Synonymá slova "lam" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 42 výsledkov (1 strana)

  • lámač p. metér


    metér sadzač upravujúci stĺpcovú sadzbu na stránky • lámač


    lámačka p. trlica 1


    trlica 1. nástroj na ručné spracúvanie ľanu al. konopí • trepačka (Gabaj)trojačka (druh trlice) • text. lámačka

    2. p. hlupaňa


    lámať 1. násilným ohnutím al. tlakom deliť • rozlamovaťprelamovať: lámal drevo, prelamoval čokoládu deťomodlamovať (časť z celku): odlamoval kúsky chlebadrobiťdrviťmrviť (na malé kúsky): drobil, mrvil chlieb holubomexpr. drúzgať (násilím): drúzgali ľad kladivomzastar. krušiť: krušil oblátky

    2. spôsobovať zmenu smeru • lomiť: hranol láme, lomí svetlo

    3. p. štiepať 2


    lúpať2 neos. bodavo bolieť (pri reumatizme) • lámaťlomiť: lúpe ho v kĺboch; láme, lomí ho v krížochpichať (ostro): pichá ma v kolenekálať: kála ma v kostiach


    pichať 1. zasahovať niečím zahroteným • bodať: pichať, bodať obeť nožomštuchaťštúraťštáraťšparchať: štuchá, štára do osieho hniezdaďubaťďobať: dravec ďobe zobákom do zdochlinystokaťstokýnať: stokať červíka na udicužihať (pichať žihadlom): žihať ako osa

    p. aj strkať 2

    2. spôsobovať bolesť bodnutím al. podobnú ako pri bodnutí • bodať: včela, osa ma pichá, bodá; svetlo reflektora pichá, bodá očištípať (spôsobovať pálčivú bolesť): rana nepríjemne štípeklať: po dlhom behu ma začne klať v bokulúpaťlámať: pri zmene počasia ho lúpe, láme v kolenekniž. obádať: strnisko obáda nohy

    3. označovať príchod a odchod z pracoviska pomocou automatických hodín • hovor. štikaťsubšt.: cvikať • cvakať: v robote pichá, cviká vždy posledný

    4. p. strkať 1 5. p. podpichávať


    štiepať 1. niečím ostrým deliť po vrstvách niečo tvrdé al. takýmto delením pripravovať: štiepa drevo na podkúrenie; štiepať trieskykálať (deliť na väčšie kusy, obyč. pomocou klinu): kála polenárúbať (sekerou): v hore rúbe drevo

    2. pociťovať ostrú, lámavú bolesť • lámaťlomiťkálať: neos. láme, lomí ho v krížoch; kála ho v nohelúpať (bodavo bolieť, obyč. pri reume): lúpe ma v kolene


    chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    mrviť sa 1. rozkladať sa na drobné kúsky • drobiť sa: chlieb sa mrví, drobímeliť sa: suchý koláč sa melílámať sa: skala sa lámerozpadať sarozpadávať sarozpadúvať sa: pristavená maštaľ sa rozpadáodmŕvať saodmrvovať sa (mrvením sa postupne oddeľovať): murivo sa odmŕva

    2. hovor. nepokojne sa pohybovať, sedieť al. ležať • expr. mechriť sa: dieťa sa mrví v perinke; žiaci sa mechrili na stoličkáchexpr.: vrtieť sahniezdiť sa: nespokojne sa vrtel v posteli; Čo sa toľko hniezdiš?expr. zried. mechoriť sanár. expr. krmeliť sa (Šoltésová)

    3. p. hmýriť sa 1 4. p. motať sa 1 5. p. prehŕňať sa 1


    túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

    2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete


    lámavica p. reumatizmus


    reumatizmus alergické ochorenie postihujúce kĺby, svaly, šľachy • reumaneodb. lámka: mať reumu, lámku v rukáchexpr. lámavica


    drobivý ktorý sa drobí, láme, rozpadáva na drobné časti • lámavýmrvivý: drobivý, lámavý kameň; mrvivý chliebkrehký (ktorý sa ľahko láme): drobivé, krehké pečivo


    krehký 1. ktorý sa ľahko láme, rozbíja; ktorý je málo odolný voči fyzickej sile; málo pevný • nepevný (op. pevný) • rozbitný (op. nerozbitný): krehký, nepevný materiál; krehké, rozbitné sklolámavýodb. fragilný: lámavé nechty, fragilné kostidrobivý (ktorý sa drobí): drobivé pečivojemný: súprava z jemného porcelánuchrumkavýchrupkavý (o pečive): chrumkavý, chrupkavý koláčexpr.: krehučkýkrehunkýkrehulinký

    2. ktorý je telesne slabý (o človeku) • neodolnýchúlostivýháklivý: krehký, neodolný, chúlostivý, háklivý organizmusslabý (op. silný): slabý starecexpr. cintľavý: cintľavé dieťaexpr.: krehučkýkrehunkýkrehulinký (úplne, veľmi krehký)

    3. vyznačujúci sa jemnosťou • jemný: krehká, jemná práca; krehký, jemný kvietokútlykniž. subtílnyéterický: útla, subtílna tvár; subtílny šperk; éterická bytosťpren. expr. skleníkový: krehká, skleníková kráskacitlivýútlocitnýjemnocitný: citlivá, útlocitná, jemnocitná dušazraniteľnýzried. raniteľnýexpr.: krehučkýkrehunkýkrehulinký


    lámavý p. krehký 1


    lamentácia p. plač, sťažnosť


    plač slzami prejavený pocit žiaľu, bolesti • nárek: bolestný plač, nárek nad stratou otcaexpr.: fňukotfňukfikot (prerývaný plač): ozýval sa ženský fňukot, fikotvzlykvzlykot (prerušovaný plač): potláčať vzlyk, vzlykotpoet. osrk (Hviezdoslav)expr.: bľakotbľakexpr. rev (silný plač): pustiť sa do revuexpr.: rykrykotvýlev (reč spojená s plačom): nebudem počúvať jej výlevyhovor. lamenty (Urban)poet. kviľba (Figuli)hovor. lamentácia


    sťažnosť prejav nesúhlasu, nespokojnosti s niekým, s niečím: podať písomnú sťažnosť na ministerstvoponosa: na nájomníka prišla ponosažaloba: stále počúvam na teba žaloby; podať žalobu (obvinenie pred súdom) • nárekexpr.: lamentácielamenty: jednostaj počúvam lamentáciezastar. sťažoba (Kalinčiak)arch. žehra (Kukučín)práv. rekurz (sťažnosť proti rozhodnutiu súdu al. úradu)


    bedákať hlasno (slovami, plačom) vyjadrovať pocity žiaľu, bôľu, úzkosti a pod. (nad niečím, niekým) • lamentovaťlamentiťnariekaťhorekovaťbedovaťbolestiťexpr.: fňukaťochkaťbožekať: lamentuje nad nešťastím; stále ochká, božeká, že nemá časkvíliť (pocity žiaľu prejavovať vysokým plačlivým hlasom) • kniž. úpieť: kvíli, úpie, nad stratou blízkeho človekajajkaťjajčaťjojkaťjojčaťjujkaťstenaťstonať (obyč. od fyzickej bolesti): jajčí, stená, že ho od roboty všetko bolí

    p. aj sťažovať sa, plakať


    nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudomexpr.: horekovaťlamentovaťlamentiťbožekať: horekovala celú nockniž.: žalostiťbolestiť: dlho žalostila nad stratou mužaplakaťslziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko!expr.: revaťziapaťvrešťaťjojčaťjajčaťjojkaťjajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolestivzlykaťfikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikalaexpr. fňukaťkniž. roniť slzypoet. lkať (Sládkovič, Krasko)stonaťstenaťkvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobomexpr.: achkaťochkaťskuvíňaťskučaťkňučaťzavýjaťvyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľukniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou

    2. p. sťažovať sa


    lamentiť, lamentovať p. nariekať 1, bedákať


    jajčať expr. vydávať stony od bolesti, strachu a pod. a obyč. pritom vyslovovať citoslovcia jaj, joj, jujexpr.: jajkaťjojčaťjujkať: jajčí, jajká, jojčí, ako keby ho na nože brali; jujká od hrôzyexpr.: jojkaťachkaťochkať (aj pri vyjadrení obdivu, prekvapenia): jojká nad tou krásou; achká, ochká nad svojím osudomstonaťstenaťnariekaťbedákaťlamentovaťhorekovaťkvíliťvzdychaťexpr.: stukaťbožekať: stoná, narieka, bedáka nad svojím nešťastímexpr. ufkať (pri nespokojnosti s niečím): ufká, že mu je zle


    sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhužalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdiloťažkať sipoťažkávať si: poťažkával si na chorobuzastar. ťažobiť sizried. ťažkať sanár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká sivzdychaťnariekaťbedákaťexpr.: lamentovaťfňukaťhorekovaťnár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat

    p. aj bedákať


    lamenty p. plač, sťažnosť


    vrstvovitý zložený z vrstiev • vrstevnatý: vrstvovité, vrstevnaté horninyodb. laminárny (ktorý tečie v paralelných tenkých vrstvách): laminárne prúdenie tekutín


    lámka 1. lek. metabolické ochorenie kĺbov • pakostnicadnazastar. podagra

    2. p. reumatizmus


    lampa p. svietidlo


    svietidlo zdroj umelého osvetlenia, osvetľovacie teleso: elektrické svietidlolampa: stolná, pouličná lampa; zapáliť lampuosvetlenie (akýkoľvek zdroj svetla): slnečné osvetlenieluster (visiace, obyč. ozdobné svietidlo): krištáľový lusterlampáš (prenosné svietidlo): vreckový lampášbaterka (vreckové elektrické svietidlo): posvietiť si baterkousvetlo: zahasiť svetlolampión (svietidlo s priesvitným, obyč. pestrofarebným tienidlom): tanečný parket osvetľujú lampiónyreflektor (osvetľovacie teleso sústreďujúce odrazom svetlo zo zdroja do blízkeho al. vzdialeného bodu): divadelné reflektorysvetlomet: automobilové svetlometyzried. svietelnica (Figuli)


    lampáreň p. lampovňa


    lampovňa miesto, miestnosť na uskladnenie, údržbu a výdaj svietidiel • lampáreň


    lampáš p. svietidlo


    dôstojník nositeľ vyššej vojenskej hodnosti • zastar. al. hovor. oficier: vyšší, nižší dôstojník, oficiervoj. slang. lampasák (vysoký dôstojník)


    lampión p. svietidlo


Pozri výraz LAM v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: eb, handbook, v rus, ã r, waveform, strá, ruler, supé, multi, gp, úňí, c, p, lan, eãƒâ ãƒâ
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV