Synonymá slova "kolon" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 18 výsledkov (1 strana)

  • kolóna 1. pochodový tvar vojska • prúd: kolóny, prúdy vojenských áut

    2. p. rad1 1


    oddiel 1. organizačne vymedzený útvar • jednotka: vojenský, letecký oddiel, vojenská, letecká jednotkabataliónprápor (vojenský útvar zložený z rôt) • flotila (oddiel loďstva al. letectva) • garda (vybraný vojenský oddiel) • jazda (oddiel jazdcov) • voj (časť vojenského oddielu) • kolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel)

    2. niečo z väčšieho celku • dielčasť: oddiel, diel, časť knihykapitolaarch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.)


    rad1 1. skupina jednotlivcov al. vecí usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba: rad cvičencov, domovkonvojkolóna (dlhý rad, obyč. vozidiel): konvoj, kolóna áutšík (usporiadaný rad): pochodovať v šíkochreťaz (sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse): reťaz detí, motocyklov; reťaz spomienokšpalier (dva rady ľudí lemujúcich cestu, priechod a pod.): prejsť špalieromzástup (zaradenie jednotlivcov za sebou): vyrovnané zástupyhovor. front (rad ľudí čakajúcich na niečo): stáť vo fronte na vstupenky do divadlahovor. šor: postaviť sa do šoruhovor. expr. štrúdľa: pred štadiónom stojí štrúdľa divákovpren. had (dlhý rad): had vozidiel

    2. p. spoločnosť 2 3. p. množstvo 2 4. p. poradie 5. p. ulica


    skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

    2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

    p. aj spoločnosť 2


    kolonáda p. stĺporadie


    stĺporadie pravidelne usporiadaný rad stĺpov tvoriacich architektonický celok a ohraničujúcich istý priestor: mramorové stĺporadiekolonáda (široká krytá otvorená chodba so stĺporadím): kúpeľná kolonádastav. ambit (otvorená stĺpová chodba)


    kolónia krajina s politickou a hospodárskou závislosťou od istej mocnosti: zámorské kolóniezastaráv. dŕžava: niekdajšie francúzske dŕžavydomínium (v minulosti samosprávna časť Britského spoločenstva národov)


    osada 1. administratívne nesamostatná sídelná jednotka menšia ako obec: osada rybárov, banícka osadakopanice (skupina domov na samote; na západnom Slovensku): myjavské kopanicelazy (horská osada s roztrúsenými obydliami): detvianske lazyzastar. zried. folvark (Vajanský, Kukučín)

    2. osídlené miesto v cudzom etnickom prostredí • kolónia: francúzske osady, kolónie na západoafrickom pobreží


    kolonista kto osídlil isté neobývané miesta • osadník: španielski kolonisti, osadníci z Južnej Amerikyosídlenec


    osadník kto osídlil isté neobývané miesta • kolonista: nemeckí osadníci, kolonistiosídlenec: osídlenci pohraničiaprisťahovalec: prisťahovalci vo vnútrozemí Austráliehist.: škultétšoltésšoltýs (zakladateľ novej slobodnej obce, ktorý získal určité privilégiá)


    kolonizácia p. osídľovanie


    osídľovanie usadzovanie sa v nezaľudnených krajoch • kolonizáciakolonizovanie: osídľovanie úrodných krajov, pohraničia; valašská kolonizácia na Slovensku


    kolonizovať zaujať neobývané miesto • osídliť: obyvateľstvo kolonizovalo, osídlilo spustnuté územieobsadiťosadiť: po vojne bolo treba o(b)sadiť, kolonizovať pohraničiezaľudniťzried. zaľudnatiť: územie zaľudnené iba v minulom storočí


    obsadiť 1. prísť na isté miesto, do istého priestoru, na istú funkciu a pod. a na istý čas tam zotrvať (obyč. sedením, státím, prácou) • zaujaťzaplniť: obsadili, zaujali, zaplnili všetky miesta pri stole; prosím, obsaďte, zaujmite voľné miesta; obsadil, zaujal miesto profesorazasadnúť (obsadiť miesto): zasadli mi stoličkuzískať: prvé tri miesta získali našizabrať: výstavba zabrala veľa úrodnej pôdy; opozícia zabrala väčšinu miest v parlamenteosídliťosadiťkolonizovaťzaľudniť: pohraničie osídlili, osadili, kolonizovali, zaľudnili presídlenci z Rumunskapoobsadzovaťpoobsádzať (postupne)

    2. vziať moc nad niečím (obyč. násilím, vojensky) • okupovaťzmocniť sa: územie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadiť mesto, zmocniť sa mestazabrať: zabrať juh krajinyanektovať (násilne pripojiť): anektovať časť cudzieho územia

    3. p. rezervovať


    zaľudniťzried. zaľudnatiť zaujať neobývané miesto ľuďmi • osadiťosídliť: zaľudniť, osadiť, osídliť spustnuté krajekolonizovať: kolonizovať pohraničie


    kolónka p. rubrika 1


    rubrika 1. časť nejakého tlačiva, formulára, často vymedzená čiarami a opatrená nadpisom označujúcim, čoho sa zápis týka: rubrika na dátum a miesto narodeniakolónka: vyplniť v žiadosti všetky kolónkystĺpec: stĺpec príjmov

    2. v novinách a časopisoch časť stránky s ustáleným záhlavím na články a správy z istého odboru: kultúrna rubrikastĺpec: športový stĺpeckútik: jazykový kútikokienko (pravidelný publicistický útvar v časopise, v rozhlase a pod.): ženské okienko


Pozri výraz KOLON v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV