Synonymá slova "kot" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 51 výsledkov (1 strana)
-
koterec p. kutica
kutica hovor. expr. malá, obyč. tmavá neútulná miestnosť: bývať v kutici • expr. koterec • hovor. kamrlík: kamrlík vedľa kuchyne • expr. cárok • expr. zried. kutera (Vajanský) • subšt. kumbál
kotiť sa 1. privádzať na svet mláďatá (o samiciach niektorých cicavcov): mačka, sučka sa kotí • rodiť: potkanie samičky často rodia • vrhať (o samiciach niektorých cicavcov) • bahniť sa • nár. jahniť sa (o ovci): ovca sa kotí, bahní
p. aj rodiť 1
2. prichádzať na svet (o niektorých mláďatách): mačence, myši sa kotia • liahnuť sa: ovce, teľce sa kotia, liahnu • rodiť sa: každoročne sa nám rodia štence
množiť sa 1. stávať sa početnejším, väčším • hromadiť sa: starosti sa množia, hromadia • kopiť sa • vŕšiť sa: práca sa kopí • pribúdať • rásť: otázok pribúda; rastú nové mestá • znásobovať sa • zmnohonásobňovať sa • zmnohonásobovať sa (mnohonásobne sa zväčšovať): ich radosť sa znásobovala, zmnohonásob(ň)ovala • kniž. zmnožovať sa: možnosti, vedomosti sa postupne zmnožovali • rozmáhať sa • rozmnožovať sa • rozhojňovať sa • zväčšovať sa (množiť sa s väčším objemom): burina sa rozmáha; jeho majetok sa zväčšuje • expr.: sypať sa • rozplodzovať sa: peniaze sa sypú; poznatky sa stále rozplodzujú
2. biol. privádzať na svet potomstvo, biologicky vznikať • rozmnožovať sa: bunky sa množia, rozmnožujú delením • plodiť sa • rozplodzovať sa • plemeniť sa • rozplemeňovať sa: myši sa rýchlo plodia; králiky sa rozplemeňujú • kotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky sa kotia • expr.: plieniť sa • rozplieňovať sa (vo veľkom množstve): potkany sa plienia, rozplieňujú
rodiť 1. pôrodom dávať von z tela deti, mláďatá • privádzať na svet: matky rodia, privádzajú na svet zdravé deti; samice rodia živé mláďatá • dávať život (len o žene) • zastar. vajatať: vajatala v bolestiach • kotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky, sučky sa kotia • žrebiť sa (o kobyle) • prasiť sa (o svini) • bahniť sa • nár. jahniť sa (o ovci) • teliť sa (o krave) • vrhať (všeobecne o zvieratách): prasnica vrhá asi desať prasiatok
2. prinášať úrodu, plody • plodiť: stromy rodia, plodia zdravé ovocie
rodiť sa 1. pôrodom sa dostávať von z tela • prichádzať na svet: rodia sa, prichádzajú na svet zdravé deti • liahnuť sa • kotiť sa (o niektorých živočíchoch): teliatka sa liahnu; zajace sa kotia v množstve
2. p. rásť 3 3. porov. vzniknúť
kotkodákať p. rapotať 1
rapotať 1. expr. veľa a rýchlo hovoriť • expr.: rapkať • repetiť • repentiť: ženičky rapotali, repetili na priedomí • expr.: trkotať • mrkotať • drkotať • gagotať • ľapotať • mlieť • mrviť • sypať • súkať: mlel stále dokola; sypal, súkal vtipy jeden za druhým • zjemn.: džavotať • švitoriť • ševeliť • šveholiť • štebotať: dievčence veselo džavotali, švitorili, štebotali • hovor. pejor.: krákoriť • kotkodákať • hovor. expr.: remziť • remzať (Vajanský, Šoltésová)
2. p. rapkať 1
bokombrada zarastené miesta medzi lícami a ušami • kotleta: nechal si zastrihávať bokombrady, kotlety • zastaráv. pajes: ortodoxní Židia nosia pajesy • subšt. pajchle
kotleta 1. rezeň z karé al. krkovičky • rebierko: bravčová kotleta, bravčové rebierko
2. p. bokombrada
dolina časť zemského povrchu medzi kopcami • údolie: široká dolina, široké údolie • kotlina (dolina obkolesená vrchmi): Turčianska kotlina • poet. údolina (Krasko) • zried. údol • geogr. úval (široká plytká dolina)
kotlina p. dolina
brezivý odb. (iba v ženskom rode brezivá; oplodnená, čakajúca mláďa; o samiciach zvierat): brezivá ovca • teľný (o krave) • kotný (o ovci, mačke) • prasný (o svini) • žrebný (o kobyle) • nár.: nahúkaný • nabehaný • nalámaný • nabraný
kotný p. brezivý
brucho dolná predná časť trupu: ploské, naduté brucho • zjemn. život: život sa jej dvíha novým životom • hovor. expr.: pupok • kotol: pupok má ako sud • hovor. pejor.: bachor • bambuch • bampeľ: bachor mu visí cez opasok • pejor. vantrub (Hviezdoslav) • pren. expr. pivný mozoľ
kotol 1. veľká kovová nádoba na varenie, obyč. priamo nad ohňom: medený kotol; kotol ústredného kúrenia • varák (varný kotol)
2. p. brucho
hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavou • expr.: kotrba • makovica: tvrdá kotrba, makovica • lebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebku • hovor. pejor.: gebuľa • gigaňa • gegyňa • drgaňa • griňa • grňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grini • pejor.: tekvica • lebeň • lebeňa: dostať po lebeni
2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavu • rozum • um: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na um • intelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemerný • myseľ: bystrá myseľ • mozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozog • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: ten má fifika
3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci2
kotrba p. hlava 1
kotrbanec p. kotúľ
kotúľ cvik, pri ktorom sa otáčajúce sa telo dotýka podložky plecami • kotrmelec: robiť kotúle, kotrmelce • expr. kotrbanec
kotrbnatý p. tvrdohlavý
tvrdohlavý ktorý neústupne, často nerozumne trvá na svojom, dožaduje sa svojho al. presadzuje svoje; svedčiaci o tvrdohlavosti • hlavatý • zaťatý • tvrdošijný: tvrdohlavý, hlavatý človek; zaťatá, tvrdošijná povaha • zanovitý • zatvrdnutý • zastar. vrtohlavý: zanovitý, vrtohlavý chlapec • kniž.: uvzatý • zavzatý • zastar. zatvrdilý • zried. zatvrdlivý: byť uvzatý, zavzatý, zatvrdilý • zarytý: zaryté odmietanie • neústupný • neústupčivý • nepovoľný: neústupné, neústupčivé presadzovanie svojho názoru • neoblomný • nepoddajný: neoblomná, nepoddajná otcova povaha • svojhlavý • svojvoľný • samovoľný (uplatňujúci svoju vôľu bez ohľadu na iných): svojhlavé, svojvoľné deti • vzdorovitý • vzdorný • spurný • expr. urputný (ktorý neústupčivosťou, nepoddajnosťou vyjadruje svoj odpor, odmietanie a pod.): vzdorovitý, vzdorný, spurný žiak; vzdorovité, vzdorné, spurné, urputné mlčanie • hovor. kapriciózny • hovor. zastaráv. krutohlavý • expr. zried. kotrbnatý
chyba 1. niečo nesprávne: pisárska chyba, vystríhať sa chýb • omyl: omyl v rátaní • mýlka: to bola osudná mýlka • nedostatok: bojovať proti nedostatkom • zápor: práca má veľa záporov • blud: zriecť sa bludov • nedopatrenie (drobná chyba): stalo sa to nedopatrením • nenáležitosť • hriech: bolo by hriechom neurobiť to • prechmat (nesprávne konanie): dopustiť sa prechmatu • prestrelok: odpusťte mi môj prestrelok • expr. kotrmelec: urobiť v niečom kotrmelec • hovor. expr. kopanec • kniž. lapsus (drobná chyba) • kniž. faux pas • subšt. kiks: kiks obrancu
2. porušenie niečoho, úchylka od normy • kaz: chyba, kaz materiálu • defekt: opraviť defekt • porucha (chyba v činnosti nejakého mechanizmu): porucha motora • nedostatok: tento nedostatok sa nedá odstrániť • nespis.: vada • závada
3. p. slabina
kotrmelec p. kotúľ
disk 1. tanierovitá súčasť strojov, prístrojov • kotúč: disky kolies, brúsny kotúč
2. p. kotúč 1
kotúč 1. pravidelný okrúhly útvar: kotúč syra • disk (športové náčinie v tvare kotúča al. tanierovitá súčasť strojov): hod diskom; brúsny disk • puk (tvrdý plochý kotúč používaný v ľadovom hokeji): vhodiť puk medzi hokejky hráčov
2. p. kúdol
kúdol zvírený útvar drobných čiastočiek • oblak • mračno • mrak: kúdol, oblak dymu; mračno, mrak sadzí • kotúč: rozvírený kotúč prachu • kúr • expr.: kundol • kúrňava: kundol, kúrňava piesku
okružný tvoriaci kruh; pozostávajúci z kruhu: okružná jazda • kotúčový (o píle): okružná, kotúčová píla
p. aj obežný
koťuha p. samopašník
samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašník • nezbedník • rozmaznanec • rozpustenec • nezdarník • uličník • expr.: roztatárenec • lotor • zbojník • lagan • galgan • koťuha • čertovo futro • neposedník • lapaj • loptoš • huncút • pochábeľ • šašo • zurvalec • zastar. prostopašník (Škultéty) • pejor. znachor • subšt. štricák
p. aj šibal
šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista
gúľať dávať do pohybu niečo guľaté, valcovité • kotúľať: chlapci gúľali, kotúľali loptu • expr.: krbáľať • kopŕcať • vaľkať: krbáľa, kopŕca pred sebou skalku • expr. guľkať (Botto) • váľať • valiť (gúľať niečo väčšie): chlapi váľali, valili kmene stromov • šúľať (niečo drobnejšie): šúľali, gúľali sme guľky do jamky
kotúľať p. gúľať
váľať 1. kotúľaním premiestňovať (niečo guľaté) • gúľať • kotúľať • valiť: váľali, gúľali zoťaté kmene; deti kotúľali snehové gule • expr. krbáľať: krbáľal súdok • prevŕhať • prevracať • prevaľovať • expr. prekacovať (úsilím): prevracal, prevaľoval sud • navaľovať (na niečo, niekam): navaľovali kmene na káru • expr. vaľkať
2. p. vaľkať 1 3. p. rúcať 4. porov. zvaliť 3 5. p. rúbať 1
váľať sa 1. valivo sa premiestňovať • gúľať sa • kotúľať sa: deti sa váľali v snehu • valiť sa (prudko): kamene sa valili dolu svahom • expr.: krbáľať sa • kopŕcať sa • kopŕľať sa: balvany sa krbáľali • prevaľovať sa • prevracať sa • prevŕhať sa • expr. prekacovať sa (zboka nabok): člny sa v búrke prevŕhali, skaly sa prevaľovali • expr. vaľkať sa: vaľkal sa na posteli
2. p. leňošiť 3. p. povaľovať sa 1, 2 4. p. boriť sa 1 5. p. súložiť
valiť sa 1. prúdom al. valivým pohybom sa posúvať • gúľať sa • kotúľať sa • váľať sa: balvany sa valia, gúľajú, váľajú do údolia • rútiť sa • hrnúť sa (valiť sa veľkou rýchlosťou): búrka sa rúti, hrnie • expr.: hnať sa • šústať: krv sa mu ženie do hlavy; dážď šústa z oblakov • kniž. zastar. roniť sa: rieka sa roní
2. p. hrnúť sa 1, 2
cievka dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu a pod. • hovor. kotúľka (cievka na nite): nakrútiť cverny na cievku, kotúľku • subšt. špuľka
kotúľka p. cievka
kolík pozdĺžny žrďovitý predmet s rozličným využitím: stanový kolík • nár. štek [vysl. -t-] (kolík najmä k viničom) • tech. slang. štift; klátik • kotva • tŕň • príchytka (dutá pomôcka na upevňovanie závesných skrutiek do steny)
kotva p. kolík
koreniť1 1. mať zapustené korene • mať korene: strom korení, má korene hlboko v zemi
2. kniž. mať svoj začiatok • mať pôvod • pochádzať • pochodiť: jeho zlozvyk korení, má pôvod v detstve, pochodí ešte z detstva • kniž.: tkvieť • spočívať • väzieť (byť následkom niečoho): nevedomosť tkvie, väzí v ich biede • prameniť: neistota pramení z chudoby • pren. kotviť (mať základ v niečom): každý jeho čin kotvil v domácej tradícii
kotviť p. koreniť1 2
kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďa • zvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchník • jarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerína • pláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenka • kepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeň • kaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalát • šuba • šubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubica • hubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa) • dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský) • sako (kabát z mužského obleku): športové sako • frak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo fraku • smoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka) • kabanica • kabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizol • kamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizola • hovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)
trenčkot p. kabát
niekoľkotýždenný p. niekoľkotýždňový
niekoľkotýždňový ktorý trvá niekoľko týždňov; ktorý má niekoľko týždňov • viactýždňový: niekoľkotýždňový, viactýždňový pobyt v horách; niekoľkotýždňové, viactýždňové dojča • niekoľkotýždenný • viactýždenný (trvajúci niekoľko týždňov): niekoľkotýždenná, viactýždenná práceneschopnosť • malý • maličký (niekoľko týždňov starý; obyč. o dieťati al. mláďati): niekoľkotýždňové, malé, maličké levíča
viactýždňový ktorý trvá viacej týždňov al. viacej týždňov starý • niekoľkotýždňový: viactýždňová, niekoľkotýždňová dovolenka; viactýždňové, niekoľkotýždňové dieťa • viactýždenný • niekoľkotýždenný (trvajúci viacej týždňov): viactýždenný, niekoľkotýždenný pobyt v nemocnici • mnohotýždenný • mnohotýždňový (trvajúci mnoho týždňov): mnohotýždenná, mnohotýždňová neprítomnosť na pracovisku • dlhší • väčší (o niečom, čo zvyčajne trvá dlhšie, ako sa predpokladalo): prišiel s dlhším, väčším oneskorením • hovor. pártýždňový (trvajúci zopár týždňov al. zopár týždňov starý): pártýždňová pauza, pártýždňové dieťa