Synonymá slova "koň" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 527 výsledkov (5 strán)

  • hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprostákexpr.: chumajchmuľochruňotrpáktruľotrkvastupectupáktupáňkubotrúbapejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavecexpr.: ďuroľoľozadebneneczadubenectĺkmumkomumomumajmumákhlúb (Rázusová-Martáková)hovor. expr. blázonexpr. dilinohovor. expr. šibnutýexpr.: dubová hlavazadebnená hlavaprázdna makovicaexpr. zried. trúd (Zguriška)expr.: debilidiotkreténimbecilpejor. somár: Nebuď somár!pejor.: osolbumbajtrubirohbambuchtrúpľaľoprimitívobmedzenecignorantmamľaschrenozembuchmamelukhovor. pejor.: trdlotrloťulpasbibashotentotšišihrub.: hovädokôňvôlbaransubšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská)šaluga (Jesenská)


    jazdec 1. kto jazdí na koni: oddiel jazdcovhusár (jazdec pri vojsku) • hist. dragún (v minulosti príslušník jazdeckej pechoty) • hist. hulán (jazdec s dlhou kopijou) • zastar. ulán (Záborský)zastar. kavalerista

    2. jedna z figúrok v šachovej hre • kôň


    stojan zariadenie, na ktoré sa veci kladú, vešajú, pripevňujú: stojan na dáždniky, na rysovaciu doskustatív (stojan na pripevnenie prístrojov): statív na fotografický aparátpodstavec: podstavec s kvetmipult (stojan na noty, na písanie a pod. so šikmou doskou): dirigentský, rečnícky pultkozakôň (druh stojana): podložiť kozu pod lešenie, kôň na pílenie drevaslang. štafľa (maliarsky stojan)


    kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôňtátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripyťahúň (ťažný kôň) • pejopejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivkosivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraníkvranecvranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancovfukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavákplavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršinamrcinamitrhadevla (starý, chudý kôň)

    2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák


    koňacina konské mäso • hovor. konina


    koňacinec p. výkal


    výkal zvyšky potravy vylučované z organizmu: zápach výkalovstolica (obyč. ľudské výkaly): riedka stolicatrus (výkaly zvierat): slepačí trusvýtruszastar. výmet (Hviezdoslav)pomn. fekálielajno (dobytčí výkal): konské lajnohovor. expr. človečinec (ľudský výkal) • husacinec (kus husacieho trusu) • kravinec (kus kravského trusu) • koňacineckobylinec (kus konského trusu) • kuracinecslepačinec (kus slepačieho trusu) • bobok (trus menších prežúvavcov): zajačie bobkyhrub.: hovnosranecdet. kakanec


    koňak liehový nápoj vyrobený destiláciou vína • vínovicabrandy: gruzínsky koňak, gruzínske brandy


    konanie spôsob vykonávania niečoho a vystupovania pri tom • počínanie: múdre, rozvážne konanie, počínaniesprávanie: jeho správanie nebolo práve najvhodnejšiehovor. podnik: je to nebezpečný podnik


    konár výrastok kmeňa, ktorý je súčasťou koruny stromu • vetvahaluz: spodné konáre, vetvy, haluze stromu; odrezať suché vetvy, haluzedrúk (odlomený konár zbavený vetvičiek a lístia): bukový drúkrázga (suchý konár) • expr. chabina (odlomený konár): ohnať sa chabinoukniž. ratolesť (menší konár): ratolesť z brezyexpr. vetvica (Podjavorinská)nár. sneť (Timrava)


    výhonok novo narastená časť rastliny: vŕba má nové výhonkyletorast (výhonok drevín, ktorý vyrástol za jedno vegetačné obdobie): brezové letorastykonárvetvahaluz (väčšie výhonky): konáre, vetvy, haluze obťažené ovocímmládnik: strom vyhnal mládnikykraj.: omladomlaďomlada; odnož (prízemný rastlinný výhonok) • šľahúňbot. poplaz (plazivý výhonok): jahodové šľahúne, poplazyzried. výhon (Vajanský)kniž. ratolesť: olivová ratolesť


    konáristý p. košatý


    košatý ktorý má bohato a široko rozbiehajúce vetvy (obyč. o drevinách, rastlinách a pod.); bohato členený • rozvetvenýrozkonárenýrozkošatenýrozrastený: park s košatými, rozvetvenými stromami; rozkonárené, rozkošatené korunykonáristý: konáristá lipavetevnatývetvistýramenitýramenistý


    konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávaťrobiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumuuskutočňovaťrealizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovaťarch. činiť: činí dobré skutkypostupovaťpokračovaťpočínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov

    2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať sivykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si paszariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne


    počínať si vykonávať nejakú činnosť (s dôrazom na spôsob jej vykonávania) • konaťarch. činiť: vždy si treba počínať, vždy treba konať, činiť tak, aby sa človek nemusel hanbiťsprávať sa: v každej situácii sa správal ako pravý mužpostupovaťpokračovať: musíte opatrne postupovať, pokračovať, aby sa plán nepokazil


    pokračovať 1. neprestať v istej činnosti al. po prerušení znovu začať vykonávať istú činnosť • postupovať: práce na novom moste úspešne pokračujú, postupujúnadväzovať: básnik nadväzuje na tvorbu svojho predchodcukonaťrobiť (podľa niečoho): v ďalšom období konali, robili podľa vopred stanovených princípov

    2. neprestávať v kladnom vývine • napredovať: úspešne pokračuje, napreduje v štúdiuvyvíjať sa: situácia sa vyvíja podľa plánurobiť pokroky: v angličtine robí veľké pokrokyzdokonaľovať saprehlbovať sa (úspešne pokračovať): žiaci sa zdokonaľujú, prehlbujú v matematike

    3. ležať na istom mieste ako pokračovanie niečoho • ťahať satiahnuť sa: na sever od mesta pokračujú, ťahajú sa, tiahnu sa vrchyrozprestierať sarozkladať sa: po nábreží sa rozprestiera, rozkladá nové sídliskovinúť sa (pokračovať po dĺžke): rieka sa vinie na juh


    robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

    2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

    3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

    4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

    5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

    6. p. pokračovať 1


    skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavyzhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad

    2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbezostavovaťmontovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje strojhovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?

    3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorcariasiťzberaťzberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybovhovor. zastar. rancovaťfaldovaťtyp. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)

    4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriťpísať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseňkomponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniuzostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer

    5. vykonávať isté úkony • robiťkonaťčiniť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub

    6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2


    diať sa (iba v 3. os.) vyskytovať sa v istom stave, procese v určitom čase • robiť sa: Čo sa to tam deje, robí?stávať sa: ľuďom sa stáva všeličokonať sabyťuskutočňovať sarealizovať sa (obyč. o konkrétnych veciach): predstavenie sa nekonalo, nebolo; uskutočňujú sa, realizujú sa vážne zmenyodohrávať saprebiehať (v dlhšom časovom úseku): manifestácie sa odohrávali, prebiehali pokojneexpr.: variť samlieť sa: nikto nevie, čo sa tam varí, meliehovor. zried.: triafať saprihadzovať sa: v živote sa triafajú, prihadzujú všelijaké veci


    konať sa stávať sa skutkom • byťuskutočňovať sarealizovať sa: preteky sa konajú, sú, uskutočňujú sa za daždivého počasia; predstavenie sa nerealizovalorobiť sadiať sa (iba v 3. os.): deje sa, robí sa im krivdaprebiehať (v čase): rozhovor prebiehal pokojneodbavovať sazastar. odbývať sa (o istom úkone): svadba sa konala, odbavovala na radniciexpr. mlieť sa: Čo sa tam melie?


    plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slováprebiehaťpokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojnekonať sauskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

    2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajúmíňať samíňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikdeísť: čas ide rýchlobežaťletieťutekaťexpr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divýexpr.: vliecť saťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

    3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenievychádzaťvychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záverkniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus


    prebiehať 1. nachádzať sa v priestore • prechádzať: úsek cesty prebieha, prechádza močaristým krajomviesťťahať satiahnuť sa (rozprestierať sa po dĺžke): pásmo lesov vedie, ťahá sa, tiahne sa až na sever krajiny

    2. mať trvanie v čase • mať priebeh: diskusia prebieha pokojne; Aký malo priebeh zasadnutie výboru?kniž. plynúť: rozhovor plynul nerušenediať sarobiť saodohrávať sa: vo svete sa dejú, robia, odohrávajú všelijaké veciuskutočňovať sakonať sa: konferencia sa uskutočňovala, konala v Košiciach; zmeny sa uskutočňujú pomaly

    3. porov. prebehnúť


    srať hrub. 1. zbavovať sa výlučkov • det. al. zjemn. kakať: kakať do plienokkonať veľkú potrebumať stolicuvyprázdňovať savyprázdňovať si čreváklásť (na kopu) • niž. hovor.: ondiťondieťondiaťhovor.: špiniťšpintaťexpr.: fákaťhnusiťhrub. sviniť: psy svinia v parkutrúsiť (o vtákoch a zvieratách) • lajniť (o dobytku)

    2. p. mrzieť, hnevať


    jednať 1. správ. konať, robiť, počínať si

    2. správ. rokovať, prerokúvať, diskutovať

    3. správ. zaobchádzať, vychádzať


    konča vyjadruje priestor nachádzajúci sa v blízkosti konca nejakého priestoru al. predmetu • pri konci: konča dvora rástla stará lipa; pri konci poľa tiekol malý potôčikpopri konci: prebehol popri konci lesazried. pokonča (Švantner, Krčméry)


    končatina odb. párovité výbežky tela článkonožcov a stavovcov slúžiace na pohyb • údexpr. hnát: povystierať si hnáty


    hrot ostré zakončenie niečoho: hrot ceruzky, ihlyšpicašpicšpička: špica, špic lyže, veže, špička topánky; špica, špic na vianočnom stromčeku (ozdoba) • konček: konček jazykazried. hrotec


    konček 1. p. hrot 2. p. odrezok


    odrezok odrezaný kúsok • úrezok: odrezky, úrezky kožeobrezok: obrezky z mäsaskrojokskrajok (odrezok vrchu repy s listami) • okrajok: repné okrajky (F. Hečko)konček: konček chleba


    koncentrácia 1. množstvo jednotlivín v istej meranej jednotke • hustota: koncentrácia, hustota roztoku

    2. p. sústredenie


    sústredenie zoskupenie, zhromaždenie niečoho na jedno miesto • koncentrácia: sústredenie, koncentrácia moci v rukách jednej osobysústredenosťkoncentrovanosť (zameranie pozornosti istým smerom, na istú vec): orchester hral s dokonalou koncentráciou, sústredenosťou, koncentrovanosťou


    koncentrák hovor. koncentračný tábor • subšt. láger (najmä v nemeckom prostredí) • gulag (v sovietskom prostredí)


    tábor 1. hromadné väzenie v provizórnych ubytovniach: koncentračný táborhovor. koncentrák (koncentračný tábor) • subšt. láger: zajatecký láger

    2. p. schôdzka 1


    koncentrický p. sústredný


    sústredný odb. ktorý má spoločný stred • odb. koncentrický (op. excentrický): sústredné, koncentrické kružnice


    koncentrovanosť p. sústredenie


    koncentrovaný 1. p. pozorný 1, sústredený 1, 2, napätý 1 2. p. zhustený 1


    napätý 1. ktorý má zvýšenú intenzitu (obyč. o duševnej námahe); prezrádzajúci zvýšenú duševnú námahu al. zvýšené úsilie pri istej činnosti (op. oslabený, uvoľnený) • napnutý: napäté, napnuté nervy; napätý, napnutý výraz tvárevypätývystupňovaný: preteky sledoval s napätou, vypätou, vystupňovanou pozornosťousústredenýpozorný (upriamený na niečo): jej sústredený, pozorný pohľad prezrádzal záujemkoncentrovaný: hráč má zmysly vrcholne napäté, koncentrovanévybičovanývzrušený (veľmi napätý; op. ochabnutý): film nás do konca udržal v napätom, vybičovanom, vzrušenom očakávaní

    2. hroziaci konfliktom, nepríjemným vyvrcholením • konfliktnýkonfliktový: medzi manželmi sa utvoril napätý, konfliktný, konfliktový vzťahvypätývystupňovaný: nastala vypätá, vystupňovaná medzinárodná situáciavyostrenývyhrotenýzostrený (smerujúci k zlému koncu): vyostrený, vyhrotený, zostrený spor o územievybičovaný (vo väčšej miere): napätá, vybičovaná pracovná atmosférahovor.: našponovanýnašpanovanývyšponovanývyšpanovanýhovor. expr. infarktový

    3. p. napnutý 1


    pozorný 1. ktorý sústredene niečo sleduje, ktorý zameriava na niečo svoju pozornosť; svedčiaci o tom • sústredenýkoncentrovaný (op. nesústredený, nekoncentrovaný): byť pozorný, sústredený, koncentrovaný na vyučovacej hodine; pozorné, sústredené, koncentrované sledovanie textunapätýnapnutýzbystrený (prejavujúci zvýšenú pozornosť): napätý, napnutý, zbystrený pohľad; napäté, napnuté počúvanie rozprávkyskúmavý (zameraný na zistenie niečoho; obyč. o zraku, pohľade) • kniž. zastar. pozorlivý (Kukučín)

    2. ktorý dáva pozor, ktorý je stále v strehu (obyč. s úmyslom predísť, zabrániť niečomu nepríjemnému); svedčiaci o tom • ostražitýobozretný: pozorný, ostražitý, obozretný strážcaopatrný (op. neopatrný): pozorné, opatrné zaobchádzanie so zbraňoubedlivý: bedlivá nočná hliadkabdelý (veľmi pozorný, zodpovedajúci stavu bdenia): nič neušlo jej bdelému okukniž. zastar. pozorlivý (J. Kráľ)

    3. ktorý prejavuje pozornosť; svedčiaci o pozornosti, zdvorilosti (op. nepozorný) • zdvorilý (op. nezdvorilý): pozorný, zdvorilý mužgavalierskygalantnýgentlemanský [vysl. džentlmen-]ohľaduplný (ktorý sa vyžaduje od pravého gavaliera): gavalierske, galantné, ohľaduplné správanie (op. negalantné, bezohľadné) • taktný (majúci dostatok taktu; op. netaktný): nebolo to voči žene pozorné, taktnévšímavý (ktorý si všetko všíma; op. ľahostajný, nevšímavý): všímavý čitateľúslužný (ktorý venuje pozornosť iným; ktorý rád poslúži, vyhovie iným): úslužná hostiteľka

    p. aj ochotný


    sústredený 1. ktorý je zhromaždený na jednom mieste, v jednom bode • koncentrovaný: sústredený, koncentrovaný chov; sústredená, koncentrovaná výroba

    2. ktorý je v dobrej psychickej kondícii, pripravený dobre vnímať (zmyslami, rozumom); ktorý je intenzívne zameraný na nejaký presný cieľ, činnosť (op. nesústredený, rozptýlený) • koncentrovaný (op. nekoncentrovaný): sústredená, koncentrovaná myseľ; byť sústredený, koncentrovaný na skúškupozorný (so zameranou pozornosťou; op. nepozorný): byť na hodinách sústredený, pozornýnapätýnapnutýintenzívnyúporný (so zvýšenou sústredenosťou): napätý, napnutý pohľad; zastihli ho pri intenzívnom, úpornom premýšľaníuprenýupretý (sústredený na jedno miesto, na istú vec; o zraku)


    zhustený 1. hustejší oproti pôvodnému stavu • koncentrovanýskoncentrovaný: zhustený, koncentrovaný roztok, vzduchzhutnenýkondenzovaný: zhutnená pôda, kondenzované mlieko

    2. ktorý obsahuje podstatné, základné informácie • stručnýkrátkykoncízny: zhustený, koncízny prejav, záver prednášky; krátky prehľadpren. zhutnený: zhutnené rozprávanie


    centralizovať zhromaždiť na jedno miesto, dať všetko do centra (obyč. vedenie, správu) • sústrediťkoncentrovaťskoncentrovať: centralizovanie, sústredenie štátnej správy; centralizovať, (s)koncentrovať moc v štáte


    hromadiť dávať vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiťnakopovaťvŕšiťnavršovať (na kopu): hromadiť, kopiť zeminu; vŕšiť, navršovať knihyzhromažďovať: zhromažďuje dôkazykniž.: kumulovaťakumulovať: kumulovať funkcie, akumulovať kapitálvrstviť (ukladať vrstvovito): vrstviť spisyodb. aglomerovať: aglomerovať priemyselsústreďovaťkoncentrovať: sústreďovanie, koncentrovanie výroby do hlavného mesta


    koncentrovať p. sústrediť 1, 2, zhustiť


    kondenzovať 1. zvýšiť hustotu • zhustiť: kondenzované mliekokoncentrovaťzahustiť: koncentrovať, zahustiť šťavu

    2. urobiť kvapalným • skvapalniť


    sústrediť 1. dať na jedno miesto • koncentrovaťskoncentrovať: matematicky nadaných žiakov sústredili, (s)koncentrovali do jednej triedy; ľahký priemysel je sústredený, (s)koncentrovaný na severe krajinyzhromaždiťzohnať: zhromaždiť ľudí do zasadačky; zhromaždiť potrebné údaje; zohnať čriedu do košiarapozháňať (postupne) • zobrať (o literárnych al. iných umeleckých výtvoroch): zobrané diela klasikovzoskupiť (usporiadať do skupín, do skupiny): publikácie zoskupiť podľa témstiahnuť: stiahnuť hráčov do obrany; stiahnuť divíziecentralizovať (sústrediť organizačne): centralizovať výrobuakumulovať: akumulovať bohatstvonakopiťnahromadiťexpr. zhrčiťhovor. expr. strepať: nakopili, zhrčili, strepali nás do jednej miestnosti

    2. priviesť pozornosť, myšlienky, záujem atď. na jednu vec • koncentrovaťskoncentrovať: sústredil, (s)koncentroval svoje úsilie na dosiahnutie cieľazastar.: zosústrediťzosústredniť: zosústrediť všetku silu vôlezacieliťzamerať (činnosť napraviť na dosiahnutie cieľa): všetky svoje schopnosti zacielil, zameral na výskum vesmíruusmerniťupriamiťnasmerovať (dať niečomu istý smer): svoje myšlienky usmernil, upriamil na rodinuuprieťobrátiť: uprel, obrátil zrak na nás


    zbierať 1. zhromažďovať na jedno miesto (obyč. niečo drobné, roztrúsené, rozhádzané): zbierať smeti, omrvinky, papier, trieskytrhaťoberať (zbierať drobné plody): oberať, trhať jahody, ríbezle, malinypaberkovať (zbierať zvyšky, paberky): paberkovať kláskyvyberať (zbierať peniaze na nejaký cieľ): vyberať na charitu

    2. dávať dovedna (najmä isté duševné potencie) • sústreďovať: zbiera, sústreďuje všetky sily na odvetukoncentrovať: koncentruje myšlienky, odvahunadobúdaťzískavaťzhromažďovať: rád nadobúda, získava nové poznatky; zhromažďovať všetky duševné sily na odvetu


    zhustiť zvýšiť hustotu, koncentráciu niečoho (op. zriediť) • koncentrovaťskoncentrovať: obranu treba zhustiť, (s)koncentrovať na jedno miestozahustiť (urobiť hustejším niečo riedke): zahustiť omáčku zápražkouprihustiť (trocha zhustiť): vzduch prihustiť dymomkondenzovaťskondenzovať: (s)kondenzovať zmes odparovaním; kondenzované mliekostlačiť: stlačiť vzduch, plynkniž. al. odb. zhutniť (urobiť hutným, hustým al. obsažným, výrazným): zhutniť materiál kompresorom; kniž. zhutniť text


    hromadiť sa dostávať sa vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiť sanakopovať sa: problémy sa hromadia; mračná sa kopia, nakopujúvŕšiť savrstviť sanavršovať sanavrstvovať saukladať sa (v hromadách, vrstvách): nevybavené spisy sa vŕšia, vrstvia na stoleexpr. hrčiť sa: vyľakané deti sa hrčili v kútezhromažďovať sazbiehať sa (v rýchlosti): sliny sa mu zbiehajú, zhromažďujú v ústachzbierať sasústreďovať sakoncentrovať sa: chmáry sa zbierajú nad vrchmi; sily sa v nás sústreďujú, koncentrujú na odplatuhovor. grupovať sa: účastníci sa už grupujúakumulovať sa: energia sa akumuluje


    upriamiť sa usmerniť svoju pozornosť, svoj zrak niekam, obyč. s cieľom niečo dosiahnuť • zamerať sazacieliť sa: teraz sa musíme upriamiť, zamerať, zacieliť na zlepšenie životného prostredia; upriamil svoj pohľad na ženu sediacu oprotiorientovať sa (usmerniť svoju činnosť istým smerom): výskum sa orientuje medzinárodnesústrediť sakoncentrovať sa (venovať intenzívnu pozornosť): zábavu nechal bokom, sústredil sa, koncentroval sa iba na robotukniž.: upnúť saupäť sa (venovať sústredene svoj záujem na niekoho, na niečo): jeho túžba sa upäla na cestovanie; upla oči na otcafraz.: obrátiť zrak/pohľad/reč/pozornosť: naraz akoby nič, obráti reč na iné


    zamerať sa usmerniť svoju činnosť istým smerom • zacieliť saorientovať sa: zamerať sa, zacieliť sa na skrášlenie prostredia; v budúcnosti sa bude podnik orientovať na zahraničných odberateľovupriamiť sa: upriamiť sa na dosiahnutie svojho cieľasústrediť sakoncentrovať sa (intenzívne): sústrediť sa, koncentrovať sa na jednu veckniž.: upnúť saupäť sa (jednostranne): upla sa na ručné práce


    koncepcia 1. ucelená sústava názorov, spôsob nazerania • chápanie: koncepcia, chápanie slovenských dejínkniž.: ponímaniepoňatie: mať jednotné ponímanie, poňatie

    2. spôsob chápania niečoho • osnova: režijná koncepcia, osnovaplánrozvrh: urbanistický plán, rozvrhkniž. koncept: mať vlastný koncept riešenia

    3. p. počatie


    osnova predbežné al. základné myšlienkové usporiadanie podľa nejakého organizujúceho princípu • kostranáčrt: robiť si v duchu osnovu, kostru, náčrt prednášky, článkukoncepciakniž. koncept: podľa pôvodnej koncepcie malo mať dielo iný záver; koncept reportážescenár: vypracoval si scenár verejného vystúpeniarozvrhplánprogram (podrobnejšia osnova so zreteľom na vytýčený cieľ): urobiť si rozvrh, plán, program učebnej látky na tri týždnepráv. predloha: predloha zákona


    plán 1. predstava budúcnosti • zámerúmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmucieľ: uskutočnil svoj cieľúčel: nejasný účel poradypredsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatieidea: to je dobrá ideakniž. zámysel

    p. aj úmysel, zámer, idea 1

    2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnostirozvrh: rozvrh hodín, prácprogram: program koncertu, edičný programgrafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravyharmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramuprojekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníkascenár: scenár filmu, výstavyosnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovyporiadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadokkoncepciakniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešeniahovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet

    p. aj koncepcia 2

    3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, uliceodb. dispozícia: dispozícia prízemiaprojekt (plán technického diela): projekt divadla, stanicepôdorys: pôdorys budovy

    4. p. zložka


    počatie vznik zárodku dieťaťa v maternici • biol. koncepcia


    koncept 1. prvé spracovanie istého textu • náčrt: koncept, náčrt prednášky, sťažnosti

    2. p. koncepcia 2, plán 2


    náčrt 1. stručné rozvrhnutie postupu, stručné podanie: náčrt prednáškykostra: myšlienková kostra dejaprehľad (krátke zhrnutie umožňujúce ľahkú orientáciu): prehľad dejín literatúrysumár (krátky náčrt) • koncept (prvé písomné spracovanie): hrubý koncept článkuosnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hryobrys (hlavné črty niečoho): podať plán v obrysoch

    2. p. náčrtok


    konceptuálny p. pojmový


    pojmový týkajúci sa pojmov • filoz. konceptuálny: pojmové, konceptuálne myslenienocionálny: nocionálna oblasťabstraktnýpredstavovýmyšlienkový: abstraktný, predstavový, myšlienkový svet

    p. aj abstraktný 1


    hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do ránahovor. muzicírovať: rád doma muzicírujezastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikujevyhrávaťexpr.: vyhúdaťvyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deňbrnkaťvybrnkávaťdrnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiuhovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesochpejor.: fidlikaťfidlikovaťpidlikaťpidlikovaťpihlikaťhudlikaťhudlikovaťcvrlikaťčvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgaťvŕzaťvrzúkaťhovor. expr.: škrípaťpíliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkaniaexpr.: tudlikaťtulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

    2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlointerpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

    3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosťpohrávaťpoihrávať: na perách jej pohráva úsmevblýskaťblýskať sablyšťať salesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiachhorieť (o očiach): oči horia nadšenímiskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

    4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať


    koncertovať 1. p. hrať 1 2. p. plakať


    plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastímexpr. plačkaťkniž.: roniť slzyprelievať slzyexpr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudomvzlykaťexpr.: fňukaťfikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkaťexpr.: smokliťsmokliť sapejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už!expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkaliexpr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučaťmravčaťkňučaťskučaťgajdovaťdrumbľovaťgaudžaťgavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú nocexpr. škvrndžať (Beňo)hovor. expr.: muzikovaťkoncertovaťorganovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertujenariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský)expr.: revaťrumázgaťrumádzgaťrumácaťručaťrúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskaťvrešťaťziapaťjačaťhúkaťbliakaťzavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávaťexpr.: vyrevúvaťvyrevovaťhovor. expr.: vyvreskúvaťvyvreskovaťvybľakúvaťvybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

    p. aj smútiť, bedákať


    koncesia p. oprávnenie 1


    oprávnenie 1. čo dáva, poskytuje niekomu právo na niečo • nárokprávo (oprávnenie vyplývajúce obyč. zo zákona): mať oprávnenie, nárok, právo žiadať úľavuprávomoc (oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z právnych vzťahov) • kompetenciapôsobnosť: získať potrebnú právomoc, kompetenciu; nevyplýva to z ich pôsobnostikoncesia (oprávnenie na vykonávanie istej činnosti): podnikateľská koncesialicencia (oprávnenie vyrábať, dovážať, používať cudziu značku a pod.): výrobná, dovozná licenciapovolenie: povolenie vstupu; povolenie predávať, obchodovať

    2. p. dôvod


    končiar p. vrchol 1


    vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoriavrcholokvrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domovkončiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatiervrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadneštít (vrchol vysokého vrchu): skalný štítvrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlívršok: vršok borovicetemeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchusochorecsokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smrekavršiak (Zúbek)

    2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastiavyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol pleskniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenitkulminácia: kulminácia napätiakniž. maximum (op. minimum): maximum teploty


    koncil p. schôdzka 1


    schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny • schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdzazasadnutiezasadanierokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboruhovor. sedenie: zajtra máme sedenieexpr. seansa: seansa trvala až do večerazastar. sesia (Kalinčiak)porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná poradarada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovizhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždeniepubl. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský mítingmanifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestáciazastar. tábor: tábor ľuduaktív (pracovná schôdzka) • konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferenciasympózium (schôdzka odborníkov) • konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzíliumkolokvium (schôdzka odborníkov) • kolégium (schôdzka vybratých odborníkov) • stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrovzjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd stranykongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológovsnem (schôdzka politikov) • zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol) • hovor. výborovka (schôdzka výboru) • hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka) • publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov) • publ. operatívka (operatívna schôdzka) • konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov) • synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi) • koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi) • hist. sednica: sednica Tatrína

    2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí • stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľomhovor. randekniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na randezraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod.posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenínzried. postretnutiepoet. postret (Hviezdoslav)


    konciliantný p. znášanlivý, zmierlivý


    zmierlivý usilujúci sa o zmierenie; svedčiaci o tomto úsilí • zmierny: zmierlivé, zmierne riešenie sporu; zmierlivý, zmierny postoj k niečomuzmierovacízmierujúciudobrujúci (vedúci k zmiereniu): zmierovacie pokusy, zmierujúce konanieodzbrojujúci: odzbrojujúci úsmevústretovýlojálnykniž. konciliantný


    znášanlivý ktorý sa dobre znáša s ľuďmi, rešpektujúci názory iných • tolerantnýnepriečny: znášanlivý, tolerantný človekpokojnýmiernymierumilovnýpokojamilovný: pokojné, mierumilovné obyvateľstvo, národyslobodomyseľnýliberálnyzmierlivýlojálny: liberálna, zmierlivá politika; zmierlivý úsmevumiernenýzdržanlivýrezervovaný: umiernené, zdržanlivé stanoviskokniž. konciliantnýzried. spratnýnár. úložný


    končina p. kraj1 2


    kraj1 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okrajpokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesakoniec: na kraji, na konci mestazačiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatkukrajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky

    2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý krajkrajina: úrodná krajinapríroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírodyúzemie: chránené územieoblasť: vinárska oblasťokolienár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestupôda: rodná pôdakončina: neobývané končinykút: odľahlý kútkniž. regiónvidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku

    3. p. vlasť


    oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhomkrajinakrajkniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajinazónapásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodrevinyareál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivcakončina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónskarevír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revírrezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastlinyzastar.: okres (Štúr)okrštek

    2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruhúseksféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívyodbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomikypole: pracuje na poli vedyodvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemysludisciplína: vlastivedné disciplínyhovor. fachrámec: rámec výrobyodb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahovsvet: citový, myšlienkový svetkniž. ríša: ríša rozprávok


    strana 1. priestor vľavo al. vpravo od niečoho, bočná časť niečoho • bok: skaly na oboch stranách rieky, pravý bok lodekrajčasť (úsek z istého celku): severná časť domu, mesta; prísť z opačného kraja horykončinakút (obmedzený priestor): malebná končina, malebný kút Slovenska

    2. plocha listu v knihe, v časopise • stránka: posledné strany, stránky knihy; noviny dnes majú 24 strán, stránokodb. pagína (očíslovaná strana knihy)

    3. jedna z osôb al. inštitúcií zúčastnených pri rokovaní, pri spore a pod.; jednotlivec vo vzťahu k istej inštitúcii • stránka: strany, stránky sa dohodli na spoločnom postupepartner (kto s niekým iným vstupuje do styku v istom ohľade): obchodní partneriúčastník (kto sa zúčastňuje na niečom): zaoberali sa otázkami, ktoré zaujímali všetkých účastníkovprotivníksúper (kto stojí proti niekomu inému): protivníci, súperi sa nevedeli dohodnúť, preto rozhodol súd

    4. politická organizácia zastupujúca záujmy istej spoločenskej skupiny: v parlamente je zastúpených päť stránhovor., často pejor. partaj: vystúpiť z partaje

    5. p. smer 2 6. p. skupina 2 7. p. stránka 1


    koncipient p. uchádzač


    uchádzač kto sa o niečo uchádza • kandidátčakateľ: uchádzač o miesto, o štátne občianstvo; kandidát na poslancažiadateľ: vyhovieť žiadateľoviašpirant: ašpirant na majstrovský titulkoncipient (uchádzač o advokátstvo) • nápadník: dievča má nápadníkapytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala sazastar. uchádzateľ (Vajanský)hovor. zastar.: vohľač (Timrava)vohľadník (Záborský)


    koncipovať vychádzať z istej základnej myšlienky (napr. pri realizácii umeleckého al. vedeckého diela) • osnovať: autor koncipoval, osnoval svoj román realistickykniž. ponímaťchápať: návrh sídliska koncipovaný, ponímaný, chápaný v súlade s prírodným okolím


    končisto p. ostro 2, špicato


    ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostrodoostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

    porov. aj ostrý 1

    2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicatokončistokončitohrotitohrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palícnaostronašpicatonakončistonakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzkadoostradošpicatadokončistadokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

    porov. aj ostrý 2

    3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo pískaštipľavokorenitokorenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

    porov. aj ostrý 3, 4

    4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidíprenikavojasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

    5. s veľkou intenzitou • silnointenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácunaostronaplno: začali naostro, naplno trénovaťprudkorezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

    6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísneprísno: ostro, prísne sa pozrel na synapríkrostrmostrohoexpr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakoltvrdo: tvrdo kritizoval vládurozhodnerázneenergickyrezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

    porov. aj ostrý 3

    7. nápadne sa prejavujúc • výraznejasnezreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôročividneviditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami


    špicato s ostrým zakončením (op. tupo) • došpicatanašpicato, pís. i do špicata, na špicato: špicato, došpicata, našpicato upravený koniec palicekončitokončistodokončitadokončistanakončitonakončisto, pís. i do končita atď.: konči(s)to, dokonči(s)ta, nakonči(s)to okresať žrdeostronaostro, pís. i na ostro: ostro, naostro zabrúsené konce oceľových tyčítenkonatenko, pís. i na tenko: tenko, natenko zastrúhať ceruzku

    porov. aj špicatý


    končistý p. ostrý 2, špicatý


    ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

    5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

    6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

    7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

    8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

    9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


    špicatý ktorý je zakončený špicou • zašpicatenýzahrotenýprihrotený: špicatý výstrih; nosiť špicaté, zašpicatené topánky; zahrotené, prihrotené drevené kolíkyhrotitýhrotistýkončitýkončistýostrý (op. tupý): úsmev mu odhalil hrotisté, končité, končisté, ostré zuby; končistý, ostrý nosrohatýrohovitýrožkatý (majúci tvar rožkov): na kmeni sa objavili rohaté, rožkaté výrastky; rohovitý útvarstrechovitý (majúci podobu strechy): strechovitý vrch


    končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec • dokončievaťdokončovaťukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím sílzakončovaťzavršovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomnýmdovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatkuuzatváraťuzavieraťkniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účtyhovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavboudorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú


    rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzkuodstraňovaťlikvidovať: likvidovať nezamestnanosťodvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín voliebodriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciáchanulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasovsubšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranicekončiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu

    2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plánymariťkaziťhatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmyslyporušovať: porušovať disciplínu

    3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri prácimýliť: pri učení ju mýlila aj hudbaznepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo


    končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniecprestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestávazakončievať sazavršovať sadokončievať sadokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončievauzatvárať sauzavierať sakniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučujeprechádzaťzanikaťmiznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznúustávaťutíchaťpovoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje


    končito p. ostro 2, špicato


    končitý p. ostrý 2, špicatý


    koncízny p. stručný, zhustený 2


    stručný ktorý obsahuje iba podstatu veci, ktorý je úsporný v slovnom vyjadrení (op. obšírny) • krátky: stručný, krátky úvod knihy; stručná, krátka gramatika; stručný, krátky opis pracovného postupujadrnýlapidárny (stručný a výstižný): jadrná, lapidárna odpoveďheslovitýskratkovitýtézovitýnáznakovitýnáznakovýnáčrtkovitýzried. obrysovitý (podaný v skratke, náznaku): heslovitý, skratkovitý výťah z článku; tézovitá prednáška; náznakovitý, náznakový, náčrtkovitý, obrysovitý opislakonickýúsečnýstrohý (veľmi stručný): lakonické vyjadrovanie; dostalo sa mu úsečné, strohé vysvetleniezhustenýkoncízny (stručný, ale plný podstatných, základných informácií, znakov): zhustený, koncízny výkladpren. telegrafický: telegrafický štýl, telegrafické informovanie o udalosti


    koncom vyjadruje čas pri konci istého časového úseku • na konciku koncu: koncom týždňa pôjdu do Tatier; na konci vyučovania rozdala zošity; ku koncu mesiaca sa oteplí


    koncovka p. koniec 1


    koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávkykraj: na kraji svetazáver: záver básne; bolo to v závere prázdninzakončenieskončenie: do skončenia svetasklonokzried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dníkoncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka káblaposledok: vydržať do posledkuostatok: prísť na ostatokexpr. chvost: chvost raduzastar. pokon (Jesenská)zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr)happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endomhovor. expr. amen: prísť na amen

    2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo


    koncový p. posledný 1


    posledný 1. ktorý je na konci v poradí (časovom al. miestnom), za ktorým už nič, nikto nenasleduje (op. prvý) • ostatný: dobehol posledný, ostatný; posledný, ostatný deň v rokukonečný: vystúpil na konečnej zastávke; posledné, konečné štádium (op. začiatočné) • záverečný (ktorý býva v závere, tvoriaci záver, koniec; op. prvý, úvodný): záverečné čísla programu, záverečná časť seriálufinálový (posledný a rozhodujúci): finálový zápasodb. finálny (týkajúci sa finále, poslednej časti, obyč. hudobnej skladby): finálny tón, akordkoncovýzastar. pokonný: posledný, pokonný súd

    2. jediný, ktorý zvýšil, zostal • ostatný: zbúrali aj poslednú, ostatnú pamiatku; bojoval do posledných, ostatných síljedinýjeden (posledný za istých okolností): zostala ti už len posledná, jediná, jedna možnosťzvyšujúcizostávajúci: predali aj posledný, zvyšujúci, zostávajúci kus

    3. ktorý sa vzťahuje na veľmi blízku minulosť, pochádzajúci z nej; ktorý bol naposledy aktuálny • ostatnýnedávny: v poslednom, ostatnom čase sa necítim dobre; posledné, ostatné, nedávne udalosti ho celkom zlomilinajnovší: šaty ušité podľa najnovšej módynajmódnejšínajmodernejší: posledný, najmódnejší, najmodernejší modelnajpopulárnejší: posledný, najpopulárnejší hit

    4. expr. spoločensky, sociálne a pod. najnižšie postavený (o človeku) • expr. ostatný: tvári sa ako posledný, ostatný chudák


    pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasákbača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava)zastar.: gondáškondaš (pastier svíň)


    skvapalniť urobiť kvapalným • kondenzovať: skvapalniť, kondenzovať plyn


    kondícia p. stav1 1


    stav1 1. súhrn vlastností charakteristických v istom čase pre niečo, pre niekoho • situácia: finančný stav, finančná situácia podnikuokolnostipomery (celkový stav): zlý stav, zlé pomery v spoločnosti; okolnosti mu nedovoľujú konať inakpostaveniepoloženierozpoloženie: ocitnúť sa v nevýhodnom postavení, položení; duševné rozpoloženiepozícia (stav so zreteľom na okolie): jeho pozícia v rodine nebola dobrákondíciahovor. forma (fyzický al. duševný stav): byť v dobrej kondícii; slabá forma futbalistu

    p. aj situácia 1

    2. p. povolanie 1 3. p. skupina 2


    kondolenčný p. sústrastný


    sústrastný ktorý vyjadruje, prejavuje sústrasť, súcit (obyč. pri úmrtí blízkych) • kondolenčný: poslať sústrastný, kondolenčný telegram; sústrastný, kondolenčný prejav

    p. aj súcitný


    kondolovať dať niekomu najavo spoluúčasť pri umretí blízkeho človeka • vysloviť sústrasťprejaviť sústrasť


    kondukt p. sprievod 1


    sprievod 1. usporiadaný zástup ľudí idúci s istým spoločným zámerom al. niekoho sprevádzajúci: májový sprievod, zaradiť sa do sprievodupochod: protestný pochodprocesia (slávnostný sprievod veriacich): procesia pútnikov, predspevovať na procesiizastar. kondukt: svadobný kondukt (Vajanský)

    2. osoba, osoby sprevádzajúce obyč. významnú osobnosť: prišiel riaditeľ so sprievodomsuita: čestná suitadružina: kniežacia družinahovor. garde (osoba sprevádzajúca dievča do spoločnosti): robiť niekomu garde


    konduktor p. sprievodca 1


    sprievodca 1. zamestnanec poverený kontrolou cestovných lístkov v dopravnom prostriedku: sprievodca v rýchlikuzastar.: konduktorsprievodník (Jégé)

    2. publikácia slúžiaca na informáciu a propagáciu: turistický sprievodcainformátor: informátor z výstavybedeker (knižný cestovný sprievodca)


    konduktorka p. sprievodkyňa 1


Pozri výraz KOŇ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV