Synonymá slova "kriã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 32 výsledkov (1 strana)

  • húština hustý mladý porast (obyč. stromov al. kríkov) • húšťavahúštiehúšťzried. húšťavina: predierať sa húštinou, húšťavou, húštím, húšťouchrasťchrastiechrastina (hustý nízky porast krov, bodľačia, buriny a pod.): cesta zarastená chrastímexpr.: chrapačchrapačinakrovie (kríky tvoriace súvislý porast): vtáky hniezdiace v krovíkrovina: kroviny na medzikraj. kriačina (Hviezdoslav)kraj. kružina (Ondrejov)expr. kroviskozried. kríčie


    kriačina p. krovie, húština


    krovie kríky tvoriace súvislý porast • krovina: vtáky hniezdia v kroví; kroviny na medziexpr. krovisko: husté kroviskázried. kríčiekraj. kružina (Ondrejov)kraj. kriačina (Hviezdoslav)húštinahúšťavahúštiehúšťzried. húšťavina (hustý mladý porast, obyč. stromov al. kríkov): predierať sa húštinou, húšťavou, húštím, húšťouchrasťchrastiechrastina (hustý nízky porast krov, bodľačia, buriny a pod.): cesta zarastená chrastímexpr.: chrapačchrapačina


    ker drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa • kríkkriak: malinový, ozdobný ker, krík, kriak


    kriak p. ker


    kriatať sa p. liezť 1


    liezť 1. pohybovať sa smerom dohora, obyč. s námahou • šplhať (sa): deti lezú po stromoch; turisti sa šplhajú do výšokexpr.: škrabať saškriabať saštverať saštverigať sadrapcovať sadriapať saliepať sa: škriabal sa, štveral sa na plot; driapal sa do kopcazried. laziťkraj. expr. kriatať sa

    2. ísť dolu (o koži) • zliezaťlúpať sa: koža na rukách mu lezie, zlieza; lúpe sa mu chrbátlieniť saolupovať sašúpať sa: šúpu sa mu dlanevypadávaťpadať (o vlasoch): vlasy mu padajú

    3. p. plaziť sa 1 4. p. vliecť sa 2, ísť 1


    biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať saruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť satĺcť saotĺkať saexpr.: sekať sahlušiť saklbčiť sachlpčiť saprať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

    2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

    3. p. bojovať 1, 2


    kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajúkríkať (Tatarka, Timrava)robiť krik: deti na dvore kričia, robia krikvykrikovaťvykríkaťvyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávalipokrikovaťzried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčovexpr.: revaťvyrevovaťvyrevúvaťvrieskaťvyvreskovaťvyvreskúvaťvrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťaliexpr.: škriekaťškrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačaťbľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa!expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo): ryčala od bolestiexpr. štekaťbrechať (zlostne): ustavične na seba štekaliexpr.: hulákaťhučaťhúkať (nepríjemne): huláka, húka na detiexpr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiťhvečaťhriakaťherbeľovať

    2. p. biť sa 2


    volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať • kričať: volá o pomoc, kričí zo snaohlášať saohlasovať saozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izbyvyvolávaťvykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku

    2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky • ohlášať saohlasovať saozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú

    3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť • kniž. zvať: volal deti domovpozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevuvyzývaťvyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu

    4. telefonicky nadväzovať spojenie • telefonovaťozývať saohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny

    5. používať meno • nazývať: volali ho starkýkniž.: menovaťzvať: vrch zvali Grúňpomenúvaťoznačovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilnéoslovovaťtitulovať (o človeku): titulovali ho pán doktorprezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou

    6. p. žiadať 1


    vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštiaškriekaťškrečať: straka škrieka, škrečí

    2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťaťvyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetnákričaťrobiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krikexpr.: revaťvyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekaťškrečaťjačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolestiexpr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachuexpr.: štekaťbrechaťhavkaťhučaťhúkaťhulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa!expr.: hartusiťhartušiťhurtovať: Kto to tu hurtuje?nár.: harmantiťhvečaťherbeľovať

    3. p. plakať


    čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinenýneušpinenýnezamazanýneumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľuexpr.: nezafúľanýneufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľanýumytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riadupratanývyčistenýexpr. vyleštenýsubšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný bytčistotnýzried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná ženadezinfikovanývydezinfikovanýhygienickýodb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačkanezamorenýneznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušiepramenitýpramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučkýčistunkýčistulinký

    2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísanýnepomaľovanýexpr.: nepočmáranýnepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múryneskl. bianko: bianko listholý: holé stenynepoškvrnený: nepoškvrnený snehexpr.: čistučkýčistunkýčistulinký

    3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číryrýdzi: čisté, číre, rýdze zlatopriezračnýpriehľadnýneskalenýnezakalenýpren. krištáľový (o čistej vode) • pravýstopercentný: pravá, stopercentná vlnajasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váharafinovaný: rafinovaný cukor, tukchem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látkaexpr.: číročistýčíročíryzastaráv. kóšernýneskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

    4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný


    krištáľový p. čistý 3, priezračný 1


    priezračný 1. cez ktorý vidno • priehľadný: priezračné, priehľadné skločistýčíry (o tekutine bez prímesí, nečistoty a pod.) • pren. krištáľový (priezračný ako krištáľ): čistá, číra, krištáľová vodapriesvitnýtransparentný (o látkach, materiáloch prepúšťajúcich svetlo)

    2. p. jasný 2, zjavný


    krížiť 1. spájať pri rozmnožovaní zvieratá (al. rastliny) nerovnakých plemien (al. druhov): krížiť dobytok, krížiť pšenicu s ražoubiol. hybridovať (o rastlinách) • miešaťpáriť (o živočíchoch)

    2. znemožňovať nejaký zámer obyč. nečakaným spôsobom • križovaťmariťničiť: zámer kríži, križuje, marí, ničí naše plányrušiťnarúšať: rušili, narúšali sme predsavzatia protivníka


    križovať 1. p. krížiť 2 2. p. trápiť


    mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívukaziť: kaziť dcére šťastieznemožňovaťzamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vodezabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhrerušiťnarúšaťkrížiťkrižovať: rušil, krížil jeho zámeryhovor. torpédovať: torpédoval diskusiubrzdiťzdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedyhovor. hamovať: hamovať vývinhubiťničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosťexpr. nivočiť: nivočil ich šťastie

    2. p. márniť 1


    mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týraťtrýzniť: mučili, týrali ho bitímtrápiťmoriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladomexpr. katovaťhovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete

    2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkamimoriťsúžiťsužovať: morí, sužuje ho pocit vinytrýzniťtýraťžraťzožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosťexpr.: zhrýzaťužieraťrozrývaťkatovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušuhovor. expr.: mordovaťkrižovať: mordoval, križoval syna hrešením


    trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať


    krížiť sa 1. byť na protichodnom stanovisku, nezlučovať sa • byť v rozporekrižovať sarozchádzať sa: ich záujmy sa krížia, križujú, rozchádzajú

    2. p. interferovať


    križovať sa 1. p. žehnať sa 1 2. p. krížiť sa 1


    stretať sa, stretávať sa 1. náhodne al. pravidelne prichádzať do osobného styku s niekým • schádzať saschodiť sa (cieľavedome): stret(áv)ajú sa, schádzajú sa každú sobotu v kaviarnistýkať sazastar. obcovať (byť v osobnom spojení, styku): ešte sa stýka so starou partiouvídať savídavať sa (vnímať sa navzájom zrakom, obyč. aj bez osobného kontaktu): vída(va)li sa na koncertoch

    2. prichádzať do styku s niečím (obyč. náhodne) • narážať: všade sa stret(áv)ame s prekážkami, všade narážame na prekážky

    3. ústiť do jedného bodu • zbiehať saspájať sa: cesta s chodníkom sa ďalej stretajú, zbiehajú, spájajúkrižovať sakrížiť sapretínať sa: blesky sa križujú, pretínajú; záujmy sa krížia


    žehnať sa 1. robiť na sebe znak kríža • prežehnávať sakrižovať sa: pred oltárom sa zbožne žehnajú, prežehnávajú, križujú

    2. p. lúčiť sa


    križovatka miesto, kde sa križujú, delia cesty, trate a pod.: mimoúrovňová križovatkarázcestie: ukazovateľ smeru na rázcestíuzol (miesto, kde sa pretínajú komunikácie): železničný uzolzastar. krížne cesty: zastať na krížnych cestách


    priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

    2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

    3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


    príkriť sa p. protiviť sa2


    protiviť sa2 vzbudzovať nechuť, odpor, hnus • byť protivnýbyť odporný: protiví sa mi, je mi protivné ranné vstávanie; niektoré jedlá sa mu protivia, sú mu odpornépriečiť sapríkriť sa: prieči sa, príkri sa mi znova prosiť o dovoleniehnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať fyziologický odpor): zdochlina sa mu hnusila, ošklivila; bridí sa mi to jesťmať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takej robote mám odpor; vaše spôsoby ma odpudzujúnár. hudiť sa


    spríkrieť, spríkriť sa p. sprotiviť sa 1


    spríkriť p. znechutiť


    znechutiť zbaviť chuti, vôle, odvahy niečo robiť; vzbudiť odpor v niekom: výsmech ho neznechutilodradiťodstrašiťodplašiť (odvrátiť od úmyslu niečím negatívnym, obyč. strachom): zlé počasie nás neodradilo, neodstrašilo; neúspech ho celkom od zámeru odstrašil, odplašilsprotiviťspríkriťzhnusiťzoškliviť (vzbudiť odpor k niečomu): jedlo mu sprotivili, spríkrili, zošklivili nechutnými rečami; zábavu jej zhnusil, sprotivil dotieravý spoločníkzastar. disgustovať (Kukučín)hovor. expr. otráviťznepríjemniť (urobiť nepríjemným): príhoda otrávila, znechutila všetkých prítomných; počasie mi znepríjemnilo dovolenkupriotráviť (duševne): byť priotrávený prázdnymi rečami


    sprotiviť sa 1. stať sa protivným, odpudzujúcim, hnusným • zhnusiť saspríkriť saspríkrieť: sprotivilo sa mu zafajčené prostredie; spríkrila, zhnusila sa nám taká predstavazoškliviť sa: zošklivil sa sám sebeznechutiť sazbridiť sa (stať sa nechutným al. vzbudiť nechuť k niečomu): správanie mladíka sa všetkým znechutilospriečiť sazried. vzpriečiť sa: nedovarené mäso sa mu spriečilozried. znepríjemnieť (stať sa nepríjemným): hlasy mi po chvíli znepríjemneli

    2. postaviť sa na odpor • spriečiť savzpriečiť savzoprieť sa: sprotivil sa, spriečil sa nášmu želaniuvzbúriť sazried. sprieť sa: vzbúril sa rozkazu vedúcehohovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)hovor. zastaráv. zoprieť sa


    zunovať stálym opakovaním prestať zaujímať, prestať pôsobiť; prestať mať v obľube, v láske niečo • zunovať sa (komu) • omrzieť (koho) • omrzieť sa (komu): zunovalo, omrzelo nás nečinne postávať; zunovala sa mi robota; Už som sa ti omrzel?zastar. domrzieť: život ho domrzel (Dobšinský)zovšednieťošúchať saobšúchať sa (stať sa všedným, nezaujímavým): heslá po čase zovšedneli, o(b)šúchali saobohrať saopočúvať sa (o hudobnom prejave): pieseň sa rýchlo obohrala, opočúvalaunudiťznudiť (naplniť nudou): pohodlný život ju unudil, znudilznepáčiť sazneľúbiť sa (prestať sa páčiť): záhaľka sa mu znepáčila, zneľúbilaspríkriť sasprotiviť saznechutiť samať dosť (stať sa nežiaducim, nemilým a pod.): prázdny život sa mládeži rýchlo spríkri, sprotiví; vaše správanie sa nám znechutilo; takých spôsobov máme už dosťprejesť sa (častým jedením, pren. častým opakovaním sa zunovať): čokoláda sa mi prejedla; cestovanie sa mu už prejedlopresýtiť sa (príliš sa nasýtiť): presýtila sa kamarátov, kamaráti sa jej zunovaliprijesť sa (o jedle, pren. aj o iných veciach): med je medom, i ten sa prije; dlhá návšteva sa domácim prijedlakraj. prikonať sa (stať sa nemilým, nepríjemným): i sláva sa mu prikoná (Rázus)


Pozri výraz KRIÃ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: p, bridge, ršp, toolkit, soľ, maintanance, čer, she, explore, seã, pk, , šva, íte, ã ã ac
Ekonomický slovník: ét, npv, afaq, rce, opj, ozb, biã ã, mno, phsi, euwep, rvv, šov, rtk, sdg, thq
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV