Synonymá slova "klepot" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 7 výsledkov (1 strana)

  • hrkot vydávanie krátkych tupých zvukov pri náraze: hrkot kolies na dlažbeštrkotdrkot: štrkot, drkot zubovpoet.: hrkštrk (Hviezdoslav)klepotklopot: klepot, klopot motora, zubovštrngotcvakot (ostrejšie zvuky): štrngot pohárov, cvakot nožničiekšramot (slabšie zvuky): zobudil sa na šramotbuchothrmot (intenzívnejšie zvuky): dvere sa otvorili s buchotom; hrmot strojov


    klepot p. hrkot


    drkotať 1. vydávať al. spôsobovať krátke tupé zvuky • hrkotaťhrkať: voz cestou drkoce, hrkoce, hrkáexpr.: drgľovaťdrgotaťdrgoliťhrgľovaťhrkľovať: drgľoval, drgotal zubami; hrgľovať zväzkom kľúčovštrkaťštrkotaťštrngaťcvakaťcvakotaťšťukať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrkať reťazami; cvakať, šťukať zámkouklepotaťklopotať (o pravidelnom zvuku): voz na dlažbe klopotalhrmotaťhrmotiťbuchotaťlomoziť (o intenzívnom zvuku): práčka hrmoce, lomozí

    2. p. rapotať 1


    hrkotať 1. pri náraze spôsobovať al. vydávať krátky tupý a obyč. pravidelne opakovaný zvuk • drkotaťhrkaťexpr.: hrkľovaťhrgľovaťdrgľovať: voz pri ceste hrkoce, drkoce, hrkáhrčať (o stroji, motore) • klepotaťklopotať: zuby mu klepocú; voz klepoce, klopoceštrkaťštrkotaťštrngaťcvakaťcvakotať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrká, štrngá reťazami; cvaká, cvakoce zubamišramotaťšramotiťexpr.: harašiťharasiť (pri vydávaní slabšieho zvuku): šramotil, harašil kľúčombuchotaťhrmotať (intenzívnejšie): niečo vedľa buchoce, hrmoce

    2. p. tiecť 1


    klepať 1. vydávať al. spôsobovať tupé zvuky (plynule v krátkych intervaloch) pri udieraní, narážaní a pod. • klopať: ďateľ klepe, klope zobákom; podpätky klepú, klopúklepotaťklapotaťklopotať: mlyn klepoce, klapoce; srdce klopoceexpr.: klepkaťklopkaťťukaťklekotať (jemne, mierne): klepká, klopká, ťuká na oblokcvakaťcvakotaťdrkotať (o zuboch): zuby mu cvakali, drkotali

    2. mierne udierať (obyč. prstami) • klopať: klepať, klopať na dvereexpr.: klepkaťklopkaťťukať: klepká na oblokpoklepávaťpoklopávaťexpr.: poklepkávaťpoklopkávaťpoťukávať (prerušovane, opakovane jemne klopať)

    3. miernym udieraním niečo robiť • vyklepávať: klepe, vyklepáva na stroji; klepať, vyklepávať plech, kosuexpr.: klepkaťklopkaťvyťukávať


    klepotať p. klepať 1


    rapkať 1. vydávať tupý a prerušovaný rapkavý, hrkotavý zvuk • rapotaťexpr. rapčať: rapkáč rapká; stroje rapocú; guľomet rapčíhrkaťhrčaťhrkotaťdrkotaťklepotaťklopotať: voz hrkoce na dlažbeexpr.: rachotaťrachotiť (vydávať silný, hrmivý zvuk): vlak rachoce, rachotí

    2. p. hovoriť 1, rapotať 1


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV