Synonymá slova "kom" v Synonymickom slovníku slovenčiny

veliteľ 1. kto velí organizovanej, obyč. ozbrojenej skupine ľudí: veliteľ vojska, rozkaz veliteľa • zastar.: komandant • komandér (Karvaš) • komandír (Tajovský): komandant pluku • kapitán (veliteľ územia, objektu a pod.): mestský kapitán • vojvodca (v minulosti slávny vojenský veliteľ) • hist. hajtman (vojenský veliteľ): kozácky hajtman

2. p. vodca

komandant, komandír, komandér p. veliteľ 1

komando 1. p. veliteľstvo 2. p. rozkaz

rozkaz ústny al. písomný prejav vôle, ktorým sa ukladá niekomu istá úloha: dostať rozkaz ustúpiť • príkaz (autoritatívny rozkaz): vydať, splniť príkaz • nariadenie • ustanovenie (úradný rozkaz): podľa nariadenia vlády • predpis (záväzné písomné nariadenie, podľa ktorého sa treba správať): bezpečnostné predpisy • hovor. expr. komando: nebudem skákať na tvoje komando • povel (ustálená formula na vyjadrenie rozkazu): povel na štart, na útok • kniž. imperatív • kniž. zastar. ordonancia

veliteľstvo úrad veliteľa a jeho štábu; miestnosť al. budova tohto úradu: rozhodnutie vojenského veliteľstva; obsadiť veliteľstvo • velenie: hlavné velenie armády • voj. zastar. komando

komandovať p. rozkazovať

rozkazovať dávať rozkazy • prikazovať: rád rozkazuje, prikazuje, čo treba robiť • nakazovať • nariaďovať: nakazovali, nariaďovali mu robiť nový projekt • ukladať • nakladať • dávať za úlohu: stále mu ukladajú, dávajú za úlohu, aby sa učil • narúčať • expr. komandovať: Nekomanduj toľko! • pejor. poručníkovať: nie som dieťa, aby mi ktosi poručníkoval • diktovať • oktrojovať • dekrétovať (administratívne rozkazovať): dekrétovať postupy prác

veliť 1. viesť, riadiť z vojenského hľadiska • byť veliteľom • zastaráv. velieť • voj. zastar. komandovať: velí, velie už piaty rok; komanduje pluku • hovor. zried. veliteľovať

2. vydávať vojenské rozkazy • rozkazovať • dávať povely • zastaráv. velieť: velí, rozkazuje rázne • voj. zastar. komandovať: komanduje od rána do večera

domnienka nepotvrdená mienka • dohad • predpoklad: vychádzať z mylnej domnienky, z mylného dohadu, predpokladu • domnenie: žil v domnení, že… • očakávanie: urobiť niečo nad očakávanie • postulát (zdôvodnená domnienka): filozofický postulát • hypotéza (vedecky podložená, ale ešte definitívne nedokázaná domnienka) • špekulácia • kombinácia • výmysel

kombinácia p. domnienka

kombinačka p. kombiné

kombiné súčasť ženskej bielizne nosená pod šatami • hovor. kombinačka: hodvábne kombiné, hodvábna kombinačka

kombinovať 1. p. spojiť 1 2. p. premýšľať

premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovať • rozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom života • rozvažovať • zvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšie • domýšľať: projekt domýšľa do dôsledkov • zamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmi • expr.: hútať • prehutovať • pohutovať • rozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianoce • kniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešil • expr. rozdumovať • často iron. mudrovať • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ? • rozumovať • expr. rozumkovať • expr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovať • kumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ? • hovor. expr.: morfondírovať • morfondovať: je to iba plané morfondírovanie • premietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov život • filozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbať • rozjímať • meditovať • kniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovanie • kombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie

spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vedno • dať dokopy • dať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkou • pospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájať • sceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhrady • zlúčiť • združiť: zlúčili pozemky, združili menšie podniky • skombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farby • zastaráv. zliať: zliať kmene, národy • spáriť • popáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárili • kombinovať: kombinovať rozličné metódy • zopäť • zopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkom • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod

2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopy • dať dovedna • dať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje sily • zlúčiť • zviazať • združiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilo • kniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámy • odb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatky • zomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje sily • spútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskou • zreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej

3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiť • zblížiť • kniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmy • kniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie

4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľom • prepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedenie • preklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom

hra 1. dramatický literárny útvar: televízna hra • dráma (hra s vážnym koncom): historická dráma • činohra (divadelná hra) • kus: klasický kus • komédia • veselohra (hra s humorným zameraním) • fraška (hra s prehnanou a drsnou komikou): antické frašky • vaudeville [vysl. vódvil] (veselohra al. fraška so spevmi a tancami) • tragédia (hra končiaca sa obyč. pádom hlavného hrdinu): moderná tragédia • zastar. trúchlohra

2. šport. úsek setu v tenise • gem

3. p. zábava 1

komédia 1. humorný dramatický útvar • veselohra: situačná komédia, veselohra • fraška (hra s drsnou komikou): antické frašky • vaudeville [vysl. vódvil] (komédia so spevmi a tancami) • feéria (výpravná komédia)

2. expr. nedôstojné, nevážne, falošné konanie, smiešny výjav • expr. fraška: celý zápas bol komédiou, fraškou • expr.: cirkus • divadlo • teáter

zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíle • expr. zábavka • rozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýlenie • hra: neviazané hry vystriedali povinnosti • radovánky: prázdninové radovánky detí • hovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabaret • hovor. expr.: komédia • kanada: s priateľmi je kanada • hovor. expr. psina: zajtra bude u nás psina • hovor. špásy: trávia dni v špásoch • subšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu

2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavu • veselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselica • karneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzike • diskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotéku • hovor.: tanec • tancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačku • hovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúr • večierok • večer • zastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierok • ples • hovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majáles • juniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniáles • radovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánky • hýrenie • orgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgie • bakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliách • hovor.: flám • lumpovačka • lumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flám • kniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľanka • gaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veselie • zastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akcia • slang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydaril • subšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockom • subšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdán • subšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál

artista cirkusový al. varietný umelec: televízne vystúpenie artistov • žonglér (artista, ktorý žongluje): varietný žonglér • ekvilibrista (artista ovládajúci ekvilibristiku) • klaun (artista predvádzajúci komické číslo, obyč. v cirkuse): klaun rozosmial divákov • voltižér (artista, ktorý robí akrobatické cviky na neosedlanom koni) • akrobat: akrobat na hrazde • cirkusant (cirkusový artista) • povrazolezec (artista cvičiaci na povrazoch natiahnutých nad zemou) • hovor. cirkusák • zastar. komediant (kočujúci artista): do dediny prišli komedianti

cirkusant zamestnanec cirkusu • hovor. cirkusák: túlavý život cirkusáka • artista • komediant (výkonný cirkusový umelec): predvádza sa ako cirkusový artista, komediant

p. aj artista

herec dramatický umelec: filmový herec • expr. al. pejor. komediant: je to rodený komediant

komediant 1. p. herec 2. p. pajác 2

pajác 1. osoba zabávajúca v stredoveku svojich pánov • šašo: kráľovský pajác, šašo • hovor. expr. dvorný blázon • harlekýn (komická postava starej talianskej komédie)

2. expr. nevážne sa správajúci človek • expr. šašo • pejor. gašpar: robiť zo seba pajáca, šaša, gašpara • pejor. komediant: neverte mu, komediantovi

3. kto vtipmi, konaním, ustrojením vzbudzuje veselosť • šašo: poskakovať ako pajác, šašo • klaun • hovor. august (artista v cirkuse predvádzajúci komické čísla)

4. p. panák 1

zabávač človek, ktorý sa pričiňuje o zábavu iným: sused bol dobrý zabávač • zábavník • zried. zábavkár (Timrava) • veselko (Zechenter) • hovor. expr.: komediant • špásovník • subšt. šoumen

divadelný 1. súvisiaci s divadlom, dramatickým umením • divadelnícky (súvisiaci s divadelníctvom, s divadelníkmi): divadelná, divadelnícka činnosť • herecký (týkajúci sa hercov, herectva): herecké prostredie, herecký ansámbl • javiskový • scénický (určený, pripravený pre javisko; realizovaný na scéne): javisková reč, scénické stvárnenie románu • dramatický: dramatický krúžok • expr. al. pejor. komediantský

2. p. strojený

kočovný ktorý prechádza z miesta na miesto, ktorý často mení svoje sídlo; svedčiaci o tom (op. usadlý) • kočovnícky • nomádsky • sťahovavý: kočovné, kočovnícke, nomádske, sťahovavé kmene • putovný: putovný tábor • túlavý • tulácky (bez domova, bez trvalého obydlia) • potulný • hovor. expr. vandrovný (meniaci miesto pôsobenia, pobytu): túlavý, potulný, vandrovný muzikant; potulná, vandrovná divadelná spoločnosť • pren. expr., často pejor.: cigánsky • komediantský • cirkusantský • cirkusácky (kočovný a nezáväzný, neporiadny): viesť cigánsky, komediantský, cirkusácky život

p. aj pojazdný

komediantský 1. p. divadelný 1 2. p. kočovný

potulný 1. ktorý často mení miesto svojho pobytu, ktorý putuje z miesta na miesto; svedčiaci o tom • kočovný • túlavý • kočovnícky • tulácky: potulní, kočovní herci; potulní, túlaví remeselníci, rytieri; vyhovoval mu kočovnícky, tulácky život • blúdivý: blúdivý spevec (Škultéty) • bludný: bludný námorník • sťahovavý • hovor. expr.: vandrovný • vandrovnícky • vandrácky: sťahovavé divadlo; vandrovní študenti, muzikanti • pren. expr. al. pejor.: komediantský • cigánsky • cirkusantský • cirkusácky: komediantský, cigánsky, cirkusantský spôsob života

2. ktorý sa túla, ktorý nemá majiteľa, domov (o zvierati) • túlavý: potulný, túlavý pes • blúdivý • bludný: blúdivý, bludný kocúr • bezprizorný (bez domova): bezprizorné zvieratá

okolky vyhýbavé, váhavé konanie, obchádzanie podstaty veci • okolkovanie: hovorí o tom bez okolkov, bez okolkovania • váhanie • otáľanie (prejavovanie nerozhodnosti): Prestaňte s váhaním, otáľaním! • výhovorky • expr.: vykrúcačky • vytáčky • vyhováračky (vymyslené skutočnosti na obídenie niečoho): dievčence boli samé výhovorky, vykrúcačky • prieťahy • expr. otáľačky (úmyselné zdržiavanie nejakej činnosti): po dlhých prieťahoch na dohovor pristali • odklad (odloženie na neskorší čas): splniť povinnosť bez odkladu • expr.: drahoty • orácie • komédie • hovor. expr.: ceremónie • fóry (afektované prejavovanie nerozhodnosti): robí drahoty, orácie, komédie • zried. obalky: povedať niečo bez obalkov (priamo)

p. aj rozpaky

komentár p. výklad, poznámka 2

poznámka 1. krátke ústne vyjadrenie o niečom • pripomienka: pichľavá, zlomyseľná, vecná, ironická poznámka, pripomienka; poznámky, pripomienky k referátu • zmienka (stručné al. náhodné spomenutie): zasluhovať si zmienku

2. vysvetlenie pripojené k textu: poznámky pod čiarou • vysvetlivka (vysvetľujúca poznámka): vysvetlivky na mape • glosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonu • komentár (vysvetľujúce stanovisko): kritický komentár k výstave • noticka (krátka poznámka, obyč. v tlači) • marginálie (poznámky k textu na margu)

3. p. zápis 1 4. p. článok 1

výklad objasnenie zmyslu niečoho: výklad textu, výklad nariadenia • interpretácia: interpretácia zákona • vysvetlenie: podať vysvetlenie • komentár: kritický komentár o udalostiach • glosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonom • prednáška (súvislý výklad náučného rázu; výklad učiteľa na vysokej škole): vedecká prednáška; chodiť na prednášky • kniž. explikácia: explikácia postupu

komentátor kto niečo komentuje: televízny komentátor • glosátor

obchodný týkajúci sa obchodu, súvisiaci s obchodom • komerčný • zried. komerciálny: sledovať obchodné, komerčné, komerciálne záujmy • hospodársky • ekonomický (súvisiaci s ekonómiou, ekonomikou ako odborom): hospodárska, ekonomická škola • obchodnícky (súvisiaci s obchodníkmi, s obchodníctvom): mať obchodného, obchodníckeho ducha

komerčný, komerciálny p. obchodný

kométa nebeské teleso s plynným chvostom • zastar. vlasatica

blahobyt ľahká dostupnosť životných potrieb (op. bieda): všetci chcú žiť v blahobyte • dostatok • hojnosť • bohatstvo: túžba po dostatku, hojnosti • dobrota • kniž. dobrobyt: nevedia, čo robiť od dobroty • nadbytok • prepych (nadmerný blahobyt): detstvo strávil priam v prepychu • luxus • komfort: z každého kúta domu hľadel neuveriteľný luxus • fraz. raj na zemi: komunizmus sľuboval vybudovať raj na zemi pre každého

komfort 1. p. pohodlie, prepych 1 2. p. blahobyt

pohodlie podmienky umožňujúce príjemný život: doma si zvykol na pohodlie • prepych • luxus (bohatstvo prejavujúce sa v spôsobe života): túžiť po prepychu, luxuse • komfort

prepych 1. prílišné bohatstvo prejavujúce sa v nákladnom spôsobe života; nedostupná vec • luxus: žiť v prepychu, v luxuse; to je preňho prepych, luxus • nádhera (prepych v obliekaní, zariadení, výzdobe a pod.): renesančná nádhera • komfort • veľkoleposť • kniž.: honosnosť • pompéznosť (prepych navonok): honosnosť, pompéznosť palácov • subšt. flanc

2. p. blahobyt

komfortný p. prepychový

pohodlný 1. poskytujúci pohodlie • hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kresle • komfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenie • útulný • teplý • príjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňu • hovor. voľný (obyč. o šatách al. obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy

2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom • hovor. komótny: pohodlný, komótny človek • nenáhlivý • neskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futbal • lenivý • pasívny • neaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlási • ľahký • nenáročný • jednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestu • ľahostajný • publ. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postoj • pejor. panský: zapáčil sa mu panský život

prepychový svedčiaci o bohatstve, hojnosti, tomu zodpovedajúcej nádhere (op. skromný) • luxusný • exkluzívny • komfortný: prepychové, luxusné, komfortné zariadenie; nakupuje iba v prepychových, exkluzívnych obchodoch • kniž. honosný (ktorým sa možno hrdiť, pýšiť): vlastniť honosný kaštieľ • kniž. pompézny (prepychový najmä navonok) • nákladný • drahý (ktorý je vzhľadom na cenu prepychom): nákladná, drahá dovolenka; nevzdala sa nákladných, drahých radovánok • expr. blýskavý: blýskavý život

p. aj nádherný 1

komickosť p. komika

komika umenie vzbudzovať smiech • komickosť • smiešnosť • žartovnosť (op. tragika): komika, smiešnosť situácie

komický p. smiešny 1

smiešny 1. ktorý vyvoláva smiech • komický (op. tragický): smiešna, komická situácia; v rozčúlení vyzeral veľmi smiešny, komický • žartovný • zábavný • hovor. špásovný: žartovný, zábavný program • humorný • vtipný (prekypujúci humorom, vtipom): nasleduje známa humorná, vtipná scéna • groteskný • bizarný (ktorý má v sebe prekvapujúce a zároveň smiešne prvky): vyrozprával svoj groteskný, bizarný príbeh; bola známou bizarnou figúrkou • burleskný • tragikomický • fraškový • fraškovitý (hrubo žartovný, smiešny a vážny zároveň): burleskný, fraškovitý dej • karikatúrny (ako z karikatúry): karikatúrny zjav • expr. podarený: nosila podarené klobúky s kvetmi • subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný • slang. rehotný • expr. smiešnučký (veľmi smiešny)

2. p. malý 1, bezvýznamný

veselý 1. ktorý je naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať a pod.; svedčiaci o tom (op. smutný): vrátil sa domov veselý; mala také veselé oči • natešený • naradovaný • naradostený • naradostnený (pociťujúci radosť): deti boli z výletu natešené, naradostené • šťastný (ktorý je plný šťastia): šťastná matka; pozerať sa veselými, šťastnými očami • rozradostený • rozradostnený • rozradovaný: krik rozradostnených, rozradovaných školákov • uradostený • uradostnený • uradovaný: ozval sa veselý, uradostený smiech • rozveselený • potešený: rozveselení diváci; starý otec ostal po návšteve potešený • radostný (op. nešťastný): radostný výraz tváre • uveličený • blažený: návratom syna bola uveličená, blažená • rozjarený • bujarý • rozihraný • rozmarný: rozjarení svadobčania; bujarý, rozmarný smiech • expr. zried. rozpachtený • hovor. rozgurážený: rozgurážené publikum • rozjasnený • rozžiarený: rozjasnené, rozžiarené detské oči • rozjasaný: rozjasaný pohľad • jasný: jasná tvár • živý: živá zábava • usmievavý (ktorý sa často usmieva): milý, usmievavý človek • usmiaty (ktorý sa usmieva): usmiate dieťa • vysmiaty • expr.: rozchichotaný • vychichotaný: vysmiate, vychichotané dievča • úsmevný: úsmevná tvár • bodrý: bodrá nálada • expr. preveselý (veľmi veselý)

p. aj naradovaný

2. ktorý spôsobuje, prináša veselosť, radosť (op. smutný): zabával spoločnosť veselým rozprávaním • vtipný • žartovný: vtipná, žartovná poznámka • humorný • humoristický • komický: vznikla humorná, komická situácia; humoristický príbeh • smiešny (vyvolávajúci smiech): smiešna historka • úsmevný (vyvolávajúci úsmev): stala sa nám úsmevná príhoda • expr. podarený: je to podarená figúra • huncútsky: huncútsky chlapec • hovor. špásovný: rozprával špásovné udalosti z vojenčiny • subšt.: švandovný • subšt. a vulg. srandovný • neskl. prča: je to prča chlap • pestrý • hýrivý (o farbe)

p. aj vtipný 2

žartovný 1. obsahujúci žarty a vzbudzujúci veselosť • veselý • humorný: rozprával žartovné, veselé, humorné zážitky • vtipný (duchaplne žartovný): vtipné poznámky • rozmarný • úsmevný • zábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): rozmarné poviedky; zábavné čítanie • anekdotický (žartovný a krátky): anekdotický príbeh • humoristický (obsahujúci humor): humoristický časopis • recesistický • recesijný (provokatívne, vyzývavo žartovný) • figliarsky • šibalský • expr. huncútsky • hovor. beťársky: vyviedol figliarsky, beťársky kúsok • komický • smiešny (vzbudzujúci smiech): komické, smiešne masky • burleskný • fraškovitý (hrubo žartovný): burleskné predstavenie • prekáravý (žartovne podpichovačný): prekáravé slová • zried. žartovlivý (Hviezdoslav) • subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný

2. (o človeku) ktorý rád žartuje • veselý: je to veselý, žartovný pán • humorný • vtipný: humorný, vtipný človek • figliarsky • šibalský • expr. huncútsky • hovor. beťársky (ktorý rád robí fígle, huncútstva): môj starký bol figliarsky, beťársky človek • rozmarný • úsmevný • zábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): veľmi úsmevná, zábavná spoločnosť • hovor. špásovný: špásovné dievča • subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný

komik p. vtipkár

vtipkár kto rád vtipkuje • figliar • šibal: vtipkár, figliar, šibal od kosti • žartovník (Jesenská) • humorista • hovor. beťár: to je veľký beťár • hovor. komik: komik spoločnosti • hovor.: špásovník • recesista • hovor. pejor. pofa • expr.: huncút • furták • potmehúd • expr. zried.: smieško (Tatarka) • smiechotár (Dobšinský)

komín murovaná štíhla konštrukcia na odvádzanie dymu al. spalín: továrenský komín • tech. dymník • kraj. koch

komisariát názov úradu vedeného komisárom; budova tohto úradu • komisárstvo: policajný komisariát, policajné komisárstvo

komisárstvo p. komisariát

hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látka • masívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dvere • tučný • hovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, ruky • expr.: hrubánsky • hrubizný • hrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný muž • surový • bezohľadný • hovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsoby • bezcitný • nešetrný • nevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovník • neslušný • netaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkami • neuhladený • expr.: neokresaný • neotesaný • neokrôchaný • pejor. mamelucký • pren. pejor.: paholský • kočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanie • nekultivovaný • primitívny • barbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnsky • subšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slová • vulgárny • ordinárny • hovor. škaredý • expr.: šmykľavý • klzký • hovor. expr.: šťavnatý • mastný • pren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipy • bezočivý: bezočivá lož

3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý

komisný 1. p. štátny 2. p. strohý 1, hrubý 2

strohý 1. ktorý dôrazne dáva najavo odmeranosť voči iným, odmietanie iných (o človeku a jeho prejavoch; op. mierny) • odmeraný • chladný • zdržanlivý: pôsobila dojmom strohej, odmeranej, chladnej ženy; strohým, zdržanlivým správaním zakrýval skutočné city • prísny • neprístupný • strmý • rázny (jednoznačne, prudko odmeraný): vítal ho matkin prísny pohľad; odrádzala ho neprístupná povaha dievčaťa; strmá, rázna reč • ostrý • príkry • expr. britký (tvrdo, hrubo strohý, nešetriaci): ostré, príkre slová, poznámky; britký tón v hlase • hovor. komisný (úradne strohý)

2. ktorý zachytáva, podáva iba podstatu; ktorý je bez zbytočností; vyznačujúci sa jednoznačnosťou • krátky • stručný: dostalo sa mu strohé, krátke, stručné vysvetlenie • úsečný • lakonický: úsečná, lakonická odpoveď • expr. suchý

3. ktorý je založený na jednoduchosti • jednoduchý • triezvy: strohý, jednoduchý, triezvy štýl; jednoduché, triezve tvary, farby • neosobný • chladný (zbavený akéhokoľvek osobného rázu, príznaku, prejavu): neosobný, chladný interiér • holý • čistý • suchý: suché fakty

surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • svieži • čerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového dreva • mokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové dosky • nepálený (o tehlách) • neupravený • neuvarený • nevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)

2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdý • drsný • hrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanie • neľudský • nehumánny: neľudský, nehumánny postup • neľútostný • bezohľadný • nemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódy • vandalský: vandalský prístup k prírode • drastický • krutý • ukrutný • tyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobom • brutálny • brachiálny • násilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedky • bezcitný • chladnokrvný • krvilačný • sadistický • expr.: beštiálny • zverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vražda • expr. krvavý: krvavý film • pren. expr.: gestapácky • esesácky • hyení • hyenský • kniž. sverepý • hovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšera • pejor.: rabiátny • rabiátsky

3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4

štátny ktorý je vlastníctvom štátu, ktorý pochádza zo štátneho majetku (op. súkromný) • hovor.: erárny • komisný: zaplatí sa to zo štátneho, erárneho; dostať štátne, erárne oblečenie • hovor.: obecný • spoločný: obecný, spoločný majetok; obecná, spoločná pokladnica

komitát p. župa

župa väčšia územná jednotka v (staršom) administratívnom zriadení • stolica • komitát (v Uhorsku)

komitét p. výbor 1

výbor 1. skupina ľudí zvolených z väčšieho celku, ktorí tento celok zastupujú a vedú: výbor spolku, spoločnosti, strany • predstavenstvo: predstavenstvo družstva • rada: redakčná rada • kniž. komitét: Medzinárodný komitét slavistov

2. p. výber 2

izba obytná miestnosť: obývacia izba, hotelová izba • zastaráv. al. expr. izbica • salón (izba na prijímanie návštev): hudobný salón • zastaráv. chyža • šalanda (v minulosti veľká izba pre sezónnych robotníkov, expr. veľká neútulná izba): bývať v šalande • kniž. komnata (veľká izba, obyč. v paláci): kráľovská komnata • zastar. svetlica (lepšie zariadená izba): hosťovská svetlica (Zúbek) • subšt. cimra: kasárenská cimra

p. aj cela

komnata p. izba

komoda p. skriňa

skriňa väčší kus nábytku na ukladanie rozličných vecí • zastar. al. hovor. kasňa: dvojdielna železná skriňa na spisy; má plnú kasňu oblekov • šatník (skriňa na uschovanie šiat): zavesiť si kabát do šatníka • bielizník • zastar. komoda (skriňa na uschovanie bielizne) • vitrína (zasklená skriňa na vystavovanie predmetov): vitríny s muzeálnymi zbierkami • príborník • hovor. kredenc (skriňa na príbory a ďalší riad): vyberať šálky z príborníka, z kredenca • almara • hovor. armara (starodávna skriňa) • zastar.: šifonier • šifón

komoliť p. pliesť 4

pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlny • zapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkoča • súkať • spriadať • zvíjať: súka, spriada hrubý povraz

2. spôsobovať omyl niekoho • miasť • mýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľad • klamať • zavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajú • expr. balamutiť • baláchať • blázniť: balamutiť dievčaťu hlavu • hovor. šialiť: zbytočne nás to šiali • hovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami

3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletať • zapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom

4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmy • hovor. komoliť • prekrúcať • motať: komolí, prekrúca zmysel povedaného • hovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačuje • fraz. prevracať naruby • prevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)

5. p. tárať

komora menšia vedľajšia miestnosť v dome, v byte, obyč. na odkladanie potravín • špajza: chladná, tmavá komora, špajza; hromadiť zásoby v komore, v špajze

spoločenstvo 1. organizované zoskupenie väčšieho počtu ľudí al. inštitúcií s rovnakým cieľom, so spoločnými záujmami • zväzok: hospodárske, obranné spoločenstvo, hospodársky, obranný zväzok • spojenectvo (spoločenstvo s cieľom vzájomne si pomáhať): spojenectvo demokratických krajín • spolok (spojenecký zväzok): vstúpiť do vojenského spolku • pospolitosť: národná pospolitosť • korporácia: verejná korporácia • aliancia: ekologická aliancia • komora (spoločenstvo hospodárskych a stavovských organizácií): obchodná komora, lekárska komora • grémium (spoločenstvo stavovských organizácií): grémium právnikov • zväz: zväz priemyselníkov • hnutie • fórum (spoločenstvo usilujúce sa o presadenie niečoho): hnutie na ochranu ľudských práv, demokratické fórum • kmeň (národnostne príbuzné spoločenstvo): germánske kmene • hist. komúna • kniž. societa • komunita • zastar. spojenstvo (Hviezdoslav)

p. aj spoločnosť 2

2. p. spoločnosť 1

cela malá tmavá obytná miestnosť so skromným zariadením: mníšska, väzenská cela • izbica • komôrka: opát zašiel do svojej izbice • zastar. temnica • kobka (tmavá klenutá cela): kobky pre odsúdených

komorný 1. ktorý sa vyznačuje jemnosťou, citlivosťou vo výraze, spracovaní a pod. (obyč. o umeleckej tvorbe): komorná poviedka • jemný • intímny: jemné, intímne ladenie príbehu • poetický • lyrický: poetický, lyrický poviedkový film • tichý • zvnútornený (o umeleckom prednese a pod.): recitátorov tichý, zvnútornený monológ; tichá, zvnútornená interpretácia

2. nie veľký, nie nápadný • intímny • príjemný: komorné, intímne, príjemné prostredie • malý • uzavretý (nie verejný, obmedzený na istý okruh ľudí): malá, uzavretá spoločnosť

komótne 1. porov. pohodlný 1, 2 2. p. voľne 4

voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutka • zľahka: šál má zľahka prehodený cez plece • pohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojená • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodne • ľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkom • nehatene • neobmedzene • nespútane • neviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazane • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýchol • ľahko • príjemne: bolo jej ľahko, príjemne na duši • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

porov. aj voľný 6

4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomaly • zvoľna • pozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybu • postupne • mierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do doliny • ležérne • hovor. komótne • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

komótny p. pohodlný 1, 2

voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať • uvoľnený • povolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutka • pohyblivý: pohyblivý uzáver • splývavý: splývavý účes

2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený • nezaplnený • prázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večer • kniž. feriálny: feriálny deň • uprázdnený • neobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľa • kniž. vakantný: vakantná katedra

3. ktorý nemá určené hranice • neohraničený • neobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnosti • nehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh

4. ktorý nie je v stave závislosti • slobodný (op. neslobodný) • nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občan • samostatný: samostatné rozhodovanie

5. konaný, poskytovaný bez platenia • bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla

6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami • uvoľnený • nenútený • nestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábava • prirodzený • nenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovoru • bezprostredný: bezprostredné správanie • nezáväzný • neviazaný: neviazané mravy • nezriadený: nezriadený život

7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly) • pomalý • nenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempo • mierny: mierna chôdza • ležérny • hovor. komótny: ležérne, komótne pohyby

kompa ploché plavidlo na prevážanie cez rieku • prievoz: cez Dunaj sme sa previezli na kompe, na prievoze

jednota 1. vlastnosť toho, čo je spojené do jedného celku: európska jednota • jednotnosť: jednotnosť školského vzdelávania • zried. jednosť (Stodola) • celistvosť • ucelenosť • kompaktnosť: územná celistvosť; ucelenosť výkladu, kompaktnosť horniny • kniž. celostnosť

2. harmonické spojenie • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch • zhoda • zhodnosť: názorová jednota, zhoda, zhodnosť • súlad: súlad na pracovisku • svornosť • súhlas (zhoda v názore): konať v súhlase s manželom • jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní • publ. al. polit. konsenzus: dosiahnuť konsenzus

3. p. spoločnosť 2

súdržnosť stav, v ktorom niečo al. niekto drží pohromade: súdržnosť hmoty • kompaktnosť: kompaktnosť horniny • celistvosť: celistvosť rodiny • jednota: jednota spoločnosti • jednotnosť: jednotnosť štátu • ucelenosť: ucelenosť výkladu • konzistencia (stupeň tuhosti látky): konzistencia malty • jednoliatosť (jednotný ráz): jednoliatosť útvaru • odb. kohézia: kohézia molekúl • kolegialita • kolegiálnosť (porozumenie pre kolegov): mlčať z kolegiality • solidarita • solidárnosť (vzájomná súdržnosť, obyč. mravná): pocit solidarity, solidárnosti • kniž. spolupatričnosť • spolunáležitosť (príslušnosť k sebe navzájom): kultúrna spolupatričnosť

celistvý 1. ktorý nie je porušený, rozdelený a pod.; tvoriaci celok, vyskytujúci sa v celku • kompaktný • súdržný: celistvá, kompaktná, súdržná hmota • súvislý • neporušený • jednoliaty (op. nesúvislý, porušený): súvislý, neporušený ochranný obal; súvislá, jednoliata vrstva • integrálny • zried. celostný (Jesenská)

p. aj súdržný

2. p. celkový, ucelený, úplný 1

kompaktný p. celistvý 1, súdržný, pevný 1

nedeliteľný ktorý sa nedá, nemá rozdeliť, deliť na (menšie) zložky: sedmička je nedeliteľná trojkou • nerozložiteľný: prvočíslo je ďalej nerozložiteľné číslo • nerozdeliteľný: dedičom poručil nedeliteľný, nerozdeliteľný majetok • neoddeliteľný • neodlučiteľný • neodčleniteľný • zried. neodlučný (z hľadiska vzájomného oddelenia dvoch zložiek al. istej zložky od celku): teória a prax sú navzájom neoddeliteľné, neodlučiteľné; neodčleniteľná, neodlučná časť celku • nerozlučiteľný • nerozlučný • publ. nerozborný • pren. nerozbitný (tvoriaci nenarušiteľný, vzájomný vzťah): nerozlučiteľné, nerozlučné priateľstvá; nerozborná jednota národov; nerozbitné bratstvo • zried. nerozdvojný (o celku zloženom z dvoch zložiek): nerozdvojná dvojica • jednotný • celistvý • kniž. celostný (tvoriaci ustálený celok): jednotný, celistvý štát; nedeliteľná, celostná suma • ucelený • kompaktný (tvoriaci uzavretý celok al. celok s veľkou súdržnosťou zložiek): dielo tvorí ucelený, kompaktný celok • pevný • stály (tvoriaci nemenný vzťah, stav istých zložiek; op. nestály): nedeliteľné, pevné spojenectvo; stále, pevné bratstvo

pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhý • tvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obal • nerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmota • nepoddajný • neohybný • nepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivo • húževnatý: húževnaté drevo • trváci • trvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látka • súdržný • kompaktný • konzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masa • masívny • silný • hrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niť • kožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránka • odb. rigidný • expr. prepevný (veľmi pevný)

2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatný • hovor. dúži • zdravý • jadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlap • tuhý • silný • mocný • pren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svaly • odolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmus • dobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravie • urastený • vyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silný • húževnatý • vytrvalý • neoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčení • nezlomný • nezdolný • nezničiteľný • nepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného ducha • skalopevný • trvalý • trvácny • nemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutie • nepodkupný • nepodplatný • pren. žulový (o charaktere človeka) • železný • pren. oceľový: mať železné, oceľové nervy • stály: stály vzťah • nezmeniteľný • nezvratný • nepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmysel • kniž.: neochvejný • neotrasiteľný • nerozborný • pren.: nerozbitný • nedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednota • nerozlučný • neoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojica • súdržný • stmelený • skĺbený • kniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektív • pren. rigidný

4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivý • stacionárny • neprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavec • fixný • fixovaný: fixné lano

5. ustálený dohodou • fixný • stály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

6. p. istý 2

súdržný ktorý drží pevne pohromade; ktorý sa neoddeľuje, netriešti sa na menšie časti • celistvý • kompaktný: súdržná, celistvá, kompaktná hmota • konzistentný (majúci dobrú konzistenciu): konzistentná látka • pevný • jednotný • jednoliaty • ucelený • stmelený • zomknutý: pevný celok; jednotný, jednoliaty kolektív • solidárny: organizácia je solidárna • odb. kohézny

kompán p. priateľ 1, partner

kompánia p. skupina 2

skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft

p. aj spoločnosť 2

porovnávací založený na porovnávaní • odb.: komparatívny • komparačný • komparatistický • konfrontačný: porovnávacia, komparatívna metóda, štúdia; porovnávací, konfrontačný výskum

komparačný, komparatistický, komparatívny p. porovnávací

komparzista p. štatista

štatista osoba vystupujúca v divadle, vo filme a pod. v masových scénach bez samostatnej úlohy • figurant • zborista • komparzista

kompatibilný p. zlučiteľný

zlučiteľný ktorý sa dá zlúčiť, spojiť s niečím • spojiteľný • spájateľný: zlučiteľné, spojiteľné prvky • odb. kompatibilný

kompenzácia p. náhrada 1

náhrada 1. vyrovnanie, odčinenie, zaplatenie škody, straty • odškodnenie: peňažná náhrada, peňažné odškodnenie • odškodné (finančná náhrada za spôsobenú škodu): úrazové odškodné • kompenzácia (vzájomná náhrada): kompenzácia škôd • úhrada (náhrada výdavkov al. hmotnej škody): úhrada cestovných trov • diéty (náhrada výdavkov pri pracovnej ceste): vyplatiť diéty • hovor. zaokrytie: mať v banke zaokrytie na výplaty • reparácia (náhrada za škody, obyč. vojnové, spôsobené poškodenej krajine)

2. čo nahrádza niečo iné • náhradka (menej hodnotná náhrada): náhrada, náhradka kávy • protéza (umelá náhrada končatín, zubov a pod.) • kniž. surogát (náhrada niečoho hodnotnejšieho): medový surogát • odb. al. kniž. substitúcia (náhrada niečoho niečím iným): substitúcia hlások

3. p. zástupca 1

kompenzovať dávať ako náhradu niečo také, čo má rovnakú al. podobnú hodnotu • vyvažovať: nešikovnosť kompenzuje, vyvažuje vtipom • vyrovnávať • nahrádzať: škodu vyrovnávame, nahrádzame peniazmi

nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiť • kompenzovať • rekompenzovať • vyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovali • odškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi

2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastku • dosadiť: dosadiť premennú do rovnice • zastúpiť • hovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v práci • zastaráv. zastať • kniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinu • odb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokom • vystriedať • vymeniť • zameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek

vyrovnať 1. dať do radu al. do jednej roviny • zarovnať • urovnať (urobiť rovným, hladkým): zarovnať, urovnať knihy na poličke; zarovná si, urovná si sukňu • narovnať (dať do jednej roviny): narovnať ohnutý drôt • vystrieť (vyrovnať niečo skrivené, ohnuté): vystrieť chrbát, koleno • povyrovnávať • pozarovnávať • pourovnávať • ponarovnávať • pousporadúvať • povystierať (postupne, viac vecí) • zrovnať • hovor.: splanírovať • vyplanírovať (upraviť terén do rovnej plochy)

2. urobiť rovnakým • znivelizovať • nivelizovať (vyrovnať rozdiely na rovnakú, obyč. nižšiu úroveň): vyrovnanie, (z)nivelizovanie miezd • typ. egalizovať (urobiť rovnakým): egalizovať riadky • kniž. zotrieť (dať na jednu úroveň): zotrieť rozdiely • subšt. glajchšaltovať (vyrovnať podľa predpisu): glajchšaltovanie miezd

3. uviesť do súladu • usporiadať • urovnať: podarilo sa mu nepríjemnosť vyrovnať, usporiadať, urovnať • napraviť • uhladiť • zahladiť: zlý dojem napravíme; spory treba uhladiť, zahladiť • zladiť • zharmonizovať: zladiť myšlienky v hlave; zladiť, zharmonizovať krok • vyvážiť • kompenzovať (vyrovnať náhradou niečoho): svoje nedostatky vyvážil, kompenzoval usilovnosťou • povyrovnávať • pourovnávať • ponaprávať • pouhládzať • pozahládzať (postupne, viac vecí)

4. dať (obyč. peniaze) za istú hodnotu (tovar, službu) • zaplatiť • uhradiť • vyplatiť: vyrovnať, zaplatiť účet v hotovosti; vyrovnať, uhradiť, vyplatiť dlžobu • vyrovnať sa (s niekým; vyrovnať hospodárske záležitosti): rád by som sa s bratom vyrovnal, rád by som bratovi dlh vyrovnal

p. aj zaplatiť 1

vyvážiť 1. uviesť do rovnováhy • vycentrovať: vyváženie, vycentrovanie kolies • vybalansovať: vybalansovať telo na lane

2. nahradiť niečím rovnakej hodnoty • kompenzovať • vykompenzovať: nedostatky sa usiluje vyvážiť, (vy)kompenzovať usilovnosťou • nahradiť • vyrovnať: ťažko nám nahradia, vyrovnajú straty, ktoré sme utrpeli

3. nadvihnutím (obyč. násilne) uvoľniť • vypáčiť (pákou): vyvážiť, vypáčiť dvere • vylomiť • vyraziť • vyvaliť (násilne, tlakom): vylomiť, vyraziť kryt na niečom; vyvaliť peň, kameň zo zeme • povyvažovať • povypačovať • povylamovať • povyrážať • povyvaľovať (postupne, viac vecí)

kompetencia p. pôsobnosť 2

oprávnenie 1. čo dáva, poskytuje niekomu právo na niečo • nárok • právo (oprávnenie vyplývajúce obyč. zo zákona): mať oprávnenie, nárok, právo žiadať úľavu • právomoc (oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z právnych vzťahov) • kompetencia • pôsobnosť: získať potrebnú právomoc, kompetenciu; nevyplýva to z ich pôsobnosti • koncesia (oprávnenie na vykonávanie istej činnosti): podnikateľská koncesia • licencia (oprávnenie vyrábať, dovážať, používať cudziu značku a pod.): výrobná, dovozná licencia • povolenie: povolenie vstupu; povolenie predávať, obchodovať

2. p. dôvod

pôsobnosť 1. možnosť účinku • pôsobenie • účinnosť: pole pôsobnosti, pôsobenia, účinnosti retranslačnej stanice • dosah: vymaniť sa z dosahu škodlivých látok • vplyv: rušivý vplyv prostredia • subšt. dopad

2. oblasť, v ktorej nejaká osoba al. inštitúcia vykonáva svoju činnosť • kompetencia • kompetentnosť • právomoc: pôsobnosť, kompetencia obecného úradu; zasahovať do cudzej pôsobnosti, kompetencie, kompetentnosti, právomoci • oprávnenie: oprávnenie na vykonávanie živnosti

kompetentne 1. porov. kompetentný 2. p. oprávnene 1

oprávnene 1. majúc oprávnenie, právo (op. neoprávnene) • právom: oprávnene, právom sa domáha vrátenia majetku • právoplatne • legitímne (v zhode s istými zásadami, so zákonom): právoplatne, legitímne sa zúčastnil na schvaľovacom konaní • zákonne (op. nezákonne, protizákonne) • legálne (op. ilegálne): zákonne, legálne zasiahli do legislatívneho procesu • zákonite • zákonito: proti narušovateľom poriadku postupovali zákonite • kompetentne (majúc predpoklady): oprávnene, kompetentne pristúpil k riešeniu problému

2. majúc dôvod, opodstatnenie • právom • zaslúžene: oprávnene, právom sa rozhorčuje nad tým, čo videl; oprávnene, zaslúžene získali isté výhody • odôvodnene • opodstatnene • kniž. dôvodne: odôvodnene, opodstatnene prerušil diskusiu; je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu • zákonite • zákonito: zákonite reagoval na vyslovené nepravdy

kompetentnosť p. pôsobnosť 2

kompetentný ktorý má kompetenciu, právomoc • oprávnený: kompetentný pracovník; je kompetentný, oprávnený rozhodovať o niečom • príslušný • povolaný (oprávnený, povinný al. spôsobilý vykonávať istú činnosť): vec posúdia príslušné orgány, povolané osoby • zodpovedný (ktorý z hľadiska svojej kompetencie dáva záruku, ručí za niečo): sťažovať sa na zodpovedných miestach

oprávnený 1. ktorý má oprávnenie, právo na niečo; uskutočnený na základe oprávnenia, práva (op. neoprávnený, nezákonný) • kompetentný: oprávnený, kompetentný verejný činiteľ; oprávnený, kompetentný postup • zákonný • zákonitý • právoplatný (oprávnený zákonom): uplatňovať svoj zákonný, zákonitý nárok; oprávnený, zákonný zástupca; právoplatný voličský hlas • legálny (op. nelegálny, ilegálny) • legitímny (povolený zákonom): postupovať oprávneným, legálnym, legitímnym spôsobom • povolaný • príslušný (oprávnený na istú činnosť): obrátiť sa so žiadosťou na povolaný, príslušný orgán • autorizovaný (úradne oprávnený na výkon istej pracovnej činnosti): autorizovaný tlmočník

2. p. opodstatnený, spravodlivý 2

netvorivý 1. ktorý nie je schopný samostatne al. novátorsky, objavne a pod. myslieť, konať; svedčiaci o nedostatku tvorivosti; neumožňujúci uplatniť tvorivosť (op. tvorivý): netvorivý vedec, netvorivá práca • nevynachádzavý • neinvenčný: nevynachádzavé, neinvenčné riešenie • mechanický (vychádzajúci z návykov): mechanický prístup k riešeniu problému • kompilačný (zostavený z mnohých nepôvodných prameňov): dizertačná práca má kompilačný charakter • nekonštruktívny (bez nájdenia východiska, riešenia; op. konštruktívny): nekonštruktívna kritika • nesamostatný (bez vlastnej tvorivej invencie): netvorivý, nesamostatný typ pracovníka • eklektický (ktorý spája rozličné cudzie názory): eklektická vedecká práca • pejor.: remeselný • remeselnícky • rutinný • rutinový • rutinérsky (vychádzajúci z remeselnej zručnosti; bez novátorského prístupu): remeselný, rutinný herecký výkon

2. p. neplodný 2

doplnkový pridaný k niečomu, dopĺňajúci niečo: doplnkové časti oblečenia • dopĺňací • doplňovací: dopĺňacie, doplňovacie štúdium, skúšky • postgraduálny (o štúdiu po skončení obyč. vysokej školy na doplnenie, rozšírenie vzdelania) • odb. komplementárny (ktorý je doplnkom k inému): komplementárne farby; doplnkový, komplementárny uhol • odb.: supletívny • suplementárny: supletívne, suplementárne prvky • dodatkový (neskôr doplnený): dodatkový text • pomocný • vedľajší (slúžiaci ako doplnok k hlavnému): pomocná literatúra, pomocné vedy, vedľajšia výroba