Synonymá slova "kl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 472 výsledkov (4 strán)

  • artista cirkusový al. varietný umelec: televízne vystúpenie artistovžonglér (artista, ktorý žongluje): varietný žonglérekvilibrista (artista ovládajúci ekvilibristiku) • klaun (artista predvádzajúci komické číslo, obyč. v cirkuse): klaun rozosmial divákovvoltižér (artista, ktorý robí akrobatické cviky na neosedlanom koni) • akrobat: akrobat na hrazdecirkusant (cirkusový artista) • povrazolezec (artista cvičiaci na povrazoch natiahnutých nad zemou) • hovor. cirkusákzastar. komediant (kočujúci artista): do dediny prišli komedianti


    balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudízavádzaťmiasťmámiť: vedome zavádzajú, mätú mládežkraj. galamutiť (Jégé)ohlupovať: frázy na ohlupovanie másklamaťfraz. vodiť za noshovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za noshovor. expr. valiťblázniťšialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčencemystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovaniedemagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutiliexpr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!


    behom 1. (o človeku) rýchlo sa pohybujúc na nohách, v behu, bežiac • hovor.: bežiačkybežky: behom, bežiačky zahol do vedľajšej ulice; bežky sa pustili hore dedinouexpr. bežkom: behom, bežkom vošiel do triedyklusompoklusom (miernym behom): klusom, poklusom sa dostali až na samý vrcholcvalomhovor. trapomexpr. galopom (zrýchleným behom): cvalom, trapom, galopom zmizli v dave

    2. p. rýchlo, narýchlo, letmo 1 3. p. správ. cez 5, za 1


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať saruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť satĺcť saotĺkať saexpr.: sekať sahlušiť saklbčiť sachlpčiť saprať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

    2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

    3. p. bojovať 1, 2


    blahodarný majúci pozitívny účinok; prinášajúci blaho, dobro, úžitok a pod. • priaznivý: blahodarný, priaznivý vplyv pohybu na zdravie človekakladnýpozitívnydobrý: kladný, pozitívny, dobrý účinok liekuexpr. požehnaný: požehnaný dážďužitočnýosožný: pobyt v horách bol pre deti užitočný, osožnýzastar.: blahodejnýdobrodejnýblahonosnýblahočinnýpoet. zastar. blahodajnýkniž. zastar. blahodatný


    blikať prerušovane a obyč. slabo svietiť • blinkaťblikotaťblinkotať: semafor bliká, blinká; v oblokoch blikoce, blinkoce svetlo televíznych obrazoviekpoblikávať (blikať s väčšími prestávkami) • mihať samihotať samrihať sa: v diaľke sa mihá, mihoce slabé svetlokmitať (sa): na stene kmitá malá olejová lampažmurkaťpožmurkávaťpožmurkovaťpožmurovaťklipkaťpoklipkávať: hviezdy na oblohe žmurkajú, klipkajúchvieť sazried. mrkať: v kúte sa chveje slabý plamienok sviečkyposkakovať (o svetle, plamienku) • expr.: sliepňaťškamraťškamriť (slabo horieť, slabo svietiť; o svetelných zdrojoch): sviečka, žiarovka sliepňa, škamrenár. lipkať (Kálal)tlieť (slabo, bez plameňa horieť): uhlie, drevo tlie

    p. aj trblietať sa


    blikavý ktorý svieti, horí prerušovane al. slabo • blikotavý: blikavý, blikotavý majákmihotavýkmitavý (svietiaci v rýchlych, prerušovaných intervaloch): mihotavé, kmitavé svetlo hviezdsliepňavýexpr.: žmurkavýklipkavý (slabo blikavý): sliepňavé, žmurkavé, klipkavé svetlo lampyexpr. škamravý: škamravá žiarovkazried.: blinkotavýblinkavý


    bodať 1. zasahovať končitým, ostrým predmetom • pichať: bodať, pichať koňa ostrohouklať (rohmi) • kraj. bádať (Kukučín): báda ho do bokaštuchať: štuchať, pichať palicou do pahrebyštípať (o hmyze): včely, osy štípu, bodajúhovor. zastar. stôsať (Dobšinský): stôsať zviera do bokanár. zabádať: zabádať pysk do zeme (Kukučín)

    2. spôsobovať ostrú, bodavú bolesť • pichať: ostré svetlo bodá, pichá do očíklať: neos. kole ho v boku

    3. p. podpichávať


    brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť saobraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermiobhajovať sa: obhajovať sa pred súdomchrániť savystríhať savyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákazevzpierať saodporovaťklásť odporvzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presilezdráhať sazried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akciioponovaťprotirečiťprotestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu


    cengať vydávať jasný, zvonivý zvuk pri náraze kovových al. sklených predmetov; spôsobovať takýto zvuk • cengotaťcinkaťcinkotaťcingotaťcingať: zvonce, spiežovce cengajú, cengocú; cengať, cinkať, cinkotať zvončekom na bicykliexpr.: cilingaťzvonkať (jemne cengať): ovce cilingajú zvončekmi; hrkálky zvonkajúklingaťklinkať: zvonec v diaľke klingácvendžaťštrngaťštrngotať: kosa cvendží, ostrohy cvendžia, štrngajú; cvendžať, štrngať príboromzvoniťvyzváňať (najmä o zvončeku al. zvonci ako súčasti niečoho): telefón dlho zvonil, vyzváňal, cengal; zvonili sme, cengali, vyzváňali, ale nikto neotváralznieť: zvonček neprestával znieť

    p. aj štrngať


    cing napodobňuje (vyšší) zvuk vznikajúci pri náraze kovových al. sklených predmetov; naznačuje náraz kovových al. sklených predmetov • cinkcincín: cing, cink, cin, ozval sa zvonček pri dveráchcilingcing-cilingcililingcingi-lingicingi-ling: ciling, cingi-lingi, zazvonila malým zvončekom v rukekling: kling, ozvalo sa pri každom údere po koľajničkebrnkbrink: brink, zazvonil malý kamienok o obločnú tabuľuštrng: po prípitku štrng pohárom o pohárcengcvengcvrnk (napodobňuje hlbší zvuk): ceng, cveng, cvrnk, ozvalo sa z automatu, keď vhodil mincucing-cingcin-cincin-cín (napodobňuje opakovaný zvuk): cing-cing, cin-cín, netrpezlivo vyzváňal zvonček


    cirkevný týkajúci sa cirkvi; cirkvou ustanovený, uznaný, v cirkvi platný • náboženský: cirkevný, náboženský obrad (op. svetský); cirkevný, náboženský rozkolklerikálny (súvisiaci s klérom): klerikálne kruhy, záujmykánonický: kánonické právo, kánonické knihychrámový: chrámová hudba

    p. aj náboženský


    cválať bežať dlhými skokmi (o koňovi, o jazdcovi na koni) • zastaráv. galopovaťhovor. expr. trapovať: kone cválajú, galopujú, trapujúklusaťpoklusávať (miernym tempom): jazdec už necvála, pokojne klusá domovnár. expr. siažiť: siaži dlhými skokmi

    p. aj bežať


    cvalom zrýchlene sa pohybujúc na nohách (o behu zvierat, najmä koní) • galopomexpr. výcvalom: cvalom, galopom prešli celú lúkuklusomhovor. trapom (miernym cvalom): klusom, trapom prišiel k druhej prekážkehovor.: sepkavosepkom (Kukučín, Rázusová-Martáková)kniž. tryskom (zrýchleným cvalom): kone sa tryskom dostali do cieľa

    p. aj behom 1


    čembalo strunový brnkací hudobný nástroj s klaviatúrou • klavičembalo


    čnieť prevyšovať svojou výškou okolie • vyčnievaťtýčiť sa: komín čnie, vyčnieva nad strechamitrčať (osamelo): na zhorenisku trčia už len stenyprečnievať (siahať z plochy von): kôl prečnieva z ohradydvíhať savypínať sapnieť sapnúť savýšiť savŕšiť sakniž. vežiť sa (o niečom mohutnom, nápadnom): v diaľke sa dvíhajú, vypínajú vrchy; hrdo sa tu výši, veží zámokdominovať (pôsobiť ako markantný znak): nad mestom dominuje hradkniž.: strmieť (sa)strmiť sa (byť vysoko na strmom mieste): hrad sa strmí na skaleklenúť sa (byť položený vysoko oblúkovitým spôsobom): nad riekou sa klenul, čnel nový mosthovor. expr. tróniť


    čupieť 1. byť v nízkej polohe so skrčenými nohami • kvočať: dieťa ustráchane čupí, kvočí v kúteexpr.: čupiť sačupkať sikľučaťkvačaťdrepieť: dieťa sa čupí, čupká si v tráve; kľučiac zbiera omrvinkybyť učupený (často pren.): domčeky sú učupené, čupia sa v zelenichúliť saprikŕčať saexpr. krepiť sazried. ukŕčať sa

    2. expr. byť stále na jednom mieste • kvočaťtrčaťdrepieťdučaťsedieť: stále iba doma čupí, kvočí, trčí


    čupnúť si zaujať postoj so skrčenými nohami • kvoknúť sikľuknúť sidrepnúť sipodrepnúť (si)nár. kvaknúť si: deti si čupli, kvokli, kľukli k ohnisku; Čupni si, drepni si ku mne!


    dariť sa 1. úspešne al. bez problémov sa vyvíjať • mať úspechbyť úspešný: práca sa mu darí, neos. darí sa mu v práci; má úspech, je úspešný v podnikanínapredovaťrobiť pokroky (kvalitatívne sa rozvíjať): napreduje, robí pokroky v učenírozvíjať savzmáhať sa: zahraničný obchod sa rozvíja, vzmáhaísťfungovaťhovor. klapať: nemčina mu ide; v podniku všetko funguje, klapeprosperovaťprospievať (obyč. hospodársky): firma prosperuje, prospieva už rokyrozkvitaťprekvitaťkvitnúť (výrazne sa dariť v nejakej oblasti): kultúra tu kvitne, prekvitá

    2. p. vodiť sa 1


    ďobať 1. udierať zobákom • ďubať: ďateľ ďobe, ďube do stromuzobaťkľuvaťkľuť: kvočka ho zobala do nohy; húsky kľuvajú, kľujú do ohradyexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (jemne ďobať)

    2. expr. udierať nejakým ostrým predmetom • pichaťbodať: ďobať, pichať paličkou do zemeexpr.: ďubaťďugaťexpr. zried. ťupať: ďubal sa do čela; Neďugaj, neťupaj ma lakťom!strkaťexpr. štuchať: strkal, štuchal doňho palicouexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (slabo udierať): nesmelo ma ďubkala po pleci


    dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

    2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

    3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

    4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

    5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


    dodatok niečo dodatočne pripojené, pridané • doplnokdôdavok: dodatok k zápisnici, doplnok k smernicidoložka (dopĺňajúci doklad): overovacia doložkaklauzula: klauzula k zmluveprípisok (písomný dodatok k textu) • príloha (tlačovina pripojená ako dodatok): beletristická príloha časopisupostskriptum (dodatok pripojený v liste) • dôvetok (dodatočná poznámka) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniuepilóg: epilóg k básnickej zbierkedospev (záver básnického diela) • prídavok (čo sa pridáva): mydlo s prídavkom glycerínuprísada (látka, ktorá sa do niečoho pridáva): penivá prísada do kúpeľaingredienciakniž. apendixexpr.: prívesokprílepok: garáž je tam ako prílepok


    dokonalý 1. ktorý je bez chýb, nedostatkov; svedčiaci o dokonalosti (op. nedokonalý) • bezchybnýperfektný: dokonalý, bezchybný produkt; dokonalá, bezchybná, perfektná anglická výslovnosťdôkladný (op. povrchný): dôkladná práca, dôkladná kontrolavzornýukážkovývýstavný (ktorý dokonalosťou slúži ako vzor): vzorný, ukážkový poriadok; výstavný exemplárdobrýideálny (aký má byť, aký je ideálom): dobré, ideálne manželstvovynikajúciznamenitýmajstrovský (hodný majstra) • virtuózny: vynikajúce, znamenité ovládanie nástroja; majstrovské, virtuózne herectvobravúrnybrilantný: bravúrna, brilantná interpretácia, analýzaprvotriednysuverénny: prvotriedny, suverénny odborníkpravýnaozajstnýskutočný (aký naozaj má byť): pravý, naozajstný, skutočný džentlmenhovor.: celýhotový (ktorý už dosiahol náležité vlastnosti): z chlapca je už celý, hotový mužušľachtilý (esteticky dokonalý): ušľachtilé tvaryexpr. stopercentnýsubšt. bezvadný • slang. klasa

    2. p. absolútny, úplný 2


    dráždec anat. časť vonkajších ženských pohlavných orgánov • anat. klitoris


    drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať • expr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiťchlopotiť saklopotiťklopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrkuexpr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať saplahočiť sarobotiťnádenníčiťexpr. al. hist. robotovaťhovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri strojihovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za trochexpr.: katovať sastrháňať saexpr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v banisubšt. makať

    2. p. šúchať sa 3. p. učiť sa 1


    drkotať 1. vydávať al. spôsobovať krátke tupé zvuky • hrkotaťhrkať: voz cestou drkoce, hrkoce, hrkáexpr.: drgľovaťdrgotaťdrgoliťhrgľovaťhrkľovať: drgľoval, drgotal zubami; hrgľovať zväzkom kľúčovštrkaťštrkotaťštrngaťcvakaťcvakotaťšťukať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrkať reťazami; cvakať, šťukať zámkouklepotaťklopotať (o pravidelnom zvuku): voz na dlažbe klopotalhrmotaťhrmotiťbuchotaťlomoziť (o intenzívnom zvuku): práčka hrmoce, lomozí

    2. p. rapotať 1


    eunuch vykastrovaný muž • kastrátexpr.: klieštenecvyklieštenecvymiškovanec


    faloš predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu • falošnosťpretvárkapokrytectvoneúprimnosť: spoločenská faloš, byť plný falošnosti, neúprimnostiobojakosť: obojakosť politikovklamľstivosťzákernosťúskočnosťúlisnosť (vlastnosť toho, kto spôsobuje nečakané zlo) • pejor. farizejstvopren. expr. divadlo: jej milé oči sú iba divadlo


    falošný 1. ktorý sa pretvaruje, ktorý nezmýšľa ani nekoná úprimne (o človeku); svedčiaci o takýchto vlastnostiach (op. úprimný) • neúprimnýpokrytecký: báť sa falošných, neúprimných, pokryteckých ľudí; falošná, neúprimná, pokrytecká žičlivosťdvojakýdvojtvárnykniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovská tvárexpr. obojakýpren. pejor.: obojživelnýobojživelnícky: obojaký, obojživelný, obojživelnícky človekjudášsky: judášsky bozkpejor. farizejský: farizejská láskaúskočnýľstivýprešibanýexpr. prefíkaný (používajúci úskoky, lesť, faloš, vypočítavosť): vidno jej v očiach úskočnú, ľstivú, prešibanú, prefíkanú povahupren. expr. cigánsky (o falošných očiach) • expr.: potmehúdskyzastar. potmehúdly: potmehúdsky úsmevnepravýpejor. takzvaný: nepraví, takzvaní priateliaúlisný (vtieravo milý a pritom neúprimný) • pejor. potuteľný: úlisný úsmev

    p. aj neverný

    2. dopúšťajúci sa podvodu, založený na podvode, nepravde, klame (op. pravdivý) • podvodnýklamný: falošný, podvodný posol; podvodné, klamné údaje, faktypodvodníckyklamlivýpren. expr. cigánsky: naletieť na podvodnícke, klamlivé, cigánske sľubynepravý (op. pravý) • fingovaný: nepravý prorok, fingovaná adresakniž. lživý: lživá demokraciapejor. takzvaný: takzvaná slobodakrivýnepravdivýkrivoprísažný (týkajúci sa obyč. právnych, súdnych záležitostí): krivá prísaha, nepravdivé obvinenie, krivoprísažné svedectvofalšovanýsfalšovaný (získaný falšovaním): falšované peniaze, sfalšovaný podpis

    3. vyvolávajúci zdanie pravosti (op. pravý) • nepravý: falošné, nepravé vrecko; falošné, nepravé zlatoslepý (bez pravého určenia): slepý náboj, slepá chodbaumelý: umelé zuby, mihalnicekašírovaný (zhotovený ako napodobenina obyč. z papiera): kašírované rekvizitypren. zastar. talmový

    4. p. chybný 2, nesprávny


    fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode • byť v poriadkuísť: televízor funguje, idebežať (najmä o strojoch): motor dobre bežíhovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklapeslúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži

    2. byť vo funkcii • figurovaťpredstavovaťmať platnosťplatiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúcehoreprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik


    gombík 1. okrúhly predmet slúžiaci na zapínanie • gombička: sklený, ozdobný gombík, sklená, ozdobná gombička; prišiť gombík, gombičku

    2. súčasť mechanizmu ovládaná stláčaním • tlačidlo: stisnúť gombík, tlačidloklapka: telefónna klapka


    hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základnýfundamentálnyrozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvokpodstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázkaprvoradý (op. druhoradý) • prvýprimárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcianajdôležitejšínajvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienkakniž. eminentný: eminentný záujemústrednýcentrálnytitulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románuzastar.: sídelnýstoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhukľúčovýnosnýoporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné bodykniž. kardinálnyzastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problémgenerálnynajvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miestavedúcihegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna silakorunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok

    2. p. predný 1


    hodnotiaci ktorý hodnotí, posudzuje schopnosti, spôsobilosť a pod. • kvalifikačný: hodnotiaca, kvalifikačná komisiaklasifikačnýznámkovací (založený na známkovom hodnotení): klasifikačná, známkovacia škálaatestačný


    hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovaťzhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhukvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľaoceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkonmerať: svoj úspech meria vynaloženou námahouvážiťzvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovohovor. šacovaťodhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazubilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky prácekritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodáreniaklasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotkubodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacichpozerať (sa)hľadieťdívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec?zastar. taxovať


    hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávaťhromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetkoexpr. hromovaťzastar. hriemať (Krčméry)expr.: brýzgaťharusiťharušiťcifrovaťhovor. expr.: šľakovaťbohovaťstobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiškliaťpreklínaťkniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľajeexpr. zastar. teremtetovať

    2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúvanapomínaťvyčítaťdohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli tichoprekárať: žena ho tresce a prekáraexpr.: krstiťmydliťkresaťharusiťharušiťzvŕtaťhovor. zastar. štrôfaťhrub.: kefovaťďobaťďubaťsubšt. pucovať • zried. hriakať

    3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sapreviňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatikeprestupovať: prestupuje predpisy, zákon


    hrkot vydávanie krátkych tupých zvukov pri náraze: hrkot kolies na dlažbeštrkotdrkot: štrkot, drkot zubovpoet.: hrkštrk (Hviezdoslav)klepotklopot: klepot, klopot motora, zubovštrngotcvakot (ostrejšie zvuky): štrngot pohárov, cvakot nožničiekšramot (slabšie zvuky): zobudil sa na šramotbuchothrmot (intenzívnejšie zvuky): dvere sa otvorili s buchotom; hrmot strojov


    hrkotať 1. pri náraze spôsobovať al. vydávať krátky tupý a obyč. pravidelne opakovaný zvuk • drkotaťhrkaťexpr.: hrkľovaťhrgľovaťdrgľovať: voz pri ceste hrkoce, drkoce, hrkáhrčať (o stroji, motore) • klepotaťklopotať: zuby mu klepocú; voz klepoce, klopoceštrkaťštrkotaťštrngaťcvakaťcvakotať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrká, štrngá reťazami; cvaká, cvakoce zubamišramotaťšramotiťexpr.: harašiťharasiť (pri vydávaní slabšieho zvuku): šramotil, harašil kľúčombuchotaťhrmotať (intenzívnejšie): niečo vedľa buchoce, hrmoce

    2. p. tiecť 1


    hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látkamasívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dveretučnýhovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, rukyexpr.: hrubánskyhrubiznýhrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

    2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný mužsurovýbezohľadnýhovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsobybezcitnýnešetrnýnevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovníkneslušnýnetaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkamineuhladenýexpr.: neokresanýneotesanýneokrôchanýpejor. mameluckýpren. pejor.: paholskýkočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanienekultivovanýprimitívnybarbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnskysubšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slovávulgárnyordinárnyhovor. škaredýexpr.: šmykľavýklzkýhovor. expr.: šťavnatýmastnýpren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipybezočivý: bezočivá lož

    3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý


    húkačka hovor. zariadenie na vydávanie výstražného signálu zvukom • siréna (signalizačné zariadenie s prenikavým zvukom): lodná sirénaklaksón (na motorových vozidlách): klaksóny áutzastar. trúba: automobilová trúba


    chlpatý pokrytý chlpmi, vlasmi; ktorý má obyč. veľké a husté chlpy • ochlpenýzarastený: chlpaté, ochlpené, zarastené nohy, prsiasrstnatýhustosrstý: srstnaté zviera; hustosrstý medveďhuňatýzried. bundatý (s hustou a mäkkou srsťou): huňatý, bundatý pesnár.: kosmatýkešavýklkovatýklkovitýnár. expr. konopatý: klkovatá, klkovitá priadzachĺpkatýchĺpkavý (pokrytý, porastený drobnými, jemnými chĺpkami): chĺpkatá, chĺpkavá húsenica, tkaninaexpr. al. zdrob. chlpatučkýexpr. zried. chuchmatý


    chumáč niečo zmotané dohromady: chumáč nití, vatyhrča: zhúžvať papier do hrčechuchvalec: chuchvalec vlnyklk: klky priadzeexpr.: gučagundžachumeľ: guča snehu, chumeľ vlasovstrapec: strapec srstiodb. trs: trs trávychochol (odstávajúci chumáč vlasov, srsti, peria): na hlave mu trčí chocholvecheť (chumáč slamy, obyč. na podpaľovanie al. čistenie): vydrhnúť sud vechťom (slamy)expr. žvacheľ: žvacheľ slamyviecha (chumáč slamy): zapáliť viechuroj (väčšie spoločenstvo lietavého hmyzu): na ovocí sa pasie roj ôsexpr. snop: snopy slnečných lúčov (F. Hečko)


    chvieť sa 1. pohybovať jemnými trhavými pohybmi • vibrovaťtriasť sazachvievať sa: ruky sa mu chvejú, trasú; oblok, vzduch sa chveje, vibruje, zachvievaexpr.: klepať sadrgľovať sa (o človeku pri pocitoch chladu, vzrušenia a pod.) • fyz.: kmitaťoscilovať: pružné teleso kmitá, oscilujevlniť sahádzať vlny (tvoriť drobné vlny): more, obilie sa vlníblikaťblikotaťmihať samihotať sažmurkaťtrblietať sa (o svetle): hviezdy blikajú, mihocú sa, žmurkajú; v diaľke sa mihoce, trbliece svetloexpr. zried. mrholiť sa (J. Horák)

    2. p. báť sa 2, tŕpnuť 1


    chýr 1. informácia šíriaca sa ústnym podaním • zvesť: nepravdivý chýr, nepravdivá zvesťpovesť: šla o ňom povesť, že…reči (nepodložené, nepravdivé chýry): šíriť reči o niekomnovinanovinka: mám pre vás novinu, novinkuspráva: správy sa šíriaklebeta (ohovárajúci chýr): babské klebetyhovor. fáma: fáma hovorí, že…

    2. p. povesť 2


    ilúzia vnem nezhodujúci sa so skutočnosťou • vidinaprelud: chorobné ilúzie, vidiny; oddávať sa ilúziám, preludomsen: mať veľké snyklam: optický klamzdanie: bolo to iba zdaniehalucinácia: všetko je to iba halucináciautópia: sociálna utópiapredstava (fantáziou v mysli vytvorený obraz): predstavy o budúcnostifantóm: fantóm slávy


    inklinovať kniž. mať náchylnosť na niečo • mať sklon: dedične inklinuje, má sklon k výtvarným prejavomkloniť sapridávať sa: kloní sa, pridáva sa k názoru opozíciemať tendenciuhovor. tendovať: má tendenciu, tenduje k chorobám, k tučnote


    kanál 1. vedenie na odvádzanie odpadových al. znečistených vôd • stoka: pouličný kanál, pouličná stokakniž. kloakaodb. trativod (krytý odvodňovací kanál) • tech. drén (odvodňovací podzemný kanál) • tech. drenáž (sústava drénov)

    2. p. prieplav


    kastrovať zbavovať samčích pohlavných žliaz (obyč. zvieratá): kastrovať býkamiškovaťzried. klieštiť (domáce zvieratá) • škopiť (barana) • kapúnovať (kohúta) • veter. al. lek. sterilizovať (umelo vyvolávať neplodnosť; pri obidvoch pohlaviach)


    kengura austrálsky cicavec majúci silno vyvinuté zadné končatiny a nosiaci mláďatá v brušnom vaku • zastar. klokan


    kľačadlo zariadenie na kľačanie pri modlitbe • kľakadlo


    kľačiačky v polohe na kolenách, kľačiac • pokľačiačky: kľačiačky, pokľačiačky sa modlila ruženeckolenačkypokolenačky: kolenačky, pokolenačky pleli burinutel.: kľačmov kľaku: poloha kľačmo, v kľakuzried. pokľakačky (Rázus)


    kľačmo p. kľačiačky


    klad kladná stránka niečoho (op. zápor): všetko má svoje kladyprednosť: prednosti ústredného kúreniavýhoda: výhody vodnej dopravyhovor. plus (op. mínus): toto riešenie má isté pluskniž. pozitívum (op. negatívum): zvážiť pozitíva a negatíva navrhovaného riešenia


    klada kratší, hrubo okresaný kmeň stromu • brvno: tesať klady, brvná; sedieť na klade, na brvnezrub (otesané brvno, obyč. ako súčasť drevenej konštrukcie): drevo na zrubyhradatrámtrámec (okresaný hranatý kmeň, obyč. v povalovej konštrukcii domu): spojná hrada, spojný trám

    p. aj hrada1


    kladivo nástroj v podobe upraveného kovu na rúčke používaný na búchanie: zatĺkať klince kladivommlat (obyč. ťažké kladivo): kováčsky mlatmlatok (kladivo s dvoma plôškami) • hovor. hámrik


    kladka koleso voľne sa otáčajúce okolo osi používané ako jednoduchý stroj: otočná kladkahovor. škripec


    kladný 1. ktorý je vyjadrením súhlasu, stotožnenia sa s niečím; ktorý možno hodnotiť ako vyhovujúci, želateľný (op. záporný, negatívny) • pozitívny: vyvolať kladný, pozitívny dojem; prejaviť kladné, pozitívne vlastnostidobrý (op. zlý): mať k niečomu dobrý vzťahpriaznivý: priaznivý vplyv, účinoksúhlasný: vyjadriť kladné, súhlasné stanovisko

    2. odb. ktorý má v porovnaní s inou hodnotou väčšiu hodnotu (op. záporný) • pozitívny: kladné číslo; kladný, pozitívny elektrický nábojhovor. plusový (op. mínusový): namerať plusové hodnoty


    kľagať p. syriť


    kľakadlo p. kľačadlo


    kľaknúť (si) spustiť sa na kolená • pokľaknúť (si): kľakli si, pokľakli na zemprikľaknúť (k niekomu, niečomu): prikľakla k dieťaťu a pohladila hopokľakať (si) (postupne si kľaknúť)


    klaksón p. húkačka


    klam 1. obraz nezodpovedajúci skutočnosti: Je to skutočnosť a či klam?zdanie (čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť): všetko bolo iba zdaniepredstava (fantáziou utvorený obraz): fantastické predstavy o vesmírevidina: bola to len vidinailúzia: žiť v ilúziáchprelud: vo sne ho prenasledovali preludymámeniekniž. mam: mam a klamkniž. víziavidenie: mať videniekniž. mámor (Vajanský)halucinácia: zrakové halucináciefikcia (klamný obraz o skutočnosti): všetko, čomu doteraz veril, sa ukázalo ako fikciafantóm: fantóm mocifatamorgána (klamná predstava): fatamorgána šťastiakniž.: chimérafantazmagóriafantazma (Vajanský)omam (Podjavorinská)omar (Figuli)šaľba

    2. predstieranie niečoho • klamstvopodvod: pristihnúť niekoho pri klame, klamstve, podvodelož: šíriť ložluhárstvohovor. cigánstvo: s tým cigánstvom sa ďaleko nedostanešlesťúskok (predstierané konanie na oklamanie niekoho): dosiahnuť svoj zámer ľsťou, úskokompretvárkaneúprimnosťpokrytectvopejor. farizejstvo (predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu): spoločenská pretvárka, neúprimnosťhovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľhovor. bluf: je to obyčajný bluffaloš: človek bez falšehovor. expr. podfukexpr. luhaninahovor. pejor.: šudiarstvošudierstvopejor.: šarlatánstvoeskamotážkniž. šaľba


    klamár kto klame • luhár: označiť niekoho za klamára, luháraúskočník (kto používa úskoky) • pokrytecfalošníkpejor. farizej (falošný človek): politickí pokrytcipejor. šarlatán: vyhlásiť niekoho za šarlatánapodvodník (kto sa dopúšťa podvodu): sobášny podvodníkhovor. cigáň: tvrdil, že to neurobil, cigáň akýsihovor.: švindleršvindliarhovor. expr. podfukárexpr. šaľbiarhovor. pejor.: šudiaršudierzried. zavádzač (Bodenek)zried. zavádzateľ (Kukučín)hovor. pejor. zried. ošmek (Urbánek)hovor. pejor. zried. ošmekárpren. pejor. eskamotér (obratný klamár)


    klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

    2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

    p. aj balamutiť

    3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


    klamlivý, klamavý p. klamný


    klamne 1. porov. klamný 2. p. neodôvodnene 1


    klamný založený na klame, vyvolávajúci nesprávnu predstavu al. mienku (op. neklamný) • klamlivýzried.: klamavýoklamný: klamné, klamlivé zdanie; klamné, klamlivé, klamavé zvukyzdanlivýneskutočný (ktorý sa len zdá, ktorý v skutočnosti nie je): zdanlivé, neskutočné vidinyiluzívnyiluzórnyskreslený (založený na ilúzii): mať o živote iluzívne, iluzórne, skreslené predstavypren. krivý: krivé zrkadlomámivýfatamorganickýzried. šalebnýpoet. mamný (ktorý mámi, zavádza): mámivá, šalebná hra na láskupreludný: preludná radosť (Šoltésová)expr. zastaráv.: šaľbiarsky (Plávka)šialivý (Jesenská)kniž. lichý: liché nádejenepravdivýnepravýpejor. takzvaný: uveril nepravdivej, nepravej úprimnosti; dočkali sa takzvanej slobodypodvodnýkniž. lživý (založený na úmyselnom klamstve) • demagogický (opierajúci sa o falošné argumenty, prázdne sľuby; obyč. v politike) • zavádzajúci: podvodné, lživé dôkazy; lživá, demagogická propaganda; demagogická, zavádzajúca politikafalošnýnesprávnybludný: falošné, nesprávne, bludné teórie o rovnostimylnýmystifikujúci: mylné, mystifikujúce informáciemenej časté mýlivý (ktorý mýli) • nestálypremenlivýhovor. aprílový (o počasí) • expr. zried. vyluhaný: vyluhaná láska (Figuli)


    kľampa p. neporiadnica


    klampiar odborník na výrobu al. opravu rozličných predmetov z plechu • hovor. plechár (Vajanský)


    klampiarstvo klampiarsky odbor; klampiarska dielňa • hovor. plechárstvo


    klamstvo p. lož, klam 2, podvod


    klan p. spoločnosť 2


    klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomnýmpozdravovaťmenej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúcehozastar. uklonkovať sa (Vansová)

    2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvuuctiť (si)vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu krásecirk. adorovaťvzývať: adorovanie, vzývanie Bohaohýbať saohýnať sazohýbať sazohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťoufraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfomexpr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti


    klaný p. rozdvojený 2


    klap 1. p. klop 2. p. kvap


    klapať p. dariť sa 1, fungovať 1


    klapka p. tlačidlo, gombík 2


    klapnúť vydať tupý zvuk pri miernom údere, pri zatváraní a pod. • klepnúťklopnúť: v telefóne klaplo, kleploexpr. chlopnúť: dvere chloplicvaknúťšťuknúťexpr. ťuknúť (pri náraze tvrdého predmetu vydať krátky, trochu ostrejšie znejúci zvuk): zámka cvakla, šťukla, ťukla


    klapotať p. klepať 1


    klas vrchná, semenná časť stebla obilnín al. tráv: jačmenný klasšúľok (klas, ktorého hlavná os je zhrubnutá): kukuričný šúľok, klasoklasok (olúpaný kukuričný klas) • klások (klas obilia): zbierať klásky


    klasa p. trieda 1, 2, ročník


    klasicistický p. klasický 2


    klasický 1. vzťahujúci sa na kultúru starých Grékov a Rimanov • antický: klasický, antický spisovateľ; klasická, antická tvárzried. staroklasický: staroklasická literatúra

    2. vzťahujúci sa na klasicizmus ako umelecký smer • klasicistický: klasický, klasicistický sloh, štýl; klasicistická strohosť

    3. majúci trvalú hodnotu, nepodliehajúci času • trvalýhodnotný: klasické, trvalé, hodnotné dielavážny (o hudbe) • operný (o speve) • osvedčený: osvedčený materiálzaužívaný: pripravovať víno zaužívaným spôsobom

    4. p. typický, vzorový


    klasifikačný p. hodnotiaci


    klasifikovať 1. p. triediť 2. p. známkovať, hodnotiť


    klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôlstavať: stavia pred neho pohárukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrinenakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagónapodkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálkuprikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti dokladyzakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbátodkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá sivykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pultsádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do peceexpr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanierznášaťniesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia


    klásť sa p. ukladať sa 2


    kláštornícky p. zdržanlivý, prísny 1


    kláštorník p. rehoľník


    kláštorný p. zdržanlivý, prísny 1


    klať 1. vrážať do niečoho rohmi • trkaťdrgať: baran kole, trká, drgákľuťďobaťďubať (vrážať zobákom)

    2. spôsobovať bodavú bolesť • bodaťpichať: neos. kole, bodá, pichá ho v boku


    klát 1. kus hrubého kmeňa stromu používaný obyč. na kálanie dreva, sekanie mäsa a pod. • nátoň: rúbať drevo na kláte, na nátonipenka (klát, obyč. na rúbanie dreva) • nár. špalok

    2. p. úľ


    klátik p. kolík


    klátiť p. kývať 1


    klátiť sa zosúvať sa pod ťarchou niečoho, pri náraze niečoho a pod. • padať: kláti sa, padá pod ťažkým bremenom; hlava sa mu kláti, padázohýnať saohýnať sa (vo vetre): stromy sa klátiaknísať sakolísať sakývať sahojdať sa (pri chôdzi) • expr. holengať sa: nohy sa mu holengajúexpr. strckať sa: strcká sa ako omámený

    p. aj knísať sa


    klátivý p. kolísavý 1


    klaun 1. p. artista 2. p. pajác 3


    klauzula p. dodatok


    klávesnica sústava klávesov rozličných mechanizmov • klaviatúra: klávesnica, klaviatúra klavíra


    klaviatúra p. klávesnica


Pozri výraz KL v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: agca, tag, triáž, ã opa, úv, ceo, sou, å tek, vzp, pst, re, pxx, apb, sry, tir
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV