Synonymá slova "ke" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 75 výsledkov (1 strana)

  • keby 1. uvádza vedľajšiu vetu s významom neistej al. neuskutočnenej podmienky • ak by: nespravil by to, keby mu nepomohli; ak by sa do večera nevrátil, pôjdeme ho hľadať

    2. uvádza želacie vety • expr. kebyže: keby(že) si už prestal táraťkiežbybár bybárs by: kiežby, bár(s) by radšej nebol prišielnech bybodaj by: nech by už konečne začali; bodaj by si už radšej bol ticho


    kiež uvádza želaciu vetu • kiežbybárbársnechnech len: kiež, bár(s) sa ti to podarí; kiežby, bár(s) by sme robotu skončili už dnes; nech (len) sa vám bude šťastne žiťkebykeby len: kiežby, keby aspoň nezavadzal; keby len na to neprišlibodajzastar. bohdaj: bodaj by sa vrátili víťazneže: Že sa zdravý vrátiš!


    kebyže p. keby 2


    kec p. táranina


    kecať p. hovoriť 1, tárať


    kečka p. štica, vlasy 1


    štica chumáč vlasov, obyč. na čele: kučeravá šticahovor. kečka: pohodiť kečkouexpr. čuprinazried. čupry: odhrnúť si čuprinuofina (vlasy na čele zastrihnuté dorovna): nosiť ofinuhovor. expr. pačesy (časť vlasov vôbec): chytiť niekoho za pačesyexpr. hrivazried. vojka (Figuli)

    p. aj vlasy 1


    vlasy 1. súbor tenkých a dlhých útvarov vyrastajúcich z pokožky na ľudskej hlave: hnedé vlasy, dlhé ženské vlasykučeryexpr. brčkynespráv. kadere (pramienok kučeravých vlasov): plavé kučeryšticahovor. kečka (chumáč vlasov nad čelom): pohodiť šticou, kečkouexpr. škutiny (tvrdé al. strapaté vlasy) • expr. škumáty: zdrapil ju za škumáty (Rysuľa)expr. škundry (Laskomerský)expr. škunty (Hviezdoslav)expr. škuty (Plávka)čuprinyčupry: bujné čuprinyhriva (dlhé bujné vlasy) • hovor. expr. pačesyzried. vojka (Figuli)

    2. p. srsť, chlp 1


    kečkovať p. šticovať


    šticovať poťahovať vlasy, šticu niekomu • expr. kvákať: pri česaní jej dlhých vlasov ju šticovala, kvákalaexpr.: kvačkovaťkečkovaťnár. kučkovať: chlapci sa kvačkujú, kečkujúhovor. expr. pačesovať: v hneve sa začali pačesovaťťahaťmykaťšklbať (za vlasy): Neťahaj ma, nemykaj ma, nešklb ma (za vlasy)!kmásať: pri česaní dievku nemilosrdne kmášehovor. expr.: myksovaťmyksľovaťmykcovať (za vlasy)


    kecnúť p. povedať1


    kecoš p. tárač


    ak 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú podmienkovú • keď: málo máš jesť a piť, ak, keď chceš dlho živý byť; ak, keď dub spadne, i pes ho preskočípokiaľ: káva neškodí, pokiaľ sa pije s mierou; až mu neurobia po vôli, odídenechexpr. nechže: bol by spadol, nech(že) sa nechytí stolaexpr. akže: akže sa bojíš, nechoď ta

    2. p. asi 1


    keď 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú časovú • ako: keď horúčka klesne, bude už dobre; ako sa blížili k dedine, psy začali brechať: robotu dokončíme, keď, až sa vrátimekedykoľvek: kedykoľvek prišiel, zakaždým niečo doniesolzried. čo: čo toto budete čítať, už budem v meste

    2. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú príčinnú • keďže: keď(že) však všetci zostali ticho, odišlalebopretože: nedostaneš nič, lebo si prišiel neskoro

    3. uvádza prívlastkovú vedľajšiu vetu s časovým významom • nespráv. kedy: v tom roku, keď sa narodil, presťahovali sa na dedinu

    4. p. ak 1


    lebo 1. uvádza príčinnú vedľajšiu vetu • pretože: nenavštívil nás, lebo nemal čas; stretnutie sa neodohralo, pretože súper neprišielkeďžekeď (stojí zvyčajne na začiatku súvetia): keď si nám pomohol, pomôžeme aj my tebe; keďže bol malý, nevzali ho so sebouhovor. i poet. bo: odišiel z domu, bo sa pohádal so ženouzastar. síce (Dobšinský)nespis.: nakoľko • poneváč

    2. p. alebo 1 3. p. že 2


    hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hochoci ajhoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtraaj keďi keďkeď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa munapriek tomužekniž. navzdor tomužezastar. vzdor tomuže: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoročo ajčo ičo hneďčo priama čonech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do ránabárbár ajbársbárs ajtrebárstrebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmihocijakohocakoakokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slovanech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryjezastar.: ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský)nár.: hoďahoďas (Šoltésová, Hviezdoslav)nespis. ačkoľvek


    kedy 1. vyjadruje otázku zameranú na časový úsek al. časový bod • expr. kedyže: Kedy(že) sa to stalo?

    2. p. niekedy 4 3. p. keď 3


    niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakaťzavšehovor. všeobčaszried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoropríležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledokz času na časkedy-tedysem-tamtu a tamtu i tamtu i tutu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilochvíľamichvíľkamičasom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakovzried. kedy-netedy (Kukučín)zastaráv. niekdy (Vansová)

    2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedyvoľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránomzastar. niekdykedysi: bolo to kedysi pred rokom

    3. v minulosti • dakedyvoľakedykedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysiprvraz: dodržal sľub prv, raz danýzastar. niekdy (Rázusová-Martáková)zastar. jednúc (Hviezdoslav)fraz.: svojho časuza starých čias

    4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedyvoľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhráčasomraz: hádam časom, raz príde na to sámpríležitostne: príležitostne jej zatelefonujemexpr. kedy: Či sa kedy umúdri?zastar. niekdy (Šteinhíbel)nár. daraz (Botto)fraz. skôr či/alebo neskôr


    kedy-nekedy p. neskoro


    neskoro po uplynutí určeného času al. termínu (op. včas, načas); v pokročilom, neskorom čase (op. skoro, zavčasu) • oneskorene: včera sme prišli do práce neskoro; čerešne tohto roku dozrievali neskoro, oneskorenezried. kedy-nekedy (Jégé)fraz. expr. na amen: prísť na amenzastar. pozdekniž. zastar.: opozdenespozdene


    chvíľami opakovane v rozličných časových intervaloch • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami je mu lepšiepodchvíľouzried.: podchvíľkoupodchvíľu: podchvíľou, podchvíľkou bolo počuť hlasyzavšehovor. vše: zavše, vše sa obrátiobčaskedy-tedy: občas, kedy-tedy si niečo poznačí do zošitatu a tamtu i tamsem-tamkde-tu: tu a tam, sem-tam si zanôti; tu i tam, kde-tu ešte kvapnez času na časčasomniekedydakedy (obyč. v dlhších časových intervaloch): z času na čas, časom mu oči šibalsky zasvietia; niekedy, dakedy sa obzrie, či niekto nejde za nímzastar. niekdykedy-netedy: niekdy, kedy-netedy povstala zvada


    kedy-netedy p. chvíľami, niekedy 1, zriedkavo


    zriedkavo vyjadruje minimálne opakovanie deja, stavu, vlastnosti a pod. al. opakovanie deja, stavu vo veľkých časových intervaloch (op. často) • zriedka: zriedkavo, zriedka sa tak dobre cítilzriedkakedymálokedysotvakedyzried. ledakedy: zriedkakedy, málokedy doma pomoholriedkohovor. poriedkoraz za čas: chodieva k nám riedko, poriedko, raz za časmáloexpr.: máličkomálinkomálilinko: málo, máličko ťa vídaťobčasobčasnekedy-tedyzried. kedy-netedy: iba občas, kedy-tedy navštívi rodičovkde-tusem-tamkniž. sporadicky: iba kde-tu, sem-tam, sporadicky si pomôže druhou rukouiba niekedylen niekedy: iba niekedy je tu také tichoojedineleminimálne: takáto choroba sa u nás vyskytuje ojedinele, minimálnevýnimočnevzácne: výnimočne, vzácne možno nájsť plesnivecmimoriadnenezvyčajneneobyčajnekniž.: nezvykleneobvykle: je to mimoriadne, neobyčajne, nezvyčajne krásna ženanevídanenevšedne: nevídane, nevšedne upravený parkfraz.: raz za uhorský rokraz za turecký rok (veľmi zriedkavo)

    porov. aj zriedkavý


    kedy-tedy p. chvíľami, niekedy 1, zriedkavo, zavše


    zavše vyjadruje obyč. nepravidelnú opakovanosť deja, stavu a pod. • hovor. vše: zavše, vše ho čosi nahnevániekedyobčas: niekedy, občas sa tu zastavíchvíľamichvíľkami: chvíľami, chvíľkami sa jej zdá, že ju niekto pozorujepodchvíľouzried.: podchvíľkoupodchvíľu: slnko podchvíľou, podchvíľkou vykukne spoza oblakovkedy-tedysem-tamkde-tutu a tamtu i tamz času na čas: kedy-tedy, sem-tam zastane a zhlboka sa nadýchne; kde-tu, tu i tam sa zohne a odtrhne kvietok; z času na čas si utrie spotené čeločasom: mláďa časom, zavše vystrčí hlávku z hniezda


    hocikedy vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe času, v ľubovoľnom čase, v ktoromkoľvek čase; uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu s významom času • hockedykedykoľvek: napíšem to hocikedy, kedykoľvek; môžem to hockedy zopakovať; kedykoľvek prišiel, doniesol kvetyhovor.: bárkedybárskedy: nemôžeš bárkedy, bárskedy odísť z robotynár. sťakedy (Jégé)


    kedykoľvek 1. p. hocikedy 2. p. keď 1


    dávno 1. pred dlhým časom, pred mnohými rokmi • zadávna: už dávno sa rozhodol študovať medicínu; zadávna chodili spolu za dievčatamikedysivoľakedyza dávnych čiasza starých čias: to bolo kedysi, voľakedy, za dávnych čiaspradávnodávno-pradávnoexpr. dávno-predávno (veľmi dávno): ľudia tu bývali pradávno; človek sa dávno-pradávno naučil sám ovládať oheň

    2. od dávnych čias, dlhý čas • dlho: poznajú sa už dávno, dlhooddávna: oddávna chodievali spolu na rybyodpradávnaodjakživaodnepamäti (od veľmi dávnych čias): odpradávna, odjakživa, odnepamäti sa tadiaľto prechádzalo na druhú stranu vrchovpoet. zdávna (Fabry, Hviezdoslav)fraz.: čo svet svetom stojíroky rokúce


    kedysi p. predtým 1, niekedy 2, 3, prv 2, skôr 2, dávno 1


    predtým 1. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom, pred daným časom (op. potom) • kedysiprv: predtým, kedysi, prv bolo lepšieskôrskorej: vedela o tom už skôr, skorejzastar. prvejfraz. svojho časuza starých čias

    2. p. pôvodne 3. p. sprvu 4. p. vopred 1


    prv 1. pred určeným al. zvyčajným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • včaššiehovor. prvšie: musíš prv, včaššie, prvšie vstávaťskôrskorejskoršie: prišiel skôr, skorej, skoršie ako ostatnízastar. prvej

    2. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom • kedysipredtým: prv, kedysi tadiaľ tiekol potok; predtým bolo menej dopravných nehôdskôrsprvu: skôr, sprvu tu stála iba malá drevenicadakedyvoľakedydávnejšie: dakedy, voľakedy mu na tom nezáležalozastar. prvejfraz. svojho časuza starých čias

    3. na začiatku, pred všetkým ostatným • najprv: prv, najprv si musíš umyť rukyskôrnajskôrnajskorejnajskoršie: nevie, na ktorú nohu skôr, najskôr skočiť; najskorej, najskoršie sa naučíme ponáraťhovor. najsamprv: najsamprv sa pôjdeme najesťzastar. prvej

    4. p. vopred 1


    skôr 1. pred určeným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • skorejskoršie: vrátil sa skôr, skorej, skoršie, ako sme si mysleliprvvčaššie: druhý raz musím vstať prv, včaššie

    2. v bližšie neurčenom čase v minulosti • predtýmkedysivoľakedyprv: skôr, predtým tu bola lúka; kedysi, prv sme mu viacej verilifraz. svojho času

    3. vyjadruje väčšiu pravdepodobnosť • skorej: takto sa tam skôr, skorej dostanešľahšiepravdepodobnejšie: vo veľkom meste ľahšie, pravdepodobnejšie nájde prácu

    4. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • skorej: má skôr, skorej záujem získať vplyv v predstavenstveväčšmiviacviacejpredovšetkým: ide mu väčšmi, viac, viacej o vlastný prospech; pôjde jej predovšetkým o deti

    5. p. vopred 1


    kedyže p. kedy 1


    keďže 1. p. keď 2 2. p. lebo 1, že 2


    že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu

    2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebopretožehovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučnákeďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si

    3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • : tak ju vykrútil, že, až topánky stratilačo: tak robil, čo sa celý spotil

    4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nechexpr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem rukyčo: podaj mi pero, čo sa podpíšemabyžeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu

    5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takžetak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieťa pretoa taka teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho

    6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš!kiež: Kiež múdro vykoná!

    7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!

    8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vrajúdajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty

    9. p. veru


    hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávaťhromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetkoexpr. hromovaťzastar. hriemať (Krčméry)expr.: brýzgaťharusiťharušiťcifrovaťhovor. expr.: šľakovaťbohovaťstobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiškliaťpreklínaťkniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľajeexpr. zastar. teremtetovať

    2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúvanapomínaťvyčítaťdohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli tichoprekárať: žena ho tresce a prekáraexpr.: krstiťmydliťkresaťharusiťharušiťzvŕtaťhovor. zastar. štrôfaťhrub.: kefovaťďobaťďubaťsubšt. pucovať • zried. hriakať

    3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sapreviňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatikeprestupovať: prestupuje predpisy, zákon


    kefovať p. hrešiť 2


    súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať satrocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať stykmať pomerexpr.: spaťspúšťať sa (s niekým) • dávaťhovor.: sexovať salíhať (s niekým) • ondieťondiaťhrub.: váľať sapelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniťcudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkaťkefovaťmrdaťdžubaťdrbaťpichaťšústať


    keks drobné trvanlivé pečivo • sušienka: detské keksy, sušienky; sušienky k vínu


    kelímok p. správ. téglik


    čašník pracovník, ktorý obsluhuje hostí vo verejných pohostinských zariadeniach • zastar.: kelnergarsón


    kelner p. čašník


    čašníčka žena, ktorá obsluhuje hostí vo verejných pohostinstvách • čašnicaservírkazastar. kelnerka


    kelnerka p. čašníčka


    autokemping 1. táborenie motoristov v prírode • kemping: v posledných rokoch sa u nás rozšíril autokemping

    2. priestor na táborenie motoristov • kempinghovor. kemp: ubytovať sa v autokempingu, v kempingu, v kempe


    kemp p. autokemping 2


    kemping p. autokemping 1, 2


    kengura austrálsky cicavec majúci silno vyvinuté zadné končatiny a nosiaci mláďatá v brušnom vaku • zastar. klokan


    kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďazvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchníkjarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerínapláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenkakepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeňkaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalátšubašubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubicahubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa)dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský)sako (kabát z mužského obleku): športové sakofrak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo frakusmoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka)kabanicakabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizolkamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizolahovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)


    kepeň p. kabát


    ker drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa • kríkkriak: malinový, ozdobný ker, krík, kriak


    keramika výrobky z pálenej hliny al. iných plastických zemín: úžitková keramikafajansamajolika (keramický výrobok z jemnej špeciálnej hliny s osobitnou úpravou, s glazúrou a maliarskou výzdobou): modranská majolika


    smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

    p. aj ísť

    2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

    3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku


    šoférovať viesť motorové vozidlo • viesť auto: v rodine všetci šoférujú; učí sa viesť autozastar. al. expr.: kerovaťkarovať: bol rád, keď mohol sám kerovaťhovor. expr. kočírovať: dnes budem kočírovať ja


    viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domovprivádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domuodvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňaeskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancovvodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlkyhovor.: dirigovaťšikovaťhovor. expr.: šupovaťnavigovať: šikovala ho z krčmy domovexpr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby

    2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábkuhovor. zastar. al. expr.: karovaťkerovať (viesť vozidlo): keroval sánkykormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať

    3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím

    4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol citprivádzať: túžba ho privádzala domovpobádaťpodnecovaťhnaťnutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovyhovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami

    5. mať za následok • spôsobovaťkniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory

    6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu

    7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2


    zahýbať 1. v chôdzi, v jazde meniť smer priameho pohybu; tvoriť zákrutu • zahýnať: voz zahýba, zahýna za roh; cesta zahýba, zahýna k riekezabočovaťodbočovaťskrúcať sastáčať sazatáčať sa: po niekoľkých kilometroch zabočujeme, odbočujeme do ľava; skrúcame, stáčame sa k moruhovor.: kerovaťkarovať: Kam keruješ, karuješ, prečo nejdeš rovno?

    2. dávať do polohy mierneho oblúka smerom dolu al. dnu • zahýnaťohýbaťohýnať: ohýbať, ohýnať drôtpodhýnať (dovnútra): podhýnať látku, šatyskladať (zahýbať do záhybov): skladať servítkuzahybovať (smerom dozadu): zahybuje hlavu

    3. hovor. expr. byť neverný (v manželstve) • hovor. expr. zakášať: už rok jej muž zahýba, zakášapren. expr. pytliačiťfraz. expr. pytliačiť v cudzom revíre


    kerovať, karovať 1. hovor. meniť priamy smer; pren. meniť smerovanie v reči • zahýnaťzahýbať: auto keruje, zahýna doľavaodbočovaťzabočovaťzatáčať: voz zabočuje, zatáča k mostu; keruje, odbočuje od hlavnej témymanévrovať: vie dobre manévrovať volantom, slovami

    2. p. viesť 2, šoférovať


    chlpatý pokrytý chlpmi, vlasmi; ktorý má obyč. veľké a husté chlpy • ochlpenýzarastený: chlpaté, ochlpené, zarastené nohy, prsiasrstnatýhustosrstý: srstnaté zviera; hustosrstý medveďhuňatýzried. bundatý (s hustou a mäkkou srsťou): huňatý, bundatý pesnár.: kosmatýkešavýklkovatýklkovitýnár. expr. konopatý: klkovatá, klkovitá priadzachĺpkatýchĺpkavý (pokrytý, porastený drobnými, jemnými chĺpkami): chĺpkatá, chĺpkavá húsenica, tkaninaexpr. al. zdrob. chlpatučkýexpr. zried. chuchmatý


    kešeňa p. vrecko 2


    vrecko 1. menšie vrece: papierové vrecko; vrecko cukrumešecmiešok (vrecko, ktoré sa zatvára stiahnutím šnúrky): mešec na tabakhovor. zastaráv. škarnicľa (papierové vrecko): cukríky mu dal do škarniclesubšt.: sáčik • sáčok

    2. súčasť oblečenia, obyč. na ukladanie drobných osobných vecí • vačok: hlboké, bočné vrecká; vybrať niečo z vrecka, dať si ruky do vačkuexpr. kešeňa

    3. útvar podobný menšiemu vrecu • kapsa: urobiť do mäsa vrecko, kapsuvačok: vačky pod očami


    keťas p. úžerník


    úžerník kto požičiava peniaze na vysoké úroky: úžerníci brali za pôžičku i sto percent úrokovexpr.: dráčzdercazdierač (kto oberá niekoho o peniaze): to je dráč, zderca, zdierač, oberie ťa o všetkoexpr.: vydriduchvydrigroš (Figuli)hovor. pejor. keťas


    obchodovať zaoberať sa výmenou tovaru (kúpou a predajom), byť obchodníkom • hovor. obchodníčiť: obchodovať so zahraničím; obchodníčil s drevomzastar. trhovať (obchodovať na trhu) • zried. jarmočiť (obchodovať na jarmoku) • hovor. pejor.: kramárčiťkramáriť (obchodovať v malom, predávať v kráme) • zastar.: frajmačiťfrajmočiť (pestovať výmenný obchod) • kupčiťzastar. handžáriť (Kálal)hovor. priekupníčiť (priekupnícky obchodovať) • hovor. pejor.: kšeftovaťkšeftárčiťkšeftáriťhandlovaťhandliarčiťhandliariť (obchodovať s veľkým ziskom) • hovor. pejor. čachrovať (obchodovať nestatočne, pokútne, špekulantsky) • hovor. pejor.: šmelináriťšmelinárčiťšmeliťkeťasiť (obchodovať nedovolene, načierno): šmelinár(č)i s cigaretamihovor. pejor. veksľovať (obchodovať s devízami) • subšt. veksláčiť


Pozri výraz KE v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ä om, zuu, å ach, peo, tonáž, sdt, doså, prã ã, c, gw, kn, je, fi, ged, pvi
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV