Synonymá slova "ku" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 454 výsledkov (4 strán)

  • zázračný 1. robiaci zázraky; pôsobiaci dojmom neskutočnosti, nadprirodzenosti • čarodejnýčarovný: zázračný, čarovný prútik; čarodejný, čarovný svet rozprávokkniž.: kúzelnýdivotvornýmirakulózny: divotvorné svetloneskutočnýfantastickýtajomnýsnový: mala neskutočné, tajomné, snové vidinyrozprávkový (pripomínajúci rozprávku): talizmany majú rozprávkovú mocvysnívanývybájenýromantický: prežila vysnívaný, romantický príbeh láskynadpozemskýnadprirodzenýnadzemský: nadprirodzené javy, bytosti v rozprávkachexpr. prezázračný

    2. ktorý veľmi prevyšuje priemer • neobyčajnýnezvyčajnýnevšedný: má zázračné, neobyčajné schopnostimimoriadnyvýnimočnýnadpriemerný: mimoriadna silazvláštnyjedinečnýunikátnyvzácny: má jedinečnú, vzácnu pamäťnadpozemskýnadzemskýneopísateľný: nadpozemská moc lásky a dobra; neopísateľná krásanevídanýneslýchanýnebývalý: nevídaný záujem čitateľov; nebývalý úspechexpr. prezázračný


    kužeľovitý majúci podobu kužeľa • odb. kónický: kužeľovitý, kónický útvarhomoľovitý: homoľovitý vrch


    čariť, čarovať1 robiť činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu • robiť čarybosorovať: stará cigánka vedela veštiť, čariť, čarovať, bosorovaťexpr. bosoráčiťkniž. kúzliť: kúzelník čaruje, kúzli z klobúka zajacaeskamotovať (robiť kúzla, robiť eskamotáž) • zariekaťzariekavať (spôsobovať urieknutie): čarodejnica zarieka, zariekava (chorobu)


    kúzliť p. čariť


    čaro príťažlivé pôsobenie, príťažlivá krása: čaro severskej prírodypôvabpríťažlivosť: pôvab, príťažlivosť mladej ženyčarovnosť: čarovnosť hôršarm: byť bez šarmušarmantnosť: šarmantnosť úsmevumilota: milota dieťaťagráciagraciozitagracióznosť: dievčenská grácia, graciozitakniž. kúzlo: kúzlo domovakniž. prelesť: panenská prelesťpoet. čarpoézia: poézia zasneženej krajinyvnada: ženské vnadysubšt. rajc (dráždivé čaro): tá žena má rajc


    kúzlo 1. šikovný výkon kúzelníka • eskamotážkaukliarstvo: diváci tlieskali predvádzanému kúzlu, predvádzanej eskamotážiilúzia (kúzelnícka produkcia)

    2. p. čaro


    beda vyjadruje bedákanie, zúfalstvo, strach, hrôzu, zdesenie a pod. • beda, prebeda: beda/beda, prebeda, čo len s nami budebože/božeprebože: bože/bože, prebože, veď nás tu skántriabožemôjboženkubožičku: božemôj, boženku, ako to vyzeráškristekristepane: kriste, kristepane, kam sa teraz podejemejajoch: Jaj, och, čo si to spravil?


    bože vyjadruje obavu, starosť, bôľ, žalosť, strach, hrôzu, zúfalstvo, prekvapenie, údiv a pod. • božemôjpanebože: bože, božemôj, veď sa odtiaľ nedostaneme; Panebože, kde sa tu berieš?prebohakristekristepane: Preboha, kristepane, čo nás ešte čaká?boženkubožičku: boženku, božičku, ale som sa zľakolprekristapánaprepánajána: Prepánajána, ako si tam vyliezol?ježišmariaježišmáriaježišmáriajozefmáriajozefšmáriajozef: ježišmária, máriajozef, veď sa môžeš zabiťprepánakráľa

    p. aj beda


    božičku 1. p. beda 2. p. bože


    bľuskať expr. prerušovane a obyč. so záľubou al. nesmelo sa pozerať na niekoho, na niečo • hovor.: pokukávaťpokukovaťpoškuľovaťškúliť: bľuskať, pokukávať, poškuľovať na dievčencemrkaťžmurkať (dávať pritom znamenie) • mihať: mrkať, žmurkať, mihať očami na niekohofľochať (bokom) • blýskať (ostro, pátravo a pod.): fľochať, blýskať očamiiskriť (prenikavo): zúrivo iskrí očami


    poškuľovať 1. p. škúliť 1 2. p. zaujímať sa


    škúliť 1. mať očnú chybu, pri ktorej osi očí nie sú rovnobežné: škúli na obidve očizabiehať (o očiach): oko mu zabieha doľavaexpr. šmŕľať: jedným okom šmŕľapoškuľovať (trocha škúliť) • fraz.: pozerať úkosompozerať na kríž

    2. p. pozerať (sa) 1, 3 3. p. gániť


    zaujímať sa prejavovať záujem o niečo, o niekoho • mať záujemhovor. interesovať sa: zaujímať sa, mať záujem o nové spôsoby hospodáreniastáť (o niečo): už o to nestojím, už ma to nezaujímaexpr.: trhať saruť saruvať sabiť sa (prejavovať veľmi veľký záujem): mládenci sa o ňu trhajú, rujú, ruvúexpr. poškuľovať (nepriamo, nenápadne sa zaujímať o niečo): poškuľuje po novom autebyť zvedavý (zaujímať sa o výsledok niečoho): sú zvedaví, ako sa zápas skončil


    byľku 1. p. málo 1, 2, trocha1 1, 2 2. p. chvíľu


    chvíľu s malým časovým rozsahom, malý časový úsek, krátky čas • chvíľkunachvíľunachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, chvíľku si zaplávali; nachvíľu, nachvíľku mal zavreté očiexpr.: chvíľočkuchvílinkunachvíľočkunachvílinku, pís. i na chvíľočku, na chvílinku: chvíľočku, nachvíľočku si pospaltrochatrochumálohovor. nezaveľaexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkumáličkomáličičkomálinkomálilinkobyľkuštipku: museli sme trocha, trošku čakať; troši(li)nku dlhšie zostal vonkuexpr. voľačočosidačoniečo: voľačo, čosi postál a šiel; dačo počkal, ale málokrátko (op. dlho) • expr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: krátko, kratučko sa rozprávali pred vchodomzastar. schvíľu (Hviezdoslav, Šoltésová)nedlho (pomerne krátko): nedlho po polnoci sa rozišlihovor. dakoľko: vydrž dakoľko, hneď ti pomôžemfraz. na skok: boli tu iba na skok


    málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho) • trochatrochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostíneveľanemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákovkoľko-toľkoriedkohovor. poriedkozried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedkoskromneposkromneskúpokniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúponiečodačovoľačočosi: zostalo nám iba niečo, čosi chlebaniekoľkohovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázkuexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: má máličko, málinko priateľovexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkuskromnučkoskromnunkoskromnulinkoštipkaštipkubyľkabyľkukvapkakvapkukvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mliekaminimálnehovor. minimumexpr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korúnprimálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcovfraz.: za náprstokako kvapka v mori

    2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi) • trochatrochu: málo, trocha si pospalneveľanemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnohokoľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľkoneveľmineprílišzried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladbaskromneposkromneskúpokniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izbazľahka: zľahka sa usmialaslaboexpr.: biedneúbohomizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábalexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračilexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkuštipkubyľkukvapkukvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľaviloexpr. skromnučkoskromnunkoskromnulinko: skromnučko sa najedolnepatrnemizivominimálnehovor. minimumexpr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímaloprimálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinuchvíľuhovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal

    3. p. zriedkavo


    dokrčiť tlakom al. skrútením zdeformovať • pokrčiťskrčiť: dokrčiť, pokrčiť si šatyzhúžvaťzhúžviťdohúžvaťpohúžvať (dokrčiť do húžvy, hrče): zhúžval a odhodil novinyposkŕčať (na viacerých miestach dokrčiť): vytiahla z kufra poskŕčané šatstvoexpr.: domiagaťdokrkvaťpokrkvaťskrkvaťukrkvaťzried. ukrčiť: sedením si dokrkvala celú sukňuexpr.: schumlaťschalbaťzmäkušiť (dokrčiť chumlaním, mäkušením) • zried.: domädliťzmädliťpomädliť (mädlením)


    pokrčiť 1. stlačením narušiť pôvodný tvar, urobiť nepravidelné záhyby na niečom • skrčiťzhúžviťzhúžvaťpohúžvať: chytil list a nahnevaný ho pokrčil, skrčil, zhúžvildokrčiť: dokrčiť si sukňuexpr.: skrkvaťpokrkvaťdokrkvaťukrkvať: vreckovku má celú skrkvanú, pokrkvanú, ukrkvanúnakrčiťnahúžvaťexpr. nakrkvať (trocha pokrčiť): nakrčil spýtavo obočiezvraštiťzmraštiťzmrštiťzmŕštiťpomŕštiťzvrásčiťzvraskaťzvráskaťpovráskať (obyč. svaly, pokožku na tvári a pod.): zvraštiť, zmraštiť, zvrásčiť čelo, tvár, ústazriasiťhovor. expr. zrancovať: zriasila, zrancovala zamyslene čelostiahnuť (do vrások): stiahnuť tvár odporomzošúveriťzožmoliťexpr. zhŕždiť (veľmi pokrčiť): vytiahol z vrecka zošúverené, zožmolené peniaze; od zápachu zhŕždil nosposkŕčaťposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach): v autobuse si poskŕčal kabát; posťahuje tvár do vrásokexpr.: schumlaťschalbaťzmäkušiťnár. požmať (pokrčiť chumlaním, mäkušením a pod.) • požmoliťpomädliť (pokrčiť mädlením) • zried. zmädliť

    2. p. skrčiť 1, ohnúť


    zmäkušiť p. dokrčiť, pokrčiť 1


    domäkka, domäkučka, domäkulinka, domäkunka, domäkuška p. mäkko 1


    dotieravý ktorý sa (bezohľadne) vnucuje, ktorý (bezohľadne) obťažuje • vtieravý: dotieravý, vtieravý človekneodbytnýexpr. zastar.: dôkučnýdôkučlivý (F. Hečko; ktorého sa nemožno zbaviť): neodbytní obdivovatelia, neodbytné myšlienkyexpr.: dolípavýlepkavýnár.: úlipnýulipavý: dolípavý, úlipný, ulipavý ako muchadobiedzavýdomŕzavýdojedavý: dobiedzavé, domŕzavé, dojedavé komárebezočivýhovor. drzý (bezočivo, nevyberaným spôsobom dotieravý): bezočivé, drzé obťažovanie v kine; nemohla sa zbaviť bezočivého, drzého nápadníkanetaktnýindiskrétny (nemajúci cit pre takt, mieru v správaní): netaktné, indiskrétne otázkynutkavýnaliehavý (ktorý sa stále vracia, natíska): nutkavé, naliehavé myšlienky


    dotknúť sa 1. uskutočniť bezprostredné spojenie dotykom • zachytiť: dotknúť sa plecom steny; zachytiť rukou operadlo stoličkyzavadiťzasiahnuťzačiahnuťobtrieť sa (mimovoľne sa dotknúť): zavadiť lakťom o skriňu; začiahlo, zasiahlo ho padajúce skáliehmatnúť: hmatol si rukou vlasyšport. tečovať: hráč tečoval loptou bránkukniž. tknúť sa: koláča sa ani netkolnár. týknuť sa

    2. stručne, letmo povedať, napísať čosi o niečom • spomenúťzmieniť sa: niektorých otázok sa len dotkli, iné prediskutovali; spomenúť význam kongresu, zmieniť sa o význame kongresunaraziť: v prednáške narazil na viacero problémovurobiť zmienku/narážku: o potrebe ochrany života urobil len malú zmienku

    3. p. zasiahnuť 1, uraziť1


    dôkučný, dôkučlivý p. dotieravý


    húžvať, húžviť skrúcať do húžvy; tlakom, skrúcaním deformovať • krčiťkrkvať: húžvať, krkvať v ruke vreckovku; húžviť, krčiť si šatynár. krcmať (Kálal)expr.: žvachľaťmiagaťnár.: mäčkaťmadžgať: sedí a žvachle, miaga, madžgá si sukňumraštiťmŕštiťvraštiťnár. hrždiť (sťahovať do vrások): od hnevu mraští čelom; mŕštiť, vraštiť tvármädliťmrviťžmoliťexpr. mäkušiť (prstami, dlaňami opakovane stláčať): v pomykove mädlí, mäkuší, žmolí čiapkušúveriť (skrúcať na okrajoch): šúverí list, papierexpr. chalbať


    mädliť prstami al. dlaňami opakovane pritískať • žmoliť: mädlil, žmolil v rukách čiapkumrviťexpr. premŕvať: mrvil, premŕval lístky medzi prstamistláčaťstískaťžmýkať (mädliť tlakom, silou): stískala, žmýkala v rukách vreckovkuexpr.: mäkušiťmiagaťzried. omáľať: mäkušil, omáľal klobúk od nervozityhúžvaťhúžviťkrkvaťkrčiť (zároveň robiť záhyby): húžvala, krkvala zásterkuskrúcať (mädliť otáčavým pohybom): skrúcal novinynár.: mäčkaťmäždiťmadžgať


    mäkušiť p. húžvať, mädliť


    stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčaťstlačovaťtlačiťtisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebezvieraťzovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstochzatínať (pevne stískať): zatína pästežmoliťmädliťexpr.: mäkušiťmiagaťmliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteruobjímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebeexpr. oblápať

    2. p. šetriť 2


    chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    chvíľku, chvíľočku p. chvíľu, krátko 2, trocha1 3


    krátko 1. s malým dĺžkovým rozmerom, na malú dĺžku (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): má krátko, nakrátko ostrihané vlasyexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko, kratu(li)nko zastrihla do látkyexpr.: nakratučkonakratulinkonakratunkonakratuško: nakratučko ušitá sukňaprikrátko (príliš, veľmi krátko): prikrátko narezané dosky

    2. na krátky časový úsek, krátky čas, na krátky čas (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): krátko, nakrátko si zdriemoltesne: prišiel krátko, tesne pred ôsmouchvíľuchvíľkunachvíľunachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, nachvíľku nás zdržalexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko sa ponoril pod hladinuexpr.: nakratučkonakratunkonakratulinkonakratuško: nakratunko vyšla z miestnostiexpr.: chvíľočkuchvílinkunachvíľočkunachvílinku: chvíľočku, nachvíľočku sa jej zdalo, že vidí matkunedlho (pomerne krátko): učiteľ začal skúšať nedlho po zvoneníprikrátko (príliš, veľmi krátko): do zimy je prikrátko, aby stihol postaviť strechufraz. na skok: zastavili sa tu iba na skok

    3. obsahujúc iba podstatné časti, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • nakrátkoskrátka: krátko, nakrátko, skrátka opísal celú situáciustručne: stručne porozprávala, čo sa jej stalolakonickyúsečne: lakonicky, úsečne odpovedal na otázkyexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko vyrozprávala svoj príbehfraz. v kocke: v kocke načrtol svoje predstavyjadrne (krátko a výstižne): jadrne podané učivostrohosucho (krátko a odmerane): stroho, sucho reagoval na pripomienky


    nachvíľočku p. chvíľu, krátko 2


    niekoľko označuje obyč. menší neurčitý počet • dakoľkovoľakoľkokoľkosi: vzala si niekoľko, dakoľko korún navyše; pred domom stálo voľakoľko, koľkosi zvedavcovneveľanemnohoviacero: na konferenciu prišlo neveľa, nemnoho odborníkov zo zahraničiahovor.: párzopárkoľko-toľko: (zo)pár, koľko-toľko pomocníkov si ešte nájdemálo: iba málo domov zostalo nepoškodenýchtrochatrochuexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: v koši zostalo trocha, troška zemiakovdačoniečočosivoľačo (o veciach): našiel aj dačo, voľačo jahôd


    zľahka 1. bez vynaloženia energie, bez námahy, bez dôrazu (op. sťažka) • ľahko (op. ťažko): zľahka, ľahko si poradil so všetkými problémamijemnezvoľna: jemne, zvoľna stisol matkinu rukunenásilne: nenásilne, zľahka ho vytisol z dveríexpr.: zľahučkazľahunkazľahulinkaľahučkoľahunkoľahulinko: zľahučka, ľahunko si odhrnula vlasy z čelaexpr.: jemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško: jemnučko, jemnunko pohladkal dcéru po vlasoch

    2. v malej miere • trochatrochumálonepatrne: zľahka, trocha otvorila oči; málo, nepatrne sa ukloniljemne: od prekvapenia jemne zdvihla obočieexpr.: zľahučkazľahunkazľahulinkaľahučkoľahunkoľahulinko: zľahučka, ľahunko ju pobozkalexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkumáličkomálinkomálilinkojemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško: trošička, trošilinku, máličko, jemnunko sa jej zakrútila hlava

    3. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbanlivonedbalo: zľahka, nedbanlivo si prehodil kabát cez plecianestrojenenenúteneležérne: ležérne vyfúkol kolieska dymu;„To je maličkosť“, povedal nestrojene, nenútene.

    4. pohybovo rýchlo a šikovne • ľahkosvižkosvižne: zľahka, ľahko vyskočil na múr; svižko, svižne sa rozbehol za električkoupružnevrtkoobratne: pružne, vrtko vybehnúť hore schodmi; obratne sa vyšplhať na stromrezkobystrohybko: rezko, bystro, hybko sa prehupli cez prekážku

    5. p. voľne 1


    kovať, kuť 1. údermi spracúvať kov: kovať, kuť železo, oceľvyklepávaťklepať: kladivom vyklepáva, klepe rozžeravené železoostriť (kovaním robiť ostrým): ostriť, kuť kosupokúvať: kladivom pokúva kosáktepať (obyč. ozdobne vytĺkať): tepať kov, mreže

    2. pripevňovať podkovu na kopyto koňa • podkúvať: kovať, kuť, podkúvať koňa


    kvapôčku p. málo 1, 2, trocha1 2


    mäkko 1. na mäkký spôsob (op. tvrdo) • namäkko, pís. i na mäkko (op. natvrdo) • domäkka, pís. i do mäkka: mäkko, namäkko vystlané hniezdo; namäkko, domäkka uvariť mäsoexpr.: mäkučkomäkunkomäkulinkomäkuškonamäkučkonamäkunkonamäkulinkonamäkuškodomäkučkadomäkunkadomäkulinkadomäkuška, pís. i na mäkučko, do mäkučka atď.: mäkučko, namäkunko, domäkuška udusená zelenina

    2. pôsobiac na zmysly dojmom mäkkosti, jemnosti, lahodnosti a pod. (op. tvrdo) • hebkojemnepoddajne: po vypláknutí v avivážnom prostriedku bielizeň pôsobí mäkko, hebko; mäkko, jemne sa dotkla chlapcovej ruky; telo sa poddajne odovzdáva spánkupríjemnelahodne: je mu príjemne, lahodne na dušiexpr.: mäkučkomäkunkomäkulinkomäkuškohebučkohebunkojemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško

    3. podliehajúc citom, dojmom (op. tvrdo) • láskavonežne: mäkko, láskavo sa pozrela na dieťa; nežne ho pohladila po vlasochprívetivovľúdne: prívetivo, vľúdne sa usmial na dievčaústupčivopovoľne: nemôžeš k nemu pristupovať tak ústupčivo, povoľne

    porov. aj mäkký 3


    mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúšpoddajnýohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kovformovateľnýtvárny: formovateľná, tvárna hlinavláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cestojemnýhebkýhodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperkysypkýkyprýľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôdariedkykašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinkýhebučkýhebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

    2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemnýlahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíkajemnýtlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčnypružnýplynulýharmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systémoblýnevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tvárehud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinký

    3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človekcitlivýdobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá ženasúcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechypoddajnýpovoľnýústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahuprístupnýzhovievavýblahosklonnýznášanlivýtolerantnýkniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politiknežnýmilýláskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie


    mäkučký expr. veľmi al. príjemne mäkký • expr.: mäkuškýmäkunkýmäkulinkýmäkučičký: mäkučký, mäkušký mach; mäkunký, mäkulinký, mäkučičký uterák


    mäkučko, mäkunko, mäkulinko, mäkuško p. mäkko 1, 2


    nachvíľku p. chvíľu, krátko 2, trocha1 3


    namäkko, namäkučko, namäkulinko, namäkunko, namäkuško p. mäkko 1


    naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočnevskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrýrozhodne: rozhodne to nemá ľahkéale: tí sú ale dobrínaozajstnehovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otecozajozajstnehovor. ozajskynár.: ozajstnaozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá prácaveruexpr.: veruževeruboževeraboževerabohuzried. hejverupoet. ver'nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliťfaktickyhovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevidelivôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujemexpr.: namojpravdunamojverunamojdušufraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desaťexpr.: prisámbohuprisámbohprisámfaktprisámvačkuprisámbohuprisahámbohuprisámbohuotcuprisahámbohuotcuprisámbohuotcuotcuprisahámotcuprisámotcu-materiexpr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačínár.: ačidaačidali


    prisámvačku p. naozaj, veru


    veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozajskutočnevskutkupoet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravdanužtakveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiťisteistoistotneexpr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieťpochopiteľneprirodzenesamozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiťpravdapravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslelpriampriamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosťžeale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudákbaže: môže, baže môže ešte deň zostaťexpr.: veruževerabohuveraboževerubožejaverunár.: veraveraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínaťexpr.: namojdušunamojverunamojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilozried.: čidačidažečidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiťexpr.: bisťubisťubohubohuprisámbohuprisahámbohuotcuprisámbohuotcuprisahámotcuprisámotcuprisahámbohuotcuexpr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špásexpr.: prisámprisámbohprisámbohuprisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhráhovor. expr. prisámfaktfraz. na moj hriešnu (dušu)


    nepozorovane nevzbudzujúc al. nevzbudiac pozornosť, v skrytosti • nebadanenenápadne: nepozorovane, nebadane vybral kľúče z aktovky; nenápadne sa pozrela na hodinkynespozorovanenepozorovateľnenespozorovateľnenezbadanenezbadateľne: nespozorovane, nespozorovateľne, nezbadane sa odzadu priblížil k chlapcovinevideneneviditeľneskryteskrytoskrývane: nevidene, neviditeľne, skryto sa priplazil ku skupinke; nepozorovane, skrývane sa dostal až do domutajnepotajomkypotajmezried. potajmozastar. potajomne: nepozorovane, tajne si obzeral prichádzajúce dievča; potajomky, potajme vypil pohárik vínakradmoukradomkyúkradkomúkradmopokradomkypokradmoúkradky: kradmo, ukradomky, úkradkom si zotrel slzu z oka; pokradomky, pokradmo, úkradky poškuľoval po sladkostiachzakrádavo: nepozorovane, zakrádavo prešiel dlhou chodbounár. expr.: potatmepotutmepoťuťmefraz. po očku


    ukradomky skrývajúc pred pozornosťou iných, v skrytosti • tajne: ukradomky, tajne si zobral peniaze zo zásuvkypotajomkypotajmepotajmozastar. potajomne: potajomky, potajme sa začal pripravovať na odchodkradmopokradomkypokradmofraz. po očku: kradmo, pokradomky, pokradmo sa pozeral na dievčaúkradkyúkradkomúkradmozried. poúkradky: úkradky, úkradkom, úkradmo hľadí na hodinkyexpr. zakrádavo (pri pohybe): zakrádavo sa približoval k dverámnár.: okradomkyokradom (Rázus)skrytoskryteskrývane: skryto, skrývane si zotrel slzunepozorovanenespozorovanenepozorovateľnenespozorovateľne: nepozorovane, nespozorovane si vložil kúsok chleba do úst; nepozorovateľne, nespozorovateľne sa vytratila z miestnostinebadanenenápadne: nebadane, nenápadne otvoriť taškunezbadanenezbadateľne: nezbadane, nezbadateľne prešiel na druhú stranunár. ukryjomky (Jesenská)nár. expr.: potatmepotutmepoťuťme (Jesenská, Figuli, Karvaš)


    nič1 popiera jestvovanie, výskyt veci al. množstva niečoho; nijaké množstvo veci al. deja: nemá ničfraz.: ani (za) mačný makani (za) mačný máčikani fani mäkké fani ňani kvapkuani kvapkyani byľkuani kúsokani kúskafraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúskaexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfraz. z koláča dieruhovor. expr. starú beluhrub. prdvulg. trthovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane


    obzerať upierať zrak, pohľad na niečo (obyč. z viacerých stránok) • prezeraťpozerať (sa)prehliadaťkniž. obhliadať: obzerať, prezerať, prehliadať, obhliadať terén, pozemok; so záujmom obzerá exponáty, pozerá (sa) na exponátyhovor.: obkukávaťobkúkaťobkukovaťokukovaťokukávaťokúkať: deti o(b)kukávajú, o(b)kukujú hračky; zvedavo o(b)kúkať hosťaexpr. obzízať: ženy nás zvedavo obzízaliexpr. zried. oškuľovať: oškuľuje môj výtvorexpr. obmrkávať (letmo obzerať): obmrkáva si dompremeriavaťmeraťodmeriavaťskúmaťpreskúmavať (dôkladne, obyč. nie priateľsky): všetkých premeriava, meria, skúma nedôverčivým pohľadomhovor. zastaráv.: muštrovaťvizitovaťvizitírovať: znaleckým okom muštruje jeho oblek; vizitovať, vizitírovať pacientapráv. ohliadať (úradne obzerať mŕtvolu)


    oškuľovať p. obzerať


    odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

    2. p. opustiť 1


    odrieť 1. (neúmyselným) drením, škrabaním na povrchu poškodiť (živé organizmy al. veci) • odraťzodrieťzodrať: odrieť, odrať si nohy v tesných topánkach; zodrel, zodral si kožu na bokuoškrieťzried. zdrieťexpr. oškúliťnár. expr.: doškúľaťoškobliť: pri páde si oškrel, oškúlil lakeť; nábytok oškretý, oškúlený ustavičným sťahovanímotlačiťomäťomnúť (o tele): otlačil si pätu v topánke; omäl si rukypoškrabaťpoškriabaťošúchaťobšúchať (v menšej miere): poškrabané sklo, dvere; ošúchať lavicuobdrieť (trocha): v nepozornosti obdrel roh skrine; obdriapať, odriapať (úmyselným driapaním): obdriapal, odriapal kôru stromupoodieraťpozodieraťpoobdieraťpooškieraťpootláčaťexpr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach al. viac vecí)

    2. p. odrať 1


    pooškuľovať p. odrieť 1


    poškrabať, poškriabať 1. prejsť nejakým ostrejším predmetom (najmä nechtami) po niečom, obyč. na odstránenie svrbľavosti • expr. poškrabkať (trochu, zľahka): poškr(i)abať, poškrabkať si svrbiaci chrbát; poškrabať, poškrabkať dieťaťu pätu

    2. ostrým predmetom rozrušiť povrch, škrabaním poškodiť, poraniť, znehodnotiť a pod. • podriapať: mačka mi poškr(i)abala, podriapala tvárdoškrabaťdoškriabaťdodriapať (silno, na viacerých miestach poškrabať): dieťa lopatkou doškr(i)abalo, dodriapalo nábytokškrabnúťpoškrabnúťzaškrabnúťdrapnúťzadrapnúťhovor. štrajchnúť (jedným pohybom): (za)škrabnúť, (za)drapnúť do skla kameňom; poškrabnuté líceodrieťoškrieťexpr. oškúliť: v kroví si odrel, oškrel, oškúlil ruky, kožurozškrabaťrozškriabaťrozoškrieťrozškrieťrozodrieťrozdrieťrozodraťrozdraťodraťrozdriapať (škrabaním poraniť): spadnutý konár mi rozodrel, odral, rozdriapal tvár do krvipoodieraťpooškieraťexpr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach)


    oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

    2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

    3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť


    plačka 1. žena, ktorá v minulosti plakávala pri mŕtvych a na pohreboch • nariekačkaoplakávačka

    2. plačlivá žena, plačlivé dievča • hovor. expr. plačkuľaexpr.: smokľaňafňukaňa


    plačkuľa p. plačka 2


    poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez bojakapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovaťfraz. hodiť flintu/pušku do žitadať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

    2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnostioddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútkupodriadiť sapodvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarompodrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporuustúpiťupustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

    3. prejsť do menšej intenzity • povoliťpopustiťpoľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavilazmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpilaustaťutíchnuťutíšiť saochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol


    podnapiť sa mierne sa opojiť alkoholom • pripiť sapodpiť sa: chlapi sa v krčme rýchlo podnapili, pripili, podpilihovor. expr.: potrundžiť sazried. potrunčiť sapodgurážiť saexpr.: uhnúť siprihnúť si: hneď vidieť, že si uhli, prihliexpr. potúžiť sažart.: podkovať sapodkuť safraz.: mať v hlavemať pod čapicou/pod klobúkom/pod čepcommať lampáš v hlave (byť mierne opitý) • byť v náladeexpr.: byť chytenýbyť frcnutýbyť drgnutýbyť koštovaný (Timrava)expr.: mať špičkumať špicu

    p. aj opiť sa, vypiť si


    posmievať sa posmechom zľahčovať, znevažovať niekoho, smiechom prejavovať škodoradosť • obsmievať (koho, čo): posmievali sa mi, obsmievali ma, že sa bojímexpr.: posmeškovať (koho) • posmeškovať sa (komu) • posmechovať (koho) • posmechovať sa (komu): posmeškuje, posmechuje vlastnú rodinu; posmeškujú sa, posmechujú sa slabšiemuzried. posmeškáriť (Matuška)vysmievať sasmiať sa (smiechom, posmechom prejavovať škodoradosť, opovrhnutie a pod.): vysmievali sa, smiali sa mu v škole pre veľké ušiironizovaťzosmiešňovať (posmievať sa pomocou irónie, smiať sa z niekoho obyč. pred viacerými): rád každého ironizuje; zosmiešňovať kamarátauťahovať si (robiť si žarty, posmech z niekoho): bol to veselý človek, aj sám zo seba si rád uťahovalexpr.: vyškľabovať sapoškľabovať saškľabiť sa: deti sa mu vyškľabujú, poškľabujú, že je nešikovný, že sa zajakávaexpr.: vyškierať sauškŕňať saškeriť sanaškierať sauškierať sa (úsmevom jemne naznačovať iróniu, posmech): vyškierať sa, uškŕňať sa nad takým konaním; škerí sa, uškiera sa nad jeho naivitoukraj. porúhať sa (Šoltésová, Jégé)fraz.: strúhať mrkvu/mrkvičku (niekomu) • smiať sa do očí

    p. aj smiať sa


    potíšku, potíšky p. ticho1 1


    prehrať 1. byť postihnutý porážkou, prehrou • utrpieť prehruutrpieť porážku: prehrať boj, športové stretnutie; utrpieť prehru, porážku v boji, v športovom stretnutíhovor. položiť sa (prehrať vzdaním sa, rezignáciou): napokon sa mužstvo predsa položiloniž. hovor.: preondieťpreondiaťprekašlaťprekašľaťhrub. presrať (stratiť prehrou): šancu preondiali, prekašlalifraz. pustiť perie (prehrať peniaze)

    2. p. zahrať 1


    prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkoubyť na prekážkuzavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z oblokavyrušovaťmýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýliamenej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadístáť v cestebyť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite!ťažiťbyť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží maexpr.: plantať sapľantať sapliesť samotať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu!pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti

    2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážkyznemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hruzabraňovaťbrániťzamedzovaťzahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálommariť: maria nám plánykrížiť: krížiť zámery niekohohovor. hamovaťbrzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa


    zavadzať byť fyzickou prekážkou pri nejakej činnosti, pren. byť niekomu na škodu, nepohodlný • prekážaťbyť prekážkoubyť na prekážkubyť v cestestáť v ceste: spadnuté konáre zavadzali, prekážali bežcom; už vám nič nie je, nestojí v ceste, môžete prejsť; zavadzať niekomu v kariéremenej vhodné vadiť: vadia mi tu zbytočné veciexpr.: pľantať saplantať sapliesť samotať sa: deti sa pľantali, plietli, motali matke pod nohyhovor. expr. svietiť: odlož riad, nech nesvieti na stole celý deňťažiťbyť na ťarchu (psychicky): hlas vŕtačky ma celý deň ťaží, je mi na ťarchu


    škuľavý ktorý má očnú chybu; ktorý krížom, krivo hľadí • krivooký: takmer nebadať, že bola v detstve škuľavá, krivooká; škuľavý, krivooký pohľadexpr. šmŕľavý (Kukučín)


    trošička, trošíčka, trošičku, trošíčku 1. p. trocha1 1–3, málo 1, 2, niekoľko 2. p. zľahka 2 3. p. chvíľu


    vracať2 vyprázdňovať obsah žalúdka ústami • dáviť: vracia, dávi všetko, čo zje; núti ju na dávaniezjemn.: vrackaťgrckaťexpr.: šabliťtyčkovaťhádzať šabľu/tyčkusubšt. zvracať • hrub. grcať


    zradiť 1. dopustiť sa zrady na niekom, na niečom: zradiť priateľa, zradiť vlasťkniž.: spreneveriť saopustiť (prestať byť verný niekomu, niečomu): spreneveriť sa rodine, svojim ideálom; opustila chorého manžela; opustiť svoje pôvodné názoryodpadnúť (zrieknuť sa nejakej veľkej hodnoty): odpadnúť od viery, od rodinyfraz. expr. vraziť nôž/dýku do chrbtaexpr.: podraziťpodraziť niekomu nohy (zákerne uškodiť niekomu): mrzí ma, že ma priateľ podrazil, že mi podrazil nohyoklamaťpodviesťtrocha hrub.: okašlaťokašľať (zradiť v citoch, v dôvere a pod.): snúbenec ju oklamal, podviedol, okašlalzapredaťpredať (zradiť za peniaze al. výhody): zapredať vlastný národ

    2. p. prezradiť


Pozri výraz KU v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: dokã, kpp, iu, hkd, imgw, t, tvl, sós, ebs, fni, vše, atg, nvo, zul, rpl
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV