2


    lesa p. ohrada 1


    lesák p. horár


    lesbický p. homosexuálny


    lesica, lesina p. ohrada 1


    lesk 1. odrazom svetla vznikajúci svetelný efekt na niečom hladkom • ligotjas: lesk, ligot čepeleexpr. blyskotjagotpoet.: bleskottrblottrbletsubšt. glanc

    2. pôsobivý, oslňujúci účinok • nádheraveľkoleposťsláva: vstúpil v plnom lesku, v plnej nádhere, veľkoleposti a slávesubšt. glanc: frázy stratili svoj lesk, glancpren. kniž. nimbus: obklopuje ju nimbus hviezdy

    p. aj nádhera, sláva, monumentalita

    3. vyjadrenie silného citu, pocitu v očiach • zábleskoheň: lesk, oheň v očiach pohasolsvetložiara


    lesklý ktorý má lesk (op. matný) • ligotavý: lesklý, ligotavý kovblýskavýblyšťavý: blýskavý, blyšťavý laktrblietavýjagavýjagotavý (ktorý vydáva mihotavý lesk): trblietavá, jagavá perla; jagavá, jagotavá látkasvietivýžiarivý (op. mdlý): svietivé, žiarivé farby; mať lesklé, žiarivé očistriebristýstriebristolesklýstriebrolesklýstriebornastýzried. striebornatý (lesklý ako striebro): striebristá, striebrolesklá vodná plocha; striebristolesklá, striebornastá rosakovovolesklý (majúci ostrý lesk ako kov): kovovolesklá konská srsťzrkadlovitý (lesklý ako zrkadlo): zrkadlovitý ľadpren. plamennýplamenistýplamenitý (lesklý od vnútorného nadšenia): plamenný, plamenistý, plamenitý zrakpoet. ligotnýpoet. zried. jagotnýexpr. zried. vyligotaný


    lesknúť sa vydávať lesk • lisknúť salisnúť sa: okná sa lesknú, lisknú na slnkublyšťať sablýskať (sa)ligotať sajagať sajagotať sa: hviezdy sa blyštia, ligocú; v ušiach sa jej jagajú, jagocú diamantyjasať sa (Rázus)trblietať sa (lesknúť sa v zábleskoch): na krku sa jej trblieta šperkstriebriť sastriebornatieť sa (lesknúť sa ako striebro): v diaľke sa striebri riekapoblyskávaťpoblyskovaťpoblyskúvať (chvíľami sa lesknúť): rosa poblyskáva na slnkuexpr. bleskotať (sa)nár. lišťať sa: zlato sa bleskotalozrkadliť sa (lesknúť sa v odraze svetla): kaluže sa zrkadlia na cestehraťmeniť sapoet. ihrať (obyč. o farbách): hodváb hrá proti svetlu; farby ihrajú na slnkukniž. skvieť sa (najmä od čistoty): auto sa skvelo na slnku


    lesnatý pokrytý lesmi • zalesnený: lesnatý, zalesnený kraj


    lesník p. horár


    lesť predstierané, vedome neúprimné konanie s cieľom získať nejakú výhodu • úskoktrikhovor. finta: využiť starú zlodejskú lesť, fintu, starý zlodejský úskok, trikpodvodklam (úmyselné oklamanie): získať niečo klamom, podvodomokľuka (nepriamy spôsob konania): s takou ľsťou, okľukou išiel na vec


    leštiť hladením, náterom, čistením a pod. dodávať hladkosť a lesk • hladiť: leštili nábytok; hladili parketyhovor.: blýskaťpolírovaťsubšt.: glancovať • glančiť: políroval, glancoval kľučky; blýskal si čižmyhovor. politúrovať (leštiť politúrou): politúroval stolyhovor. krémovaťzastaráv. boxovať (leštiť krémom topánky, kožu): krémovala, boxovala čižmyhovor. zastar. viksovať


    let 1. pohyb, vznášanie sa vo vzduchu • letok (iba v predložkovom páde): hus sa za letu, za letku dotýkala vody

    2. rýchly pohyb, náhlenie • letok (iba v predložkovom páde): v lete, v letku uchytil len kúsok chlebanáhlivosťchvatzhon: nerobiť vážne rozhodnutia v chvate, zhone


    letáčik p. vták 1


    letalita p. úmrtnosť


    letálny p. smrteľný 1


    letargia p. apatia


    letargický p. tupý 4, ľahostajný


    letec kto sa venuje lietaniu • aviatikzastar. i poet. vzduchoplavec: mladí letci, budúci aviaticizastar. letún (Ondrejov)


    letectvo teória a prax lietania • aviatika: letectvo, aviatika je náročná disciplína


    letieť 1. pohybovať sa vo vzduchu určeným smerom: včela letí z kvetu na kvetexpr. frčať: triesky frčali na všetky stranyexpr.: fičaťfrndžaťhvižďaťhvízdaťsvišťať (vydávať pritom ostrý, prenikavý zvuk): guľky svišťali okolo hlavy; stíhačky hvižďali vzduchom

    2. expr. v súčasnosti byť moderný, obľúbený • byť v móde: teraz letia, sú v móde klobúky so širokou strieškouísťnosiť sa: dnes idú, nosia sa pestré farbyhovor. expr.: frčaťfičať

    3. p. ponáhľať sa 1, bežať 1 4. p. míňať sa 2 5. p. túžiť


    letkom 1. p. narýchlo, rýchlo, letmo 1 2. p. letmo 2


    letky p. narýchlo, letmo 1


    letmo 1. v rýchlosti, v náhlivosti, v krátkosti • letkomúchytkom: letmo, letkom pohladila syna; úchytkom si dohovoril schôdzkurýchlov letkubehom: rýchlo, v letku sa pozdravil; behom vysypal zo seba všetko, čo vedelnarýchlonachytronapochytronapochytre: narýchlo, na(po)chytro sa zmienil o problémochkrátko: letmo, krátko sa pozrela na otcazried. naúchytky (Alexy, F. Kráľ)zastar. letky (Kukučín)zbežnepovrchne (rýchlo a menej dôkladne): zbežne, povrchne prezrel vyložené veci

    2. pohybujúc sa vo vzduchu obyč. pomocou krídel, letiac • letkomv letku: vták letmo, v letku chytá muchy; dravec prefŕkol letkom ponad poľovníkov


    letmý 1. trvajúci krátko • prchavý: letmý, prchavý úsmevchvíľkový (rýchlo zanikajúci): letmý, chvíľkový dojemrýchlykrátkynáhlivý: vrhol na mňa rýchly, krátky, náhlivý pohľadpoet. plachý: plachý sen

    2. urobený, prejavený a pod. úchytkom, a preto málo dôsledný (op. dôkladný) • zbežný: už letmá, zbežná analýza ukázala, že text je nekvalitnýpovrchnýnedôslednýhrubý: letmý, povrchný opis udalostí; letmý, nedôsledný odhad ceny; povrchný, hrubý náčrt plánunevýrazný (bez pevného výrazu): zostala mu iba letmá, nevýrazná spomienka na detstvomimovoľný (op. zámerný, cieľavedomý): tejto problematiky sa dotkol iba letmou, mimovoľnou poznámkouexpr.: jemnýplachý: letmý, plachý bozk; jemný stisk ruky (op. pevný)


    letník p. besiedka 1


    letno 1. porov. letný 2. p. ľahko 3


    letný1 súvisiaci s letom, typický pre leto • prázdninovýdovolenkový (týkajúci sa letných prázdnin a dovoleniek): letný, prázdninový detský tábor; letný, dovolenkový bytľahký (obyč. o letnom oblečení): letné, ľahké šaty, blúzy


    letný2 p. vlažný 1, teplý1 1


    leto p. rok 1


    letok p. let 1, 2


    letokruh vrstva dreva, ktorá vyrástla za rok • rok


    letopis p. kronika


    letopisec p. kronikár


    letopočet sústava počítania rokov od istého časového rozhrania • éra: na začiatku kresťanského letopočtu, kresťanskej éryzastar. časomiera


    letora p. povaha 1


    letorast p. výhonok


    letovačka p. spájkovačka


    letovať1 p. dovolenkovať, rekreovať sa


    letovať2 p. spájkovať


    letún 1. p. lietadlo 2. p. letec


    letuška sprievodkyňa v lietadle starajúca sa o cestujúcich • stewardka: pôvabná letuška, stewardka


    letušný p. vlažný 1


    leukémia nádorové bujnenie bielych krviniek • zried.: bielokrvnosťbledokrvnosť: leukémia, bielokrvnosť je zákerná choroba


    leukocyt krvná bunka s obrannou funkciou • biela krvinka: nadbytok leukocytov, bielych krviniek


    leukoplast p. náplasť 1


    leví, levský p. obrovský, podstatný 1


    levulóza p. fruktóza


    lexika p. slovník 2


    lexikálny p. slovný


    lexikograf odborník na tvorbu slovníkov • slovnikár: renomovaný lexikograf, slovnikár


    lexikografia odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch • slovnikárstvo: lexikografia, slovnikárstvo si vyžaduje vytrvalosť


Pozri výraz LE v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: msl, sci, asop, pkr, proã ã ã, prvý, pku, piä, vnl, puk, niesr, som, lgp, ĺˇmak, kurä
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV