Synonymá slova "konštatovať" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 4 výsledkov (1 strana)

  • konštatovať poznávacím procesom si uvedomiť; poznané oznámiť • zistiť: na mieste konštatoval, zistil smrťspozorovaťzbadaťpobadať (nadobudnúť vedomosť o niečom): spozoroval, zbadal svoj omyl; pobadala, že sa zmenilvšimnúť siprísť na niečopostrehnúťobjaviť (často mimochodom spoznať): všimol si, objavil stratu peňazízastaráv. ustáliť: ustálil, že jedlo je výbornépovedaťkniž. riecť (poznané slovne vyjadriť): na záver konštatoval, povedal, že zámer konferencie sa splnil

    p. aj zistiť


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    poznamenať 1. vysloviť poznámku • pripomenúťpodotknúť: bojazlivo čosi poznamenal, podotkol; dovolím si napokon poznamenať, pripomenúť, podotknúť, že…zmieniť saspomenúť (letmo, úchytkom poznamenať): v rozhovore sa zmienil, že z katedry odchádza; spomenúť aj isté nevýhody projektu, poznamenať čosi aj o istých nevýhodách projektuhovor. prehodiť: prehodil niečo o futbaleexpr. utrúsiť: utrúsila zlomyseľnú poznámkuozvať saohlásiť sa (vysloviť obyč. nesúhlasnú poznámku): v kúte sa ktosi ozval, ohlásilkonštatovať (poznámkou): v úvode konštatoval, že jeden člen je neprítomnýzduplikovať (poznamenať s dôrazom): ešte raz zduplikoval, že treba okamžite konaťnaraziť: obáva sa čo i len slovkom naraziť na háklivý problémpripojiť (na koniec poznamenať)

    p. aj povedať

    2. písomne v krátkosti, stručne zachytiť • poznačiťzaznamenaťzaznačiť: nestihla si všetko poznamenať, poznačiť; poznamenať, zaznamenať, zaznačiť si všetky detailyzapísať: zapísať si do notesa telefónne číslozaregistrovaťregistrovať: prístroj ne(za)registroval nijakú zmenu

    3. zanechať stopu, znak na niečom, niekom • poznačiť: choroba ho psychicky poznamenala, poznačilazbrázdiť (zanechať za sebou stopu v podobe brázdy): tvár zbrázdená starosťamikniž. stigmatizovať: sväticu stigmatizujú Kristove rany; dielo stigmatizované dobou

    4. p. označiť 1


    zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečozbadaťspozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňuobjaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravcekonštatovaťskonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoropostrehnúťpobadaťvšimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajúvypozorovaťvybadaťkniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosťhovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadíurčiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný časodb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesteroluvyskúmaťvybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejavípozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omylvyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivápubl. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstvausúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať savyrozumieťpochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postupvydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehralzvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od náshovor.: vysondovaťpresondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkovhovor. opáčiť: opáčil, čo si mysliahovor. expr.: vyhrabaťvykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci?zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volalafraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky


Pozri výraz KONŠTATOVAŤ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV