Synonymá slova "konk" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 31 výsledkov (1 strana)

  • konkáva p. vypuklina


    vypuklina miesto vystupujúce mierne z plochy: drobné vypukliny na náterevydutina: vydutiny v stenevydutie: vydutie nádobykniž. zastar. výduť (Kukučín)odb. konkáva


    domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sanazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienkubyť v domnienkežiť v domnienkemať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieťmyslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovaťuzatváraťuzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítaťrátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladaťtušiťdomýšľať sidomýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať sišípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    konkludovať p. domnievať sa


    konklúzia p. záver 2


    záver 1. posledná časť, fáza niečoho: záver konferencie; povedať niekoľko slov na záverkoniec: koniec zápasu; leto sa blíži ku koncuzakončenieukončenie: príhovor pri príležitosti zakončenia, ukončenia prázdninostatok: vydržať do ostatkuposledok: robiť do posledkuhovor. expr. amen: prísť na amenkniž. zried. závierka: závierka roka (Hviezdoslav)doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniuepilóg: epilóg drámy

    2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti: robiť neodôvodnené záveryúsudok (výsledok usudzovania): utvoriť si úsudokmienka: povedať si svoju mienkukniž. konklúzia: robiť konklúziekniž. vývod: vývody prednášateľadedukcia (odôvodnenie dôsledku z tvrdenia podľa logických pravidiel) • zried. uzáver: dospieť k uzáverukniž. súd: vynášať predčasné súdy

    3. uzatváracia súčiastka: záver puškyuzáver (uzatváracie zariadenie): patentný uzáveruzávierka: uzávierka potrubia


    konkretizovať p. uskutočniť, zvecniť


    uplatniť urobiť platným, účinným: uplatniť svoje právo, svoje nadaniepresadiť (uplatniť napriek prekážkam): vždy presadí svojepoužiťaplikovať: teoretické poznatky treba použiť, aplikovať v praxirealizovaťuskutočniťkonkretizovať: navrhované riešenia radi realizujeme, uskutočníme, konkretizujeme


    uskutočniť urobiť skutkom, skutočnosťou • realizovať: uskutočniť plány do budúcnosti; teóriu nevedeli realizovať v praxiurobiťvykonať (nejaký čin): plánovanú cestu urobíme, vykonáme čím skôrkonkretizovaťskonkretizovaťskonkrétniť (urobiť konkrétnym): požiadavky pracovníkov treba (s)konkretizovať; svoju predstavu skonkrétnil v umeleckom dielesplniť (uskutočniť niečo sľúbené): svoje záväzky sme vždy splnilikniž. naplniť: želania detí rodičia čoskoro naplnilikniž. zhmotniť (urobiť hmotným, reálnym): zhmotniť túžbu po šťastípreniesť do života: podarilo sa mu svoje zámery preniesť do života


    zvecniť kniž. urobiť vecným, konkrétnym, hmotným • kniž. spredmetniť: zvecnenie, spredmetnenie myšlienky v umeleckom dielekniž.: zhmotniťzmaterializovať (urobiť hmotným, reálnym, viditeľným): zhmotnená prácakonkretizovaťskonkretizovaťskonkrétniť (urobiť konkrétnym): (s)konkretizovať požiadavkyfiloz. hypostazovať (zvecniť pojmy)


    uskutočniteľný ktorý možno vykonať, uskutočniť • realizovateľnýkonkretizovateľný: uskutočniteľný, realizovateľný, konkretizovateľný návrhsplniteľnýkniž. naplniteľný (ktorý možno splniť): splniteľný, naplniteľný sen; splniteľná požiadavkamožnýreálny (ktorý má predpoklady na uskutočnenie): je to možné, reálne; reálny plán (op. nereálny)


    konkrétno p. skutočnosť


    skutočnosť niečo skutočné, objektívne jestvujúce • fakt: historická skutočnosť, historický faktrealita: pohybovať sa na pôde realitydanosť (čo je objektívne dané): sociálne danostivec: to je známa vec; tým sa na veci nič nemeníjav (čo možno zmyslovo pozorovať): prírodný javpravda: trpká pravdakniž. skutok: plán sa stal skutkomkniž. skutočno (Poničan)telev. reál (skutočné prostredie, dianie v tomto prostredí): scéna sa odohráva v reáliodb. konkrétno


    adresný ktorý má adresáta; určený niekomu s určitým zámerom • mierený (presne): adresné, mierené slová, poznámkykonkrétny: adresná, konkrétna kritika (op. všeobecná)


    konkrétny p. skutočný 1, určitý 1, adresný


    presný 1. vyznačujúci sa dôkladnosťou v konaní, myslení (o človeku) • dôkladnýdôsledný: je v práci presný, dôkladný, dôslednýspoľahlivýhovor. akurátny (zaručujúci presnosť): spoľahlivý, akurátny pracovníkkniž. dochvíľny (presný v čase): Nemeškaj, buď dochvíľny!

    2. bezchybne fungujúci • bezchybnýdokonalý: presný, bezchybný, dokonalý strojkniž. precízny: precízny mechanizmusspoľahlivý (v presnosti): spoľahlivé hodinkyjemný (prispôsobený na presné rozlišovanie): jemné váhy, jemná mechanika

    3. dokonale, presne urobený, zhotovený, vykonaný (op. nepresný) • dôkladnýkniž. precízny: oceniť presnú, dôkladnú, precíznu prácudokonalýperfektný: presná, dokonalá, perfektná muškapedantskýpedantnýpuntičkárskypunktičkársky (do detailov presný): pedantská, pedantná, pun(k)tičkárska reštaurátorská robotabezchybnýsprávnydobrýnáležitý (op. chybný, nesprávny, zlý): bezchybný, správny, dobrý výpočet; dobrý, náležitý výsledokexpr. stopercentný

    4. zodpovedajúci skutočnosti, presne vystihujúci skutočnosť • dokonalýúplný: syn je presnou, dokonalou, úplnou kópiou otcavýstižnýpriliehavý: výstižné, priliehavé prirovnanie, označenieverný: verné zobrazeniedoslovnýexpr., obyč. pejor. otrocký (o preklade)

    5. presne určený, formulovaný a pod. • určitý (op. nepresný, neurčitý) • jasnýkonkrétny: presný, určitý počet; presný, určitý, jasný cieľ; jasné kontúry; konkrétne údajestriktnýprísny: striktné, prísne rozlišovanie, vymedzenieodb. exaktný (založený na faktoch, na matematických metódach): exaktné údaje, exaktné metódy


    skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný) • reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novináchefektívny (op. fiktívny): efektívne hodnotykonkrétny (op. abstraktný) • hmatateľnýpoznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svetfaktickýskutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stavjavový: javový svet, javová podstataozajstnýnaozajstnýnaozajskýživý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človekpravdivýopravdivýpravýnefalšovanýúprimnýnepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé) • plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličanaživotný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdinaneskreslenýholýnahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda

    2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod. • celýdokonalýpravýrýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťaniačistýneskalenýozajstnýnaozajstnýnaozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dámanepochybný: nepochybná pravdavážny: mať o niečo skutočný, vážny záujemopravdivý: opravdivé hrdinstvohovor.: hotovýúplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný géniusnaslovovzatý: naslovovzatý odborníkneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence


    určitý 1. ktorý možno určiť, poznať, rozlíšiť a pod.; ktorý má obsahovú presnosť; zrozumiteľnosť (op. neurčitý) • presnýjasný: dajú sa rozlíšiť určité, presné, jasné kontúry odkrytej maľby; so zmenšujúcou sa vzdialenosťou boli zvuky určitejšie, presnejšie, jasnejšiekonkrétnyjednoznačný (op. nejednoznačný): čakal konkrétnu, jednoznačnú odpoveďbližší: nevedela povedať nič určité, bližšiezreteľný: objekt určitého, zreteľného tvaru; mať o niečom zreteľnú predstavu

    2. ktorý je presne určený, dohodnutý, ale bližšie nemenovaný • istýurčený: trh sa koná iba v určité, isté, určené dni v týždnivymedzenýstanovený: vysielať program vo vymedzenom, stanovenom časedaný: v danej chvíli, dodať tovar v danej lehote

    3. ktorý je známy, ale bližšie neurčený • istý: v určitých, istých prípadoch; po určitom, istom čase sa na to zabudlonejakýniektorý: určité, nejaké sankcie z previnenia vyplynú; určitým, niektorým osobám sa tolerujú priestupky


    druh2 1. muž, ktorý žije so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša • konkubín

    2. p. priateľ 1


    konkubín p. druh2 1


    družka žena žijúca s mužom v spoločnej domácnosti bez sobáša • konkubína


    konkubína p. družka


    konkurencia 1. p. súťaž 2. p. konkurent


    konkurent kto niekomu konkuruje • hovor. konkurencia: mať v niekom konkurenta, konkurenciu


    súťaž úsilie o uplatnenie, o úspech pred druhými v istej činnosti • súťaženie: neobstáť v súťaži, zapojiť sa do súťaženiasúbeh (súťaž o isté pracovné miesto, o dodávku, odmenu a pod.) • konkurz: zúčastniť sa na súťaži projektu stanice; vypísať konkurz na obsadenie miesta riaditeľakonkurencia: pretekár zvíťazil v silnej konkurenciiliga (dlhodobá športová súťaž najlepších celkov): futbalová, hokejová ligadivízia (nižšia športová súťaž v minulosti): hrať v divíziiolympiáda: šachová, matematická olympiádaturnaj (druh športovej súťaže): basketbalový turnajpreteky (súťaž o prvenstvo najmä v športe): ľahkoatletické pretekyboj (úsilie o víťazstvo v športe): medzi súpermi sa rozpútal tuhý bojpohár (súťaž o symbolickú cenu udeľovanú ako trofej za víťazstvo): pohár európskych majstrov vo futbale


    konkurovať p. súperiť


    súperiť bojovať s niekým (o prvenstvo) ako s protivníkom, sokom al. ako s partnerom v hre, športovom zápase: súperia o priazeň dievčaťa; strany vo voľbách budú súperiťsúťažiť (bojovať o prvenstvo v súťaži): mladí súťažia o najlepšiu rozhlasovú poviedkupretekať sapredbiehať sapredbehávať sapredbehovať sapredbehúvať sa (chcieť byť v niečom prvý): pretekajú sa, predbiehajú sa vo vychvaľovaní hercových prednostízápasiťkniž. zápoliť (v hre, športe): mužstvá zápasia, zápolia o olympijskú medailukonkurovať: v boji o titul nám konkuruje, s nami súperí už len vlaňajší víťaz


    konkurz 1. p. súťaž 2. p. úpadok


    úpadok strata priaznivého stavu, jeho zmena na zlý: úpadok domácej výroby, úpadok spoločnostipokles: pokles životnej úrovnerozkladrozpad (postupujúci úpadok): rozklad rodiny, morálny rozpad spoločnostizostup: zostup formy športovcadekadencia (spoločenský, kultúrny úpadok): kultúra zasiahnutá dekadencioubankrothovor. krach (finančný úpadok): vyhlásiť bankrot, krachkonkurz (obchodný úpadok)

    p. aj pád 1


Pozri výraz KONK v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Pravidlá slovenského pravopisu: monografia, kolegyňa, ä, zuzana, ôk, exspirácia, rel, pripiť, naopak, l, vlčanka, myska, rijád, vladimíra, vysilovat
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV