Synonymá slova "kýs" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 60 výsledkov (1 strana)
-
nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru al. počet • dajaký • voľajaký • hovor.: dáky • dákysi • voľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze? • akýsi • ktorýsi • poet.: kýsi • kýs' (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že… ; démon kýs' škaredý (Krasko) • istý • určitý • jeden • hovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľ • hocijaký • akýkoľvek • hovor. bársaký • hocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseň • hovor. taký (ktorý má približnú mieru al. počet): príď o taký týždeň • expr.: aký-taký • koľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok
trieslovina chem. organická zlúčenina z niektorých častí rastlín • chem.: kyselina trieslová • tanín (trieslovina používaná v lekárstve, garbiarstve a pod.)
kyselka p. minerálka
minerálka hovor. minerálna voda • kyselka (s vyšším obsahom voľného kysličníka uhličitého): piť chutnú minerálku, kyselku • hovor. medokýš: povyše obce vyvieral medokýš • hovor.: šťavica • kyslá • kyslá voda: pohár kyslej vody
kyselkavo p. kyslo 1, porov. aj kyslý 1
kyslo 1. s chuťou podobnou octu al. citrónu (op. sladko) • nakyslo, pís. i na kyslo: kyslo, nakyslo prichutená omáčka • kyslasto • kyslavo • kyselkavo (trocha kyslo): ovocná polievka chutí kyslasto, kyselkavo
2. expr. vyjadrujúc roztrpčenie spôsobené krivdou, nepochopením, posmechom a pod.; s trpkosťou, s roztrpčením • zatrpknuto: tvárila sa kyslo, zatrpknuto • neprívetivo • nevľúdne: vyzerá neprívetivo, nevľúdne • expr.: kyslasto • kyslavo (trocha kyslo): kyslasto sa uškrnul
kyselkavý p. kyslý 1
kyslý 1. majúci štipľavú, ostrú, zvyčajne aj zvieravú chuť ako napr. ocot (op. sladký): kyslý citrón • trpkokyslý • trpký (o víne a o ovocí): trpkokyslé víno, trpké višne • nezrelý • nedozretý (ktorý ešte nemá sladkosť zrelého plodu; o ovocí): jedla drobné, kyslé, nezrelé, nedozreté jabĺčka • skysnutý • skýšený • sadnutý (o mlieku) • kvasený • sudový (upravený, konzervovaný kvasením; o niektorých druhoch zeleniny): kvasené uhorky; kyslá, sudová kapusta • kyslastý • kyslavý • kyselkavý • nakyslastý • nakyslý (trocha kyslý): kyslasté, kyslavé, kyselkavé, nakyslasté ovocné cukríky • trpkastý (trocha trpký)
2. p. nevľúdny 1
neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsi • nejaký • voľajaký • dajaký • hovor.: voľáky • dáky • kniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladík • cudzí • zastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajiny • bezmenný • anonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznaný • neodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstra • neidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvola • tajomný • záhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmo • tajný • skrytý • utajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom mieste • neistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistý • nový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocit • poet. neznaný (Sládkovič)
kýsi, kýs' p. nejaký
kvasiť (sa) 1. pôsobením mikroorganizmov meniť svoje vlastnosti: kapusta, víno sa kvasí v sude • kysnúť (o ceste): koláč kysne • kýšiť sa (stávať sa kyslým): mlieko sa kýši • octovatieť (stávať sa kyslým ako ocot): víno octovatie • brznúť (o mlieku)
2. p. hnisať 3. p. vrieť 2 4. iba kvasiť p. konzervovať
kýšiť sa p. kvasiť (sa) 1
kyslota kyslá chuť • kyslosť: kyslota, kyslosť vína • zastar. kyslaba
kyslasto, kyslavo p. kyslo 1, 2, porov. aj kyslý 1, nevľúdny
kyslastý, kyslavý p. kyslý 1
kysličník zlúčenina prvku s kyslíkom • oxid
kyslík plynný chemický prvok bez farby a zápachu obsiahnutý vo vzduchu, potrebný na život • oxygén
kysliť robiť kyslým, kyslastým • okysľovať: kyslí, okysľuje omáčku citrónom • prikysľovať (v malej miere): prikysľovať si šalát
kyslosť p. kyslota
nevľúdny 1. ktorý nemá v sebe milotu, vľúdnosť; svedčiaci o nedostatku vľúdnosti (op. vľúdny) • neprívetivý • nemilý • neláskavý: nevľúdny, neprívetivý pán; dostalo sa nám neprívetivého, nemilého, neláskavého prijatia • mrzutý • namrzený • nevrlý • namosúrený • kniž. morózny • hovor. pejor. cerberovský (dávajúci najavo nepríjemnú náladu; svedčiaci o nepríjemnej nálade): mrzutý, nevrlý, morózny človek; namrzený, namosúrený, nevrlý, cerberovský výzor • zamračený • mračný • zamosúrený • pochmúrny • pošmúrny • zachmúrený • chmúrny • zastar. zahúlený (naplnený nevôľou, mrzutosťou; op. veselý): mračný, zamračený, namosúrený predavač; vrhnúť zamračený, zachmúrený, zahúlený pohľad; mať nevľúdnu, pochmúrnu, chmúrnu náladu • studený • chladný • odmeraný (bez vrúcnosti, srdečnosti; op. srdečný, teplý): studené, chladné privítanie; chladné, odmerané správanie • mrazivý • odmietavý • pren. ľadový (svedčiaci až o nevraživosti, pohŕdaní a pod.): mrazivá, odmietavá odpoveď; mrazivý, odmietavý postoj voči niekomu • pren. expr. kyslý
p. aj nepríjemný; zlý
2. ktorý vyvoláva stiesňujúci, zlý pocit, dojem (op. vľúdny) • neprívetivý • nepríjemný • zlý: nevľúdne, neprívetivé, nepríjemné, zlé počasie • kniž. nehostinný • drsný (obyč. nevhodný pre život; op. pohostinný, malebný): nehostinný dom; nehostinný, drsný kraj • pochmúrny • pošmúrny • chmúrny (op. veselý): pochmúrne, chmúrne okolie domu • ťaživý • smutný • kniž. ponurý (vyvolávajúci až depresiu): ťaživé, smutné ráno; ponurá izba
trpký 1. ktorý je ostrý, nepríjemný, zvieravý (o chuti); ktorý sa vyznačuje nepríjemnou zvieravou chuťou • príkry: trpká, príkra chuť liekov • horký: horké kvapky • kyslý (obyč. o nezrelom ovocí): trpké, kyslé jabĺčka • trpkastý (trocha trpký)
2. p. bolestný 1, ťažký 3, smutný
kysnúť p. kvasiť (sa) 1
kystka p. strapec 1
strapec 1. voľné nitky, šnúrky a pod. ako ozdobné zakončenie tkaniny, oblečenia a pod.: koberce so strapcami • kystka: zástava s kystkami • hovor. zastar. francľa: ručník s francľami (Timrava) • hovor. expr. cafrang (Vajanský)
2. p. útržok 1
p. aj chumáč
krajan človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu • rodák: krajania, rodáci z Ameriky, rodák zo Žiliny • zastaráv. spolurodák • zastar. zemko (Jesenská) • zastar. súrodák (Hurban) • kniž. súkmeňovec (príslušník kmeňa, národa vo vzťahu k ostatným príslušníkom) • zastar. súplemenník (Škultéty)
súrodák p. krajan
súplemenník p. krajan
náhlivo ponáhľajúc sa, s náhlením • chytro • rýchlo: náhlivo, chytro sa vrátila po kľúče; rýchlo sa obrátila dozadu • v náhlosti • v náhlivosti • úchytkom: v náhlosti, v náhlivosti, úchytkom si zbalil veci • chvatne • chvátavo • chvatom: chvatne, chvátavo odpratala všetko zo stola; náhlivo, chvatom si potiahol z cigarety • s chvatom • v chvate • s veľkým chvatom: s chvatom, v chvate si natiahol topánky a odišiel • narýchlo • nachytro • napochytro • napochytre: náhlivo, narýchlo sa rozlúčila s rodičmi; nachytro, napochytro vyrozprával, čo sa mu stalo
porov. aj rýchlo
osožiť prinášať osoh, úžitok, prospech • byť na osoh • ísť na osoh: pohyb osoží zdraviu; pitie mu nie je, nejde na osoh, neosoží mu • slúžiť • pomáhať • prospievať • byť na úžitok • ísť na úžitok: Komu také riešenie veci slúži, pomáha, prospieva? Komu je to, komu to ide na úžitok? • byť cenný • mať cenu: pre nás je cenné, pre nás má cenu, ak sa kúpa uskutoční • byť platný: vaša pomoc nám nie je platná • expr. žíriť (ísť na úžitok, obyč. zdravotne): strava mu žíri • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu (najmä zdravotne): pobyt pri mori šiel dieťaťu k duhu
prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť) • byť na osoh • ísť na osoh • byť na úžitok • ísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitok • osožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosoží • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu • expr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žíri • slúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži! • pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha
2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite • prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperuje • vzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáha • rozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíja • rozkvitať • prekvitať • kvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitne • hýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbe • dariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach
pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotne • napomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú vec • zastaráv. spomôcť: spomohli si sami • vypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol brat • dopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkcii • fraz.: postaviť na nohy • podať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú ruku • podporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiách • hovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priatelia • expr. spasiť: tých pár korún nás nespasí • hovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synovia • subšt. helfnúť: ak chceš, helfnem ti • hovor.: zratovať • zaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi? • umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovať • asistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečoho • pren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)
2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospeli • zapôsobiť • zaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovalo • osožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitok • fraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu
3. p. pripraviť 3, zbaviť1
prebrať sa vrátiť sa do stavu plného vedomia (zo spánku, z mdlôb, z intenzívne prežívaného duševného stavu) • zobudiť sa • prebudiť sa • prísť k sebe • rozobrať sa: pomaly sa prebrala, zobudila z tuhého spánku; nemohol sa z bezvedomia prebrať, prísť k sebe; prebrať sa zo zamyslenosti • precitnúť (zľahka, nie celkom sa prebrať): precitnúť zo sna • expr. zduriť sa (náhle): zduril sa zo spánku • spamätať sa (z citového rozrušenia): nemohli sa z ohromenia spamätať • expr.: pozviechať sa • pozbierať sa: ledva sa z mdlôb pozviechal, pozbieral
spamätať sa 1. uvedomiť si situáciu, skutočnosť • zbadať sa • obadať sa: kým sa chlapec spamätal, zbadal, obadal, všetci boli preč
2. vymaniť sa z intenzívne prežívaného (citového) stavu • kniž. precitnúť: zo šoku sa už spamätal, už precitol • expr.: pozbierať sa • zozbierať sa: na dovolenke sa už dajako pozbieram, zozbieram • vzmužiť sa • zobrať sa: musíte sa silou-mocou vzmužiť, zobrať • prísť k sebe • prebrať sa (z mdlôb, bezvedomia): ešte neprišiel k sebe, ešte sa neprebral z omráčenia • zviechať sa • expr. schápať sa: chytro sa schápala z choroby
3. p. vzchopiť sa 1 4. p. rozpamätať sa
vzchopiť sa 1. vyvinúť duševné úsilie na získanie odvahy, sily, vôle a pod. • vzmužiť sa • hovor. schopiť sa: treba, aby ste sa vzchopili, vzmužili a nenariekali stále; z nešťastia sa rýchlo schopila • spamätať sa: už sa z prehry spamätal • pochlapiť sa (preukázať mužnosť, odvahu): ak sa pochlapíš, zvládneš to • expr.: pozbierať sa • zozbierať sa • zobrať sa • zviechať sa • pozviechať sa: po otrase sa nevládze pozbierať, pozviechať • hovor. expr.: priprieť sa • posošiť sa: posošil sa a dielo dokončil • dodať si odvahu/odvahy • pozbierať (všetku) silu/vôľu • napnúť sily • fraz. prísť k sebe: po manželkinej smrti už neprišiel k sebe • zotaviť sa (obnoviť si fyzické al. duševné sily): nevládze sa z neúspechu zotaviť • vzpružiť sa (dodať si sily): vzpruží sa k odvážnemu činu
2. p. postaviť sa 1, vstať 1
zotaviť sa zlepšiť svoj fyzický al. psychický stav, obnoviť si sily • prísť k sebe: už sa po chorobe zotavil, prišiel k sebe; bol to pre dievča úder, ale už prišlo k sebe • expr. pozbierať sa: na dovolenke som sa celkom pozbieral • zviechať sa • spamätať sa • pozviechať sa • hovor.: vystrábiť sa • zostrábiť sa (z nepríjemností, z choroby a pod.) • expr. zreparovať sa: ísť sa do kúpeľov zreparovať • zrekreovať sa (zotaviť sa rekreovaním): musím sa ísť zrekreovať aspoň na pár dní • zreštaurovať sa: finančne sa zreštaurovali • vzchopiť sa (duševne): po prehre sa opäť vzchopil • pribrať • hovor. popraviť sa (zotaviť sa najmä telesne)
protivník 1. kto nesúhlasí s názormi iného a bojuje proti nim • odporca: politický protivník, odporca • oponent (protivník, obyč. v diskusii) • nepriateľ • súper: poraziť protivníka, nepriateľa, súpera • sok (protivník, obyč. v ľúbostnom vzťahu): vidieť v niekom soka • rival: ideový rival • zastar. súperník (Škultéty) • zastar. odporník • kniž. opozicionár • zried. opozičník: keď zistil, že sa nenájde nijaký opozičník, zmĺkol • kniž. antipód
2. kto bojuje s niekým v súťaži, v zápase • súper • protihráč: podceňovať protivníka, súpera, protihráča • rival: dnes sa stretli dvaja odvekí rivali • partner (spoluúčastník hry, zábavy): ukázal sa ako rovnocenný partner
súperník p. protivník 1
satelit 1. menej významný účastník nejakého hnutia • kniž. súbežec • zried. súbežník: satelit, súbežec revolúcie
2. p. družica 2 3. p. vazal 1
súbežník p. satelit 1
spolubesedník účastník spoločného rozhovoru: pozorne počúvať spolubesedníka • zried. súbesedník (Vajanský)
súbesedník p. spolubesedník
súčasník človek žijúci v rovnakom čase s niekým iným: Štefánikovi súčasníci • rovesník • vrstovník (človek patriaci do rovnakej generácie ako niekto iný): stretnúť sa po dlhom čase s rovesníkmi, vrstovníkmi • pamätník (kto niečo sám zažil): pamätníci prvej svetovej vojny • kniž. vekodruh (Kukučín)
súkromník človek žijúci z vlastného kapitálu a výnosu majetku • zastar. privátnik
sústružník odborník pracujúci so sústruhom, pri sústruhu: sústružník kovov • tokár (sústružník obrábajúci najmä drevený materiál)
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)
umúdriť sa začať múdro, triezvo, rozvážne konať • prísť k rozumu • dostať rozum: ak sa neumúdria, nemôžu rátať s našou pomocou; po mladíckych výstrelkoch prišiel k rozumu • zmúdrieť (stať sa múdrejším, múdrym): zmúdrieť na vlastnej škode, na vlastnom nešťastí • fraz.: vziať rozum do hrsti • užiť rozumu
zrásť 1. rastom utvoriť jeden celok, spojiť sa rastom • zrásť sa: zlomená noha (sa) rýchlo zrástla • zaceliť sa • zacelieť • sceliť sa • scelieť • zjazviť sa • zajazviť sa • zavrieť sa • zatvoriť sa (o rane): rana sa časom zacelila, zajazvila, zatvorila; väzivo sa scelilo • hovor. zarásť: rana ešte nezarástla • prirásť (rastom sa pripojiť): vrúbeľ prirástol na stromček
2. tesnou blízkosťou utvoriť jeden celok • splynúť • kniž. zliať sa • spojiť sa: ich pery zrástli, splynuli, zliali sa do dlhého bozku; oči sa im spojili v porozumení
3. dlhým časom, zvykom, citovým putom a pod. začať tvoriť s niečím, niekým jednotu, súlad • zžiť sa: zrásť, zžiť sa s novým prostredím, s pracovným kolektívom • zblížiť sa (dôverne): po čase sa spolubývajúce veľmi zblížili • prilipnúť • kniž. priľnúť • pripútať sa • primknúť sa • prirásť k srdcu: priľnúť, pripútať sa k rodine; rodný kraj mu prirástol k srdcu, zrástol s rodným krajom; primknúť sa k robote, zrásť s robotou