Synonymá slova "kra" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 216 výsledkov (2 strán)

  • krá napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú vrany, sliepky a pod. • krá-krákrkrr: nad poľom bolo počuť samé krá, krá, kr, krrkvá (zvuk, ktorý vydávajú vrany, žaby a pod.): vrany kvákali: kvá, kvá


    kvá napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú žaby, vrany a pod. • kva: z močiara sa ozývalo kvá, kvakvakkvák (zvuk, ktorý vydávajú žaby) • kvak-kvakkvá-kvákvaky-kvakkvaky-kvák (napodobňuje opakované zvuky) • krákra (zvuk, ktorý vydávajú vrany, sliepky a pod.)


    krabica p. škatuľa 1


    blížiť sa dostávať sa do blízkosti (priestorovej al. časovej) • približovať saprichádzať: vojská sa blížia, približujú k mestu; jar sa už blíži, prichádzanadchádzaťnadchodiť (blížiť sa v čase): nadchádza, nadchodí pôstne obdobieprikrádať savkrádať sa (opatrne, ticho sa blížiť): prikrádajú sa spoza humna; večer sa k nám už vkrádapristupovaťkráčať (blížiť sa krokom, chôdzou): pristupuje, kráča k nám s rozosmiatou tvárou


    chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    kráčať p. ísť 1, smerovať 1


    niesť sa 1. pomaly sa pohybovať • vznášať sa: nesie sa, vznáša sa za ňou vôňanadnášať sa (obyč. na povrchu niečoho): čln sa nadnáša na vodetenúť (na vode)

    p. aj šíriť sa

    2. expr. ísť ľahkým, svižným krokom • kráčať: niesla sa hrdoexpr. vykračovať (si): pyšne si vykračovalexpr. nosiť savznášať sa: graciózne sa vznášala sálou, nosí sa ako kráľovná


    smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

    p. aj ísť

    2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

    3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku


    krach1 p. úpadok, pád 1


    krach2 p. prask


    pád 1. strata moci, vplyvu, významu, postavenia • zánik: pád, zánik komunizmurozpadrozklad: rozpad, rozklad štátuzáhubakniž. zhuba: varovať ľudstvo pred záhubouskaza: skaza mestaúpadok (strata priaznivého stavu): mravný úpadok spoločnostihovor. krach: politický krach

    p. aj zánik, skaza

    2. p. prípad 1


    prask napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením a pod.; naznačuje pád, úder, hodenie, zlomenie a pod. • prásktreskbáctrep: prásk, tresk, vylepil mu zaucho; bác, trep, udrel ho po tvárikrachpukruprups: prask, krach, puk, okenná tabuľa praskla napoly; rup(s), zhodil vrece do pivnicedruzgšvác: druzg, švác, hodil tanier o zembuchbumbums (napodobňuje tupý zvuk; naznačuje pád, úder): buch, dvere s rachotom zapadli; bum, bums, a už sa našiel na zemi


    rozklad 1. rozloženie, rozkladanie niečoho na časti: rozklad akordu na tónydekompozícia: dekompozícia románovej formy

    2. premena spôsobená obyč. hnitím • rozpad: mäso podlieha rozkladu, rozpaduskaza: chrániť potraviny proti skazehniloba (hnitie a jeho výsledok): hniloba ovocia

    3. postupná strata priaznivého stavu • rozpad: rozklad, rozpad rodiny, armádyrozvrat: rozvrat hospodárstvapádzánik: pád, zánik komunizmuzáhubakniž. zhuba: záhuba ľudstvaúpadok: mravný úpadok spoločnostideštrukcia: deštrukcia osobnostidemoralizácia (morálny rozklad): demoralizácia mládežekniž. dezintegrácia: dezintegrácia kultúryskaza: skaza mestahovor. krach: politický krach


    úpadok strata priaznivého stavu, jeho zmena na zlý: úpadok domácej výroby, úpadok spoločnostipokles: pokles životnej úrovnerozkladrozpad (postupujúci úpadok): rozklad rodiny, morálny rozpad spoločnostizostup: zostup formy športovcadekadencia (spoločenský, kultúrny úpadok): kultúra zasiahnutá dekadencioubankrothovor. krach (finančný úpadok): vyhlásiť bankrot, krachkonkurz (obchodný úpadok)

    p. aj pád 1


    krachnúť p. stroskotať 2, upadnúť 1


    skrachovať hovor. utrpieť krach, pren. mať neúspech • hovor. expr. krachnúť: podnik skrachoval; náš plán skrachoval, kracholzbankrotovaťbankrotovať (utrpieť bankrot): banka (z)bankrotovalaexpr.: prísť/vyjsť na mizinudostať sa na mizinu: firma vyšla, dostala sa na mizinufraz. expr.: vyjsť na psí tridsiatokvyjsť na žobrácku palicu (stratiť všetok majetok): veľa pil, napokon vyšiel na psí tridsiatok, na žobrácku palicuupadnúť (stratiť hospodársky al. iný význam): kedysi bohatá rodina celkom upadlastroskotaťnevydariť sa (mať neúspech): všetky plány stroskotali, nevydarili sa


    stroskotaťzastar. stroskotať sa 1. zničiť sa obyč. pri náraze (o plavidlách, zried. aj o iných dopravných prostriedkoch): čln narazil a stroskotalroztrieštiť sarozbiť sarozletieť sa: parník sa roztrieštil, rozbil na skalách; lietadlo sa rozletelo na kusypotopiť sa (obyč. o plavidle; nedobrovoľne klesnúť na dno)

    2. utrpieť neúspech, zle sa skončiť • nepodariť sanevydariť sa: pokusy, plány stroskotali, nepodarili sa, nevydarili samať neúspech: expedícia stroskotala, mala neúspechzlyhaťsklamať (nesplniť očakávanie, neosvedčiť sa): mladí zlyhali, sklamali pre nedostatok odvahyhovor.: skrachovaťkrachnúť: organizovaný odpor skrachoval, krachol


    upadnúť 1. dostať sa do hospodárskeho al. mravného úpadku, stratiť význam, vplyv a pod.: gazdovstvo upadlospustnúť: domácnosť spustlaklesnúťpoklesnúť (najmä mravne, významom a pod.): autorita vedenia upadla, (po)kleslaexpr. skrachovaťhovor. krachnúť (utrpieť hospodársky krach): banka skrachovalabankrotovaťzbankrotovať (dostať sa do finančného úpadku, do bankrotu): firma (z)bankrotovala

    2. ocitnúť sa v istej, obyč. nepriaznivej situácii • dostať sapadnúť: (u)padnúť, dostať sa do bezvedomia, do hanby, do podozrenia, do dlhovskĺznuť: skĺzli do formalizmu

    3. dostať sa do zlého zdravotného (telesného al. duševného) stavu: naraz upadolopustiť sa (prestať sa o seba starať): na starosť upadol, opustil sazoslabnúťzbiednieť (stať sa slabým, biednym): po operácii zoslabol, zbiednelschudnúťvycivieť (chorobne): v poslednom čase upadol, schudolschradnúť (telesne): údy mu schradlispustiť sa (mravne upadnúť)

    4. p. ochabnúť 2


    Kračún p. Vianoce


    Vianoce kresťanské sviatky na pamiatku narodenia Krista • Božie narodenienár.: HodyKračúnarch. Boží hod


    krádež neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: dopustiť sa krádeželúpež (násilné odňatie cudzej veci): trestný čin lúpežekniž. lup (Jesenský)oslab. odcudzeniezlodejstvohovor. expr. zlodejčinarozkrádanie: rozmohla sa zlodejčinasvätokrádež (krádež al. znesvätenie posvätnej veci) • hovor. expr. zbojstvo: jeho nečestný postup možno pokladať za zbojstvo


    zbojstvo 1. prepadávanie a násilné branie: žiť zo zbojstvalúpež: dopustiť sa lúpežezastar. zboj: chodiť po zbojilupičstvobanditizmusbanditstvozastar. lúpežníctvopirátstvozlodejstvohovor. expr. zlodejčina: rozmohla sa zlodejčinakrádež

    2. p. samopaš


    kradmo p. ukradomky, tajne, nepozorovane, porov. aj kradmý


    nepozorovane nevzbudzujúc al. nevzbudiac pozornosť, v skrytosti • nebadanenenápadne: nepozorovane, nebadane vybral kľúče z aktovky; nenápadne sa pozrela na hodinkynespozorovanenepozorovateľnenespozorovateľnenezbadanenezbadateľne: nespozorovane, nespozorovateľne, nezbadane sa odzadu priblížil k chlapcovinevideneneviditeľneskryteskrytoskrývane: nevidene, neviditeľne, skryto sa priplazil ku skupinke; nepozorovane, skrývane sa dostal až do domutajnepotajomkypotajmezried. potajmozastar. potajomne: nepozorovane, tajne si obzeral prichádzajúce dievča; potajomky, potajme vypil pohárik vínakradmoukradomkyúkradkomúkradmopokradomkypokradmoúkradky: kradmo, ukradomky, úkradkom si zotrel slzu z oka; pokradomky, pokradmo, úkradky poškuľoval po sladkostiachzakrádavo: nepozorovane, zakrádavo prešiel dlhou chodbounár. expr.: potatmepotutmepoťuťmefraz. po očku


    tajne skrývajúc pred pozornosťou iných, bez vedomia iných, v tajnosti (op. verejne) • potajomky: tajne, potajomky sa schádzali každý večerpotajmepotajmozastar.: potajnepotajomne: potajme, potajmo začal chodiť na tréningyukradomkykradmopokradomkypokradmo: ukradomky, kradmo, pokradomky pozoroval, čo robiaskrytoskrytenepozorovanenebadanenenápadne: skryto, nepozorovane si zapisoval, čo hovoria; nebadane, nenápadne odišiel z domuutajenezatajeneinkognito: utajene rokujú o ďalšom postupe; zatajene, inkognito sa vrátil do rodného mestafraz.: za zatvorenými/zamknutými dveramipod pokrievkou: všetko sa dohodlo za zatvorenými dveramifraz. v kútiku srdca: v kútiku srdca si niečo želaťkonšpiračnekonšpiratívnesprisahanecky (tajne s cieľom vystúpiť proti niekomu): konšpiračne, konšpiratívne, sprisahanecky pripravovali pád vládynezákonneprotizákonnenelegálneilegálne (tajne a v rozpore so zákonom): nezákonne, nelegálne, ilegálne prešiel cez hranicepokútne (tajne a obyč. v rozpore so zákonom): pokútne rozmnožovať letákyzastar.: pokryjomkypokryjomnepokryte (J. Kráľ, Hviezdoslav, Kukučín)nár. expr.: potatmepotutmepoťuťme (Jesenská, Figuli)

    porov. aj tajný


    ukradomky skrývajúc pred pozornosťou iných, v skrytosti • tajne: ukradomky, tajne si zobral peniaze zo zásuvkypotajomkypotajmepotajmozastar. potajomne: potajomky, potajme sa začal pripravovať na odchodkradmopokradomkypokradmofraz. po očku: kradmo, pokradomky, pokradmo sa pozeral na dievčaúkradkyúkradkomúkradmozried. poúkradky: úkradky, úkradkom, úkradmo hľadí na hodinkyexpr. zakrádavo (pri pohybe): zakrádavo sa približoval k dverámnár.: okradomkyokradom (Rázus)skrytoskryteskrývane: skryto, skrývane si zotrel slzunepozorovanenespozorovanenepozorovateľnenespozorovateľne: nepozorovane, nespozorovane si vložil kúsok chleba do úst; nepozorovateľne, nespozorovateľne sa vytratila z miestnostinebadanenenápadne: nebadane, nenápadne otvoriť taškunezbadanenezbadateľne: nezbadane, nezbadateľne prešiel na druhú stranunár. ukryjomky (Jesenská)nár. expr.: potatmepotutmepoťuťme (Jesenská, Figuli, Karvaš)


    kradmý robený ukradomky, nenápadne, potajme • zakrádavýprikrádavý: začula čiesi kradmé, zakrádavé, prikrádavé krokynenápadnýnepozorovaný: približoval sa nenápadnými, nepozorovanými pohybmitajný: pozoroval ju kradmým, tajným pohľadomskrývanýutajovanýzastaráv. pokradmý: skrývané, utajované bozky; skrývaná, utajovaná, pokradmá hra


    nenápadný 1. ktorý neupútava, nevzbudzuje pozornosť (op. nápadný) • všednýnevýrazný: nenápadný, všedný typ dievčaťa; nenápadné, nevýrazné črty tvárekradmýutajený (úmyselne skrývaný): pozoroval ju nenápadným, kradmým pohľadom; prísť dnu nenápadným, utajeným spôsobomjednoduchýjemnýdiskrétnynevtieravý: jednoduché oblečenie; jemné, diskrétne, nevtieravé farby (op. krikľavé)

    p. aj skromný 1

    2. p. nebadaný


    brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

    2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

    p. aj habať

    3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

    4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

    5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


    kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úroduokrádaťexpr.: odieraťzdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcichpren. expr. šklbať: šklbať zákazníkovrozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastkyhovor. kmíniťexpr. poťahovať: poťahuje, čo môžezbíjaťlúpiťlúpežiťhovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociachkniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili


    lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v leselúpežiťhovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestáchprepadávať: v noci prepadávať chodcovdrancovaťplieniťpustošiťexpr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domochkradnúťokrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestnýchexpr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete


    kradnúť sa expr. potichu, ukradomky, nebadane sa pohybovať • expr. zakrádať sa: kradne sa, zakráda sa poza domyexpr. prikrádať sa (ukradomky sa približovať): prikráda sa k nám potmeexpr. odkrádať sa (ukradomky odchádzať): potichu sa odkráda prečexpr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa ku dverámkniž. lúdiť sa: lúdi sa za dievčaťom


    zakrádať sa expr. potichu, nebadane prichádzať niekam • expr.: prikrádať sakradnúť sa: zamaskovaný zakrádal sa, kradol sa, prikrádal sa k budoveexpr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa popri plote k domukniž. zastar. lúdiť sa (Vajanský, Tatarka)expr. šúchať sa (ísť pomalým, šúchavým krokom popri niečom) • expr. zried. plichtiť sa


    kradoš p. zlodej


    zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodejavykrádač (kto vykráda): vykrádači chátokrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačomrozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálulupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupičhovor. vreckárzried. vačkár (vreckový zlodej) • žart. lapikurkárhovor.: kmínzbojníkhovor. expr.: strakakradoš (Hviezdoslav)hovor. expr. dlhoprstý


    krágeľ p. golier


    krahnúť p. mrznúť 2


    mrznúť 1. tuhnúť od mrazu • zamŕzať: voda mrzne, zamŕza pri nula stupňovľadovatieťpremŕzaťzmŕzať: sneh ľadovatie; pôda už dlho premŕza, zmŕzatrešťať (o intenzívnom mraze): vonku mrzne, treštíprašťať: mrzne, len tak praští

    2. trpieť zimou • premŕzať: vonku čakal a mrzol; premŕzal v studenej izbezimomravieťzmŕzať: nohy mu zmŕzali vo vodekrehnúťziabnuť: ruky mu krehli, ziabli od chladuvymŕzať: vymŕzajú v nevykúrenej izbenár. krahnúť (Sládkovič)expr. ľadovatieťzried. ľadovieť: telo mu ľadovatelo, ľadovelozimiť sa (o človeku): celý deň sa zimila na polidrevenieťkľavieťtuhnúť (stávať sa nepohyblivým): prsty mu kľaveli, tuhli od zimy


    koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávkykraj: na kraji svetazáver: záver básne; bolo to v závere prázdninzakončenieskončenie: do skončenia svetasklonokzried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dníkoncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka káblaposledok: vydržať do posledkuostatok: prísť na ostatokexpr. chvost: chvost raduzastar. pokon (Jesenská)zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr)happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endomhovor. expr. amen: prísť na amen

    2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo


    kraj1 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okrajpokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesakoniec: na kraji, na konci mestazačiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatkukrajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky

    2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý krajkrajina: úrodná krajinapríroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírodyúzemie: chránené územieoblasť: vinárska oblasťokolienár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestupôda: rodná pôdakončina: neobývané končinykút: odľahlý kútkniž. regiónvidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku

    3. p. vlasť


    kraj2 1. p. nakraj 1 2. p. skraja 2


    nakraj, pís. i na kraj (čoho) 1. vyjadruje, že dej smeruje k miestu najviac vzdialenému od stredu • na okrajna pokrajkraj (čoho): vyšli nakraj, na okraj lesa, odkiaľ videli do dediny; s ním by mohla na pokraj, kraj sveta ísť

    2. p. skraja 2


    oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhomkrajinakrajkniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajinazónapásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodrevinyareál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivcakončina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónskarevír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revírrezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastlinyzastar.: okres (Štúr)okrštek

    2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruhúseksféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívyodbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomikypole: pracuje na poli vedyodvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemysludisciplína: vlastivedné disciplínyhovor. fachrámec: rámec výrobyodb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahovsvet: citový, myšlienkový svetkniž. ríša: ríša rozprávok


    okolie 1. (geografická) oblasť okolo niečoho, v blízkosti niečoho • prostredie: krášliť svoje okolie, prostrediekrajkrajina (v blízkosti): preskúmať kraj, krajinublízkosťsusedstvo (najbližšie okolie): v blízkosti, v susedstve školy je parkoblasť: jazerá v oblasti Sencanár. okolica: v širokej okolici nenájdeš súcejšiu ženu

    2. p. okruh 1, prostredie 1


    okraj 1. miesto na začiatku al. na konci niečoho; krajina al. ohraničujúca časť niečoho • krajpokrajzried. okrajok: ísť po okraji, po kraji cesty; na pokraji, okrajku lesaperiféria: periféria mesta (op. stred, centrum) • obvod: obvod kruhovitého ihriska

    2. úzky čistý pás na kraji strán tlačovín (i pren. vedľajšia, nepodstatná vec) • kniž. margo (i pren.): poznámky zapísané na okraji, na margu knihy; pren. povedať niečo na okraj, na margo udalosti


    skraja 1. blízko pri mieste najviacej vzdialenom od stredu • na krajipri kraji: ľad je skraja, na kraji, pri kraji tenkýna pokraji: voda je na pokraji hlboká

    2. (koho, čoho) vyjadruje miesto na kraji niečoho • kraj (koho, čoho): skraja, kraj hory rastú malinyzastaráv. pokraj (Dobšinský)zastar. nakraj (Kalinčiak)


    strana 1. priestor vľavo al. vpravo od niečoho, bočná časť niečoho • bok: skaly na oboch stranách rieky, pravý bok lodekrajčasť (úsek z istého celku): severná časť domu, mesta; prísť z opačného kraja horykončinakút (obmedzený priestor): malebná končina, malebný kút Slovenska

    2. plocha listu v knihe, v časopise • stránka: posledné strany, stránky knihy; noviny dnes majú 24 strán, stránokodb. pagína (očíslovaná strana knihy)

    3. jedna z osôb al. inštitúcií zúčastnených pri rokovaní, pri spore a pod.; jednotlivec vo vzťahu k istej inštitúcii • stránka: strany, stránky sa dohodli na spoločnom postupepartner (kto s niekým iným vstupuje do styku v istom ohľade): obchodní partneriúčastník (kto sa zúčastňuje na niečom): zaoberali sa otázkami, ktoré zaujímali všetkých účastníkovprotivníksúper (kto stojí proti niekomu inému): protivníci, súperi sa nevedeli dohodnúť, preto rozhodol súd

    4. politická organizácia zastupujúca záujmy istej spoločenskej skupiny: v parlamente je zastúpených päť stránhovor., často pejor. partaj: vystúpiť z partaje

    5. p. smer 2 6. p. skupina 2 7. p. stránka 1


    územie časť zemského povrchu tvoriaca istý celok: dážď na celom území Slovenska; zamorené územieoblasť (vymedzené územie): pohraničná oblasťpásmozóna (pruh územia): lesné ochranné pásmo, vojenská zónaobvod: volebný obvodkniž. regiónkrajinakraj (územie ako zemepisná oblasť): hornatá krajina, zalesnený krajkniž. teritórium: historické teritórium štátu


    vlasť 1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, ku ktorej má človek citový vzťah • kniž.: otčinaotcovizeň: slobodná vlasť, bojovať za otčinudomovina: opustiť domovinudomov: čaro domovakniž. svojeť: láska k svojetizastaráv. kraj (u vysťahovalcov): vrátiť sa do krajarodná zem: byť pochovaný v rodnej zemi

    2. miesto pôvodu, zrodu • domov: staré Grécko je vlasťou európskej kultúry; domovom ryže je Indiakniž. kolíska: kolíska civilizácie


    čerieslo časť pluhu • krájadloradlica


    krájadlo p. čerieslo


    krajan človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu • rodák: krajania, rodáci z Ameriky, rodák zo Žilinyzastaráv. spolurodákzastar. zemko (Jesenská)zastar. súrodák (Hurban)kniž. súkmeňovec (príslušník kmeňa, národa vo vzťahu k ostatným príslušníkom) • zastar. súplemenník (Škultéty)


    krájať ostrým nástrojom oddeľovať časti z niečoho (obyč. pri potravinách): krájať zemiaky na kocky, krájať chliebrezať (obyč. tvrdšiu látku, zriedkavejšie potraviny): rezať drevo, slamu, plech; salámu reže, krája na tenké kolieskaodkrajovaťukrajovaťodrezávať (kúsok z niečoho): odkrajuje si z chleba, ukrajuje si koláč, odrezáva si z mäsa, (zo) slaninkykrúžľať (krájať na kolieska): krúžľa zeleninuhovor. expr. fakliť: faklí krajec za krajcom


    rezať 1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti • krájaťrozrezávaťrozkrajovať: rezal, krájal syr; rozrezávala rožky na poloviceodrezávaťodkrajovaťukrajovať (kúsok z niečoho): odrezávala plátky slaninykrúžľať (krájať na kolieska): krúžľať zeleninuhovor. expr. fakliť: nedbalo faklil salámuexpr.: pidlikaťpidlikovaťpihlikaťpižlikaťmidlikovaťrezikaťrezíkať (zle al. pomaly): pidlikal, rezíkal drevo nožíkom

    2. vnikať do povrchu • zarezávať sazarývať sa: opasok ju reže v páse; povraz sa mu zarýva do koževrezávať savrývať sa (do niečoho) • párať: ostne im párali kožu

    3. hovor. nepríjemne pôsobiť na zmysly • dráždiť: svetlo reže, dráždi očihovor. párať: páralo ju v ušiach, v hrdleexpr. zarezávať sa: hluk sa zarezával do uší

    4. p. biť 2


    krajčírka odborníčka na zhotovovanie odevov • zastar. ševkyňa (Timrava)šička (žena, ktorá šije, zošíva, obyč. v sériovej výrobe)


    krajec plochý kúsok odkrojeného chleba • okruch: natrieť krajec, okruch chleba maslomvršec: vršec chleba (Rázusová-Martáková)expr. oval (veľký krajec) • nár. falatsmidasmidkaexpr. okruštek (tenký kúsok chleba) • kniž. skyva (kus chleba): ísť do sveta za skyvou chleba (za zárobkom)


    krajina 1. p. kraj1 2 2. p. štát 3. p. krajinka


    krajinka obraz, maľba istého kraja • krajina: výstava krajiniek, krajínkrajinomaľba


    štát základná mocenská organizácia spoločnosti na istom území: slobodný štát, spolkový štát, rakúsky štátkrajinakniž. zastar. zem: rozvojové krajiny, demokratické krajinyríša (veľký štátny útvar): Veľkomoravská ríšaimpérium (veľký štátny útvar): ruské, britské impériumveľmocmocnosť (politicky a ekonomicky mocný štát) • veľríša (Figuli)monarchiakniž. zastar. mocnárstvo (štátna forma, pri ktorej na čele štátu stojí dedičný, niekedy aj doživotne volený vládca) • kráľovstvo (štát, na ktorého čele je kráľ) • hist. koruna: uhorská korunacisárstvo (štát, na ktorého čele je cisár) • republika (štátna forma, pri ktorej je hlava štátu volená na isté obdobie)


    krajnica p. kraj1 1


    extrém 1. posledná hranica • extrémnosťkrajnosť: ísť, zachádzať do extrémovprotipól (opačný pól): ich názory sú dva extrémy, protipóly

    2. p. extravagancia


    krajnosť p. extrém 1


    hraničný 1. ktorý predstavuje hranicu (v územnom zmysle) • pohraničný: hraničné, pohraničné pásmo, pohraničná zónademarkačný: demarkačná čiara, líniamedznýkniž. pomedzný (oddeľujúci územie, pozemky): medzný, pomedzný kameň, stĺpcolný: colný priechod

    2. ktorý predstavuje hranicu (javov, oblastí, hodnôt a pod.) • limitnýlimitový: hraničné, limitné, limitové hodnotyprahový: prahové veličinystropnýstropový (týkajúci sa najvyššej hranice): stropné, stropové ukazovatelepredelovýzlomový (predstavujúci predel, zlom): zlyhať v predelových, zlomových situáciáchkritickýkrajnýmedznýmedzníkový: kritický, krajný bod

    p. aj krajný


    krajný 1. ktorý sa vymyká normálnym, bežným okolnostiam, stavom, prejavom; svedčiaci o krajnosti • extrémnyextrémistický: krajné, extrémne, extrémistické názory, požiadavkyprehnanýprepiaty (krajný v miere, intenzite): prehnaný cit, prepiata úzkosťhraničnýmedznýmedzníkovýzlomový (ktorý je na hranici, rozmedzí, obyč. bežného, normálneho stavu): hraničná, medzná situáciaprahový: prahový bod

    2. p. maximálny


    maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny) • najväčšínajvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinunajrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší programmaximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakovúplnýabsolútny (ktorý má plnú al. neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosťkrajnývrcholnýhraničnýlimitnýlimitovýprahovýstropnýstropovýmedznýšpičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovcazvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia


    núdzový urobený al. použitý v núdzi al. z nedostatku iných možností: núdzový východ (v kine); núdzové osvetlenietiesňový (použitý v krajnej núdzi, tiesni): núdzové, tiesňové volanie; tiesňový signálkrajný (bez inej možnosti): prijať núdzové, krajné riešenie


    radikálny 1. ktorý sa usiluje o rýchle a podstatné zmeny, obyč. v politike, spoločnosti; svedčiaci o takomto úsilí (op. umiernený) • radikalistický (súvisiaci s radikalizmom): radikálni demokrati; radikálny, radikalistický politický postojrevolučný (op. evolučný): revolučné zmeny

    2. neuznávajúci kompromisy, vyčkávanie; konajúci rozhodne a rýchlo (o človeku); svedčiaci o takomto prístupe (op. mierny) • ráznyenergickýrozhodný: radikálny, rázny, energický človek; prijať radikálne, rozhodné opatrenianekompromisný (op. zmierlivý, umiernený): nekompromisné riešenie; žiadať niečo nekompromisným spôsobombojovnýostrýútočný (op. ústupčivý, poddajný): bojovný, ostrý, útočný tón; ostrý zákrok políciekrajný: krajné stanoviskobezohľadnýdrastický: bezohľadná, drastická liečba; drastická diétarýchlynáhlyprudký (op. pomalý, zdĺhavý): rýchla, náhla, prudká zmena; radikálna, rýchla náprava


    krajový p. oblastný


    oblastný vzťahujúci sa na isté vymedzené územie, na istú oblasť, krajinu • regionálny: obhajovať oblastné, regionálne záujmykrajový: oblastné, krajové odlišnosti vo výslovnosti


    krákať vydávať zvuky krá, krá: vrany hlasno krákalikrákoriť (o sliepkach): sliepky na dvore krákorili, krákali


    drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

    2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

    3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

    4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


    krákavý p. škrekľavý


    škrekľavý ktorý prenikavo a nepríjemne znie (o zvuku); ktorý vydáva ostré, prerušované nepríjemné zvuky • škriekavýškrekotavý: dieťa sa ľaká stareninho škrekľavého, škriekavého hlasu; škriekavé, škrekotavé morské vtákykrákavý (o vrane; pren. pejor. o ľudskom hlase): zimné ticho rušili občas krákavé hlasy vrán a havranov; mala prefajčený krákavý hlasjačavý (o zvuku, ktorý je prenikavý a vysoký; ktorý vydáva také zvuky): z dvora sa ozýval jačavý krik detí; jačavé čajky predvádzali svoj strmhlavý let nad hladinou jazeravrieskavývreskľavý (škrekľavý a veľmi hlasný): vrieskavý, vreskľavý spev


    vrieskavý ktorý veľmi hlasno, prenikavo a ostro znie; ktorý vydáva ostré nepríjemné zvuky • vreskľavývrešťavý: vrieskavý, vreskľavý hlas; vrieskavé, vrešťavé opiceškrekľavýškriekavýškrekotavý: ozvali sa škrekľavé, škriekavé, škrekotavé výkriky; škrekľavé, škrekotavé vtákyjačavýpiskľavý (o zvuku, ktorý je prenikavý a vysoký; ktorý vydáva také zvuky): jačavý, piskľavý krik detí; jačavé čajky, piskľavé kurčakrákavý (o vrane; pren. pejor. o ľudskom hlase): krákavé hlasy havranov; starena mala krákavý hlas

    p. aj škrekľavý


    klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebetyexpr.: roznášaťrozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedinehovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotaťšepkaťšeptaťšuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličofraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohováraťosočovaťexpr. očierňovaťhovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou

    2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželkyexpr.: táraťtrepaťtrkotaťdrkotaťkrákoriťsubšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú nocexpr.: rapotaťľapotaťlalotaťtliapaťklekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)


    rapotať 1. expr. veľa a rýchlo hovoriť • expr.: rapkaťrepetiťrepentiť: ženičky rapotali, repetili na priedomíexpr.: trkotaťmrkotaťdrkotaťgagotaťľapotaťmlieťmrviťsypaťsúkať: mlel stále dokola; sypal, súkal vtipy jeden za druhýmzjemn.: džavotaťšvitoriťševeliťšveholiťštebotať: dievčence veselo džavotali, švitorili, štebotalihovor. pejor.: krákoriťkotkodákaťhovor. expr.: remziťremzať (Vajanský, Šoltésová)

    2. p. rapkať 1


    kráľ p. panovník


    panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladárvládca: despotickí panovníci, vladári, vládcoviahist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnáripejor. mocipánimperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisárcár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cársultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentátihist. knieža: údelné kniežakniž. dynasta (Rázus)kniž. zastar. zemevládca (Rázus)


    králik1 p. zajac 1


    králik2 p. margaréta


    margaréta lúčna i pestovaná rastlina s bielymi kvetmi so žltým stredom • králik: lúka plná margarét, králikov


    zajac 1. poľný al. domáci hlodavec s dlhými ušami a jemnou srsťou (zool. Lepus): poľovať na zajacehovor. králik: chovať zajace, králiky (v zoológii králik je hlodavec podobný zajacovi, Oryctolagus) • expr. ušiakdet. zajo

    2. p. zajačina 3. p. začiatočník


    byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovaťexistovaťvyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa hubyžiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľkniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudiarásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa burinybyť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetkotrvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvápanovaťvládnuťkraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj

    2. byť prítomný • zdržiavať sazdržovať sakniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sanachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cestyexpr.: trčaťtvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do ránafigurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je

    3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležaťstáťkniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás

    4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2


    kraľovať p. panovať 1, vládnuť 1


    panovať 1. vykonávať vládu nad niekým • vládnuť: za panovania, vládnutia kniežaťa Rastislavakraľovať (panovať ako kráľ) • cárovať (panovať ako cár) • hovor. vladáriťpejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom): bašoval v krajine už dlhý časexpr. tróniť (byť pevne usadený): v predsedníckom kresle tróni už desať rokovkniž. zastar. vládať

    2. kniž. byť všeobecne rozšírený al. platný, bežný • vládnuťbyť: v domove panuje, vládne, je prísna disciplínajestvovaťexistovať: jestvujúca, existujúca spoločenská situáciaprevládaťprevažovaťdominovať (mať prevahu): prevláda, prevažuje medzi nimi optimizmus; dominujú tu dubové lesy


    prevažovať byť početnejší • mať prevahubyť v prevaheprevládať: v triede prevažovali, mali prevahu dievčence; v hore majú prevahu, sú v prevahe, prevládajú bukykniž.: panovaťkraľovať (byť všeobecne rozšírený): v rodine panovali židovské zvykydominovať: v súťaži dominovala šikovnosť nad silou


    vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Teréziakraľovaťcárovaťhovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzenekniž. tróniťkniž. zastar.: vojvodiťvládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmipejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)

    2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokojdominovaťmať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silouprevládaťprevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názorbyťexistovaťvyskytovať sarozprestierať sarozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy

    3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcomovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik

    4. p. vlastniť


    kráľovič p. princ


    princ nevládnuci člen panovníckeho al. kniežacieho rodu: korunný princkráľovič (princ v rozprávkach) • infant (princ v Španielsku) • cárovič (cárov syn)


    dáma 1. šachová figúra s najväčšou možnosťou pohybu • kráľovná: dať súperovi šach dámou, kráľovnou

    2. p. žena 1, pani 1


    kráľovná p. dáma 1


    bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkoviazámožný: letné sídla zámožných ľudíhovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodinasolventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičiahovor. expr.: zaperenýoperenýzazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobanýsubšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcovzastar. peňažitý: peňažitá nevestanár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynárpren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav)expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

    2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastokúrodnýkniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rokštedrývýdatný: štedrá odmena, výdatné zrážkylukulský: lukulské hody, hostinypočetný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákovkniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostinakniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásobyveľkýpestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortimentplodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný životplnotvárnymnohotvárnyrozmanitýobsažnýplný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahlyobsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásobavysokýexpr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenubujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázianákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaletaexpr.: prebohatýprehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miereexpr. pribohatý (príliš bohatý)


    dôstojný 1. ktorý má vážnosť, úctu (o človeku) • ctenývážený: dôstojný, ctený, vážený učeneckniž. ctihodný: ctihodný človekkniž. velebný (v oslovení kňaza): dôstojný, velebný pane, otče

    2. svedčiaci o dôstojnosti, vážnosti, vznešenosti • vážnyseriózny (i o človeku): je taký dôstojný, vážny, seriózny; dôstojný, vážny, seriózny výzorvznešenýexpr. kráľovský: vznešený, kráľovský zjavúctyhodnýkniž. ctihodný: úctyhodný, ctihodný vek; ctihodná starobaslávnostný: prehovoriť slávnostným hlasomkniž. patriarchálny (starecky dôstojný): patriarchálna postava

    3. p. primeraný, zodpovedajúci


    kráľovský 1. p. vynikajúci 1, vysoký 2, bohatý 2 2. p. dôstojný 2


    výborný ktorý má najvyššiu mieru akosti, úrovne a pod. • vynikajúciznamenitýprvotriedny: podávali výborné, vynikajúce, znamenité, prvotriedne jedlá; výborný, vynikajúci lekár; dosiahnuť znamenité výsledky; predával len prvotriedny tovarnajlepšívyberaný: pili len najlepšie vínaelitný: elitné publikumvýznamný: dosiahnuť významné výsledkyskvelý: skvelý spoločníkhovor. expr.: báječnýsenzačný: čítal som báječnú knihuexpr. božský: božský nápojexpr. rozprávkový: rozprávkové počasieexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. hrdý: hrdá hostinahovor. expr. ohromný: je to ohromný odborníkveľkolepý: veľkolepé dieloostrý (o zmysloch): mať ostrý zrakvysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľneprekonateľnýnezdolateľný (ktorý sa nedá prekonať, zdolať): ako rozprávač je neprekonateľný, nezdolateľnýobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podal obdivuhodný, pozoruhodný výkonzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodný životvydarený: vydarený večierokdokonalý (spĺňajúci všetky požiadavky): dokonalý obrazbezchybný (ktorý je bez chýb): bezchybný prekladbrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hrahovor. expr. fantastický: fantastická hudbaideálnyperfektný: prežili sme ideálnu dovolenkuhovor. expr. exportný: exportná kvalitageniálny: mám geniálne myšlienkyjedinečný: je to jedinečný pracovníkmajstrovský: majstrovské ovládanie strojaoslňujúcioslnivý: oslňujúci, oslnivý výkonslávny: slávny činexpr.: kapitálnykolosálnyfenomenálnykráľovskýnádhernýkrásny (prekračujúci očakávanie): podaril sa mu kapitálny úlovok; prišiel na kolosálne riešenie; dostať kráľovský honorár; nádherný zápas; dosahoval krásne výsledkykniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec umeniakniž. eminentný: eminentný žiakkniž. eklatantný: eklatantný dôkazkniž. excelentnýhovor.: prímatip-topsuper: príma učiteľ; kúpil som si tip-top topánkyzastar. vynikavý (Kukučín)subšt.: bezvadný • bezva: bezvadné, bezva počasiesubšt. bohovský: To je bohovský nápad!subšt. senzi

    p. aj vynikajúci


    vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitývýborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobokskvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnostiprvotriedny: podávali tam prvotriedne jedládokonalý: dokonalý obrazzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželkubezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkonveľkolepý: veľkolepé stavebné dielovysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľšpičkový: vyrábať špičkové prístrojejedinečný: je to jedinečný učiteľkniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec operykniž. eminentný: eminentný žiakzastar. vynikavý (Kukučín)geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudbabrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavírikniž.: famóznyfulminantný: famózna obžalobná rečelitný (najlepší): elitní umelcineprekonateľnýnezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľnáobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkonmajstrovský: majstrovské ovládanie loptyohromný: je to ohromný odborníkexpr.: krásnypeknýnádherný: krásne, pekné, nádherné výsledkyslávny: slávny činveľký: veľký spisovateľoslnivýoslňujúciočarujúcikniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkonexpr.: kráľovskýbožský: kráľovský, božský nápojexpr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovoksvetoznámyhovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurghovor. expr. fantastický: fantastická hudbaexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenieexpr. rozprávkovýhovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný filmexpr. skvostný: má skvostnú manželkuexpr. hrdý: je to hrdá stavbahovor.: prímatip-topsuper: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je supersubšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

    p. aj vyberaný 2, vzorný

    2. p. významný 2


    vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapecdlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohamiexpr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčiskoposchodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový domvýškový (o stavbe): výšková budovaexpr.: vysočiznývysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchypoet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiareexpr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké dubyprivysoký (príliš vysoký): privysoký násyphovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko

    2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazíexpr. kráľovský: kráľovský honorárhovor.: peknýkrásnyslušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenuexpr. panský: panský platprivysoký (príliš vysoký): privysoký štýlexpr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč)expr.: závratnýhriešny: závratné, hriešne cenydobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálkapatriarchálnymatuzalemskýkniž.: požehnanýctihodnýúctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný veknadpriemernýnadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstaveniaexpr. šialený: šialená rýchlosť

    p. aj veľký

    3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tónyzvýšenýzastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlasjačavýpiskľavýškrekľavýškriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlastenký: tenké zahvizdnutie

    4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilýšľachetnývznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele


    kráľovstvo p. štát


    daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosťdaromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnostinečinzried.: daromninahlúpotahovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletkyexpr.: taľafatkašepletasprostosťhlúposťnaničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúpostiexpr.: chamraď (Kukučín)chamradiehovor., obyč. pejor.: haraburdaharaburdierárohrárohakrám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámovhovor. expr. cárachsubšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)

    2. p. neporiadnica


    krám 1. p. obchod 2 2. p. daromnica 1


    obchod 1. akt výmeny tovaru, činnosť obchodovania • hovor., často pejor. kšeft: urobiť dobrý obchod, kšeftpejor.: čachremachle (pokútny obchod) • hovor. zastar. handelsubšt. biznis: zaoberať sa biznisomhovor. expr. džob (výhodný obchod): podarilo sa mu uskutočniť výhodný džobhovor. pejor. šmelina (protizákonný obchod obyč. s nedostatkovým tovarom): dal sa na šmelinu

    2. miestnosť, kde sa predáva • predajňa: v obchode, v predajni obsluhujú učnihovor. zastar. sklephovor. pejor. krám


    vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnostifakt: overiť si faktyrealita: životná realita

    2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potrebydaromnicazbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnostiexpr.: taľafatkašepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šepletyhovor., obyč. pejor.: haraburdarárohrárohakrám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov

    3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecízáležitosť: obchodné záležitostiproblém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápimeprípad: odovzdať prípad políciiotázka: to je čisto rodinná otázkakniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza

    4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vecpredmet: predmet štúdiaobjekt: objekt výchovyzáležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami

    5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórieskutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosťpríhoda: zaujímavá príhoda zo života

    6. výsledok činnosti: robiť krásne vecipráca: výstava výtvarných prácrobota: strojová robotadielo: umelecké dielovýtvor: kresliarske výtvory poslucháčov


    kramárčiť p. obchodovať


    obchodovať zaoberať sa výmenou tovaru (kúpou a predajom), byť obchodníkom • hovor. obchodníčiť: obchodovať so zahraničím; obchodníčil s drevomzastar. trhovať (obchodovať na trhu) • zried. jarmočiť (obchodovať na jarmoku) • hovor. pejor.: kramárčiťkramáriť (obchodovať v malom, predávať v kráme) • zastar.: frajmačiťfrajmočiť (pestovať výmenný obchod) • kupčiťzastar. handžáriť (Kálal)hovor. priekupníčiť (priekupnícky obchodovať) • hovor. pejor.: kšeftovaťkšeftárčiťkšeftáriťhandlovaťhandliarčiťhandliariť (obchodovať s veľkým ziskom) • hovor. pejor. čachrovať (obchodovať nestatočne, pokútne, špekulantsky) • hovor. pejor.: šmelináriťšmelinárčiťšmeliťkeťasiť (obchodovať nedovolene, načierno): šmelinár(č)i s cigaretamihovor. pejor. veksľovať (obchodovať s devízami) • subšt. veksláčiť


    horný ležiaci, umiestnený hore, vyššie, nad niečím (op. dolný) • vrchný: horná, vrchná pera; horné, vrchné zubyvyšný (op. nižný): na hornom, vyšnom konci dedinyanat. kramiálny: kramiálna stehnová tepna


    kramľa p. skoba


    skoba hrubší kovový klinec zahnutý na obidvoch koncoch do pravého uhla: spojiť niečo skobouhovor. kramľa: vbiť kramľu do dreva


    čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diablasatansatanáš: pekelný satanášAntikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duchzloduchpekelníkdémonluciferbesďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekolexpr. rohatýhovor. expr.: paromšľakfras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzalhovor.: anciášancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojhohovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová)rarach (Hurban)kniž. zastar. zloboh (Dobšinský)bibl. belzebubnáb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľažart. krampus (Letz)


    krampus p. čert


Pozri výraz KRA v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV