Synonymá slova "lúpež" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 11 výsledkov (1 strana)

  • krádež neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: dopustiť sa krádeželúpež (násilné odňatie cudzej veci): trestný čin lúpežekniž. lup (Jesenský)oslab. odcudzeniezlodejstvohovor. expr. zlodejčinarozkrádanie: rozmohla sa zlodejčinasvätokrádež (krádež al. znesvätenie posvätnej veci) • hovor. expr. zbojstvo: jeho nečestný postup možno pokladať za zbojstvo


    lúpež násilné odňatie cudzej veci • zbojstvo: páchať lúpeže, zbojstvázastar. zbojhovor. pejor. lup: zboj, lup nazývali hrdinstvomhovor. expr.: rabovačkarabovka (hromadné lúpenie) • hovor. drancovačka


    zbojstvo 1. prepadávanie a násilné branie: žiť zo zbojstvalúpež: dopustiť sa lúpežezastar. zboj: chodiť po zbojilupičstvobanditizmusbanditstvozastar. lúpežníctvopirátstvozlodejstvohovor. expr. zlodejčina: rozmohla sa zlodejčinakrádež

    2. p. samopaš


    kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úroduokrádaťexpr.: odieraťzdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcichpren. expr. šklbať: šklbať zákazníkovrozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastkyhovor. kmíniťexpr. poťahovať: poťahuje, čo môžezbíjaťlúpiťlúpežiťhovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociachkniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili


    lúpežiť p. lúpiť, kradnúť


    lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v leselúpežiťhovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestáchprepadávať: v noci prepadávať chodcovdrancovaťplieniťpustošiťexpr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domochkradnúťokrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestnýchexpr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete


    lúpežnícky p. lúpežný


    lúpežný týkajúci sa násilného odnímania cudzieho majetku • koristníckykoristný: lúpežné, koristnícke, koristné výpravy potulných rytierovzbojskýzbojnícky: zbojský, zbojnícky prepadlupičskýzastar. lúpežnícky: lupičský zámer; lupičská, lúpežnícka banda


    lúpežník p. zbojník 1


    zbojník 1. kto prepadúva ľudí a násilím im berie (najmä v minulosti): pandúri chytili zbojníkovlupičbandita (súčasné pomenovania): maskovaný lupič; banditi prepadli bankuzastar. lúpežníkpirát (morský zbojník) • korzár (námorný zbojník chránený krajinou, ktorej slúžil) • zlodej (kto kradne, okráda) • vykrádač (kto vykráda) • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji) • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok) • hovor. kmín

    2. p. samopašník


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV