Synonymá slova "lí" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 323 výsledkov (3 strán)

  • automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné autohovor.: autiakvoz: sťahovací vozhovor. zastar. motorobyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínuhovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkouelektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupékaravan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanomkamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiaknákladniaksubšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitkuhovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)


    behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehaťpobehovaťpobehúvaťpobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvoreexpr. lietať: lieta po úradoch od ránaexpr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviťexpr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a taexpr.: švingaťšvirgať: prsty švingali po stoleexpr.: bzíkaťprebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričkystrečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovaťblúdiťkniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovaťprebiehaťprebehávaťprebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby


    bibliografia súpis bibliografických údajov • literatúra: k štúdii chýba bibliografia, literatúrazastar. zried. knihopis


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    blikať prerušovane a obyč. slabo svietiť • blinkaťblikotaťblinkotať: semafor bliká, blinká; v oblokoch blikoce, blinkoce svetlo televíznych obrazoviekpoblikávať (blikať s väčšími prestávkami) • mihať samihotať samrihať sa: v diaľke sa mihá, mihoce slabé svetlokmitať (sa): na stene kmitá malá olejová lampažmurkaťpožmurkávaťpožmurkovaťpožmurovaťklipkaťpoklipkávať: hviezdy na oblohe žmurkajú, klipkajúchvieť sazried. mrkať: v kúte sa chveje slabý plamienok sviečkyposkakovať (o svetle, plamienku) • expr.: sliepňaťškamraťškamriť (slabo horieť, slabo svietiť; o svetelných zdrojoch): sviečka, žiarovka sliepňa, škamrenár. lipkať (Kálal)tlieť (slabo, bez plameňa horieť): uhlie, drevo tlie

    p. aj trblietať sa


    blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskaťblyšťať salesknúť saligotať saexpr.: blyskotať (sa)bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slzažiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiarizried. jasať sa (Timrava, Rázus)trblietať sajagať sajagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajúskvieť sasvietiťsvietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotoustriebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazeroperliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlíbelieť saprebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokráskyvynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí vínohorieť (o očiach): oči mu horia radosťou

    p. aj hrať 3

    2. p. chváliť sa


    borovica ihličnatý strom s dlhým ihličím rastúci v piesočnatých a horských oblastiach • borbôr: na Záhorí rastú vysoké borysosna (borovica lesná) • limba (borovica limbová)


    bozkávať dotýkať sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • dávať bozk/bozkyexpr. dávať božtek/božteky: vrúcne sa bozkávali; bozkáva dieťa, dáva bozk, božtek dieťaťu na čelohovor.: dávať pusu/pusinkupusinkovaťpoet. celovaťzastar. ľúbaťexpr.: lízaťoblizovaťcukrovaťhrdličkovaťexpr., obyč. pejor.: cmúľaťcmuľkaťcuckať: stále sa lížu, oblizujú, cmúľajúzasýpať/zasypávať bozkamiobsýpať/obsypávať bozkami (veľa bozkávať)


    čiara 1. súvislý rad bodov: prerušovaná čiara, postranná čiara na ihriskulínia: rovná líniačrta (výrazná čiara): nakresliť niečo niekoľkými črtamilinajkalinka (rovná, obyč. vodorovná čiara): linajky, linky v zošitečiarka (krátka čiara): robiť si čiarkyškrt (čiara urobená škrtnutím): škrty v rukopiseobryskontúra (čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha): obrysy, kontúry pohoria na obzorešrafyšrafovanie (čiary pokrývajúce al. vyznačujúce istú plochu): husté šrafovanie na mapepriamka (priama súvislá čiara) • kolmica (priamka kolmá na priamku al. rovinu): spustiť kolmicuexpr. čmára (neúhľadná čiara): čmáry na stenehovor. zastar. štrich (Kukučín)

    2. myslený rad bodov: vzdušná čiaralínia: demarkačná línia

    3. p. hranica 1


    čiarať, čiarkať robiť čiary, čiarky • hovor. štrajchať: žiak čiara, čiarka, štrajchá po papieriprečiarkovať (s cieľom robiť niečo neplatným): čiara, prečiarkuje, čo napísalrastrovať (robiť raster) • linkovaťlinajkovať (viesť rovné čiary) • čiarkovať (robiť trhanú čiaru) • šrafovať (vyznačovať šrafami): šrafovať plochu na mape


    čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný bytsubšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať autosubšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbuexpr.: lízaťoblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovaťleštiťsubšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučkyočisťovaťzried. očíšťať

    2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriťčíriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavuprečisťovaťprečíšťať: prečisťovať osivochem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukruchem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olejočisťovaťzried. očíšťať

    p. aj osievať

    3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpaťlúpaťbieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablkahôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hruškyolupovať: ovocie si najskôr olupuješkriabaťškrabaťoškrabovaťzoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytkusubšt. pucovať • očisťovaťzried. očíšťať


    doručovateľ kto doručuje poštové a iné zásielky • poštár: vyzerať doručovateľa, poštárazastaráv. listár


    dražba verejný predaj, pri ktorom sa majiteľom veci stane ten, kto dá najviac • licitáciaaukcia: kúpil som to lacno na dražbe, na licitácii; dražba, aukcia obrazov


    drobný 1. ktorý má malé rozmery • malý (op. veľký): drobné, malé zvieratkonepatrnýexpr. maličký (veľmi malý): vysypať na zem drobné, nepatrné, maličké zrnkáminiatúrny: miniatúrne obrázky, miniatúrne rozmeryfiligránsky (drobný a krehký, jemne vypracovaný): filigránske ornamenty v starých kniháchperličkový: perličkové písmo, krajč. perličkový stehútlysubtílnyšťúplyexpr.: šťúplučkýšťúplušký (malý a tenký): útla knižočka veršov; útla, subtílna, šťúpla postavaliliputánsky (i pren.) • expr. trpasličípren. expr., často pejor. piadimužícky: žena liliputánskeho, trpasličieho vzrastu; liliputánsky štátmikroskopickýexpr. drobnohľadný: mikroskopické, drobnohľadné živočíchypren.: myšímyšací (obyč. o zuboch): má drobné, myšacie zúbkydrobčivý (o kroku) • expr.: drobnučkýdrobnulinkýdrobulinkýdrobunkýdrobuškýdrobučkýdrobnuľkýdrobnušký (veľmi al. milo drobný) • zakrpatenýkrpatý: mláďa je zakrpatené, krpaté

    p. aj malý 1

    2. p. bezvýznamný, malý, obyčajný 1, bežný


    dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať samať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večerzaliečať salichotiťlíškať saexpr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniamhovor.: nahovárať sikurizovaťbrať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondínyflirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženouzvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicuhovor.: krútiť satočiť saexpr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčathovor. expr.: páliťopaľovaťťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňusubšt. baliť


    ekzém lek. druh kožnej choroby • lišaj: mať na nohe ekzém, lišajvyrážka (vo všeobecnosti)


    farbiť natierať farbou, dávať na niečo farbu • sfarbovaťhovor. expr. štrajchať: farbí, sfarbuje, štrajchá steny, vajíčka veselými farbamimaľovať (časti ľudského tela): farbí, maľuje si líca, nechtylíčiťhovor. šminkovať (maskovať v divadle a pod.): líči, šminkuje hercov pred vystúpením v televízii


    fialovo majúc fialovú farbu, farbu ako fialka, na fialovú farbu, fialovou farbou • nafialovodofialova, pís. i na fialovo, do fialova: fialovo, nafialovo zafarbené veľkonočné vajíčka; má dofialova prefarbené vlasyhovor.: lilavonalilavodolilava, pís. i na lilavo, do lilava: prišla lilavo oblečená slečna; nebo bolo nalilavo, dolilava sfarbenéfialkastofialkavofialkovasto (trocha, jemne fialovo): fialkasto, fialkavo namaľované očinafialkastodofialkasta, pís. i na fialkasto, do fialkasta (trochu, jemne fialovo): nafialkasto, dofialkasta natreté pery

    porov. aj fialový


    fialový majúci farbu fialiek, modročervený • hovor. lilavý: smútočné fialové stuhy; fialové, lilavé hlavy kosatcovsvetlofialovýbledofialovýslabofialovýhovor.: bledolilavýsvetlolilavý (fialový so svetlým odtienkom) • ametystový (bledofialový ako ametyst): ametystová farba sklaorgovánový (fialový ako orgován) • ružovofialový (fialový do ružova) • červenofialovýcyklámenovýcviklovýcviklovočervený (fialový do červena): červenofialový, cyklámenový klobúk; cviklovočervený nostmavofialový (fialový s tmavým odtienkom) • zlatofialový (so zlatým odtienkom) • fialkastýfialkovastýhovor.: lilavkavýlilavkastý (sfarbený do fialova) • zastar. violetový


    gýč pejor. umelecky bezcenný výtvor s lacným efektom • pejor. limonáda (sentimentálne dielo): filmový gýč, filmová limonádasubšt. slaďák


    hojiť sa stávať sa zdravým (obyč. o vonkajšom poranení, o rane) • liečiť sa: jazva sa pekne hojí, liečiceliť sacelieťzaceľovať sazacelievať sa: jazva sa celí, jazva sa celie; popálenina sa zaceľuje, zacelievaexpr. strábiť sa: rany sa už strábia


    hranica 1. myslený rad bodov rozdeľujúci isté administratívne celky, územia: prekročiť hranicerozhranierozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma štátmikniž. pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedzílínia: demarkačná líniaarch. čierťažvoj. slang. čiara: slúžiť na čiare

    2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, úsekmi: veková hranicarozhranierozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dňom a nocoumedzníkkniž. míľnik: medzník vo vývine spoločnostikniž. pomedzie: byť na pomedzí života a smrtipredelpriedel: predel storočia, spoločenský priedelpsych. prah: prah vedomia

    3. krajné vymedzenie niečoho: prekračovať hranice slušnostimedza: všetko má svoje medze

    4. p. stôs


    hraničný 1. ktorý predstavuje hranicu (v územnom zmysle) • pohraničný: hraničné, pohraničné pásmo, pohraničná zónademarkačný: demarkačná čiara, líniamedznýkniž. pomedzný (oddeľujúci územie, pozemky): medzný, pomedzný kameň, stĺpcolný: colný priechod

    2. ktorý predstavuje hranicu (javov, oblastí, hodnôt a pod.) • limitnýlimitový: hraničné, limitné, limitové hodnotyprahový: prahové veličinystropnýstropový (týkajúci sa najvyššej hranice): stropné, stropové ukazovatelepredelovýzlomový (predstavujúci predel, zlom): zlyhať v predelových, zlomových situáciáchkritickýkrajnýmedznýmedzníkový: kritický, krajný bod

    p. aj krajný


    chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    iskriť 1. tvoriť iskry • sršať: rušeň iskrí, srší (iskrami); oči mu iskria, sršia (hnevom)prskať: prskavky prskajú

    2. javiť sa, svietiť ako iskry, prerušovane intenzívne žiariť • iskriť sajagať sajagotať satrblietať sa: v očiach (sa) mu iskrí, jagá, trbliece smiechstriebriť sablyšťať sablýskať saexpr. blyskotať saligotať sa: v kvetoch sa striebri, blyští, blyskoce, ligoce rosamihotať samihať sa: sneh sa na slnku mihoce; na nebi sa mihajú hviezdyprebleskovaťprebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): čosi za oblokom prebleskuje

    3. hojne sa niečím prejavovať • oplývať: iskriť, oplývať dobrými ideamihýriťexpr. sršaťprekypovaťkypieť: hýri, srší vtipmi; prekypuje, kypí radosťou


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    jazykoveda veda o jazyku • lingvistikazastar. jazykospyt


    jazykovedec odborník v jazykovede • lingvistazastar. jazykár


    jednorozmerný majúci iba jeden rozmer (op. viacrozmerný) • lineárny: jednorozmerný, lineárny útvar


    klamný založený na klame, vyvolávajúci nesprávnu predstavu al. mienku (op. neklamný) • klamlivýzried.: klamavýoklamný: klamné, klamlivé zdanie; klamné, klamlivé, klamavé zvukyzdanlivýneskutočný (ktorý sa len zdá, ktorý v skutočnosti nie je): zdanlivé, neskutočné vidinyiluzívnyiluzórnyskreslený (založený na ilúzii): mať o živote iluzívne, iluzórne, skreslené predstavypren. krivý: krivé zrkadlomámivýfatamorganickýzried. šalebnýpoet. mamný (ktorý mámi, zavádza): mámivá, šalebná hra na láskupreludný: preludná radosť (Šoltésová)expr. zastaráv.: šaľbiarsky (Plávka)šialivý (Jesenská)kniž. lichý: liché nádejenepravdivýnepravýpejor. takzvaný: uveril nepravdivej, nepravej úprimnosti; dočkali sa takzvanej slobodypodvodnýkniž. lživý (založený na úmyselnom klamstve) • demagogický (opierajúci sa o falošné argumenty, prázdne sľuby; obyč. v politike) • zavádzajúci: podvodné, lživé dôkazy; lživá, demagogická propaganda; demagogická, zavádzajúca politikafalošnýnesprávnybludný: falošné, nesprávne, bludné teórie o rovnostimylnýmystifikujúci: mylné, mystifikujúce informáciemenej časté mýlivý (ktorý mýli) • nestálypremenlivýhovor. aprílový (o počasí) • expr. zried. vyluhaný: vyluhaná láska (Figuli)


    konečný 1. ktorý je na konci (op. začiatočný, počiatočný): konečný cieľ, výsledokvýslednýekon. finálny: konečná, výsledná hodnota; výsledný, finálny produktcelkový: konečné, celkové hodnotenie športovcaposlednýostatný (ktorý ešte zostáva na koniec, po ktorom už nie je ďalší): vystúpiť na poslednej zastávke; posledná, ostatná fáza procesu

    2. ktorý je vopred ohraničený v trvaní, počte, rozmeroch a pod., ktorý má koniec • ohraničenýobmedzenýkniž. limitovaný: konečný, ohraničený priestor (op. nekonečný); obmedzený, limitovaný počet členov radu

    3. ktorý už nemožno zmeniť, posledný platný • definitívny (op. predbežný): to je konečné, definitívne stanovisko, rozhodnutietrvalýstály (op. dočasný, provizórny): trvalá, stála platnosťneodvolateľnýnemenný: neodvolateľný, nemenný rozsudok


    kotiť sa 1. privádzať na svet mláďatá (o samiciach niektorých cicavcov): mačka, sučka sa kotírodiť: potkanie samičky často rodiavrhať (o samiciach niektorých cicavcov) • bahniť sanár. jahniť sa (o ovci): ovca sa kotí, bahní

    p. aj rodiť 1

    2. prichádzať na svet (o niektorých mláďatách): mačence, myši sa kotialiahnuť sa: ovce, teľce sa kotia, liahnurodiť sa: každoročne sa nám rodia štence


    kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôňtátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripyťahúň (ťažný kôň) • pejopejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivkosivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraníkvranecvranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancovfukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavákplavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršinamrcinamitrhadevla (starý, chudý kôň)

    2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák


    kúpalisko miesto upravené na kúpanie, opaľovanie, šport: letné kúpaliskoplaváreň (miesto, budova s nádržou na kúpanie): mestská plaváreňbazén (umelá vodná nádrž na kúpanie) • hovor. zastar. štrand: chodiť na štrandpláž (piesočnaté pobrežie využívané pri kúpaní na slnenie, šport): morská plážlido (pobrežná plytká časť mora al. rieky využívaná pri kúpaní) • subšt. kupko


    kupovať získavať kúpou: kupuje dom za výhodnú cenuadmin. zakupovaťnakupovať (obyč. vo väčšom množstve): zakupujú lístky hromadne; nakupujem na celý týždeňbrať (pravidelne za peniaze odoberať): berieme u nich mliekoodkupovať: obchod odkupuje ovocie od súkromníkovlicitovať (kupovať na dražbe)


    lakomiť sa silno túžiť po hmotných veciach, výhodách • bažiťdychtiť: lakomí sa na cudzie; dychtí po výnosnom obchodeexpr.: pachtiť sazháňať sapejor. mamonárčiť (získavať bohatstvo): pachtí sa, zháňa sa za peniazmi; celý život len mamonárčibyť lakomýlipnúť (byť pripútaný k niečomu): lakomí sa na peniaze; lipne na ziskoch


    lata tenšia drevená doska: napíliť latylišta (úzka kratšia latka): obložiť stenu lištami


    lekár kto je odborne pripravený a oprávnený liečiť • hovor. doktor: ísť s dieťaťom k lekárovi, doktorovihovor., často pejor.: felčiarhovor. pejor. mastičkár (zlý lekár): je to obyčajný mastičkár, felčiarzastar. medikuszried. liečiteľ: je to dobrý liečiteľzastar. fyzikus (Jégé)odb. terapeut


    lepiť sa 1. držať sa na niečom ako lep al. sa tesne spájať s niečím • prichytávať sa: cesto sa lepí, prichytáva na prstychytať sa: prach sa chytá na záclony; blato sa chytá na topánkylipnúťpriliepať saprilepovať sa: sneh lipne na čižmách; kožka sa mu priliepa na fúzynaliepať sanalepovať sa: med sa jej naliepa na prstyzliepať sazlepovať sa (lepiť sa navzájom): vlasy sa mi zlepujú; hlina sa zliepa do hrúdexpr. lipkať sa (slabo, mierne sa lepiť): cukor sa lipká na obrus

    2. expr. dotieravo sa domáhať pozornosti • expr. vešať sa: dieťa sa stále lepí, vešia na matkufraz. expr. lepiť sa na päty: lepí sa mu na päty už oddávna


    lepkavý 1. ktorý pripomína lepidlo tým, že sa ťahá a pri dotyku sa lepí na povrch • lepivýlipkavýprilípavý: lepkavé, lepivé cesto; od lekváru má lepivé, lipkavé prstynár.: lepkýlipký; glejovitý (ako glej): lepkavý, glejovitý roztokslizký (ktorý je pokrytý slizom al. pripomína sliz): lepkavý, slizký klobúk masliakamazľavýexpr. mľandravýzastar. väzký (ktorý sa ťahá, kĺže a lepí na povrch): brodiť sa lepkavým, mazľavým blatom; mazľavá, väzká hlinanár.: miazgavýmľazgavýmliazgavýmliadzgavý

    2. p. dotieravý


    lesk 1. odrazom svetla vznikajúci svetelný efekt na niečom hladkom • ligotjas: lesk, ligot čepeleexpr. blyskotjagotpoet.: bleskottrblottrbletsubšt. glanc

    2. pôsobivý, oslňujúci účinok • nádheraveľkoleposťsláva: vstúpil v plnom lesku, v plnej nádhere, veľkoleposti a slávesubšt. glanc: frázy stratili svoj lesk, glancpren. kniž. nimbus: obklopuje ju nimbus hviezdy

    p. aj nádhera, sláva, monumentalita

    3. vyjadrenie silného citu, pocitu v očiach • zábleskoheň: lesk, oheň v očiach pohasolsvetložiara


    lesklý ktorý má lesk (op. matný) • ligotavý: lesklý, ligotavý kovblýskavýblyšťavý: blýskavý, blyšťavý laktrblietavýjagavýjagotavý (ktorý vydáva mihotavý lesk): trblietavá, jagavá perla; jagavá, jagotavá látkasvietivýžiarivý (op. mdlý): svietivé, žiarivé farby; mať lesklé, žiarivé očistriebristýstriebristolesklýstriebrolesklýstriebornastýzried. striebornatý (lesklý ako striebro): striebristá, striebrolesklá vodná plocha; striebristolesklá, striebornastá rosakovovolesklý (majúci ostrý lesk ako kov): kovovolesklá konská srsťzrkadlovitý (lesklý ako zrkadlo): zrkadlovitý ľadpren. plamennýplamenistýplamenitý (lesklý od vnútorného nadšenia): plamenný, plamenistý, plamenitý zrakpoet. ligotnýpoet. zried. jagotnýexpr. zried. vyligotaný


    lesknúť sa vydávať lesk • lisknúť salisnúť sa: okná sa lesknú, lisknú na slnkublyšťať sablýskať (sa)ligotať sajagať sajagotať sa: hviezdy sa blyštia, ligocú; v ušiach sa jej jagajú, jagocú diamantyjasať sa (Rázus)trblietať sa (lesknúť sa v zábleskoch): na krku sa jej trblieta šperkstriebriť sastriebornatieť sa (lesknúť sa ako striebro): v diaľke sa striebri riekapoblyskávaťpoblyskovaťpoblyskúvať (chvíľami sa lesknúť): rosa poblyskáva na slnkuexpr. bleskotať (sa)nár. lišťať sa: zlato sa bleskotalozrkadliť sa (lesknúť sa v odraze svetla): kaluže sa zrkadlia na cestehraťmeniť sapoet. ihrať (obyč. o farbách): hodváb hrá proti svetlu; farby ihrajú na slnkukniž. skvieť sa (najmä od čistoty): auto sa skvelo na slnku


    ležadlo ľahký kus nábytku na odpočívanie, ležanie • odpočívadlo: siesta na ležadle, odpočívadlezried. líhadlozastar. zried. ľaha: hodiť sa na ľahu, nespráv. lehátko


    liace p. opraty


    liahnuť sa 1. p. rodiť sa 1 2. porov. vzniknúť


    liať 1. spôsobovať, aby niečo tieklo: liala vodu na hriadkyvlievaťnalievať (dovnútra): nalieval, vlieval víno do pohárovvylievaťvypúšťaťzlievať (von z nádoby): vypúšťal vodu zo suda, zlievala polievkuprelievať (z jednej nádoby do druhej): prelievali víno do fliašcediť (cez cedidlo): cedila polievkučapovať (čapom): čapovali pivo do pohárovexpr. cícerkať (liať tenkým prúdom): cícerkať víno do čaše

    2. vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať • odlievaťzlievať: liali, odlievali železo; zlievali zvon

    3. expr. neos. veľmi silno pršať • liať sa: lialo (sa) celý deňexpr.: cediťcediť sa: cedí ako z krhlyhovor. expr.: pľušťaťšústať: začalo pľušťať, šústať na mestonár.: ridať sacechtiť sa


    liať sa 1. p. tiecť 1 2. p. liať 3, pršať 1


    liatovec p. zvonec 1


    liaty p. tekutý


    libela p. vodováha


    liberál človek liberálnych názorov, znášanlivý človek • voľnomyšlienkar: politický liberál, voľnomyšlienkarzhovievavecznášanlivec: byť priveľký zhovievavec


    liberálny p. znášanlivý, slobodomyseľný


    libra základná peňažná jednotka a platidlo šterlingovej meny; váhová jednotka v anglickej sústave mier a váh • zastaráv. funt: platiť päť libier, funtov; päť libier, funtov masla


    libreto slovesný podklad umeleckého diela • predloha: Urbanova próza Za vyšným mlynom sa stala libretom, predlohou Suchoňovej Krútňavy


    licencia p. oprávnenie 1


    licitácia p. dražba


    líčidlo kozmetický prípravok na úpravu tváre farbením, na maskovanie • hovor. farbičky (kozmetické krášliace prostriedky): farbičky na očihovor. šminka: divadelné šminky


    líčiť 1. natierať farbou, vápnom • maľovať: líčili, maľovali kuchyňu olejovými farbamibieliť (obyč. nabielo): bieliť celý dom

    2. p. maľovať 2 3. porov. opísať


    líder p. vedúci2


    liečba odstraňovanie choroby, neduhu • liečenie: poranenie si vyžaduje dlhú liečbu, dlhé liečenieterapiaodb. medikácia


    liečenie p. liečba


    liečiť 1. zbavovať niekoho choroby • uzdravovať: lieči, uzdravuje chorých akupunktúrouhovor. kurírovať: kuríruje syna bylinkamihovor. felčiariťhovor. pejor. mastičkáriťľud. zastar. kuršmidovať (neodborne, obyč. bylinkami): felčiariť, mastičkáriť na dedine; treba prestať kuršmidovať

    2. liekmi odstraňovať chorobu al. následky poranenia • hojiť: lieči, hojí rany masťamihovor. kurírovať: lieči, kuríruje si zápal žalúdka čajomceliť (ranu)


    liečiť sa byť v lekárskom al. domácom ošetrení a tak sa stávať zdravším • uzdravovať sa: lieči sa v sanatóriu, rýchlo sa uzdravujevyzdravievaťozdravievať: pomaly vyzdravieva, ozdravievazotavovať sa (po dlhšej chorobe): zotavuje sa z tuberkulózyhovor.: kurírovať sareštaurovať sa: kuríroval sa v teplej izbeexpr.: strábiť salízať sa: rýchlo sa strábi z choroby; líže sa z ránhojiť sazaceľovať sasceľovať sacelieť, celiť sa (o rane): zlomenina sa nehojí; rany sa už celia


    liečiteľ p. lekár


    liečiteľstvo súbor liečebných metód • lekárstvo: ľudové liečiteľstvo, lekárstvoobyč. pejor.: felčiarstvomastičkárstvo: chorí sa na výprave spoliehali iba na felčiarstvo a mastičkárstvo


    liečivo p. liek


    liečivý ktorý pomáha liečbe, ktorý uzdravuje • hojivý: liečivá, hojivá masť; púpava má liečivý, hojivý účinokuzdravujúci: uzdravujúci prostriedokmedicinálny: medicinálne víno, mydlo


    lieh horľavá tekutina vyrobená kvasením sacharidov al. synteticky • alkohol: čistý lieh, alkoholchem. etylalkoholhovor. špirituszastar. kvithovor. denaturák (denaturovaný lieh) • subšt.: gajst • špirák


    liehovar závod na výrobu liehu, pálenky • pálenica (malý liehovar): voziť slivky do liehovaru, pálenice


    liehovarník majiteľ liehovaru; pracovník v liehovare • páleníkhovor.: pálenčiarpálenkár


    liehovina alkoholický nápoj vyrobený destiláciou • alkoholpálenkadestilát: popíjať liehoviny, destilátyšpiritus (96-percentný alkohol) • hovor.: pálenétuhéostrétvrdétúžavatužina (tuhá pálenka) • hriatahriate (liehovina varená s prísadami) • hovor.: samohonkalavórovica (doma vyrobená liehovina) • hovor. expr. strcuľahovor. pejor. smradľavicahovor. zastaráv. al. expr. šnapsexpr. čertovica (Vajanský)expr. čertovina (Urban)pijatikasladké (sladká liehovina) • horké (horká liehovina) • expr.: trúnoktúžobabesnica (silná liehovina) • ostricazastar.: okovitkakvithrub. chľast


    liek liečivý prostriedok • liečivo: lieky, liečivá po zárukehovor.: medecínamedicínamedikament: dám ti zaručený medikamentzastar.: apatékaapatiekahovor. balzam


    lieniť sa p. šúpať sa


    lienka chrobák s čiernymi bodkami na červených krovkách • hovor. pánbožkova kravička


    liepať sa p. liezť 1


    lieskovec p. lieskovica


    lieskovica palica, prút z liesky • lieskovec: švihnúť lieskovicou, lieskovcom


    lieskovina p. lieština


    lieštie p. lieština


    lieština lieskový porast, lieskové krovie • lieštie: skryť sa v lieštine, lieštízried. lieskovina


    lietadlo dopravný prostriedok uspôsobený na let • zried. aeroplán: cestovať lietadlom, aeroplánomhovor. letúnzastar. avión


    lietať 1. pohybovať sa vo vzduchu neurčeným, rozličným smerom • poletovaťpoletúvať: vtáky lietajú, poletujú nad poľomvznášať sanadnášať sa (ľahkým pohybom): balón sa vznáša v oblakochexpr. brnkaťzried.: frnkaťfrngať (veľmi rýchlo): vtáčence brnkali, frngali nad lúkouexpr. bzíkať (o hmyze): muchy bzíkajú okolo hlavyexpr. bŕkaťzried. obletovať (splašene): vrabce bŕkajú, vtáčik obletoval hore-dolu

    2. p. behať 3. p. viať 2 4. p. nasledovať 2


    lietavica p. meteor


    liezť 1. pohybovať sa smerom dohora, obyč. s námahou • šplhať (sa): deti lezú po stromoch; turisti sa šplhajú do výšokexpr.: škrabať saškriabať saštverať saštverigať sadrapcovať sadriapať saliepať sa: škriabal sa, štveral sa na plot; driapal sa do kopcazried. laziťkraj. expr. kriatať sa

    2. ísť dolu (o koži) • zliezaťlúpať sa: koža na rukách mu lezie, zlieza; lúpe sa mu chrbátlieniť saolupovať sašúpať sa: šúpu sa mu dlanevypadávaťpadať (o vlasoch): vlasy mu padajú

    3. p. plaziť sa 1 4. p. vliecť sa 2, ísť 1


    liferant p. dodávateľ


    lifrovať p. posielať


    lift p. výťah1


    liga 1. p. spoločnosť 2 2. p. súťaž


    ligot p. lesk 1


    ligotať sa p. lesknúť sa


    ligotavý, ligotný p. lesklý, trblietavý


    líhadlo p. ležadlo


    líhať si p. ukladať sa 2


    lichobežník štvoruholník s dvoma rovnobežnými a dvoma rôznobežnými stranami • trapéz: obraz v podobe lichobežníka, trapéza


    lichota p. lichôtka


    lichotiť 1. spôsobovať príjemný pocit • lahodiťrobiť dobre: úspech mu lichotí, lahodí; pochvala mu lahodí, robí dobrepáčiť sa: páči sa mu, keď ho oslavujú

    2. p. líškať sa


    lichotivý 1. obsahujúci lichôtky, často prehnanú chválu a pod.: hovoril o mne samé lichotivé sloválíškavýzaliečavýlichotnícky (majúci obyč. cieľ prehnanými lichôtkami vyvolať priazeň): líškavý, zaliečavý tón reči; žiak si chcel zaliečavým, lichotníckym správaním získať učiteľapodlízavýpejor.: pochlebovačnýpochlebovačskýpochlebníckypochlebnýpoklonkársky (prehnane a pokrytecky lichotiaci s cieľom získať priazeň): hovoriť šéfovi samé podlízavé, pochlebovačné, poklonkárske frázypejor. servilný (ponížene lichotiaci): servilná úctivosťkniž. lichotnýpren. expr. medový: medové reči

    2. p. príjemný


Pozri výraz LÍ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Synonymický slovník slovenčiny: predchádzat, , titul, merat, jatka, služba, perina, dodavať, kosiť, kaziť, sa, piplačka, článok, džús, kakao
Nárečový slovník: t, p, dj, aso, voz, glupocina, zaå, plu, pojce, kriak, úbi, ancuk, sadzic, k anka, smarge
Ekonomický slovník: ku, eurofarm, ps, esc, pnk, zwe, mne, cdp, fyo, npo, tzf, rvt, hss, mvm, gad
Slovník skratiek: t3, itv, sep, kel, vkt, mas, pjh, s64, b65, tpf, snb, ptt, epw, f59, aim
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV