Synonymá slova "kli" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 66 výsledkov (1 strana)

  • hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávaťhromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetkoexpr. hromovaťzastar. hriemať (Krčméry)expr.: brýzgaťharusiťharušiťcifrovaťhovor. expr.: šľakovaťbohovaťstobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiškliaťpreklínaťkniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľajeexpr. zastar. teremtetovať

    2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúvanapomínaťvyčítaťdohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli tichoprekárať: žena ho tresce a prekáraexpr.: krstiťmydliťkresaťharusiťharušiťzvŕtaťhovor. zastar. štrôfaťhrub.: kefovaťďobaťďubaťsubšt. pucovať • zried. hriakať

    3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sapreviňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatikeprestupovať: prestupuje predpisy, zákon


    kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová • kniž. zlorečiťpreklínaťnadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadávahrešiť (hrubo): hreší ako paholokhromžiťexpr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadkykniž. klnúťhovor. expr.: bohovaťstobohovaťšľakovaťexpr. zastar.: žúriť (J. Kráľ)teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebufraz. brať meno Božie nadarmo


    nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadkyexpr.: papuľovaťgrobianiťšprihaťšľakovaťbrýzgaťhromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosťhovor. šimfovať: šimfoval na vedúcuhovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskujepejor.: brechaťštekaťhavkať (na niekoho): brechali, štekali na sebaexpr. fákať (Vajanský)haniťhanobiťtupiťohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otcaexpr.: špiniťočierňovať: špinil celú rodinurúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu

    2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohanhromžiťhromovaťzlorečiť: stále len hromží, zlorečíkliaťpreklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočišhovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali


    kliať sa p. prisahať sa


    prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahaťzaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročíveriť sazaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobilbožiť sa: boží sa, že sa polepšídušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverízaklínať sakliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľubnár. hromiť sa (Kálal)expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)


    kliatba 1. želanie niečoho zlého • zlorečenie: chrliť kliatby, zlorečenia na niekohoexpr. zastar.: zloreč (Timrava)zlorečenstvo (Hviezdoslav)anatéma (cirkevná kliatba)

    2. p. nešťastie 2


    nešťastie 1. príhoda so zlým koncom • úderrana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úderhovor. dopustenie: zažil hotové dopusteniekniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenienehodahovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malértragédiakatastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédiapohroma: vojnová pohromadráma: prežiť drámu

    2. zlé položenie, zlý údel • trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápeníkliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatbazlé: žena zachráni muža od veľa zlého (Timrava)neúspechnezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkolhovor.: smolapech: má v živote smolu, pechexpr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagyhovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka (Rázus)


    kliaty p. prekliaty


    prekliaty expr. nad ktorým je vyslovená kliatba; negatívne hodnotený (obyč. v nadávkach) • kniž. zlorečenýpoet. kliaty: Buď prekliaty, zlorečený, kliaty!zatratenýzavrhnutý: prekliate, zatratené, zavrhnuté detiexpr.: naničhodnýčertovskýdiabolskýhromskýpotvorskýsprepadený: naničhodná, čertovská, hromská, potvorská robotaexpr. paskudný: paskuda paskudnáhovor. expr.: paromskýparomovský: parom(ov)ské peniazesubšt. sakramentský: sakramentský chlapíkniž. hovor. poondiatypoondený: Kedy sa skončí tá poondiata, poondená zima!hrub.: posranýposratýskurvený


    klíček zárodok novej rastliny, obyč. v semene, al. jeho prvý výhonok • klík: obilné klíčky; klíky na zemiakoch


    klíčiť tvoriť klíčky a obyč. vyrastať zo zeme; pren. vznikať • vzchádzaťvzchodiťhovor.: schádzaťschodiť: zrno už klíči, vzchádza, schodí; nádej v nás znova klíči, vzchádzakľuť sapučať: semeno sa už kľuje, pučívyháňaťvyrážať (púšťať výhonky): zemiaky na jar vyháňajúexpr. šibať: tráva už šibepren.: rodiť sanarastať: klíči, rodí sa, narastá v ňom nepokojnespis. rašiť


    pučať začínať rásť, predierať sa na povrch; púšťať výhonky, puky (o rastlinách) • klíčiť: semeno už pučí, klíčiexpr. šibať: pšenica začala šibať; chlapcovi už šibú fúzikypukaťpukať sa: pri rieke (sa) už pukali brezyvyrastaťrozvíjať sa: plod v tele už vyrastá, rozvíja sa, pučínár. duť (Kálal)nespis. rašiť


    rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastaťnarastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajúvyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíjasilnieťzosilnievaťzosilňovať samocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejúbujnieť (bujne rásť): burina bujniemohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutnelidužieťdužnieťtužieťpevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

    2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastaťvyspievaťzrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlokniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženudospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

    3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríbyhnaťklíčiťvyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetubujnieť (bujne rásť): kvetena bujnieexpr. šibať: zjari všade šibala trávaodb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreverodiť savyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

    4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestávzmáhať sarozmáhať sazveľaďovať samohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnievzrastaťrozrastať samnožiť sapribúdaťhromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

    5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sadvíhať sastúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnevzväčšovať sakniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšilizintenzívňovať sastupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

    6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sazlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematikeprehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbujekultivovať sazošľachťovať samenej vhodné zušľachťovať sazjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním


    klient p. zákazník


    zákazník kto kupuje tovar al. platí za služby: predavač zdvorilý k zákazníkomkupeckupujúci (kto niečo kupuje): hľadať kupca na dom; v obchode niet kupujúcichklient (kto používa služby niekoho): lekár má veľa klientovspotrebiteľkonzument (kto kupuje, spotrebúva tovar): vyhovieť požiadavkám spotrebiteľa, konzumentaodberateľ (kto niečo kupuje, odoberá): vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmipredplatiteľabonent (kto niečo objedná a vopred zaplatí): predplatiteľ, abonent časopisusubskribent (kto sa zaviazal odoberať knihy, platne a pod.): prihlásiť sa za subskribentasubšt. kunčaft: stratiť kunčaftov


    predierať sa ťažko, s námahou sa dostávať cez niečo tesné, cez prekážky • drať sa: predierať sa, drať sa pomedzi dav; slová sa predierajú, derú na jazykkliesniť si cestu: museli sme si kliesniť cestu mačetamiprenikať: už pol dňa prenikáme cez hustý pralespretláčať sapretískať saprepchávať sa (úzkym priestorom): pretláčať sa, predierať sa cez dieru v plote; prepchávať sa oblôčikomexpr.: prepletať sapreplietať sa: prepl(i)etať sa pomedzi konáre, úzkou cestičkou


    eunuch vykastrovaný muž • kastrátexpr.: klieštenecvyklieštenecvymiškovanec


    klieštenec p. eunuch


    kastrovať zbavovať samčích pohlavných žliaz (obyč. zvieratá): kastrovať býkamiškovaťzried. klieštiť (domáce zvieratá) • škopiť (barana) • kapúnovať (kohúta) • veter. al. lek. sterilizovať (umelo vyvolávať neplodnosť; pri obidvoch pohlaviach)


    klieštiť p. kastrovať


    klietka mrežami ohradený priestor na chov vtákov al. zveri: drôtená klietkavoliéra (veľká klietka na chov vtákov): voliéry v zoologickej záhrade


    klík p. klíček


    klíma 1. p. podnebie 1 2. p. prostredie 1


    podnebie 1. priemerný stav poveternostných pomerov v istej oblasti • klíma: vysokohorské podnebie, vysokohorská klímazastaráv. povetrie: lekár mu odporúčal zmenu povetria

    2. klenutá priehradka medzi ústnou a nosovou dutinou • anat. palátumzried. nebce: jazyk sa mu prilepil na podnebie, nebce

    3. p. baldachýn


    prostredie 1. súhrn podmienok, v ktorých niečo existuje, v ktorých sa niečo koná • klíma: harmonické rodinné prostredie, harmonická rodinná klímaovzdušie: kamarátske ovzdušiepomery: politické pomeryokolnosti (jav, ktorý podmieňuje, ovplyvňuje iný jav): na to nie sú priaznivé okolnostisituácia (súhrn okolností): v tejto situácii sa nedá pracovaťatmosféra (stav istého prostredia): slávnostná atmosférapôda: stretnúť sa na domácej pôde, pripraviť pôdu na rokovanieokolie: vplývať na svoje okoliekniž. milieu [vysl. -ljo˝]: kultúrne milieuzried. okružie (Rázus)odb. médium: kvapalné médium

    2. p. okolie 1


    klimaktérium p. prechod


    prechod obdobie zániku činnosti vaječníkov a menštruácie u žien • klimaktérium


    klimatický vzťahujúci sa na klímu, podnebie • podnebný: vhodné klimatické, podnebné podmienky


    klinček ozdobný voňavý kvet • klinec: venovať niekomu kyticu klinčekov, klincovnár. hrebíčeksubšt. karafiát


    klincovky p. tretry


    tretry špeciálne športové topánky s klincami na podošvách • klincovky


    klinec 1. tenký, špicatý a obyč. kovový predmet s hlavičkou na pribíjanie niečoho: zatĺkať klinec do stenynár.: šprnágeľšprnál (veľký klinec)

    2. p. klinček


    cing napodobňuje (vyšší) zvuk vznikajúci pri náraze kovových al. sklených predmetov; naznačuje náraz kovových al. sklených predmetov • cinkcincín: cing, cink, cin, ozval sa zvonček pri dveráchcilingcing-cilingcililingcingi-lingicingi-ling: ciling, cingi-lingi, zazvonila malým zvončekom v rukekling: kling, ozvalo sa pri každom údere po koľajničkebrnkbrink: brink, zazvonil malý kamienok o obločnú tabuľuštrng: po prípitku štrng pohárom o pohárcengcvengcvrnk (napodobňuje hlbší zvuk): ceng, cveng, cvrnk, ozvalo sa z automatu, keď vhodil mincucing-cingcin-cincin-cín (napodobňuje opakovaný zvuk): cing-cing, cin-cín, netrpezlivo vyzváňal zvonček


    kling p. cing


    cengať vydávať jasný, zvonivý zvuk pri náraze kovových al. sklených predmetov; spôsobovať takýto zvuk • cengotaťcinkaťcinkotaťcingotaťcingať: zvonce, spiežovce cengajú, cengocú; cengať, cinkať, cinkotať zvončekom na bicykliexpr.: cilingaťzvonkať (jemne cengať): ovce cilingajú zvončekmi; hrkálky zvonkajúklingaťklinkať: zvonec v diaľke klingácvendžaťštrngaťštrngotať: kosa cvendží, ostrohy cvendžia, štrngajú; cvendžať, štrngať príboromzvoniťvyzváňať (najmä o zvončeku al. zvonci ako súčasti niečoho): telefón dlho zvonil, vyzváňal, cengal; zvonili sme, cengali, vyzváňali, ale nikto neotváralznieť: zvonček neprestával znieť

    p. aj štrngať


    klingať p. cengať


    zvoniť 1. vydávať jasný zvuk ako pri náraze kovu o kov (o zvone, zvonci, zvončeku); spôsobovať takýto zvuk: zvony zvonia na poludnievyzváňať (dlho a slávnostne al. nástojčivo): vyzváňať na všetkých zvonoch; vyzváňajú na poplachkniž. hlaholiť (príjemne, lahodne): zvon hlaholízozváňať (zvonením zvolávať do kostola): ponáhľaj sa, už zozváňajúnár. zazváňať (Kalinčiak)nár. prezváňať (Dobšinský)zried. rozzváňaťcengať (o zvončeku): telefón zvoní, cengá; na dverách cengá zvončekvycengávaťvycengúvať (dlho, ustavične) • expr.: klingaťklinkať: spiežovce klingajú, klinkajú; umieráčik smutne klingáexpr. zvonkať: ovce po ceste zvonkali

    2. vydávať jasný, zvonivý zvuk (o kovovom al. sklenom predmete) • cengaťcvendžaťcvengať: poháre pri zdravkaní zvonili, cengalicinkaťcingaťcilingať (veľmi jasno): peniaze cinkajú, cilingajúštrngaťštrngotať: taniere pri ukladaní štrng(ot)ali; podkovičky na ceste jasne zvonia, štrngajú, štrngocúexpr. zvonkať: zvonkanie hrkálok

    3. p. zvučať


    zvonivý ktorý svojím jasným tónom pripomína zvuk zvončeka • cengavýcengotavý: ozýval sa zvonivý, cengavý, cengotavý zvuk pohárovzunivýzvučnýjasný: zvonivý, zunivý dievčenský hlások; zvučný, jasný hlasklingavýklinkavý: klingavé spiežovcecinkavýcilingavý: ukladal cinkavé peniazeštrngavýštrngotavý: štrngotavé podkovičkystriebornýstriebristý (zvukom pripomínajúci striebro): strieborný smiechpoet.: striebrozvučnýstriebrozvukýkniž. hlaholivý: hlaholivá pieseňzried.: cvendžavýcvendživýcvengavýnár. cingavý: cvendžavé, cingavé dukátykniž. zvonnýzried. zvonovitý (Hurban)


    klingavý, klinkavý p. zvonivý


    klinický p. nemocničný


    nemocničný ktorý patrí k nemocnici, ktorý sa nachádza al. uskutočňuje v nemocnici: nemocničná izbaústavný (ktorý je, uskutočňuje sa v zdravotnom ústave): nemocničné, ústavné zariadenie; nemocničná, ústavná liečbaklinický (súvisiaci s klinikou): klinické vyšetreniezastar. špitálsky


    klinika p. nemocnica


    nemocnica ústav na dlhodobé liečenie chorých • hovor. špitál: zaviezť chorého do nemocnice, do špitálalazaret (poľná vojenská nemocnica) • klinika (nemocnica pri lekárskej fakulte): interná klinika


    klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dnoexpr.: kvackaťkväckaťkvickaťkľuckaťklonkaťklinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolupoet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisáopadaťopadávať (o hladine) • zvažovať saexpr. rútiť sa (prudko padať) • mať spádspadaťspadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k cestenížiť saskláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke

    2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú saubúdať: zo slávy mu ubúda


    klinkať 1. p. cengať 2. p. klesať 1


    klip-klop p. klop


    klop napodobňuje tupý zvuk vznikajúci pri náraze tvrdých predmetov, pri klopaní; naznačuje klopanie • klapklep: klop, klop, klap, klap, podkovičky klopali o dlážku; klep, klep, udieral kladivom po doskeťuk (napodobňuje al. naznačuje jemné klopanie): ťuk, ťuk, zaklopal na oblôčikcvak (napodobňuje al. naznačuje klopanie kovových predmetov, zubov a pod.): cvak, zámka zapadlaklap-klapklep-klepklop-klopklip-klop (napodobňuje al. naznačuje opakované klopanie)


    blikať prerušovane a obyč. slabo svietiť • blinkaťblikotaťblinkotať: semafor bliká, blinká; v oblokoch blikoce, blinkoce svetlo televíznych obrazoviekpoblikávať (blikať s väčšími prestávkami) • mihať samihotať samrihať sa: v diaľke sa mihá, mihoce slabé svetlokmitať (sa): na stene kmitá malá olejová lampažmurkaťpožmurkávaťpožmurkovaťpožmurovaťklipkaťpoklipkávať: hviezdy na oblohe žmurkajú, klipkajúchvieť sazried. mrkať: v kúte sa chveje slabý plamienok sviečkyposkakovať (o svetle, plamienku) • expr.: sliepňaťškamraťškamriť (slabo horieť, slabo svietiť; o svetelných zdrojoch): sviečka, žiarovka sliepňa, škamrenár. lipkať (Kálal)tlieť (slabo, bez plameňa horieť): uhlie, drevo tlie

    p. aj trblietať sa


    klipkať p. žmurkať 1


    žmurkať 1. zatvárať a opäť rýchlo otvárať oči, pohybovať mihalnicami, viečkami (mimovoľne al. s cieľom dávať isté znamenie) • mrkať: od nervozity žmurká, mrká; žmurkať, mrkať na dievčamihať (očami, viečkami) • klipkať (mimovoľne zatvárať oči, obyč. od ospanlivosti, únavy): sedí pri knihe a klipkáexpr. lupkať: lupká očami po dievčatáchexpr. žmurkotať: žmurkotal od dojatianár.: mruškaťmružkať (F. Hečko)nár.: mrihaťmrižkať: podchvíľou mrižká očamipožmurkávaťpožmurkovaťpomrkávaťpoklipkávať (opakovane, s väčšími prestávkami): požmurkáva, pomrkáva na mňa, aby som súhlasil; poklipkáva nad robotou

    p. aj bľuskať

    2. p. blikať, svietiť 1


    blikavý ktorý svieti, horí prerušovane al. slabo • blikotavý: blikavý, blikotavý majákmihotavýkmitavý (svietiaci v rýchlych, prerušovaných intervaloch): mihotavé, kmitavé svetlo hviezdsliepňavýexpr.: žmurkavýklipkavý (slabo blikavý): sliepňavé, žmurkavé, klipkavé svetlo lampyexpr. škamravý: škamravá žiarovkazried.: blinkotavýblinkavý


    klipkavý p. blikavý


    náušnica ozdoba, ktorá sa pripevňuje na ušný lalôčik: briliantové náušnicezastar. al. nár. záušnica: dlhé záušnice zo striebraklipsaklipsňa (stláčacia náušnica) • hovor. zastar. oringľa


    spona 1. predmet, ktorým sa niečo spína • spinka: ozdobná spona, spinka do vlasov, modlitebné knižky s pozlátenými spinkamisponkasvorka: spojiť spisy sponkami, spinkami, svorkamipracka (často aj ako ozdoba): hnedé poltopánky s lesklou prackouspínadlo: spínadlá na spisyzapínadlo (predmet na zapínanie častí oblečenia) • brošňa (ozdobná spona) • klipsaklipsňa (stláčacia sponka, často aj ako ozdoba) • krajč. zápinka (dielik na zapínanie) • zastar. zápona (Sládkovič)

    2. gram. neplnovýznamové sloveso • gram. kopula


    klipsa, klipsňa p. náušnica, spona 1


    klišéovitý p. ošúchaný 2


    ošúchaný 1. používaním (obyč. častým šúchaním) na povrchu poškodený • obšúchanývyšúchaný: ošúchaná, obšúchaná omietkaobdranýobdratýodranýodratý: o(b)draný, o(b)dratý golier na košelizodranýzodratý (veľmi poškodený, obyč. šúchaním): zodraný, zodratý koberecošarpaný: ošarpané stenyobnosenýošumelýošumený (obyč. o šatách): obnosené sako; ošumelý klobúkopotrebovanýzničený (používaním poškodený): ošúchané, opotrebované topánky; opotrebovaný, zničený poťahchatrnývetchý (poškodený na rozpadnutie): ošúchané, chatrné, vetché nohavicestarý (op. nový)

    2. ktorý častým opakovaním zovšednel • zunovanývšednýbanálny: ošúchaný, všedný príbeh; ošúchané, zunované, banálne frázyklišéovitý (o stále sa opakujúcich výrokoch, textoch): klišéovité výrazykniž. zvetranýexpr. otrepaný: zvetraný, otrepaný vtiphovor. obkukaný (obyč. o šatách): ošúchaný, obkukaný strih šiatomrzenýobohratýobohraný: obohratá pieseň


    prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

    2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

    p. aj akademický 2

    3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


    dráždec anat. časť vonkajších ženských pohlavných orgánov • anat. klitoris


Pozri výraz KLI v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV