Synonymá slova "ke" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 75 výsledkov (1 strana)
-
keby 1. uvádza vedľajšiu vetu s významom neistej al. neuskutočnenej podmienky • ak by: nespravil by to, keby mu nepomohli; ak by sa do večera nevrátil, pôjdeme ho hľadať
2. uvádza želacie vety • expr. kebyže: keby(že) si už prestal tárať • kiežby • bár by • bárs by: kiežby, bár(s) by radšej nebol prišiel • nech by • bodaj by: nech by už konečne začali; bodaj by si už radšej bol ticho
kiež uvádza želaciu vetu • kiežby • bár • bárs • nech • nech len: kiež, bár(s) sa ti to podarí; kiežby, bár(s) by sme robotu skončili už dnes; nech (len) sa vám bude šťastne žiť • keby • keby len: kiežby, keby aspoň nezavadzal; keby len na to neprišli • bodaj • zastar. bohdaj: bodaj by sa vrátili víťazne • že: Že sa zdravý vrátiš!
kebyže p. keby 2
kec p. táranina
kecať p. hovoriť 1, tárať
kečka p. štica, vlasy 1
štica chumáč vlasov, obyč. na čele: kučeravá štica • hovor. kečka: pohodiť kečkou • expr. čuprina • zried. čupry: odhrnúť si čuprinu • ofina (vlasy na čele zastrihnuté dorovna): nosiť ofinu • hovor. expr. pačesy (časť vlasov vôbec): chytiť niekoho za pačesy • expr. hriva • zried. vojka (Figuli)
p. aj vlasy 1
vlasy 1. súbor tenkých a dlhých útvarov vyrastajúcich z pokožky na ľudskej hlave: hnedé vlasy, dlhé ženské vlasy • kučery • expr. brčky • nespráv. kadere (pramienok kučeravých vlasov): plavé kučery • štica • hovor. kečka (chumáč vlasov nad čelom): pohodiť šticou, kečkou • expr. škutiny (tvrdé al. strapaté vlasy) • expr. škumáty: zdrapil ju za škumáty (Rysuľa) • expr. škundry (Laskomerský) • expr. škunty (Hviezdoslav) • expr. škuty (Plávka) • čupriny • čupry: bujné čupriny • hriva (dlhé bujné vlasy) • hovor. expr. pačesy • zried. vojka (Figuli)
2. p. srsť, chlp 1
kečkovať p. šticovať
šticovať poťahovať vlasy, šticu niekomu • expr. kvákať: pri česaní jej dlhých vlasov ju šticovala, kvákala • expr.: kvačkovať • kečkovať • nár. kučkovať: chlapci sa kvačkujú, kečkujú • hovor. expr. pačesovať: v hneve sa začali pačesovať • ťahať • mykať • šklbať (za vlasy): Neťahaj ma, nemykaj ma, nešklb ma (za vlasy)! • kmásať: pri česaní dievku nemilosrdne kmáše • hovor. expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať (za vlasy)
kecnúť p. povedať1
kecoš p. tárač
ak 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú podmienkovú • keď: málo máš jesť a piť, ak, keď chceš dlho živý byť; ak, keď dub spadne, i pes ho preskočí • pokiaľ • až: káva neškodí, pokiaľ sa pije s mierou; až mu neurobia po vôli, odíde • nech • expr. nechže: bol by spadol, nech(že) sa nechytí stola • expr. akže: akže sa bojíš, nechoď ta
2. p. asi 1
keď 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú časovú • ako: keď horúčka klesne, bude už dobre; ako sa blížili k dedine, psy začali brechať • až: robotu dokončíme, keď, až sa vrátime • kedykoľvek: kedykoľvek prišiel, zakaždým niečo doniesol • zried. čo: čo toto budete čítať, už budem v meste
2. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú príčinnú • keďže: keď(že) však všetci zostali ticho, odišla • lebo • pretože: nedostaneš nič, lebo si prišiel neskoro
3. uvádza prívlastkovú vedľajšiu vetu s časovým významom • nespráv. kedy: v tom roku, keď sa narodil, presťahovali sa na dedinu
4. p. ak 1
lebo 1. uvádza príčinnú vedľajšiu vetu • pretože: nenavštívil nás, lebo nemal čas; stretnutie sa neodohralo, pretože súper neprišiel • keďže • keď (stojí zvyčajne na začiatku súvetia): keď si nám pomohol, pomôžeme aj my tebe; keďže bol malý, nevzali ho so sebou • hovor. i poet. bo: odišiel z domu, bo sa pohádal so ženou • zastar. síce (Dobšinský) • nespis.: nakoľko • poneváč
2. p. alebo 1 3. p. že 2
hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hoc • hoci aj • hoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtra • aj keď • i keď • keď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa mu • napriek tomu • že • kniž. navzdor tomu • že • zastar. vzdor tomu • že: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoro • čo aj • čo i • čo hneď • čo priam • a čo • nech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do rána • bár • bár aj • bárs • bárs aj • trebárs • trebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmi • hocijako • hocako • akokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slova • nech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryje • zastar.: ač • ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský) • nár.: hoďa • hoďas (Šoltésová, Hviezdoslav) • nespis. ačkoľvek
kedy 1. vyjadruje otázku zameranú na časový úsek al. časový bod • expr. kedyže: Kedy(že) sa to stalo?
2. p. niekedy 4 3. p. keď 3
niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakať • zavše • hovor. vše • občas • zried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoro • príležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledok • z času na čas • kedy-tedy • sem-tam • tu a tam • tu i tam • tu i tu • tu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilo • chvíľami • chvíľkami • časom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakov • zried. kedy-netedy (Kukučín) • zastaráv. niekdy (Vansová)
2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedy • voľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránom • zastar. niekdy • kedysi: bolo to kedysi pred rokom
3. v minulosti • dakedy • voľakedy • kedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysi • prv • raz: dodržal sľub prv, raz daný • zastar. niekdy (Rázusová-Martáková) • zastar. jednúc (Hviezdoslav) • fraz.: svojho času • za starých čias
4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedy • voľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhrá • časom • raz: hádam časom, raz príde na to sám • príležitostne: príležitostne jej zatelefonujem • expr. kedy: Či sa kedy umúdri? • zastar. niekdy (Šteinhíbel) • nár. daraz (Botto) • fraz. skôr či/alebo neskôr
kedy-nekedy p. neskoro
neskoro po uplynutí určeného času al. termínu (op. včas, načas); v pokročilom, neskorom čase (op. skoro, zavčasu) • oneskorene: včera sme prišli do práce neskoro; čerešne tohto roku dozrievali neskoro, oneskorene • zried. kedy-nekedy (Jégé) • fraz. expr. na amen: prísť na amen • zastar. pozde • kniž. zastar.: opozdene • spozdene
chvíľami opakovane v rozličných časových intervaloch • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami je mu lepšie • podchvíľou • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: podchvíľou, podchvíľkou bolo počuť hlasy • zavše • hovor. vše: zavše, vše sa obráti • občas • kedy-tedy: občas, kedy-tedy si niečo poznačí do zošita • tu a tam • tu i tam • sem-tam • kde-tu: tu a tam, sem-tam si zanôti; tu i tam, kde-tu ešte kvapne • z času na čas • časom • niekedy • dakedy (obyč. v dlhších časových intervaloch): z času na čas, časom mu oči šibalsky zasvietia; niekedy, dakedy sa obzrie, či niekto nejde za ním • zastar. niekdy • kedy-netedy: niekdy, kedy-netedy povstala zvada
kedy-netedy p. chvíľami, niekedy 1, zriedkavo
zriedkavo vyjadruje minimálne opakovanie deja, stavu, vlastnosti a pod. al. opakovanie deja, stavu vo veľkých časových intervaloch (op. často) • zriedka: zriedkavo, zriedka sa tak dobre cítil • zriedkakedy • málokedy • sotvakedy • zried. ledakedy: zriedkakedy, málokedy doma pomohol • riedko • hovor. poriedko • raz za čas: chodieva k nám riedko, poriedko, raz za čas • málo • expr.: máličko • málinko • málilinko: málo, máličko ťa vídať • občas • občasne • kedy-tedy • zried. kedy-netedy: iba občas, kedy-tedy navštívi rodičov • kde-tu • sem-tam • kniž. sporadicky: iba kde-tu, sem-tam, sporadicky si pomôže druhou rukou • iba niekedy • len niekedy: iba niekedy je tu také ticho • ojedinele • minimálne: takáto choroba sa u nás vyskytuje ojedinele, minimálne • výnimočne • vzácne: výnimočne, vzácne možno nájsť plesnivec • mimoriadne • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: nezvykle • neobvykle: je to mimoriadne, neobyčajne, nezvyčajne krásna žena • nevídane • nevšedne: nevídane, nevšedne upravený park • fraz.: raz za uhorský rok • raz za turecký rok (veľmi zriedkavo)
porov. aj zriedkavý
kedy-tedy p. chvíľami, niekedy 1, zriedkavo, zavše
zavše vyjadruje obyč. nepravidelnú opakovanosť deja, stavu a pod. • hovor. vše: zavše, vše ho čosi nahnevá • niekedy • občas: niekedy, občas sa tu zastaví • chvíľami • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami sa jej zdá, že ju niekto pozoruje • podchvíľou • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: slnko podchvíľou, podchvíľkou vykukne spoza oblakov • kedy-tedy • sem-tam • kde-tu • tu a tam • tu i tam • z času na čas: kedy-tedy, sem-tam zastane a zhlboka sa nadýchne; kde-tu, tu i tam sa zohne a odtrhne kvietok; z času na čas si utrie spotené čelo • časom: mláďa časom, zavše vystrčí hlávku z hniezda
hocikedy vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe času, v ľubovoľnom čase, v ktoromkoľvek čase; uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu s významom času • hockedy • kedykoľvek: napíšem to hocikedy, kedykoľvek; môžem to hockedy zopakovať; kedykoľvek prišiel, doniesol kvety • hovor.: bárkedy • bárskedy: nemôžeš bárkedy, bárskedy odísť z roboty • nár. sťakedy (Jégé)
kedykoľvek 1. p. hocikedy 2. p. keď 1
dávno 1. pred dlhým časom, pred mnohými rokmi • zadávna: už dávno sa rozhodol študovať medicínu; zadávna chodili spolu za dievčatami • kedysi • voľakedy • za dávnych čias • za starých čias: to bolo kedysi, voľakedy, za dávnych čias • pradávno • dávno-pradávno • expr. dávno-predávno (veľmi dávno): ľudia tu bývali pradávno; človek sa dávno-pradávno naučil sám ovládať oheň
2. od dávnych čias, dlhý čas • dlho: poznajú sa už dávno, dlho • oddávna: oddávna chodievali spolu na ryby • odpradávna • odjakživa • odnepamäti (od veľmi dávnych čias): odpradávna, odjakživa, odnepamäti sa tadiaľto prechádzalo na druhú stranu vrchov • poet. zdávna (Fabry, Hviezdoslav) • fraz.: čo svet svetom stojí • roky rokúce
kedysi p. predtým 1, niekedy 2, 3, prv 2, skôr 2, dávno 1
predtým 1. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom, pred daným časom (op. potom) • kedysi • prv: predtým, kedysi, prv bolo lepšie • skôr • skorej: vedela o tom už skôr, skorej • zastar. prvej • fraz. svojho času • za starých čias
2. p. pôvodne 3. p. sprvu 4. p. vopred 1
prv 1. pred určeným al. zvyčajným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • včaššie • hovor. prvšie: musíš prv, včaššie, prvšie vstávať • skôr • skorej • skoršie: prišiel skôr, skorej, skoršie ako ostatní • zastar. prvej
2. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom • kedysi • predtým: prv, kedysi tadiaľ tiekol potok; predtým bolo menej dopravných nehôd • skôr • sprvu: skôr, sprvu tu stála iba malá drevenica • dakedy • voľakedy • dávnejšie: dakedy, voľakedy mu na tom nezáležalo • zastar. prvej • fraz. svojho času • za starých čias
3. na začiatku, pred všetkým ostatným • najprv: prv, najprv si musíš umyť ruky • skôr • najskôr • najskorej • najskoršie: nevie, na ktorú nohu skôr, najskôr skočiť; najskorej, najskoršie sa naučíme ponárať • hovor. najsamprv: najsamprv sa pôjdeme najesť • zastar. prvej
4. p. vopred 1
skôr 1. pred určeným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • skorej • skoršie: vrátil sa skôr, skorej, skoršie, ako sme si mysleli • prv • včaššie: druhý raz musím vstať prv, včaššie
2. v bližšie neurčenom čase v minulosti • predtým • kedysi • voľakedy • prv: skôr, predtým tu bola lúka; kedysi, prv sme mu viacej verili • fraz. svojho času
3. vyjadruje väčšiu pravdepodobnosť • skorej: takto sa tam skôr, skorej dostaneš • ľahšie • pravdepodobnejšie: vo veľkom meste ľahšie, pravdepodobnejšie nájde prácu
4. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • skorej: má skôr, skorej záujem získať vplyv v predstavenstve • väčšmi • viac • viacej • predovšetkým: ide mu väčšmi, viac, viacej o vlastný prospech; pôjde jej predovšetkým o deti
5. p. vopred 1
kedyže p. kedy 1
keďže 1. p. keď 2 2. p. lebo 1, že 2
že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu
2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebo • pretože • hovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučná • keďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si
3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • až: tak ju vykrútil, že, až topánky stratila • čo: tak robil, čo sa celý spotil
4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nech • expr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem ruky • čo: podaj mi pero, čo sa podpíšem • aby • žeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu
5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takže • tak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieť • a preto • a tak • a teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho
6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš! • kiež: Kiež múdro vykoná!
7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!
8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vraj • údajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty
9. p. veru
hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávať • hromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetko • expr. hromovať • zastar. hriemať (Krčméry) • expr.: brýzgať • harusiť • harušiť • cifrovať • hovor. expr.: šľakovať • bohovať • stobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiš • kliať • preklínať • kniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľaje • expr. zastar. teremtetovať
2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúva • napomínať • vyčítať • dohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli ticho • prekárať: žena ho tresce a prekára • expr.: krstiť • mydliť • kresať • harusiť • harušiť • zvŕtať • hovor. zastar. štrôfať • hrub.: kefovať • ďobať • ďubať • subšt. pucovať • zried. hriakať
3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sa • previňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatike • prestupovať: prestupuje predpisy, zákon
kefovať p. hrešiť 2
súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať sa • trocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať styk • mať pomer • expr.: spať • spúšťať sa (s niekým) • dávať • hovor.: sexovať sa • líhať (s niekým) • ondieť • ondiať • hrub.: váľať sa • pelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniť • cudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkať • kefovať • mrdať • džubať • drbať • pichať • šústať
keks drobné trvanlivé pečivo • sušienka: detské keksy, sušienky; sušienky k vínu
kelímok p. správ. téglik
čašník pracovník, ktorý obsluhuje hostí vo verejných pohostinských zariadeniach • zastar.: kelner • garsón
kelner p. čašník
čašníčka žena, ktorá obsluhuje hostí vo verejných pohostinstvách • čašnica • servírka • zastar. kelnerka
kelnerka p. čašníčka
autokemping 1. táborenie motoristov v prírode • kemping: v posledných rokoch sa u nás rozšíril autokemping
2. priestor na táborenie motoristov • kemping • hovor. kemp: ubytovať sa v autokempingu, v kempingu, v kempe
kemp p. autokemping 2
kemping p. autokemping 1, 2
kengura austrálsky cicavec majúci silno vyvinuté zadné končatiny a nosiaci mláďatá v brušnom vaku • zastar. klokan
kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďa • zvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchník • jarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerína • pláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenka • kepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeň • kaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalát • šuba • šubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubica • hubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa) • dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský) • sako (kabát z mužského obleku): športové sako • frak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo fraku • smoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka) • kabanica • kabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizol • kamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizola • hovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)
kepeň p. kabát
ker drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa • krík • kriak: malinový, ozdobný ker, krík, kriak
keramika výrobky z pálenej hliny al. iných plastických zemín: úžitková keramika • fajansa • majolika (keramický výrobok z jemnej špeciálnej hliny s osobitnou úpravou, s glazúrou a maliarskou výzdobou): modranská majolika
smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k moru • kráčať • ísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domov • letieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavy • plávať (na vode): loď pláva do prístavu • hovor.: kerovať • karovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov
p. aj ísť
2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hrad • kniž. spieť • dospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemu • ísť: ide pomaly k svojmu cieľu • vyvíjať sa • postupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncu • ústiť • vyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky
3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriť • cieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otec • obracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na nás • kniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centra • mať tendenciu • hovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku
šoférovať viesť motorové vozidlo • viesť auto: v rodine všetci šoférujú; učí sa viesť auto • zastar. al. expr.: kerovať • karovať: bol rád, keď mohol sám kerovať • hovor. expr. kočírovať: dnes budem kočírovať ja
viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domov • privádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domu • odvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňa • eskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancov • vodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlky • hovor.: dirigovať • šikovať • hovor. expr.: šupovať • navigovať: šikovala ho z krčmy domov • expr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby
2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábku • hovor. zastar. al. expr.: karovať • kerovať (viesť vozidlo): keroval sánky • kormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať
3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím
4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol cit • privádzať: túžba ho privádzala domov • pobádať • podnecovať • hnať • nutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovy • hovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami
5. mať za následok • spôsobovať • kniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory
6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu
7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2
zahýbať 1. v chôdzi, v jazde meniť smer priameho pohybu; tvoriť zákrutu • zahýnať: voz zahýba, zahýna za roh; cesta zahýba, zahýna k rieke • zabočovať • odbočovať • skrúcať sa • stáčať sa • zatáčať sa: po niekoľkých kilometroch zabočujeme, odbočujeme do ľava; skrúcame, stáčame sa k moru • hovor.: kerovať • karovať: Kam keruješ, karuješ, prečo nejdeš rovno?
2. dávať do polohy mierneho oblúka smerom dolu al. dnu • zahýnať • ohýbať • ohýnať: ohýbať, ohýnať drôt • podhýnať (dovnútra): podhýnať látku, šaty • skladať (zahýbať do záhybov): skladať servítku • zahybovať (smerom dozadu): zahybuje hlavu
3. hovor. expr. byť neverný (v manželstve) • hovor. expr. zakášať: už rok jej muž zahýba, zakáša • pren. expr. pytliačiť • fraz. expr. pytliačiť v cudzom revíre
kerovať, karovať 1. hovor. meniť priamy smer; pren. meniť smerovanie v reči • zahýnať • zahýbať: auto keruje, zahýna doľava • odbočovať • zabočovať • zatáčať: voz zabočuje, zatáča k mostu; keruje, odbočuje od hlavnej témy • manévrovať: vie dobre manévrovať volantom, slovami
2. p. viesť 2, šoférovať
chlpatý pokrytý chlpmi, vlasmi; ktorý má obyč. veľké a husté chlpy • ochlpený • zarastený: chlpaté, ochlpené, zarastené nohy, prsia • srstnatý • hustosrstý: srstnaté zviera; hustosrstý medveď • huňatý • zried. bundatý (s hustou a mäkkou srsťou): huňatý, bundatý pes • nár.: kosmatý • kešavý • klkovatý • klkovitý • nár. expr. konopatý: klkovatá, klkovitá priadza • chĺpkatý • chĺpkavý (pokrytý, porastený drobnými, jemnými chĺpkami): chĺpkatá, chĺpkavá húsenica, tkanina • expr. al. zdrob. chlpatučký • expr. zried. chuchmatý
kešeňa p. vrecko 2
vrecko 1. menšie vrece: papierové vrecko; vrecko cukru • mešec • miešok (vrecko, ktoré sa zatvára stiahnutím šnúrky): mešec na tabak • hovor. zastaráv. škarnicľa (papierové vrecko): cukríky mu dal do škarnicle • subšt.: sáčik • sáčok
2. súčasť oblečenia, obyč. na ukladanie drobných osobných vecí • vačok: hlboké, bočné vrecká; vybrať niečo z vrecka, dať si ruky do vačku • expr. kešeňa
3. útvar podobný menšiemu vrecu • kapsa: urobiť do mäsa vrecko, kapsu • vačok: vačky pod očami
keťas p. úžerník
úžerník kto požičiava peniaze na vysoké úroky: úžerníci brali za pôžičku i sto percent úrokov • expr.: dráč • zderca • zdierač (kto oberá niekoho o peniaze): to je dráč, zderca, zdierač, oberie ťa o všetko • expr.: vydriduch • vydrigroš (Figuli) • hovor. pejor. keťas
obchodovať zaoberať sa výmenou tovaru (kúpou a predajom), byť obchodníkom • hovor. obchodníčiť: obchodovať so zahraničím; obchodníčil s drevom • zastar. trhovať (obchodovať na trhu) • zried. jarmočiť (obchodovať na jarmoku) • hovor. pejor.: kramárčiť • kramáriť (obchodovať v malom, predávať v kráme) • zastar.: frajmačiť • frajmočiť (pestovať výmenný obchod) • kupčiť • zastar. handžáriť (Kálal) • hovor. priekupníčiť (priekupnícky obchodovať) • hovor. pejor.: kšeftovať • kšeftárčiť • kšeftáriť • handlovať • handliarčiť • handliariť (obchodovať s veľkým ziskom) • hovor. pejor. čachrovať (obchodovať nestatočne, pokútne, špekulantsky) • hovor. pejor.: šmelináriť • šmelinárčiť • šmeliť • keťasiť (obchodovať nedovolene, načierno): šmelinár(č)i s cigaretami • hovor. pejor. veksľovať (obchodovať s devízami) • subšt. veksláčiť