Synonymá slova "komp" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 109 výsledkov (1 strana)

  • kompa ploché plavidlo na prevážanie cez rieku • prievoz: cez Dunaj sme sa previezli na kompe, na prievoze


    jednota 1. vlastnosť toho, čo je spojené do jedného celku: európska jednotajednotnosť: jednotnosť školského vzdelávaniazried. jednosť (Stodola)celistvosťucelenosťkompaktnosť: územná celistvosť; ucelenosť výkladu, kompaktnosť horninykniž. celostnosť

    2. harmonické spojenie • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojochzhodazhodnosť: názorová jednota, zhoda, zhodnosťsúlad: súlad na pracoviskusvornosťsúhlas (zhoda v názore): konať v súhlase s manželomjednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovanípubl. al. polit. konsenzus: dosiahnuť konsenzus

    3. p. spoločnosť 2


    súdržnosť stav, v ktorom niečo al. niekto drží pohromade: súdržnosť hmotykompaktnosť: kompaktnosť horninycelistvosť: celistvosť rodinyjednota: jednota spoločnostijednotnosť: jednotnosť štátuucelenosť: ucelenosť výkladukonzistencia (stupeň tuhosti látky): konzistencia maltyjednoliatosť (jednotný ráz): jednoliatosť útvaruodb. kohézia: kohézia molekúlkolegialitakolegiálnosť (porozumenie pre kolegov): mlčať z kolegialitysolidaritasolidárnosť (vzájomná súdržnosť, obyč. mravná): pocit solidarity, solidárnostikniž. spolupatričnosťspolunáležitosť (príslušnosť k sebe navzájom): kultúrna spolupatričnosť


    celistvý 1. ktorý nie je porušený, rozdelený a pod.; tvoriaci celok, vyskytujúci sa v celku • kompaktnýsúdržný: celistvá, kompaktná, súdržná hmotasúvislýneporušenýjednoliaty (op. nesúvislý, porušený): súvislý, neporušený ochranný obal; súvislá, jednoliata vrstvaintegrálnyzried. celostný (Jesenská)

    p. aj súdržný

    2. p. celkový, ucelený, úplný 1


    kompaktný p. celistvý 1, súdržný, pevný 1


    nedeliteľný ktorý sa nedá, nemá rozdeliť, deliť na (menšie) zložky: sedmička je nedeliteľná trojkounerozložiteľný: prvočíslo je ďalej nerozložiteľné číslonerozdeliteľný: dedičom poručil nedeliteľný, nerozdeliteľný majetokneoddeliteľnýneodlučiteľnýneodčleniteľnýzried. neodlučný (z hľadiska vzájomného oddelenia dvoch zložiek al. istej zložky od celku): teória a prax sú navzájom neoddeliteľné, neodlučiteľné; neodčleniteľná, neodlučná časť celkunerozlučiteľnýnerozlučnýpubl. nerozbornýpren. nerozbitný (tvoriaci nenarušiteľný, vzájomný vzťah): nerozlučiteľné, nerozlučné priateľstvá; nerozborná jednota národov; nerozbitné bratstvozried. nerozdvojný (o celku zloženom z dvoch zložiek): nerozdvojná dvojicajednotnýcelistvýkniž. celostný (tvoriaci ustálený celok): jednotný, celistvý štát; nedeliteľná, celostná sumaucelenýkompaktný (tvoriaci uzavretý celok al. celok s veľkou súdržnosťou zložiek): dielo tvorí ucelený, kompaktný celokpevnýstály (tvoriaci nemenný vzťah, stav istých zložiek; op. nestály): nedeliteľné, pevné spojenectvo; stále, pevné bratstvo


    pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhýtvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obalnerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmotanepoddajnýneohybnýnepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivohúževnatý: húževnaté drevotrvácitrvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látkasúdržnýkompaktnýkonzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masamasívnysilnýhrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niťkožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránkaodb. rigidnýexpr. prepevný (veľmi pevný)

    2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatnýhovor. dúžizdravýjadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlaptuhýsilnýmocnýpren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svalyodolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmusdobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravieurastenývyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

    3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silnýhúževnatývytrvalýneoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčenínezlomnýnezdolnýnezničiteľnýnepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného duchaskalopevnýtrvalýtrvácnynemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutienepodkupnýnepodplatnýpren. žulový (o charaktere človeka) • železnýpren. oceľový: mať železné, oceľové nervystály: stály vzťahnezmeniteľnýnezvratnýnepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmyselkniž.: neochvejnýneotrasiteľnýnerozbornýpren.: nerozbitnýnedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednotanerozlučnýneoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojicasúdržnýstmelenýskĺbenýkniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektívpren. rigidný

    4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivýstacionárnyneprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavecfixnýfixovaný: fixné lano

    5. ustálený dohodou • fixnýstály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

    6. p. istý 2


    súdržný ktorý drží pevne pohromade; ktorý sa neoddeľuje, netriešti sa na menšie časti • celistvýkompaktný: súdržná, celistvá, kompaktná hmotakonzistentný (majúci dobrú konzistenciu): konzistentná látkapevnýjednotnýjednoliatyucelenýstmelenýzomknutý: pevný celok; jednotný, jednoliaty kolektívsolidárny: organizácia je solidárnaodb. kohézny


    kompán p. priateľ 1, partner


    kompánia p. skupina 2


    skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

    2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

    p. aj spoločnosť 2


    porovnávací založený na porovnávaní • odb.: komparatívnykomparačnýkomparatistickýkonfrontačný: porovnávacia, komparatívna metóda, štúdia; porovnávací, konfrontačný výskum


    komparačný, komparatistický, komparatívny p. porovnávací


    komparzista p. štatista


    štatista osoba vystupujúca v divadle, vo filme a pod. v masových scénach bez samostatnej úlohy • figurantzboristakomparzista


    kompatibilný p. zlučiteľný


    zlučiteľný ktorý sa dá zlúčiť, spojiť s niečím • spojiteľnýspájateľný: zlučiteľné, spojiteľné prvkyodb. kompatibilný


    kompenzácia p. náhrada 1


    náhrada 1. vyrovnanie, odčinenie, zaplatenie škody, straty • odškodnenie: peňažná náhrada, peňažné odškodnenieodškodné (finančná náhrada za spôsobenú škodu): úrazové odškodnékompenzácia (vzájomná náhrada): kompenzácia škôdúhrada (náhrada výdavkov al. hmotnej škody): úhrada cestovných trovdiéty (náhrada výdavkov pri pracovnej ceste): vyplatiť diétyhovor. zaokrytie: mať v banke zaokrytie na výplatyreparácia (náhrada za škody, obyč. vojnové, spôsobené poškodenej krajine)

    2. čo nahrádza niečo iné • náhradka (menej hodnotná náhrada): náhrada, náhradka kávyprotéza (umelá náhrada končatín, zubov a pod.) • kniž. surogát (náhrada niečoho hodnotnejšieho): medový surogátodb. al. kniž. substitúcia (náhrada niečoho niečím iným): substitúcia hlások

    3. p. zástupca 1


    kompenzovať dávať ako náhradu niečo také, čo má rovnakú al. podobnú hodnotu • vyvažovať: nešikovnosť kompenzuje, vyvažuje vtipomvyrovnávaťnahrádzať: škodu vyrovnávame, nahrádzame peniazmi


    nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiťkompenzovaťrekompenzovaťvyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovaliodškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi

    2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastkudosadiť: dosadiť premennú do rovnicezastúpiťhovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v prácizastaráv. zastaťkniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinuodb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokomvystriedaťvymeniťzameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek


    vyrovnať 1. dať do radu al. do jednej roviny • zarovnaťurovnať (urobiť rovným, hladkým): zarovnať, urovnať knihy na poličke; zarovná si, urovná si sukňunarovnať (dať do jednej roviny): narovnať ohnutý drôtvystrieť (vyrovnať niečo skrivené, ohnuté): vystrieť chrbát, kolenopovyrovnávaťpozarovnávaťpourovnávaťponarovnávaťpousporadúvaťpovystierať (postupne, viac vecí) • zrovnaťhovor.: splanírovaťvyplanírovať (upraviť terén do rovnej plochy)

    2. urobiť rovnakým • znivelizovaťnivelizovať (vyrovnať rozdiely na rovnakú, obyč. nižšiu úroveň): vyrovnanie, (z)nivelizovanie miezdtyp. egalizovať (urobiť rovnakým): egalizovať riadkykniž. zotrieť (dať na jednu úroveň): zotrieť rozdielysubšt. glajchšaltovať (vyrovnať podľa predpisu): glajchšaltovanie miezd

    3. uviesť do súladu • usporiadaťurovnať: podarilo sa mu nepríjemnosť vyrovnať, usporiadať, urovnaťnapraviťuhladiťzahladiť: zlý dojem napravíme; spory treba uhladiť, zahladiťzladiťzharmonizovať: zladiť myšlienky v hlave; zladiť, zharmonizovať krokvyvážiťkompenzovať (vyrovnať náhradou niečoho): svoje nedostatky vyvážil, kompenzoval usilovnosťoupovyrovnávaťpourovnávaťponaprávaťpouhládzaťpozahládzať (postupne, viac vecí)

    4. dať (obyč. peniaze) za istú hodnotu (tovar, službu) • zaplatiťuhradiťvyplatiť: vyrovnať, zaplatiť účet v hotovosti; vyrovnať, uhradiť, vyplatiť dlžobuvyrovnať sa (s niekým; vyrovnať hospodárske záležitosti): rád by som sa s bratom vyrovnal, rád by som bratovi dlh vyrovnal

    p. aj zaplatiť 1


    vyvážiť 1. uviesť do rovnováhy • vycentrovať: vyváženie, vycentrovanie koliesvybalansovať: vybalansovať telo na lane

    2. nahradiť niečím rovnakej hodnoty • kompenzovaťvykompenzovať: nedostatky sa usiluje vyvážiť, (vy)kompenzovať usilovnosťounahradiťvyrovnať: ťažko nám nahradia, vyrovnajú straty, ktoré sme utrpeli

    3. nadvihnutím (obyč. násilne) uvoľniť • vypáčiť (pákou): vyvážiť, vypáčiť dverevylomiťvyraziťvyvaliť (násilne, tlakom): vylomiť, vyraziť kryt na niečom; vyvaliť peň, kameň zo zemepovyvažovaťpovypačovaťpovylamovaťpovyrážaťpovyvaľovať (postupne, viac vecí)


    kompetencia p. pôsobnosť 2


    oprávnenie 1. čo dáva, poskytuje niekomu právo na niečo • nárokprávo (oprávnenie vyplývajúce obyč. zo zákona): mať oprávnenie, nárok, právo žiadať úľavuprávomoc (oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z právnych vzťahov) • kompetenciapôsobnosť: získať potrebnú právomoc, kompetenciu; nevyplýva to z ich pôsobnostikoncesia (oprávnenie na vykonávanie istej činnosti): podnikateľská koncesialicencia (oprávnenie vyrábať, dovážať, používať cudziu značku a pod.): výrobná, dovozná licenciapovolenie: povolenie vstupu; povolenie predávať, obchodovať

    2. p. dôvod


    pôsobnosť 1. možnosť účinku • pôsobenieúčinnosť: pole pôsobnosti, pôsobenia, účinnosti retranslačnej stanicedosah: vymaniť sa z dosahu škodlivých látokvplyv: rušivý vplyv prostrediasubšt. dopad

    2. oblasť, v ktorej nejaká osoba al. inštitúcia vykonáva svoju činnosť • kompetenciakompetentnosťprávomoc: pôsobnosť, kompetencia obecného úradu; zasahovať do cudzej pôsobnosti, kompetencie, kompetentnosti, právomocioprávnenie: oprávnenie na vykonávanie živnosti


    kompetentne 1. porov. kompetentný 2. p. oprávnene 1


    oprávnene 1. majúc oprávnenie, právo (op. neoprávnene) • právom: oprávnene, právom sa domáha vrátenia majetkuprávoplatnelegitímne (v zhode s istými zásadami, so zákonom): právoplatne, legitímne sa zúčastnil na schvaľovacom konanízákonne (op. nezákonne, protizákonne) • legálne (op. ilegálne): zákonne, legálne zasiahli do legislatívneho procesuzákonitezákonito: proti narušovateľom poriadku postupovali zákonitekompetentne (majúc predpoklady): oprávnene, kompetentne pristúpil k riešeniu problému

    2. majúc dôvod, opodstatnenie • právomzaslúžene: oprávnene, právom sa rozhorčuje nad tým, čo videl; oprávnene, zaslúžene získali isté výhodyodôvodneneopodstatnenekniž. dôvodne: odôvodnene, opodstatnene prerušil diskusiu; je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činuzákonitezákonito: zákonite reagoval na vyslovené nepravdy


    kompetentnosť p. pôsobnosť 2


    kompetentný ktorý má kompetenciu, právomoc • oprávnený: kompetentný pracovník; je kompetentný, oprávnený rozhodovať o niečompríslušnýpovolaný (oprávnený, povinný al. spôsobilý vykonávať istú činnosť): vec posúdia príslušné orgány, povolané osobyzodpovedný (ktorý z hľadiska svojej kompetencie dáva záruku, ručí za niečo): sťažovať sa na zodpovedných miestach


    oprávnený 1. ktorý má oprávnenie, právo na niečo; uskutočnený na základe oprávnenia, práva (op. neoprávnený, nezákonný) • kompetentný: oprávnený, kompetentný verejný činiteľ; oprávnený, kompetentný postupzákonnýzákonitýprávoplatný (oprávnený zákonom): uplatňovať svoj zákonný, zákonitý nárok; oprávnený, zákonný zástupca; právoplatný voličský hlaslegálny (op. nelegálny, ilegálny) • legitímny (povolený zákonom): postupovať oprávneným, legálnym, legitímnym spôsobompovolanýpríslušný (oprávnený na istú činnosť): obrátiť sa so žiadosťou na povolaný, príslušný orgánautorizovaný (úradne oprávnený na výkon istej pracovnej činnosti): autorizovaný tlmočník

    2. p. opodstatnený, spravodlivý 2


    netvorivý 1. ktorý nie je schopný samostatne al. novátorsky, objavne a pod. myslieť, konať; svedčiaci o nedostatku tvorivosti; neumožňujúci uplatniť tvorivosť (op. tvorivý): netvorivý vedec, netvorivá prácanevynachádzavýneinvenčný: nevynachádzavé, neinvenčné riešeniemechanický (vychádzajúci z návykov): mechanický prístup k riešeniu problémukompilačný (zostavený z mnohých nepôvodných prameňov): dizertačná práca má kompilačný charakternekonštruktívny (bez nájdenia východiska, riešenia; op. konštruktívny): nekonštruktívna kritikanesamostatný (bez vlastnej tvorivej invencie): netvorivý, nesamostatný typ pracovníkaeklektický (ktorý spája rozličné cudzie názory): eklektická vedecká prácapejor.: remeselnýremeselníckyrutinnýrutinovýrutinérsky (vychádzajúci z remeselnej zručnosti; bez novátorského prístupu): remeselný, rutinný herecký výkon

    2. p. neplodný 2


    doplnkový pridaný k niečomu, dopĺňajúci niečo: doplnkové časti oblečeniadopĺňacídoplňovací: dopĺňacie, doplňovacie štúdium, skúškypostgraduálny (o štúdiu po skončení obyč. vysokej školy na doplnenie, rozšírenie vzdelania) • odb. komplementárny (ktorý je doplnkom k inému): komplementárne farby; doplnkový, komplementárny uholodb.: supletívnysuplementárny: supletívne, suplementárne prvkydodatkový (neskôr doplnený): dodatkový textpomocnývedľajší (slúžiaci ako doplnok k hlavnému): pomocná literatúra, pomocné vedy, vedľajšia výroba


    komplementárny p. doplnkový


    celkom 1. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho (deja, stavu, vlastnosti a pod.) • úplneplne: celkom, úplne sa zotmelo; plne sa sústredili na prácunaplnosplnakniž. zúplna: naplno, splna rozkvitnutá ruža; zúplna popretŕhať rodinné zväzkyhovor.: dočistanačistonadobro: svojím správaním ho dočista pripraví o rozum; vlasy má už načisto šedivéhovor.: naskrznaskrzeexpr. skrz-naskrz: kým prišiel domov, naskrz(e), skrz-naskrz premokolkompletnehovor. komplet: ešte to nie je kompletne, komplet hotovéhovor. zgruntu: zgruntu prerobený domzried. nacelkom (Bodenek)zastar.: celecelkycelkovitefraz.: na celej čiareso všetkým činomnespis.: zbrusu • docela: cele vážne poviem (Matuška); darí sa mu celky, celkovite dobredokonalehovor.: absolútnetotálneexpr. stopercentne (so zdôraznenou okolnosťou krajnej miery): je dokonale šťastný; vrátil sa absolútne, totálne vyčerpaný; je už stopercentne zdravýdiametrálne (celkom opačne): diametrálne sa odlišujúhovor. navlasnachlp, pís. i na chlp (zo všetkých stránok): sú si navlas podobní; spravil to nachlp rovnakonaširokodoširokadokorán (pri otváraní a pod.): celkom, dokorán roztvoriť okno; naširoko, doširoka otvoriť dveresubšt.: cakompak • cakomprásk • cakumpak • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl

    2. p. vôbec 1


    celý 1. zahŕňajúci všetko v úplnosti, vzťahujúci sa na všetko; vyskytujúci sa v celku, v úplnosti • zastaráv. všetok (iba v jedn. čísle): celý, všetok svet; celý, všetok národkompletnýneskl. komplet (ktorému nič nechýba): súprava je celá, kompletná, kompletúplný (op. neúplný, čiastočný): nebol schopný vypovedať úplnú pravduplný (op. čiastočný) • neskrátený (op. skrátený): v celej, plnej miere; plné, neskrátené zneniehovor. rovný: nebol doma rovných päť rokovsúbornýsúhrnný: vydať súborné, súhrnné autorovo dieloexpr.: celučkýcelučičkýcelunkýcelulinký

    2. p. skutočný 2, dokonalý 1


    komplet1 p. súbor 1, zostava


    komplet2 1. p. celý 1, úplný 1 2. p. celkom 1, úplne


    súbor 1. rad jednotlivín tvoriacich celok a spojených spoločnými vlastnosťami al. majúcich rovnaký cieľ: súbor poznatkov, súbor prostriedkov, kníhkomplex (súbor zložený zo súvisiacich častí): komplex budovkolekcia (súbor menších jednotlivín): kolekcia známok, výrobkovzoskupenie (súbor usporiadaný istým spôsobom): vojenské zoskupeniesúprava: bielizňová súpravagarnitúra: tepláková garnitúrazbierka (súbor istým spôsobom utriedených predmetov; vydanie súboru textov): zbierka obrazov, platní; zbierka básníservis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): čajový servissubšt. sada: sada nástrojovalbum (súbor fotografií, známok a pod. v podobe knihy al. zošita): rodinný album, album známokkomplet (súbor zložený z viacerých častí): dámsky kompletzostava (zloženie istých jednotlivín do celku podľa istých kritérií): farebná zostava, zostava nábytkuznáškamenej vhodné znôška (neusporiadaný súbor): znáška lží a poloprávdinštrumentárinštrumentárium (súbor nástrojov): lekársky inštrumentár, lekárske inštrumentáriumodb. korpus (súbor skúmaných vecí, javov): korpus textovpubl. balík: balík návrhov

    2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením • zbor: spevácky súbor, zborteleso: hudobné telesoansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemblekapela (menší hudobný súbor): dychová kapelazastar. korpus: tanečný korpuszastaráv. banda


    úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne) • celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičovplneplnosplnanaplnokniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventilytotálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpanýkompletnedokonalehovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiťhovor. absolútneexpr.: kapitálnestopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istýhovor.: načistodočista: ten sa načisto, dočista zbláznilnaskrznaskrzevonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrýhovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiťexpr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutíhovor.: navlasnachlp: sú navlas, nachlp rovnakídokorándoširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril oknázastar. celefraz.: na celej čiareso všetkým činomdo posledného písmena/písmenkasubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprask • cakomprásk • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl • nespis.: naprosto • zbrusu

    porov. aj úplný 1, 2


    úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celýkompletnýneskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádkyplný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzduneskrátený (op. skrátený): neskrátené zneniecelkovýkomplexnýcelistvýkniž. celostnýucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veciskompletizovanýsúborný: skompletizované, súborné dielo autoragenerálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavbytaxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet

    2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútnydokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastietotálny: všade vládla totálna tmaexpr. stopercentnýslang. stopro: mať stopercentnú istotupren. matematický: matematická presnosťsuverénnyjednoznačný: suverénny, jednoznačný víťazneobmedzenýneohraničenýbezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôverubezpodmienečnýbezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosťexpr. otrocký: otrocká poslušnosťmaximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojovzried. zvrchovaný: zvrchované blahohlbokýpren. hrobovýmŕtvolný: hlboké, hrobové tichoexpr. svätý: to je svätá pravdanepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samýhovor.: vyloženývyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel

    3. p. skutočný 2


    zostava usporiadanie do istého celku: pekná zostava nábytku; zostava futbalového mužstvazloženieskladbaštruktúra (súhrn zložiek, z ktorých je niečo zložené): sociálne zloženie obyvateľstva, štruktúra pôdy, skladba programuzoskupenie (celok upravený istým spôsobom): vojenské zoskupeniestavba (spôsob usporiadania častí do celku): stavba románusúprava (súbor predmetov tvoriacich celok): tepláková súpravakomplet (celok zložený a viacerých častí): dámsky kompletgarnitúra (skupina osôb al. súbor predmetov tvoriacich celok): prvá garnitúra hráčov; vlaková garnitúraservis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): porcelánový servis


    kompletizovať urobiť kompletným, urobiť z niečoho celok • skompletizovaťdoplniť: (s)kompletizovať, doplniť obedovú súpravu


    kompletne 1. porov. celý, úplný 2. p. celkom 1, úplne


    celkový týkajúci sa celku; zameraný na celok, nie na podrobnosti, jednotlivosti (op. čiastkový, čiastočný) • súhrnnýúhrnný: celková, súhrnná tržba; celková, úhrnná hodnota, sumasumárnyhrubý (op. čistý) • neskl. brutto (op. netto): sumárny zisk; hrubá, brutto váha; hrubý, brutto príjemvýslednýkonečný (ktorý vyplynul, obyč. z čiastkového ako výsledok): výsledná, konečná známka; výsledné, konečné hodnotenie športovcaucelenýcelistvýkniž. celostný: mal o veci ucelenú, celistvú, celostnú predstavuúplnýkompletnýkomplexný: utvoril si úplný, kompletný, komplexný obraz o živote v krajinevšeobecnýglobálny: všetko nasvedčovalo všeobecnej spokojnosti; globálny rozpočet, charakterpanoramatický (i pren.): panoramatický pohľad na mesto, na ľudské dejiny


    kompletný p. celý 1, úplný 1


    plný 1. obsahujúci práve také množstvo, aké sa niekam zmestí, aké zodpovedá objemu (op. prázdny) • naplnený (po okraj): plná, naplnená čaša; plné, naplnené vreceexpr.: napchatýnadžgatýnadžganýpreplnenýexpr. prepchatý (príliš plný) • nár.: okopitýokopistý: preplnená, prepchatá skriňa, električkaexpr.: plnučkýplnučičkýplnunký

    2. ktorý má všetky náležité zložky, nezmenšený • celýúplnýkompletný: vyplatiť plnú, celú mzdu; podpísať sa plným, celým, úplným menom; nastúpiť v plnej, úplnej, kompletnej zostavehovor. rovný: rovných desať percent; venovať sa niečomu rovných päť rokov

    3. p. tučný 1 4. p. zvučný 1


    ucelený tvoriaci celok • celistvý: ucelený, celistvý útvar; mať o niečom ucelenú, celistvú predstavu (op. neúplnú, čiastočnú) • celkovýkniž. celostnýúplnýkompletný (prihliadajúci na celok, zameraný na celok): celkový, celostný pohľad na vec; úplné, kompletné spracovanie témy; úplné, kompletné sochárske dielostmelenýjednotnýjednoliaty (utvárajúci jednotu, neroztrieštený): stmelený, jednotný, jednoliaty kolektívsúvislýuzavretý (vnútorne, obsahovo ucelený, zmysluplný): súvislá myšlienka, súvislý text, uzavretý systém prvkovkniž. skĺbený: poviedka má skĺbený dej


    všeobecný 1. týkajúci sa všetkých, všetkého • celkový (týkajúci sa celku, zameraný na celok): všeobecná, celková situácia; všeobecné, celkové vedomostiuniverzálny: univerzálna platnosť výrokutotálny (všetko zahŕňajúci): totálny úpadok spoločnostivšestranný (zahŕňajúci všetky stránky; op. jednostranný): venovať niečomu všestrannú starostlivosťúplnýkompletný (op. čiastočný): úplná mobilizácia; kompletné zlyhanie organizmugenerálny: generálny štrajkceloplošný: celoplošná platnosťširoký: široký pohľad na vechrubý: hrubý odhadglobálny: globálny rozpočetpraktický (poskytujúci všeobecnú lekársku starostlivosť): praktický lekárelementárny: elementárne vedomostikniž. zried.: všeobjímajúcivšeobjímavý (všetko zahŕňajúci): všeobjímajúca symfónia reči (Vajanský), všeobjímavá poézia (Mráz)poet. všeobsiahly (Hviezdoslav)nespráv. obecný

    2. zahŕňajúci iba niektoré podstatné veci, povrchne zovšeobecňujúci (op. podrobný, detailný) • paušálny: všeobecné, paušálne hodnotenie udalostí; všeobecné, paušálne tvrdenierámcovýrámcovitý: rámcový plán, rámcovité smernicehrubýcelkovýnepresný (op. presný): hrubý, celkový pohľad; nepresný odhadnekonkrétny (op. konkrétny): sú to len všeobecné, nekonkrétne reči, sľubyobrysovitý: obrysovitý náčrtpovrchný (ktorý nejde do hĺbky; op. dôkladný): povrchná predstavaplytký (op. hlboký): je to dosť plytký úsudokhovor. expr. riedky: má o tom iba riedke vedomostinespráv. obecný


    balík zabalené veci, tovar a pod. • hovor. zastar. pakeľ: na úteku stratil celý balík, pakeľ vecísúborkomplex (viac vecí tvoriacich celok): súbor návrhov


    komplex 1. súbor pocitov ovplyvňujúcich správanie človeka: komplex menejcennostisubšt. mindrák: mať mindráky

    2. p. súbor 1


    rozpaky duševný stav človeka prejavujúci sa nerozhodnosťou, často vyvolaný niečím nečakaným • pomykov: byť v rozpakoch, v pomykove; dostať sa do rozpakov, do pomykovabezradnosť: v jeho pohľade bola bezradnosťneistotapochybnosť (nedostatok istoty): prekonať neistotu; nechávať niekoho v pochybnostiachškrupule (prepiata úzkostlivosť): byť bez škrupúľokolky (váhavé konanie): spýtať sa bez okolkovzábrana (zabraňujúci činiteľ): spoločenské zábranykomplex (súbor pocitov ovplyvňujúcich správanie): komplex menejcennostisubšt. mindrák


    komplexne 1. porov. celkový, úplný 2. p. súhrnne


    súhrnne zhŕňajúc do jedného celku, ako jeden celok • ucelene: súhrnne, ucelene podaný výkladsúbornesyntetickykomplexne: súborne, synteticky, komplexne spracované dejinycelkovecelkovovcelku: celkove, vcelku možno konštatovať isté zlepšeniesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]: sumárne, summa summarum dosiahli dobré výsledkycelistvokniž. celostne: celistvo, celostne zdokumentovaná udalosťspoluvednodovednadohromadydokopy: spolu, vedno má sto bodov; dovedna, dohromady, dokopy získali päť medailíodb.: úhrnneúhrnom: úhrnne, úhrnom je to stodvadsaťtisíc

    porov. aj súhrnný


    komplexný p. celkový, úplný 1


    komplic p. partner


    partner kto koná niečo spoločne s niekým (v hre, v obchode a pod.) • spoločník: politický, obchodný partner, spoločník; byť dobrým partnerom, spoločníkom pri hre, v tancispoluúčastník: spoluúčastník obchodnej transakciespoluhráč (kto sa spolu s niekým zúčastňuje na športovej al. inej hre): vrátiť loptu spoluhráčovihovor. partia (výhodný partner na uzavretie manželstva): to nie je partia pre našu dcérupejor. komplichovor. pejor. pusipajtášsubšt.: kompán • kumpán

    p. aj protivník 2


    komplikovaný p. zložitý, ťažký 3


    náročný 1. ktorý má veľké nároky, želania, požiadavky; svedčiaci o veľkých nárokoch (op. nenáročný, skromný) • neskromný: je náročný voči sebe aj ostatným; náročné, neskromné publikum; mať neskromné predstavy o životepožadovačný (majúci veľké nároky v prospech seba): požadovačné dieťa

    2. vyžadujúci veľa námahy, úsilia, zručnosti, času, peňazí a pod. (op. nenáročný, jednoduchý) • ťažkýneľahký: podarilo sa vyriešiť náročný, ťažký problém; ťažká, neľahká prácazložitýkomplikovaný: variť zložité, komplikované jedlá; zložitá, komplikovaná úlohanevďačný (prinášajúci úspech až po veľkej námahe): náročná, nevďačná prácazried.: náročivýnáročitý (Šoltésová, Rysuľa)


    neprehľadný 1. v ktorom niet prehľadu, v ktorom pre zložitosť nie je možná (ľahká) orientácia (op. prehľadný) • neusporiadanýchaotický: neprehľadný, neusporiadaný výklad; neusporiadaný, chaotický vývin udalostínejasnýzmätenýexpr. zamotaný: nejasné, zmätené pomery v spoločnosti; zmätená, zamotaná rečzložitýkomplikovaný (op. jednoduchý): neprehľadná, zložitá mapa; zložitá, komplikovaná spoločenská situáciakniž. spletitý: spletité udalosti

    2. o ktorom si nemožno urobiť prehľad, obyč. pre jeho veľkosť, rozsah • veľkýrozsiahly: neprehľadné, veľké plochy lesa; veľké, rozsiahle škodyobrovskýohromnýnesmierny: obrovské, ohromné, nesmierne zástupy ľudí


    ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vreciaexpr.: stokilovýstocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlapťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny nákladmohutnýmasívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skalypriťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovyzried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)

    2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná bránamohutný: mohutný starožitný nábytoknevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál

    3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavýneľahkýobťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cestyúpornýhúževnatý: úporný, húževnatý bojnáročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienkyzložitýkomplikovanýneriešiteľnýnezvládnuteľnýnesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príkladpren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný textúmornýúnavnývyčerpávajúcivysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanietvrdýexpr. chlapský: tvrdá, chlapská prácaotrockýexpr.: lopotnýkrvopotnýkonskýexpr. zried. potnýzried. potutvárnyexpr. zried. mozoľnatýpren. expr.: galejníckygalejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka prácakrutýneľudskýpren. expr.: psípsovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osudkniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robotakniž. trudnýzried. trudnatýhorkýtrpkýpren.: tŕnistýtŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púťkrušný (ťažký a smutný): prišli krušné časypriťažký (priveľmi ťažký)

    4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovenývydýchanýnedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti

    5. p. veľký, vážny1 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký


    zložitý ktorý je utvorený z mnohých zložiek bez prehľadu (op. jednoduchý) • komplikovaný: zložitý, komplikovaný stroj, problémneprehľadnýchaotickýpomotanýzmotanýzamotanýzapletenýspletenýzauzlenýkniž. spletitý (v ktorom sú zložky navzájom neprehľadne pospletané): neprehľadný, chaotický dej; zamotaná, zauzlená, spletitá situácianejasnýzmätenýneusporiadaný: nejasné pomery, neusporiadaný stavneľahkýťažkýneriešiteľnýslang. mastný (zložitý z hľadiska riešenia): neľahké, ťažké podmienky; neriešiteľné otázky; ťažký, mastný matematický príkladmnohotvárnymnohostrannýmnohorozmernýmnohovrstevnýmnohovrstvovýviacrozmernýviacvrstvový (zložitý z mnohých stránok): mnohorozmerný, viacvrstvový proces premiennepraktický (zložitý z hľadiska praktického využitia): nepraktické zapínanie, nepraktická metódaprekomplikovaný (veľmi al. zbytočne zložitý): zložitá, prekomplikovaná povaha


    komplikovať porov. zapliesť 4


    kompliment p. lichôtka


    lichôtka zaliečavý slovný prejav • poklona: nedať sa opantať lichôtkami, poklonamizried. lichotahovor. kompliment: list plný komplimentov


    komplot p. vzbura


    vzbura prudký hromadný odpor proti autorite, režimu a pod.: otrokárske vzbury, organizovať vzburupovstanie (ozbrojená vzbura): potlačiť povstanieodboj (organizovaný odpor proti režimu): viesť odbojrevolúcia (násilná zásadná zmena spoločenských a politických vzťahov): sociálna revolúciasprisahaniekonšpirácia (tajne pripravovaná vzbura): odhaliť sprisahaniepuč (násilné zmocnenie sa moci malou skupinou): vojenský pučrevolta: revolta mládežekomplot (odpor malej skupiny): zosnovať komplotdisidenciahist. rebélia: sedliacke rebéliezastar. bunt (Jesenský)


    časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


    komponent p. zložka, časť


    zložka jeden z členov tvoriacich istý celok: minerálna zložka pôdy, jazyková zložka prejavusúčasť: neoddeliteľná súčasť niečohočiastka: čiastky bunkysúčiastka: súčiastka dámskej toaletyčlánok: steblo sa skladá z článkovprvokelement (najjednoduchšia časť celku): architektonické prvky; rozložiť niečo na elementyčasť: veľká časť obyvateľstvadiel (časť celku): dostať svoj dielpodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): vybrať si svoj podielkapitola (časť knihy, spisu): záverečná kapitola románuodb. komponent: komponenty zlúčeninyživel (skupina rovnakých ľudí): slovenský živel v stredovekých mestáchodb. plán (jedna zo zložiek celku): zvukový plán jazyka


    komponista p. skladateľ


    skladateľ kto skladá, tvorí hudobné diela • komponista: operný skladateľ, komponistapesničkár (skladateľ pesničiek)


    komponovať dávať vznik dielu, najmä umeleckému • skladať (obyč. hudobné diela): komponuje, skladá opery a symfónietvoriť: postavu tvoril, komponoval ako tragickúzostavovať: výstavu zostavoval z diel súčasných grafikovkniž. osnúvať (myšlienkovo rozvrhovať): román osnúval v polstoročnom zábere


    písať 1. zaznačovať reč písmom • čarbať (neúhľadne písať): písať, čarbať do písanky úlohuexpr.: škrabaťškriabaťčmáraťčmarigať (škaredo, neúhľadne písať): druháčik škr(i)abe ako kocúr; rýchlo čmára odpoveď na listexpr.: čiaraťčiarkať: čiar(k)a si čosi do notesaexpr.: machliťmachuliť (obyč. škaredo, nejasne a pod. písať): čosi machulí na papierexpr. maľovať (pekne písať) • vypisovať (často písať): dievčence mu ustavične vypisujúfraz. expr. hádzať na papier: hádže na papier čísla

    2. umelecky tvoriť • skladaťkomponovať: písať, skladať báseň, operu


    skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavyzhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad

    2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbezostavovaťmontovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje strojhovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?

    3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorcariasiťzberaťzberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybovhovor. zastar. rancovaťfaldovaťtyp. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)

    4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriťpísať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseňkomponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniuzostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer

    5. vykonávať isté úkony • robiťkonaťčiniť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub

    6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2


    tvoriť 1. sústavnou činnosťou dávať vznik niečomu • utvárať: dieťa tvorí, utvára nové slová; organizmus si tvorí, utvára odolnosť proti vírusu; tvoriť tón na husliachvytvárať (najmä tvorivou umeleckou činnosťou): svoje najvýznamnejšie diela vytváral básnik začiatkom storočia; vo filme vytvára postavu otcakniž. kreovať: kreovanie spolkuexpr.: potiťsmoliť (tvoriť s veľkou námahou): potiť, smoliť veršestvárňovaťzobrazovať (dávať umeleckú podobu): v románe stvárňuje, zobrazuje postavy z dedinského prostrediakomponovaťskladať (najmä hudobné dielo): komponuje, skladá populárne piesne, opery; obraz komponoval v tmavých farbáchpísať: písať román, symfóniuprodukovaťpejor. fabrikovať (tvoriť umelecké diela, obyč. v množstve a na úkor kvality): produkovať romány, filmyexpr. súkať (tvoriť v množstve a obyč. nekvalitne): súka veršezakladaťbudovaťzriaďovať (tvoriť niečo od začiatku)

    2. dávať priestorové ohraničenie • utváraťvymedzovaťohraničovať: reťaz hôr tvorí, utvára pôsobivé pozadie; dolinu ohraničujú, vymedzujú kopce z dvoch strán

    3. p. predstavovať 1


    hnojivo látka dodávajúca pôde potrebné živiny: priemyselné hnojivohnoj (organické hnojivo od domácich zvierat): kravský hnojtrus (výkaly zvierat): hnojiť slepačím trusomhnojovica (skvasená, zriedená zmes dobytčích výkalov na hnojenie) • kompost (hnojivo z organických látok a zeminy)

    p. aj hnojovka


    kompost p. hnojivo


    hnojiť dodávať pôde hnojivo: hnojiť fosfátommočovkovaťhnojovicovať (hnojiť močovkou) • kompostovať (hnojiť kompostom)


    kompostovať p. hnojiť


    kompót p. zaváranina


    zaváranina, zavarenina varením konzervované ovocie, zelenina: jahodová zaváranina, zavareninahovor. zaváranie: rad fliaš so zaváranímhovor. zastar. zavárané (Vajanský)kompót (zavárané ovocie): marhuľový kompót


    kompozícia 1. p. skladba 1 2. p. zloženie


    skladba 1. umelecké dielo, najmä hudobné; hud. náuka o skladateľskom umení • kompozícia: predviesť vlastnú skladbu, kompozíciu; študovať kompozíciu na vysokej škole

    2. p. systém, zloženie, zostava 3. p. syntax


    zloženie súhrn zložiek, z ktorých je niečo zložené: zloženie pôdy, zloženie vládyštruktúra: štruktúra drevaskladba: skladba obyvateľstvaodb. sklad: hláskový skladstavba (spôsob usporiadania častí do celku): stavba telazostava (zostavenie istého celku): zostava mužstvasystémsústava (súbor prvkov spätých istými vzťahmi): jazykový systém, školská sústavakompozícia (usporiadanie prvkov): kompozícia románukonštrukciakonštitúcia: atlét silnej konštrukcie, konštitúcie


    kompozitum p. zloženina


    zloženina lingv. zložené slovo • kompozitum


    komprdovať p. podlizovať sa


    podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovaťpodkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovilíškať sazaliečať salichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohováraexpr. zried. pochlebkovaťfraz. expr. lízať pätypejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehaťpredchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudíhovor. pejor. krútichvostikovaťhovor. iron. komprdovaťhovor. expr. šmajchlovať savulg. pchať sa do zadku/do riti


    komprimovať porov. stlačiť


    kompromisnícky p. ústupčivý


    ústupčivý ktorý vie ustúpiť al. ktorý má sklon ustúpiť, vyhovieť požiadavkám iných; svedčiaci o ústupčivosti (op. neústupný) • ústupnýpoddajný: ústupčivá, ústupná, poddajná povahapovoľnýmäkký (op. tvrdý) • mierny: povoľný, mäkký, mierny otecovplyvniteľný (v zmysle ústupkov): zapôsobil na jej ovplyvniteľnú dušukompromisnýkompromisnícky (ktorý robí ústupky za určité výhody; op. nekompromisný): kompromisný krok, kompromisnícky človek, kompromisnícky postojnár. úložný


    kompromisník pejor. kto upúšťa od svojich zásad, kto ľahko pristupuje na kompromis • zried.: ústupčivecbezzásadovec: známy politický kompromisník, ústupčivec, bezzásadovecoportunista (obyč. politik)


    kompromisný p. ústupčivý


    blamovať sa hovor. zapríčiniť si nepríjemnú situáciu • zblamovať sazosmiešniť sastrápniť samať blamáž: nič som nevedel, blamoval som sa pred celou spoločnosťounepochodiťfraz. expr. streliť capaexpr.: pohorieťzhorieť (nemať úspech): s návrhom nepochodil, pohorel, zhorel, blamoval sahovor. expr. zhodiť sa: svojou poznámkou sa pred všetkými zhodilkompromitovať sa (poškodiť si dobrú povesť, vážnosť): blamovať sa, kompromitovať sa pred verejnosťouexpr. vybuchnúť: na skúške som načisto vybuchol


    kompromitovať sa p. blamovať sa


    komputer p. počítač 2


    počítač 1. kto niečo počíta, ráta • rátač: počítač, rátač výrobkov

    2. stroj na spracovanie informácií • komputer: analógový počítač, komputer

    3. prístroj na zaznamenávanie počtu niečoho • počítadlo: počítač, počítadlo spotreby plynu


Pozri výraz KOMP v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: opaã, pwk, gpv, ag, rsd, tzc, elf, varã, bakã, afs, cdt, ela, pba, pas, elec
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV