Synonymá slova "kom" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 214 výsledkov (2 strán)

  • veliteľ 1. kto velí organizovanej, obyč. ozbrojenej skupine ľudí: veliteľ vojska, rozkaz veliteľazastar.: komandantkomandér (Karvaš)komandír (Tajovský): komandant plukukapitán (veliteľ územia, objektu a pod.): mestský kapitánvojvodca (v minulosti slávny vojenský veliteľ) • hist. hajtman (vojenský veliteľ): kozácky hajtman

    2. p. vodca


    komandant, komandír, komandér p. veliteľ 1


    komando 1. p. veliteľstvo 2. p. rozkaz


    rozkaz ústny al. písomný prejav vôle, ktorým sa ukladá niekomu istá úloha: dostať rozkaz ustúpiťpríkaz (autoritatívny rozkaz): vydať, splniť príkaznariadenieustanovenie (úradný rozkaz): podľa nariadenia vládypredpis (záväzné písomné nariadenie, podľa ktorého sa treba správať): bezpečnostné predpisyhovor. expr. komando: nebudem skákať na tvoje komandopovel (ustálená formula na vyjadrenie rozkazu): povel na štart, na útokkniž. imperatívkniž. zastar. ordonancia


    veliteľstvo úrad veliteľa a jeho štábu; miestnosť al. budova tohto úradu: rozhodnutie vojenského veliteľstva; obsadiť veliteľstvovelenie: hlavné velenie armádyvoj. zastar. komando


    komandovať p. rozkazovať


    rozkazovať dávať rozkazy • prikazovať: rád rozkazuje, prikazuje, čo treba robiťnakazovaťnariaďovať: nakazovali, nariaďovali mu robiť nový projektukladaťnakladaťdávať za úlohu: stále mu ukladajú, dávajú za úlohu, aby sa učilnarúčaťexpr. komandovať: Nekomanduj toľko!pejor. poručníkovať: nie som dieťa, aby mi ktosi poručníkovaldiktovaťoktrojovaťdekrétovať (administratívne rozkazovať): dekrétovať postupy prác


    veliť 1. viesť, riadiť z vojenského hľadiska • byť veliteľomzastaráv. velieťvoj. zastar. komandovať: velí, velie už piaty rok; komanduje plukuhovor. zried. veliteľovať

    2. vydávať vojenské rozkazy • rozkazovaťdávať povelyzastaráv. velieť: velí, rozkazuje ráznevoj. zastar. komandovať: komanduje od rána do večera


    domnienka nepotvrdená mienka • dohadpredpoklad: vychádzať z mylnej domnienky, z mylného dohadu, predpokladudomnenie: žil v domnení, že…očakávanie: urobiť niečo nad očakávaniepostulát (zdôvodnená domnienka): filozofický postuláthypotéza (vedecky podložená, ale ešte definitívne nedokázaná domnienka) • špekuláciakombináciavýmysel


    kombinácia p. domnienka


    kombinačka p. kombiné


    kombiné súčasť ženskej bielizne nosená pod šatami • hovor. kombinačka: hodvábne kombiné, hodvábna kombinačka


    kombinovať 1. p. spojiť 1 2. p. premýšľať


    premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovaťrozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom životarozvažovaťzvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšiedomýšľať: projekt domýšľa do dôsledkovzamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmiexpr.: hútaťprehutovaťpohutovaťrozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianocekniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešilexpr. rozdumovaťčasto iron. mudrovaťhovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ?rozumovaťexpr. rozumkovaťexpr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovaťkumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ?hovor. expr.: morfondírovaťmorfondovať: je to iba plané morfondírovaniepremietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov životfilozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbaťrozjímaťmeditovaťkniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovaniekombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie


    spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vednodať dokopydať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkoupospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájaťsceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhradyzlúčiťzdružiť: zlúčili pozemky, združili menšie podnikyskombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farbyzastaráv. zliať: zliať kmene, národyspáriťpopáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárilikombinovať: kombinovať rozličné metódyzopäťzopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkomuzavrieťuzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod

    2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopydať dovednadať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje silyzlúčiťzviazaťzdružiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilokniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámyodb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatkyzomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje silyspútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskouzreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej

    3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiťzblížiťkniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmykniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie

    4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľomprepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedeniepreklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom


    hra 1. dramatický literárny útvar: televízna hradráma (hra s vážnym koncom): historická drámačinohra (divadelná hra) • kus: klasický kuskomédiaveselohra (hra s humorným zameraním) • fraška (hra s prehnanou a drsnou komikou): antické fraškyvaudeville [vysl. vódvil] (veselohra al. fraška so spevmi a tancami) • tragédia (hra končiaca sa obyč. pádom hlavného hrdinu): moderná tragédiazastar. trúchlohra

    2. šport. úsek setu v tenise • gem

    3. p. zábava 1


    komédia 1. humorný dramatický útvar • veselohra: situačná komédia, veselohrafraška (hra s drsnou komikou): antické fraškyvaudeville [vysl. vódvil] (komédia so spevmi a tancami) • feéria (výpravná komédia)

    2. expr. nedôstojné, nevážne, falošné konanie, smiešny výjav • expr. fraška: celý zápas bol komédiou, fraškouexpr.: cirkusdivadloteáter


    zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíleexpr. zábavkarozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýleniehra: neviazané hry vystriedali povinnostiradovánky: prázdninové radovánky detíhovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabarethovor. expr.: komédiakanada: s priateľmi je kanadahovor. expr. psina: zajtra bude u nás psinahovor. špásy: trávia dni v špásochsubšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu

    2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavuveselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselicakarneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzikediskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotékuhovor.: tanectancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačkuhovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúrvečierokvečerzastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierokpleshovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majálesjuniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniálesradovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánkyhýrenieorgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgiebakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliáchhovor.: flámlumpovačkalumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flámkniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľankagaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veseliezastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akciaslang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydarilsubšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockomsubšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdánsubšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál


    artista cirkusový al. varietný umelec: televízne vystúpenie artistovžonglér (artista, ktorý žongluje): varietný žonglérekvilibrista (artista ovládajúci ekvilibristiku) • klaun (artista predvádzajúci komické číslo, obyč. v cirkuse): klaun rozosmial divákovvoltižér (artista, ktorý robí akrobatické cviky na neosedlanom koni) • akrobat: akrobat na hrazdecirkusant (cirkusový artista) • povrazolezec (artista cvičiaci na povrazoch natiahnutých nad zemou) • hovor. cirkusákzastar. komediant (kočujúci artista): do dediny prišli komedianti


    cirkusant zamestnanec cirkusu • hovor. cirkusák: túlavý život cirkusákaartistakomediant (výkonný cirkusový umelec): predvádza sa ako cirkusový artista, komediant

    p. aj artista


    herec dramatický umelec: filmový herecexpr. al. pejor. komediant: je to rodený komediant


    komediant 1. p. herec 2. p. pajác 2


    pajác 1. osoba zabávajúca v stredoveku svojich pánov • šašo: kráľovský pajác, šašohovor. expr. dvorný blázonharlekýn (komická postava starej talianskej komédie)

    2. expr. nevážne sa správajúci človek • expr. šašopejor. gašpar: robiť zo seba pajáca, šaša, gašparapejor. komediant: neverte mu, komediantovi

    3. kto vtipmi, konaním, ustrojením vzbudzuje veselosť • šašo: poskakovať ako pajác, šašoklaunhovor. august (artista v cirkuse predvádzajúci komické čísla)

    4. p. panák 1


    zabávač človek, ktorý sa pričiňuje o zábavu iným: sused bol dobrý zabávačzábavníkzried. zábavkár (Timrava)veselko (Zechenter)hovor. expr.: komediantšpásovníksubšt. šoumen


    divadelný 1. súvisiaci s divadlom, dramatickým umením • divadelnícky (súvisiaci s divadelníctvom, s divadelníkmi): divadelná, divadelnícka činnosťherecký (týkajúci sa hercov, herectva): herecké prostredie, herecký ansámbljaviskovýscénický (určený, pripravený pre javisko; realizovaný na scéne): javisková reč, scénické stvárnenie románudramatický: dramatický krúžokexpr. al. pejor. komediantský

    2. p. strojený


    kočovný ktorý prechádza z miesta na miesto, ktorý často mení svoje sídlo; svedčiaci o tom (op. usadlý) • kočovníckynomádskysťahovavý: kočovné, kočovnícke, nomádske, sťahovavé kmeneputovný: putovný tábortúlavýtulácky (bez domova, bez trvalého obydlia) • potulnýhovor. expr. vandrovný (meniaci miesto pôsobenia, pobytu): túlavý, potulný, vandrovný muzikant; potulná, vandrovná divadelná spoločnosťpren. expr., často pejor.: cigánskykomediantskýcirkusantskýcirkusácky (kočovný a nezáväzný, neporiadny): viesť cigánsky, komediantský, cirkusácky život

    p. aj pojazdný


    komediantský 1. p. divadelný 1 2. p. kočovný


    potulný 1. ktorý často mení miesto svojho pobytu, ktorý putuje z miesta na miesto; svedčiaci o tom • kočovnýtúlavýkočovníckytulácky: potulní, kočovní herci; potulní, túlaví remeselníci, rytieri; vyhovoval mu kočovnícky, tulácky životblúdivý: blúdivý spevec (Škultéty)bludný: bludný námorníksťahovavýhovor. expr.: vandrovnývandrovníckyvandrácky: sťahovavé divadlo; vandrovní študenti, muzikantipren. expr. al. pejor.: komediantskýcigánskycirkusantskýcirkusácky: komediantský, cigánsky, cirkusantský spôsob života

    2. ktorý sa túla, ktorý nemá majiteľa, domov (o zvierati) • túlavý: potulný, túlavý pesblúdivýbludný: blúdivý, bludný kocúrbezprizorný (bez domova): bezprizorné zvieratá


    okolky vyhýbavé, váhavé konanie, obchádzanie podstaty veci • okolkovanie: hovorí o tom bez okolkov, bez okolkovaniaváhanieotáľanie (prejavovanie nerozhodnosti): Prestaňte s váhaním, otáľaním!výhovorkyexpr.: vykrúcačkyvytáčkyvyhováračky (vymyslené skutočnosti na obídenie niečoho): dievčence boli samé výhovorky, vykrúcačkyprieťahyexpr. otáľačky (úmyselné zdržiavanie nejakej činnosti): po dlhých prieťahoch na dohovor pristaliodklad (odloženie na neskorší čas): splniť povinnosť bez odkladuexpr.: drahotyoráciekomédiehovor. expr.: ceremóniefóry (afektované prejavovanie nerozhodnosti): robí drahoty, orácie, komédiezried. obalky: povedať niečo bez obalkov (priamo)

    p. aj rozpaky


    komentár p. výklad, poznámka 2


    poznámka 1. krátke ústne vyjadrenie o niečom • pripomienka: pichľavá, zlomyseľná, vecná, ironická poznámka, pripomienka; poznámky, pripomienky k referátuzmienka (stručné al. náhodné spomenutie): zasluhovať si zmienku

    2. vysvetlenie pripojené k textu: poznámky pod čiarouvysvetlivka (vysvetľujúca poznámka): vysvetlivky na mapeglosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonukomentár (vysvetľujúce stanovisko): kritický komentár k výstavenoticka (krátka poznámka, obyč. v tlači) • marginálie (poznámky k textu na margu)

    3. p. zápis 1 4. p. článok 1


    výklad objasnenie zmyslu niečoho: výklad textu, výklad nariadeniainterpretácia: interpretácia zákonavysvetlenie: podať vysvetleniekomentár: kritický komentár o udalostiachglosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonomprednáška (súvislý výklad náučného rázu; výklad učiteľa na vysokej škole): vedecká prednáška; chodiť na prednáškykniž. explikácia: explikácia postupu


    komentátor kto niečo komentuje: televízny komentátorglosátor


    obchodný týkajúci sa obchodu, súvisiaci s obchodom • komerčnýzried. komerciálny: sledovať obchodné, komerčné, komerciálne záujmyhospodárskyekonomický (súvisiaci s ekonómiou, ekonomikou ako odborom): hospodárska, ekonomická školaobchodnícky (súvisiaci s obchodníkmi, s obchodníctvom): mať obchodného, obchodníckeho ducha


    komerčný, komerciálny p. obchodný


    kométa nebeské teleso s plynným chvostom • zastar. vlasatica


    blahobyt ľahká dostupnosť životných potrieb (op. bieda): všetci chcú žiť v blahobytedostatokhojnosťbohatstvo: túžba po dostatku, hojnostidobrotakniž. dobrobyt: nevedia, čo robiť od dobrotynadbytokprepych (nadmerný blahobyt): detstvo strávil priam v prepychuluxuskomfort: z každého kúta domu hľadel neuveriteľný luxusfraz. raj na zemi: komunizmus sľuboval vybudovať raj na zemi pre každého


    komfort 1. p. pohodlie, prepych 1 2. p. blahobyt


    pohodlie podmienky umožňujúce príjemný život: doma si zvykol na pohodlieprepychluxus (bohatstvo prejavujúce sa v spôsobe života): túžiť po prepychu, luxusekomfort


    prepych 1. prílišné bohatstvo prejavujúce sa v nákladnom spôsobe života; nedostupná vec • luxus: žiť v prepychu, v luxuse; to je preňho prepych, luxusnádhera (prepych v obliekaní, zariadení, výzdobe a pod.): renesančná nádherakomfortveľkoleposťkniž.: honosnosťpompéznosť (prepych navonok): honosnosť, pompéznosť palácovsubšt. flanc

    2. p. blahobyt


    komfortný p. prepychový


    pohodlný 1. poskytujúci pohodlie • hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kreslekomfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenieútulnýteplýpríjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňuhovor. voľný (obyč. o šatách al. obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy

    2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom • hovor. komótny: pohodlný, komótny človeknenáhlivýneskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futballenivýpasívnyneaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlásiľahkýnenáročnýjednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestuľahostajnýpubl. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postojpejor. panský: zapáčil sa mu panský život


    prepychový svedčiaci o bohatstve, hojnosti, tomu zodpovedajúcej nádhere (op. skromný) • luxusnýexkluzívnykomfortný: prepychové, luxusné, komfortné zariadenie; nakupuje iba v prepychových, exkluzívnych obchodochkniž. honosný (ktorým sa možno hrdiť, pýšiť): vlastniť honosný kaštieľkniž. pompézny (prepychový najmä navonok) • nákladnýdrahý (ktorý je vzhľadom na cenu prepychom): nákladná, drahá dovolenka; nevzdala sa nákladných, drahých radovánokexpr. blýskavý: blýskavý život

    p. aj nádherný 1


    komickosť p. komika


    komika umenie vzbudzovať smiech • komickosťsmiešnosťžartovnosť (op. tragika): komika, smiešnosť situácie


    komický p. smiešny 1


    smiešny 1. ktorý vyvoláva smiech • komický (op. tragický): smiešna, komická situácia; v rozčúlení vyzeral veľmi smiešny, komickýžartovnýzábavnýhovor. špásovný: žartovný, zábavný programhumornývtipný (prekypujúci humorom, vtipom): nasleduje známa humorná, vtipná scénagrotesknýbizarný (ktorý má v sebe prekvapujúce a zároveň smiešne prvky): vyrozprával svoj groteskný, bizarný príbeh; bola známou bizarnou figúrkouburlesknýtragikomickýfraškovýfraškovitý (hrubo žartovný, smiešny a vážny zároveň): burleskný, fraškovitý dejkarikatúrny (ako z karikatúry): karikatúrny zjavexpr. podarený: nosila podarené klobúky s kvetmisubšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný • slang. rehotnýexpr. smiešnučký (veľmi smiešny)

    2. p. malý 1, bezvýznamný


    veselý 1. ktorý je naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať a pod.; svedčiaci o tom (op. smutný): vrátil sa domov veselý; mala také veselé očinatešenýnaradovanýnaradostenýnaradostnený (pociťujúci radosť): deti boli z výletu natešené, naradostenéšťastný (ktorý je plný šťastia): šťastná matka; pozerať sa veselými, šťastnými očamirozradostenýrozradostnenýrozradovaný: krik rozradostnených, rozradovaných školákovuradostenýuradostnenýuradovaný: ozval sa veselý, uradostený smiechrozveselenýpotešený: rozveselení diváci; starý otec ostal po návšteve potešenýradostný (op. nešťastný): radostný výraz tváreuveličenýblažený: návratom syna bola uveličená, blaženározjarenýbujarýrozihranýrozmarný: rozjarení svadobčania; bujarý, rozmarný smiechexpr. zried. rozpachtenýhovor. rozgurážený: rozgurážené publikumrozjasnenýrozžiarený: rozjasnené, rozžiarené detské očirozjasaný: rozjasaný pohľadjasný: jasná tvárživý: živá zábavausmievavý (ktorý sa často usmieva): milý, usmievavý človekusmiaty (ktorý sa usmieva): usmiate dieťavysmiatyexpr.: rozchichotanývychichotaný: vysmiate, vychichotané dievčaúsmevný: úsmevná tvárbodrý: bodrá náladaexpr. preveselý (veľmi veselý)

    p. aj naradovaný

    2. ktorý spôsobuje, prináša veselosť, radosť (op. smutný): zabával spoločnosť veselým rozprávanímvtipnýžartovný: vtipná, žartovná poznámkahumornýhumoristickýkomický: vznikla humorná, komická situácia; humoristický príbehsmiešny (vyvolávajúci smiech): smiešna historkaúsmevný (vyvolávajúci úsmev): stala sa nám úsmevná príhodaexpr. podarený: je to podarená figúrahuncútsky: huncútsky chlapechovor. špásovný: rozprával špásovné udalosti z vojenčinysubšt.: švandovný • subšt. a vulg. srandovný • neskl. prča: je to prča chlappestrýhýrivý (o farbe)

    p. aj vtipný 2


    žartovný 1. obsahujúci žarty a vzbudzujúci veselosť • veselýhumorný: rozprával žartovné, veselé, humorné zážitkyvtipný (duchaplne žartovný): vtipné poznámkyrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): rozmarné poviedky; zábavné čítanieanekdotický (žartovný a krátky): anekdotický príbehhumoristický (obsahujúci humor): humoristický časopisrecesistickýrecesijný (provokatívne, vyzývavo žartovný) • figliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky: vyviedol figliarsky, beťársky kúsokkomickýsmiešny (vzbudzujúci smiech): komické, smiešne maskyburlesknýfraškovitý (hrubo žartovný): burleskné predstavenieprekáravý (žartovne podpichovačný): prekáravé slovázried. žartovlivý (Hviezdoslav)subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný

    2. (o človeku) ktorý rád žartuje • veselý: je to veselý, žartovný pánhumornývtipný: humorný, vtipný človekfigliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky (ktorý rád robí fígle, huncútstva): môj starký bol figliarsky, beťársky človekrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): veľmi úsmevná, zábavná spoločnosťhovor. špásovný: špásovné dievčasubšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný


    komik p. vtipkár


    vtipkár kto rád vtipkuje • figliaršibal: vtipkár, figliar, šibal od kostižartovník (Jesenská)humoristahovor. beťár: to je veľký beťárhovor. komik: komik spoločnostihovor.: špásovníkrecesistahovor. pejor. pofaexpr.: huncútfurtákpotmehúdexpr. zried.: smieško (Tatarka)smiechotár (Dobšinský)


    komín murovaná štíhla konštrukcia na odvádzanie dymu al. spalín: továrenský komíntech. dymníkkraj. koch


    komisariát názov úradu vedeného komisárom; budova tohto úradu • komisárstvo: policajný komisariát, policajné komisárstvo


    komisárstvo p. komisariát


    hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látkamasívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dveretučnýhovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, rukyexpr.: hrubánskyhrubiznýhrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

    2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný mužsurovýbezohľadnýhovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsobybezcitnýnešetrnýnevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovníkneslušnýnetaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkamineuhladenýexpr.: neokresanýneotesanýneokrôchanýpejor. mameluckýpren. pejor.: paholskýkočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanienekultivovanýprimitívnybarbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnskysubšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slovávulgárnyordinárnyhovor. škaredýexpr.: šmykľavýklzkýhovor. expr.: šťavnatýmastnýpren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipybezočivý: bezočivá lož

    3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý


    komisný 1. p. štátny 2. p. strohý 1, hrubý 2


    strohý 1. ktorý dôrazne dáva najavo odmeranosť voči iným, odmietanie iných (o človeku a jeho prejavoch; op. mierny) • odmeranýchladnýzdržanlivý: pôsobila dojmom strohej, odmeranej, chladnej ženy; strohým, zdržanlivým správaním zakrýval skutočné cityprísnyneprístupnýstrmýrázny (jednoznačne, prudko odmeraný): vítal ho matkin prísny pohľad; odrádzala ho neprístupná povaha dievčaťa; strmá, rázna rečostrýpríkryexpr. britký (tvrdo, hrubo strohý, nešetriaci): ostré, príkre slová, poznámky; britký tón v hlasehovor. komisný (úradne strohý)

    2. ktorý zachytáva, podáva iba podstatu; ktorý je bez zbytočností; vyznačujúci sa jednoznačnosťou • krátkystručný: dostalo sa mu strohé, krátke, stručné vysvetlenieúsečnýlakonický: úsečná, lakonická odpoveďexpr. suchý

    3. ktorý je založený na jednoduchosti • jednoduchýtriezvy: strohý, jednoduchý, triezvy štýl; jednoduché, triezve tvary, farbyneosobnýchladný (zbavený akéhokoľvek osobného rázu, príznaku, prejavu): neosobný, chladný interiérholýčistýsuchý: suché fakty


    surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • sviežičerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového drevamokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové doskynepálený (o tehlách) • neupravenýneuvarenýnevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)

    2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdýdrsnýhrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanieneľudskýnehumánny: neľudský, nehumánny postupneľútostnýbezohľadnýnemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódyvandalský: vandalský prístup k prírodedrastickýkrutýukrutnýtyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobombrutálnybrachiálnynásilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedkybezcitnýchladnokrvnýkrvilačnýsadistickýexpr.: beštiálnyzverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vraždaexpr. krvavý: krvavý filmpren. expr.: gestapáckyesesáckyhyeníhyenskýkniž. sverepýhovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšerapejor.: rabiátnyrabiátsky

    3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4


    štátny ktorý je vlastníctvom štátu, ktorý pochádza zo štátneho majetku (op. súkromný) • hovor.: erárnykomisný: zaplatí sa to zo štátneho, erárneho; dostať štátne, erárne oblečeniehovor.: obecnýspoločný: obecný, spoločný majetok; obecná, spoločná pokladnica


    komitát p. župa


    župa väčšia územná jednotka v (staršom) administratívnom zriadení • stolicakomitát (v Uhorsku)


    komitét p. výbor 1


    výbor 1. skupina ľudí zvolených z väčšieho celku, ktorí tento celok zastupujú a vedú: výbor spolku, spoločnosti, stranypredstavenstvo: predstavenstvo družstvarada: redakčná radakniž. komitét: Medzinárodný komitét slavistov

    2. p. výber 2


    izba obytná miestnosť: obývacia izba, hotelová izbazastaráv. al. expr. izbicasalón (izba na prijímanie návštev): hudobný salónzastaráv. chyžašalanda (v minulosti veľká izba pre sezónnych robotníkov, expr. veľká neútulná izba): bývať v šalandekniž. komnata (veľká izba, obyč. v paláci): kráľovská komnatazastar. svetlica (lepšie zariadená izba): hosťovská svetlica (Zúbek)subšt. cimra: kasárenská cimra

    p. aj cela


    komnata p. izba


    komoda p. skriňa


    skriňa väčší kus nábytku na ukladanie rozličných vecí • zastar. al. hovor. kasňa: dvojdielna železná skriňa na spisy; má plnú kasňu oblekovšatník (skriňa na uschovanie šiat): zavesiť si kabát do šatníkabielizníkzastar. komoda (skriňa na uschovanie bielizne) • vitrína (zasklená skriňa na vystavovanie predmetov): vitríny s muzeálnymi zbierkamipríborníkhovor. kredenc (skriňa na príbory a ďalší riad): vyberať šálky z príborníka, z kredencaalmarahovor. armara (starodávna skriňa) • zastar.: šifonieršifón


    komoliť p. pliesť 4


    pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlnyzapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkočasúkaťspriadaťzvíjať: súka, spriada hrubý povraz

    2. spôsobovať omyl niekoho • miasťmýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľadklamaťzavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajúexpr. balamutiťbaláchaťblázniť: balamutiť dievčaťu hlavuhovor. šialiť: zbytočne nás to šialihovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami

    3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletaťzapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom

    4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmyhovor. komoliťprekrúcaťmotať: komolí, prekrúca zmysel povedanéhohovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačujefraz. prevracať narubyprevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)

    5. p. tárať


    komora menšia vedľajšia miestnosť v dome, v byte, obyč. na odkladanie potravín • špajza: chladná, tmavá komora, špajza; hromadiť zásoby v komore, v špajze


    spoločenstvo 1. organizované zoskupenie väčšieho počtu ľudí al. inštitúcií s rovnakým cieľom, so spoločnými záujmami • zväzok: hospodárske, obranné spoločenstvo, hospodársky, obranný zväzokspojenectvo (spoločenstvo s cieľom vzájomne si pomáhať): spojenectvo demokratických krajínspolok (spojenecký zväzok): vstúpiť do vojenského spolkupospolitosť: národná pospolitosťkorporácia: verejná korporáciaaliancia: ekologická alianciakomora (spoločenstvo hospodárskych a stavovských organizácií): obchodná komora, lekárska komoragrémium (spoločenstvo stavovských organizácií): grémium právnikovzväz: zväz priemyselníkovhnutiefórum (spoločenstvo usilujúce sa o presadenie niečoho): hnutie na ochranu ľudských práv, demokratické fórumkmeň (národnostne príbuzné spoločenstvo): germánske kmenehist. komúnakniž. societakomunitazastar. spojenstvo (Hviezdoslav)

    p. aj spoločnosť 2

    2. p. spoločnosť 1


    cela malá tmavá obytná miestnosť so skromným zariadením: mníšska, väzenská celaizbicakomôrka: opát zašiel do svojej izbicezastar. temnicakobka (tmavá klenutá cela): kobky pre odsúdených


    komorný 1. ktorý sa vyznačuje jemnosťou, citlivosťou vo výraze, spracovaní a pod. (obyč. o umeleckej tvorbe): komorná poviedkajemnýintímny: jemné, intímne ladenie príbehupoetickýlyrický: poetický, lyrický poviedkový filmtichýzvnútornený (o umeleckom prednese a pod.): recitátorov tichý, zvnútornený monológ; tichá, zvnútornená interpretácia

    2. nie veľký, nie nápadný • intímnypríjemný: komorné, intímne, príjemné prostrediemalýuzavretý (nie verejný, obmedzený na istý okruh ľudí): malá, uzavretá spoločnosť


    komótne 1. porov. pohodlný 1, 2 2. p. voľne 4


    voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutkazľahka: šál má zľahka prehodený cez plecepohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojenáexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodneľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkomnehateneneobmedzenenespútaneneviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazaneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýcholľahkopríjemne: bolo jej ľahko, príjemne na dušiexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    porov. aj voľný 6

    4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomalyzvoľnapozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybupostupnemierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do dolinyležérnehovor. komótneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko


    komótny p. pohodlný 1, 2


    voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať • uvoľnenýpovolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutkapohyblivý: pohyblivý uzáversplývavý: splývavý účes

    2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený • nezaplnenýprázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večerkniž. feriálny: feriálny deňuprázdnenýneobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľakniž. vakantný: vakantná katedra

    3. ktorý nemá určené hranice • neohraničenýneobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnostinehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh

    4. ktorý nie je v stave závislosti • slobodný (op. neslobodný) • nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občansamostatný: samostatné rozhodovanie

    5. konaný, poskytovaný bez platenia • bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla

    6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami • uvoľnenýnenútenýnestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábavaprirodzenýnenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovorubezprostredný: bezprostredné správanienezáväznýneviazaný: neviazané mravynezriadený: nezriadený život

    7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly) • pomalýnenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempomierny: mierna chôdzaležérnyhovor. komótny: ležérne, komótne pohyby


    kompa ploché plavidlo na prevážanie cez rieku • prievoz: cez Dunaj sme sa previezli na kompe, na prievoze


    jednota 1. vlastnosť toho, čo je spojené do jedného celku: európska jednotajednotnosť: jednotnosť školského vzdelávaniazried. jednosť (Stodola)celistvosťucelenosťkompaktnosť: územná celistvosť; ucelenosť výkladu, kompaktnosť horninykniž. celostnosť

    2. harmonické spojenie • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojochzhodazhodnosť: názorová jednota, zhoda, zhodnosťsúlad: súlad na pracoviskusvornosťsúhlas (zhoda v názore): konať v súhlase s manželomjednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovanípubl. al. polit. konsenzus: dosiahnuť konsenzus

    3. p. spoločnosť 2


    súdržnosť stav, v ktorom niečo al. niekto drží pohromade: súdržnosť hmotykompaktnosť: kompaktnosť horninycelistvosť: celistvosť rodinyjednota: jednota spoločnostijednotnosť: jednotnosť štátuucelenosť: ucelenosť výkladukonzistencia (stupeň tuhosti látky): konzistencia maltyjednoliatosť (jednotný ráz): jednoliatosť útvaruodb. kohézia: kohézia molekúlkolegialitakolegiálnosť (porozumenie pre kolegov): mlčať z kolegialitysolidaritasolidárnosť (vzájomná súdržnosť, obyč. mravná): pocit solidarity, solidárnostikniž. spolupatričnosťspolunáležitosť (príslušnosť k sebe navzájom): kultúrna spolupatričnosť


    celistvý 1. ktorý nie je porušený, rozdelený a pod.; tvoriaci celok, vyskytujúci sa v celku • kompaktnýsúdržný: celistvá, kompaktná, súdržná hmotasúvislýneporušenýjednoliaty (op. nesúvislý, porušený): súvislý, neporušený ochranný obal; súvislá, jednoliata vrstvaintegrálnyzried. celostný (Jesenská)

    p. aj súdržný

    2. p. celkový, ucelený, úplný 1


    kompaktný p. celistvý 1, súdržný, pevný 1


    nedeliteľný ktorý sa nedá, nemá rozdeliť, deliť na (menšie) zložky: sedmička je nedeliteľná trojkounerozložiteľný: prvočíslo je ďalej nerozložiteľné číslonerozdeliteľný: dedičom poručil nedeliteľný, nerozdeliteľný majetokneoddeliteľnýneodlučiteľnýneodčleniteľnýzried. neodlučný (z hľadiska vzájomného oddelenia dvoch zložiek al. istej zložky od celku): teória a prax sú navzájom neoddeliteľné, neodlučiteľné; neodčleniteľná, neodlučná časť celkunerozlučiteľnýnerozlučnýpubl. nerozbornýpren. nerozbitný (tvoriaci nenarušiteľný, vzájomný vzťah): nerozlučiteľné, nerozlučné priateľstvá; nerozborná jednota národov; nerozbitné bratstvozried. nerozdvojný (o celku zloženom z dvoch zložiek): nerozdvojná dvojicajednotnýcelistvýkniž. celostný (tvoriaci ustálený celok): jednotný, celistvý štát; nedeliteľná, celostná sumaucelenýkompaktný (tvoriaci uzavretý celok al. celok s veľkou súdržnosťou zložiek): dielo tvorí ucelený, kompaktný celokpevnýstály (tvoriaci nemenný vzťah, stav istých zložiek; op. nestály): nedeliteľné, pevné spojenectvo; stále, pevné bratstvo


    pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhýtvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obalnerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmotanepoddajnýneohybnýnepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivohúževnatý: húževnaté drevotrvácitrvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látkasúdržnýkompaktnýkonzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masamasívnysilnýhrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niťkožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránkaodb. rigidnýexpr. prepevný (veľmi pevný)

    2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatnýhovor. dúžizdravýjadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlaptuhýsilnýmocnýpren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svalyodolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmusdobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravieurastenývyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

    3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silnýhúževnatývytrvalýneoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčenínezlomnýnezdolnýnezničiteľnýnepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného duchaskalopevnýtrvalýtrvácnynemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutienepodkupnýnepodplatnýpren. žulový (o charaktere človeka) • železnýpren. oceľový: mať železné, oceľové nervystály: stály vzťahnezmeniteľnýnezvratnýnepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmyselkniž.: neochvejnýneotrasiteľnýnerozbornýpren.: nerozbitnýnedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednotanerozlučnýneoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojicasúdržnýstmelenýskĺbenýkniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektívpren. rigidný

    4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivýstacionárnyneprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavecfixnýfixovaný: fixné lano

    5. ustálený dohodou • fixnýstály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

    6. p. istý 2


    súdržný ktorý drží pevne pohromade; ktorý sa neoddeľuje, netriešti sa na menšie časti • celistvýkompaktný: súdržná, celistvá, kompaktná hmotakonzistentný (majúci dobrú konzistenciu): konzistentná látkapevnýjednotnýjednoliatyucelenýstmelenýzomknutý: pevný celok; jednotný, jednoliaty kolektívsolidárny: organizácia je solidárnaodb. kohézny


    kompán p. priateľ 1, partner


    kompánia p. skupina 2


    skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

    2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

    p. aj spoločnosť 2


    porovnávací založený na porovnávaní • odb.: komparatívnykomparačnýkomparatistickýkonfrontačný: porovnávacia, komparatívna metóda, štúdia; porovnávací, konfrontačný výskum


    komparačný, komparatistický, komparatívny p. porovnávací


    komparzista p. štatista


    štatista osoba vystupujúca v divadle, vo filme a pod. v masových scénach bez samostatnej úlohy • figurantzboristakomparzista


    kompatibilný p. zlučiteľný


    zlučiteľný ktorý sa dá zlúčiť, spojiť s niečím • spojiteľnýspájateľný: zlučiteľné, spojiteľné prvkyodb. kompatibilný


    kompenzácia p. náhrada 1


    náhrada 1. vyrovnanie, odčinenie, zaplatenie škody, straty • odškodnenie: peňažná náhrada, peňažné odškodnenieodškodné (finančná náhrada za spôsobenú škodu): úrazové odškodnékompenzácia (vzájomná náhrada): kompenzácia škôdúhrada (náhrada výdavkov al. hmotnej škody): úhrada cestovných trovdiéty (náhrada výdavkov pri pracovnej ceste): vyplatiť diétyhovor. zaokrytie: mať v banke zaokrytie na výplatyreparácia (náhrada za škody, obyč. vojnové, spôsobené poškodenej krajine)

    2. čo nahrádza niečo iné • náhradka (menej hodnotná náhrada): náhrada, náhradka kávyprotéza (umelá náhrada končatín, zubov a pod.) • kniž. surogát (náhrada niečoho hodnotnejšieho): medový surogátodb. al. kniž. substitúcia (náhrada niečoho niečím iným): substitúcia hlások

    3. p. zástupca 1


    kompenzovať dávať ako náhradu niečo také, čo má rovnakú al. podobnú hodnotu • vyvažovať: nešikovnosť kompenzuje, vyvažuje vtipomvyrovnávaťnahrádzať: škodu vyrovnávame, nahrádzame peniazmi


    nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiťkompenzovaťrekompenzovaťvyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovaliodškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi

    2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastkudosadiť: dosadiť premennú do rovnicezastúpiťhovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v prácizastaráv. zastaťkniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinuodb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokomvystriedaťvymeniťzameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek


    vyrovnať 1. dať do radu al. do jednej roviny • zarovnaťurovnať (urobiť rovným, hladkým): zarovnať, urovnať knihy na poličke; zarovná si, urovná si sukňunarovnať (dať do jednej roviny): narovnať ohnutý drôtvystrieť (vyrovnať niečo skrivené, ohnuté): vystrieť chrbát, kolenopovyrovnávaťpozarovnávaťpourovnávaťponarovnávaťpousporadúvaťpovystierať (postupne, viac vecí) • zrovnaťhovor.: splanírovaťvyplanírovať (upraviť terén do rovnej plochy)

    2. urobiť rovnakým • znivelizovaťnivelizovať (vyrovnať rozdiely na rovnakú, obyč. nižšiu úroveň): vyrovnanie, (z)nivelizovanie miezdtyp. egalizovať (urobiť rovnakým): egalizovať riadkykniž. zotrieť (dať na jednu úroveň): zotrieť rozdielysubšt. glajchšaltovať (vyrovnať podľa predpisu): glajchšaltovanie miezd

    3. uviesť do súladu • usporiadaťurovnať: podarilo sa mu nepríjemnosť vyrovnať, usporiadať, urovnaťnapraviťuhladiťzahladiť: zlý dojem napravíme; spory treba uhladiť, zahladiťzladiťzharmonizovať: zladiť myšlienky v hlave; zladiť, zharmonizovať krokvyvážiťkompenzovať (vyrovnať náhradou niečoho): svoje nedostatky vyvážil, kompenzoval usilovnosťoupovyrovnávaťpourovnávaťponaprávaťpouhládzaťpozahládzať (postupne, viac vecí)

    4. dať (obyč. peniaze) za istú hodnotu (tovar, službu) • zaplatiťuhradiťvyplatiť: vyrovnať, zaplatiť účet v hotovosti; vyrovnať, uhradiť, vyplatiť dlžobuvyrovnať sa (s niekým; vyrovnať hospodárske záležitosti): rád by som sa s bratom vyrovnal, rád by som bratovi dlh vyrovnal

    p. aj zaplatiť 1


    vyvážiť 1. uviesť do rovnováhy • vycentrovať: vyváženie, vycentrovanie koliesvybalansovať: vybalansovať telo na lane

    2. nahradiť niečím rovnakej hodnoty • kompenzovaťvykompenzovať: nedostatky sa usiluje vyvážiť, (vy)kompenzovať usilovnosťounahradiťvyrovnať: ťažko nám nahradia, vyrovnajú straty, ktoré sme utrpeli

    3. nadvihnutím (obyč. násilne) uvoľniť • vypáčiť (pákou): vyvážiť, vypáčiť dverevylomiťvyraziťvyvaliť (násilne, tlakom): vylomiť, vyraziť kryt na niečom; vyvaliť peň, kameň zo zemepovyvažovaťpovypačovaťpovylamovaťpovyrážaťpovyvaľovať (postupne, viac vecí)


    kompetencia p. pôsobnosť 2


    oprávnenie 1. čo dáva, poskytuje niekomu právo na niečo • nárokprávo (oprávnenie vyplývajúce obyč. zo zákona): mať oprávnenie, nárok, právo žiadať úľavuprávomoc (oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z právnych vzťahov) • kompetenciapôsobnosť: získať potrebnú právomoc, kompetenciu; nevyplýva to z ich pôsobnostikoncesia (oprávnenie na vykonávanie istej činnosti): podnikateľská koncesialicencia (oprávnenie vyrábať, dovážať, používať cudziu značku a pod.): výrobná, dovozná licenciapovolenie: povolenie vstupu; povolenie predávať, obchodovať

    2. p. dôvod


    pôsobnosť 1. možnosť účinku • pôsobenieúčinnosť: pole pôsobnosti, pôsobenia, účinnosti retranslačnej stanicedosah: vymaniť sa z dosahu škodlivých látokvplyv: rušivý vplyv prostrediasubšt. dopad

    2. oblasť, v ktorej nejaká osoba al. inštitúcia vykonáva svoju činnosť • kompetenciakompetentnosťprávomoc: pôsobnosť, kompetencia obecného úradu; zasahovať do cudzej pôsobnosti, kompetencie, kompetentnosti, právomocioprávnenie: oprávnenie na vykonávanie živnosti


    kompetentne 1. porov. kompetentný 2. p. oprávnene 1


    oprávnene 1. majúc oprávnenie, právo (op. neoprávnene) • právom: oprávnene, právom sa domáha vrátenia majetkuprávoplatnelegitímne (v zhode s istými zásadami, so zákonom): právoplatne, legitímne sa zúčastnil na schvaľovacom konanízákonne (op. nezákonne, protizákonne) • legálne (op. ilegálne): zákonne, legálne zasiahli do legislatívneho procesuzákonitezákonito: proti narušovateľom poriadku postupovali zákonitekompetentne (majúc predpoklady): oprávnene, kompetentne pristúpil k riešeniu problému

    2. majúc dôvod, opodstatnenie • právomzaslúžene: oprávnene, právom sa rozhorčuje nad tým, čo videl; oprávnene, zaslúžene získali isté výhodyodôvodneneopodstatnenekniž. dôvodne: odôvodnene, opodstatnene prerušil diskusiu; je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činuzákonitezákonito: zákonite reagoval na vyslovené nepravdy


    kompetentnosť p. pôsobnosť 2


    kompetentný ktorý má kompetenciu, právomoc • oprávnený: kompetentný pracovník; je kompetentný, oprávnený rozhodovať o niečompríslušnýpovolaný (oprávnený, povinný al. spôsobilý vykonávať istú činnosť): vec posúdia príslušné orgány, povolané osobyzodpovedný (ktorý z hľadiska svojej kompetencie dáva záruku, ručí za niečo): sťažovať sa na zodpovedných miestach


    oprávnený 1. ktorý má oprávnenie, právo na niečo; uskutočnený na základe oprávnenia, práva (op. neoprávnený, nezákonný) • kompetentný: oprávnený, kompetentný verejný činiteľ; oprávnený, kompetentný postupzákonnýzákonitýprávoplatný (oprávnený zákonom): uplatňovať svoj zákonný, zákonitý nárok; oprávnený, zákonný zástupca; právoplatný voličský hlaslegálny (op. nelegálny, ilegálny) • legitímny (povolený zákonom): postupovať oprávneným, legálnym, legitímnym spôsobompovolanýpríslušný (oprávnený na istú činnosť): obrátiť sa so žiadosťou na povolaný, príslušný orgánautorizovaný (úradne oprávnený na výkon istej pracovnej činnosti): autorizovaný tlmočník

    2. p. opodstatnený, spravodlivý 2


    netvorivý 1. ktorý nie je schopný samostatne al. novátorsky, objavne a pod. myslieť, konať; svedčiaci o nedostatku tvorivosti; neumožňujúci uplatniť tvorivosť (op. tvorivý): netvorivý vedec, netvorivá prácanevynachádzavýneinvenčný: nevynachádzavé, neinvenčné riešeniemechanický (vychádzajúci z návykov): mechanický prístup k riešeniu problémukompilačný (zostavený z mnohých nepôvodných prameňov): dizertačná práca má kompilačný charakternekonštruktívny (bez nájdenia východiska, riešenia; op. konštruktívny): nekonštruktívna kritikanesamostatný (bez vlastnej tvorivej invencie): netvorivý, nesamostatný typ pracovníkaeklektický (ktorý spája rozličné cudzie názory): eklektická vedecká prácapejor.: remeselnýremeselníckyrutinnýrutinovýrutinérsky (vychádzajúci z remeselnej zručnosti; bez novátorského prístupu): remeselný, rutinný herecký výkon

    2. p. neplodný 2


    doplnkový pridaný k niečomu, dopĺňajúci niečo: doplnkové časti oblečeniadopĺňacídoplňovací: dopĺňacie, doplňovacie štúdium, skúškypostgraduálny (o štúdiu po skončení obyč. vysokej školy na doplnenie, rozšírenie vzdelania) • odb. komplementárny (ktorý je doplnkom k inému): komplementárne farby; doplnkový, komplementárny uholodb.: supletívnysuplementárny: supletívne, suplementárne prvkydodatkový (neskôr doplnený): dodatkový textpomocnývedľajší (slúžiaci ako doplnok k hlavnému): pomocná literatúra, pomocné vedy, vedľajšia výroba


Pozri výraz KOM v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV