Synonymá slova "kaň" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1785 výsledkov (15 strán)
-
kaňa p. myšiak
myšiak dravý vták živiaci sa drobnými hlodavcami • kaňa: po oblohe krúži myšiak, kaňa • nár.: myšilov • myšilovka
kanada p. zábava 1
zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíle • expr. zábavka • rozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýlenie • hra: neviazané hry vystriedali povinnosti • radovánky: prázdninové radovánky detí • hovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabaret • hovor. expr.: komédia • kanada: s priateľmi je kanada • hovor. expr. psina: zajtra bude u nás psina • hovor. špásy: trávia dni v špásoch • subšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu
2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavu • veselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselica • karneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzike • diskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotéku • hovor.: tanec • tancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačku • hovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúr • večierok • večer • zastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierok • ples • hovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majáles • juniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniáles • radovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánky • hýrenie • orgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgie • bakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliách • hovor.: flám • lumpovačka • lumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flám • kniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľanka • gaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veselie • zastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akcia • slang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydaril • subšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockom • subšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdán • subšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál
žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipy • anekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fór • frk: vždy povie dajaký fór, frk • subšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vic • hovor.: fígeľ • figliarstvo • pletka • špás • expr. huncútstvo • pestvo • šibalstvo • hovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstva • hovor. expr.: psina • kanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanada • hrub. prča • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estráda • humor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humor • smiechoty: robí si z nás smiechoty • pobavenie • zábava: som im len na pobavenie, zábavu • nezbeda • nezdoba • neplecha • samopaš • lapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechy • hovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl
korčule športové náčinie na kĺzanie po ľade: naostriť zatupené korčule • hovor. zastaráv.: kanadky • kanady • halifaxky
kanadky, kanady p. korčule
kanál 1. vedenie na odvádzanie odpadových al. znečistených vôd • stoka: pouličný kanál, pouličná stoka • kniž. kloaka • odb. trativod (krytý odvodňovací kanál) • tech. drén (odvodňovací podzemný kanál) • tech. drenáž (sústava drénov)
2. p. prieplav
prieplav široká umelá vodná cesta • kanál: prieplav, kanál medzi Severnou a Južnou Amerikou
cieva rúrka v živočíšnom al. rastlinnom organizme rozvádzajúca krv al. výživné látky: systém ciev • žila: podrezať si žily; listové žily • anat.: véna • tepna • artéria (cieva odvádzajúca zo srdca okysličenú krv) • kanálik: kanáliky v stonke
kanapa p. pohovka
pohovka čalúnený kus nábytku s operadlami al. bez operadiel na sedenie al. ležanie • zastaráv. diván: ležať na pohovke, na diváne • gauč (pohovka s operadlami): spávať na gauči • zastaráv.: kanapa • otoman (pohovka bez operadiel): sedieť na kanape, na otomane • leňoška (čalúnená stolička vzadu s operadlom): oddychovať v leňoške • váľanda (čalúnené lôžko bez operadiel) • hovor. zastar. šezlón
kanárikovo p. žlto
žlto majúc žltú farbu, farbu ako žĺtok, na žltú farbu, žltou farbou • nažlto • dožlta, pís. i na žlto, do žlta: žlto, nažlto natretá stena; dožlta sfarbené vlasy • žltasto • žltkasto • žltkavo: žltasto, žltkasto, žltkavo zafarbené zore • nažltasto • nažltkasto • nažltkavo • dožltasta • dožltkasta • dožltkava, pís. i na žltasto, do žltasta atď.: nažltasto, dožltasta upečený koláč • kanárikovo: prišiel kanárikovo oblečený
porov. aj žltý
kanárikový p. žltý
žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltý • ostrožltý • sýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnko • svetložltý • slabožltý • žltobledý • žltobiely • bledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farby • žltastý • žltkastý • žltavý • žltkavý • nažltastý • nažltkastý • nažltkavý • žltavobiely • žltkavobiely • žltkavobledý • žltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografie • expr.: žltučký • žltulinký • žltunký • žltušký: žltučké kuriatka • žltozelený • zelenožltý • kaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúza • mosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltý • žltozlatý • zlatistý • zlatý • zlatkavý • zlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasy • slamenožltý • slamený • slamovožltý • slamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučký • zlatušký • zlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zore • žltohnedý • okrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožka • žltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlina • pomarančovožltý • oranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltý • tmavožltý • temnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medový • medovožltý • citrónový • citrónovožltý • kanárikový • pieskový • púpavový • žĺtkový • žĺtkovožltý • maslový • krémový • šafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farby • plavý • hovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasy • zožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list
kanava riedka, do pravidelných štvorčekov tkaná látka používaná na vyšívanie • text. stramín
kanceľ p. kazateľnica
kazateľnica vyvýšené miesto v kostole, odkiaľ sa káže • kazateľňa • hovor. kanceľ: vystúpiť na kanceľ
kancelária miestnosť na úradovanie: kancelária riaditeľa • úradovňa • zastar. byro • pracovňa (miestnosť na duševnú prácu vôbec): pracovňa referenta je oproti
pracovňa miestnosť, kde sa pracuje, obyč. duševne • kabinet: pracovňa, kabinet vedca • kancelária (miestnosť na úradovanie): kancelária riaditeľa
p. aj kancelária
administratívny ktorý sa týka správy, riadenia, vybavovania verejných vecí • správny: administratívna, správna agenda, budova • kancelársky: administratívny, kancelársky štýl • úradný (oficiálne požadovaný, predpísaný): typický úradný postup • pejor.: úradnícky • byrokratický (úzkoprso sa pridržiavajúci administratívnych formalít, predpisov): úradnícky, byrokratický spôsob; byrokratický aparát
kancelársky p. administratívny, úradný 1
úradný 1. ktorý je typický pre úrad, ktorý sa vyžaduje v administratíve, verejných organizáciách, zariadeniach a pod.; ktorý je úradom potvrdený, zverejnený a pod. • administratívny • kancelársky • rokovací • pejor. byrokratický (prehnane, formalisticky úradný): úradný, administratívny, kancelársky štýl prejavu; fraz. expr. úradný, kancelársky šimeľ (formálne, nepružné vybavovanie; byrokrat); úradný, administratívny, byrokratický postup • oficiálny: oficiálna platnosť, oficiálne schválenie žiadosti
2. vyznačujúci sa úradnou strohosťou, neosobnosťou, formálnosťou (op. dôverný, familiárny) • odmeraný • oficiálny • trocha pejor. oficiózny: v hlase mal úradný, odmeraný tón; úradný, oficiálny, oficiózny charakter stretnutia • formálny (zachovávajúci úradom vyžadovanú formu): úradné, formálne veci, náležitosti • neosobný • strohý (op. familiárny, dôverný): úradná, neosobná, strohá reč
3. p. služobný
kancionál p. spevník
spevník zbierka piesní s textami aj nápevmi: spievať zo spevníka • kancionál (notový spevník nábožných piesní)
stĺp 1. voľne stojaca vyššia hrubšia tyč, obyč. upevnená v zemi: telefónny, telegrafný stĺp; hrada podopretá stĺpom; morový stĺp (pamätník obetí moru) • stožiar (vysoký stĺp al. konštrukcia stĺpov na upevnenie niečoho): lodný stožiar, stožiar elektrického vedenia • sťažeň (stĺp na pripevnenie lodných plachiet, vlajok a pod.): vytiahnuť zástavu na stožiar • obelisk (vysoký štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy): víťazný obelisk • hovor. kandeláber (stĺp na pouličné lampy, zástavy a pod.) • stav. pylón (ozdobný stĺp tvaru zrezaného ihlana)
2. nosný prvok stavebnej konštrukcie: chrámové stĺpy • pilier (stĺpová opora stavebnej konštrukcie): betónový pilier • stav. pilóta (stĺp vpravený do zeme): mostné pilóty
3. p. opora 2
kandidácia p. kandidatúra
kandidatúra uchádzanie sa o istý úrad, funkciu, hodnosť; navrhovanie za kandidáta • kandidácia: kandidatúra, kandidácia na funkciu predsedu vlády; podporovať niečiu kandidatúru, kandidáciu
kandidačný súvisiaci s kandidovaním (obyč. pri voľbách) • kandidátsky • volebný: kandidačná lehota; kandidačná, kandidátska, volebná listina
kandidát p. uchádzač
uchádzač kto sa o niečo uchádza • kandidát • čakateľ: uchádzač o miesto, o štátne občianstvo; kandidát na poslanca • žiadateľ: vyhovieť žiadateľovi • ašpirant: ašpirant na majstrovský titul • koncipient (uchádzač o advokátstvo) • nápadník: dievča má nápadníka • pytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala sa • zastar. uchádzateľ (Vajanský) • hovor. zastar.: vohľač (Timrava) • vohľadník (Záborský)
kandidátsky p. kandidačný
kandidovať p. uchádzať sa1
uchádzať sa1 robiť kroky na dosiahnutie, získanie niečoho, niekoho • zried. uchodiť sa: uchádza sa o prijatie na vysokú školu už druhý raz; uchádza sa o dievča • hovor. expr. uháňať sa: uháňa sa o priazeň nadriadených • hlásiť sa • prihlasovať sa (uplatňovať obyč. nárok na niečo): hlási sa, prihlasuje sa o svoje právo, o slovo do diskusie • ašpirovať • reflektovať (mať záujem niečo dostať): reflektuje, ašpiruje na miesto účtovníka • kandidovať (uchádzať sa o nejakú hodnosť, funkciu): kandidovať na miesto ministra • stáť (o niečo, o niekoho): ešte stále stojí o jeho lásku, náklonnosť • domáhať sa (s námahou sa usilovať získať): domáhať sa uznania • kniž. pretendovať (robiť si nároky na niečo): pretenduje na profesúru
kanibal p. ľudožrút
ľudožrút kto je ľudské mäso • ľudojed: kmeň ľudožrútov, ľudojedov • kanibal • odb. antropofág
kanibalizmus jedenie ľudského mäsa • kanibalstvo • ľudožrútstvo • ľudojedstvo
zverský expr. 1. ktorý sa vyznačuje veľkou krutosťou a surovosťou • expr. beštiálny: zverský, beštiálny človek, čin • neľudský • brutálny • surový • barbarský: brutálne, surové zaobchádzanie • krvilačný • sadistický • pren. kanibalský: krvilačné, kanibalské vraždenie • expr.: zvlčený • zvlčilý • zvrhlý • zvierací: zvlčený, zvrhlý zločin • odporný • hnusný (vyvolávajúci odpor, hnus): odporná vražda • príšerný • ohavný • obludný: príšerná, obludná pomsta • hrub. zhovädilý: zhovädilý človek
2. p. hrozný 1
kanibalstvo p. kanibalizmus
delo zbraň na strieľanie na veľké vzdialenosti • kanón: protilietadlové delo, protitankový kanón • húfnica (delo s krátkou hlavňou) • tarasnica (stredoveké delo)
kanón 1. p. delo 2. p. odborník, znalec, profesionál
kaňon p. údolie 1, tiesňava
kánon p. pravidlo 1
odborník kto sa dobre vyzná v istom odbore, kto vyniká zručnosťou, invenciou v nejakej činnosti • majster • znalec: bol odborníkom, znalcom v literatúre, hudbe; byť majstrom štetca, pera; zavolať si do domu odborníka, majstra • profesionál (kto robí niečo z povolania; op. amatér): na výrobku vidieť prácu profesionála • špecialista (odborník v užšom odbore): špecialista na operácie srdca • hovor. expr.: macher • fachman (dobrý odborník; op. fušer) • expert (odborník ako poradca): súdny expert • hovor.: kapacita • špička • jednotka • hovor. expr. eso (vynikajúci odborník): v ovládaní počítačov bol kapacita, eso • pren. expr.: kanón • kaliber (kto v niečom vyniká) • hovor. suverén (kto sa vo svojom odbore suverénne vyzná) • autorita (uznávaný odborník): v jazykovede je autoritou • zastar. znateľ (Štúr) • iron. umelec: takého umelca sme tu nepotrebovali
pravidlo 1. všeobecne uznávaný, ustálený spôsob konania • predpis: dopravné, colné pravidlá, predpisy • zásada • princíp: zásady, princípy správnej výživy • zastaráv. al. hovor. regula: vojenská regula • kánon (súbor všeobecne platných zásad): básnický kánon • norma (záväzné pravidlo ustálené predpismi, zvykom a pod.): mravná norma • odb. normatív: normatív zásob
2. p. zvyk
profesionál kto vykonáva istú činnosť na základe odborného vzdelania (op. amatér) • odborník: to zvládne iba profesionál, odborník • znalec: poradiť sa so znalcom • špecialista • expert: súdny expert • majster (kto sa dobre vyzná v istom odbore): majster slova • hovor. špička (vynikajúci odborník): svetová špička vo fyzike • autorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autoritu • hovor. kapacita: je v odbore kapacita • expr. suverén • expr.: kaliber • kanón: byť v matematike kanón • expr. veličina • hovor. expr. eso: vedecké eso • hovor. expr. fachman • hovor. expr. macher: je to skúsený macher • zastar. znateľ (Záborský) • slang. profík: hokejoví profíci
p. aj znalec
tiesňava úzke, tesné miesto, obyč. v prírode • tesnina: kamenná tiesňava, tesnina • tiesnina (Felix) • úžľabina • úžľabie (úzke údolie): hlboká úžľabina • úvalina • jamina • úžina (úzky priestor zovretý pohorím): išli skalnou úžinou • kaňon (hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami) • zried. úžľab (Podjavorinská)
údolie 1. krajina pozdĺž rieky v hornatom kraji: údolie Váhu • kaňon (hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami) • tiesňava (úzke, tesné údolie): potok sa prediera tiesňavou • úžľabina (úzke údolie): hlboká úžľabina • jama
2. p. dolina
znalec kto sa v niečom dokonale vyzná: znalec histórie, znalec vína • odborník • špecialista (človek vyškolený v istom odbore): poradiť sa s odborníkom; pripravovať špecialistov • expert (odborný znalec): súdny expert • majster: majster slova, majster na autá • špička (vynikajúci odborník): svetová špička v ekonómii • autorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autoritu • hovor. kapacita: primár našej nemocnice je kapacita • hovor. jednotka • expr. suverén: vo svojom odbore je suverén • expr.: kanón • kaliber: byť vo fyzike kanón • expr. veličina • hovor. expr. eso: vedecké eso • hovor. expr. fachman • hovor. expr. macher: to je skúsený macher • zastar. znateľ (Záborský) • slang. klasa
delostreľba streľba z diel • kanonáda: z diaľky počuť delostreľbu, kanonádu
kanonáda p. delostreľba
cirkevný týkajúci sa cirkvi; cirkvou ustanovený, uznaný, v cirkvi platný • náboženský: cirkevný, náboženský obrad (op. svetský); cirkevný, náboženský rozkol • klerikálny (súvisiaci s klérom): klerikálne kruhy, záujmy • kánonický: kánonické právo, kánonické knihy • chrámový: chrámová hudba
p. aj náboženský
kánonický 1. p. normatívny 2. p. cirkevný
liturgický ktorý súvisí s náboženskými obradmi, ktorý je určený na náboženské obrady • bohoslužobný: staroslovienčina bola liturgickým, bohoslužobným jazykom Slovanov • omšový (súvisiaci s omšou ako náboženským obradom): liturgické, omšové piesne • kánonický (ustálený a presne určený na isté náboženské obrady): prepisovať liturgický, kánonický text • kniž. sakrálny: sakrálne obrady
normatívny ktorý určuje normu al. z nej vychádza • normotvorný: normatívny, normotvorný orgán; normatívna príručka • kánonický (uznávaný ako všeobecne platná norma): kánonické delenie verša
delostrelec príslušník delostrelectva • hovor. kanonier: delostrelci, kanonieri ostreľujú most • zastar. artilerista
kanonier p. delostrelec
kanonizovať 1. p. svätorečiť 2. p. uzákoniť
svätorečiť cirk. vyhlasovať za svätého • kanonizovať: svätorečenie, kanonizovanie blahoslavených mučeníkov
uzákoniť zákonne ustanoviť, urobiť zákonom • kniž. kanonizovať: uzákoniť, kanonizovať predpisy • odb. kodifikovať (uzákoniť nejakú normu): kodifikovať právne normy; uzákoniť, kodifikovať nový pravopis • legalizovať (obyč. dodatočne uviesť do zákonného stavu): legalizovať stranu
kantabilný p. spevný 1
spevný 1. ktorý pripomína spev, pôsobí ako spev • spevavý: spevná, spevavá reč • hudobný • melodický • lahodný • ľubozvučný (op. neľubozvučný) • hud. kantabilný: hudobné, melodické verše; melodické, lahodné, ľubozvučné tóny; kantabilná hudba
2. týkajúci sa spevu al. speváckeho výkonu • spevácky • hud. vokálny: spevné, spevácke, vokálne číslo programu; vokálna časť inscenácie, skladby
3. p. spevavý 1
kantár p. ohlávka
ohlávka časť (konského) postroja upevnená na hlave zvieraťa • zastaráv. kantár: držať koňa za ohlávku, za kantár • zried. náhlavok • nár.: ohlávok (Jégé) • ohlavník (Ondrejov)
chválospev báseň, skladba vznešeného, oslavného rázu • óda: chválospev, óda na vlasť • apoteóza: apoteóza domova • kantáta (hudobná skladba oslavného rázu pre zbor, sóla a orchester) • kniž. hymnus: hymnus na prírodu • poet. hymn (Kuzmány) • bibl.: hosana • hosanna: spievať hosan(n)a • poet. slávospev (Hviezdoslav)
kantáta p. chválospev
bufet obchodná miestnosť, v ktorej sa podáva rýchle občerstvenie • kantína: v staničnom bufete, v kantíne mali iba vysušené chlebíčky • bistro • voj. slang. arma: v arme potajomky čapovali
kantína p. bufet, reštaurácia1
reštaurácia1 pohostinský podnik, v ktorom sa podáva strava • jedáleň (podnik na spoločné stravovanie): reštaurácia, jedáleň 1. cenovej skupiny; diétna reštaurácia, jedáleň • stravovňa: chodiť na obedy do stravovne • pohostinstvo (reštaurácia nižšej triedy): staničné pohostinstvo • zastar. reštaurant • hostinec • hovor. al. expr. krčma (jednoduchší podnik na stravovanie) • motorest (reštaurácia s parkovaním a ošetrovaním motorových vozidiel) • koliba • čárda (pohostinský podnik s folklórnymi prvkami, špecialitami a pod.) • gril (špeciálna reštaurácia s grilovanými jedlami) • bufet • bar • bistro • snackbar (pohostinský podnik s rýchlym občerstvením) • vináreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä víno) • piváreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä pivo) • hovor. kantína (podnik s rýchlym občerstvením najmä v závode, v kasárňach a pod.)
p. aj hostinec, jedáleň
kantor 1. p. organista 2. p. učiteľ
organista kto hrá na organe • zastar. regenschori (v kostole) • zastaráv. kantor (organista a spevák v kostole)
učiteľ kto z povolania vyučuje • pedagóg: zbor učiteľov, pedagógov našej školy; učiteľ tanca • vyučujúci: povinnosti vyučujúcich • profesor • slang. profák (stredoškolský, najmä gymnaziálny učiteľ) • školiteľ (kto niekoho školí vo vedeckej výchove) • zastar.: učbár • rechtor (učiteľ účinkujúci aj ako organista) • štud. slang.: kantor • učko
biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)
2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte
3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe
4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)
kántriť p. ničiť 2, 3
ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať
2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže
3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať
kanúť p. tiecť 1
tiecť 1. (o tekutých látkach) pohybovať sa v nepretržitom prúde • prúdiť: voda v rieke pokojne tečie, prúdi; krv v žilách prúdi • liať sa (silným prúdom): mlieko sa leje z kanvy • expr. cediť sa • kniž. rinúť sa (v množstve): krv sa rinie z rán • roniť sa (tiecť po kvapkách): slzy sa dieťaťu ronili z očí • stekať (zhora dolu al. dovedna): z očí mu stekajú slzy; potôčiky stekajú do jedného prúdu • vytekať (tiecť odniekiaľ): zo stromu vyteká smola • kniž. plynúť (zvoľna): Dunaj ticho plynie • kniž. kanúť (obyč. po kvapkách): slzy jej kanú po tvári • expr.: cícerkať • čurčať (tenkým prúdom, cícerkom): zo žľabu cícerká, čurčí voda • žblnkotať • žblnkať • zurkotať • expr.: zurčať • žurčať • zurkať • čurkotať (pri pohybe tekutiny vydávať hlasný zvuk): potok žblnkoce, zurkoce, čurkoce • crčať • crkať • cvrčať • cvrkať • cvŕkať • expr.: curkať • crkotať (tenkým a hlasným, niekedy aj prerušovaným prúdom): mlieko crčí, c(v)ŕka do šechtára • nár.: cechtiť (sa) • cechtať (tiecť cícerkom) • expr.: hrčať • hrkotať (prudko): za domom hrčí rozvodnený potok
2. p. míňať sa 2, plynúť 1 3. p. zatekať
kanva nádoba s bočným lievikovitým hrdlom a uchom • krhla: polievať kvety kanvou, krhlou • kanvica (menšia kanva): kanvica na čaj
kanvica p. kanva
agent 1. obchodný zástupca: poisťovací agent • sprostredkovateľ: sprostredkovateľ kúpy • prostredník • ponúkač • zastar. akvizitér
2. p. vyzvedač 3. p. policajt
ponúkač p. agent 1
alpínka 1. vysokohorská rastlina pestovaná v alpíniu • skalnička
2. p. alpínium
skalnička p. alpínka 1
ambulancia 1. miestnosť na lekárske ošetrenie v zdravotníckom zariadení, u lekára • ordinácia: zubná ambulancia, ordinácia • ambulatórium • ošetrovňa: vojenská ošetrovňa • hovor. ordinačka
2. p. sanitka
apatéka 1. p. lekáreň 2. p. liek 3. p. lekárnička
lekáreň zdravotnícka inštitúcia na prípravu, uskladňovanie a vydávanie al. predaj liekov a liečiv • zastar.: apatieka • apatéka: pach lekárne, apatieky
lekárnička príručný súbor základných liekov, schránka na ne • zastar.: apatieka • apatéka: v jeho lekárničke, apatieke nikdy nechýbala fľaška bylinkového likéru
liek liečivý prostriedok • liečivo: lieky, liečivá po záruke • hovor.: medecína • medicína • medikament: dám ti zaručený medikament • zastar.: apatéka • apatieka • hovor. balzam
babička 1. p. starká 1 2. p. starena
starena stará žena: chodiť ako starena • expr. starká: pomôcť starkej nastúpiť do autobusa • pejor. starucha: vyschnutá starucha (Vajanský) • hovor. baba • expr. babka • hypok. babička • pejor.: babisko • babizňa • stariga • starigaňa
starká 1. hovor. otcova al. matkina matka • stará matka • hypok. stará mama: starká so starkým sedia v záhrade; stará matka so starým otcom ešte žijú • hypok.: babka • babička • baba • babenka • babinka: deti najviac počúvajú babku, babičku, babenku • subšt.: óma • ómama
2. p. starena 3. p. manželka
bábka 1. figúrka predstavujúca postavu v bábkovom divadle • marioneta • marionetka (ovládaná drôtmi, niťami al. tyčami) • maňuška • mikulka (ovládaná rukou, prstami): hrajú s dvojakými bábkami – marionet(k)ami i maňuškami • zastar.: pimprľa • pimperľa
2. p. figurína 3. p. vazal 1
maňuška p. bábka 1
babračka hovor. expr. zdĺhavá, nepríjemná, piplavá, často aj špinavá robota: plenie buriny nie je hračka, ale babračka • hovor. expr.: papračka • prplačka • piplačka • šiplačka • hovor. expr. zried. babranica
práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robota • expr.: hrdlačina • drina • lopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliach • šichta • fuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška! • galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačka • mordovisko (úmorná práca) • babračka • papračka • piplačka • šiplačka • prplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohu • zaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísť • kniž. trud • subšt. makačka
2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotu • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnanie • povolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: nájsť si živobytie • hovor. chlieb: prísť o chlieb • hovor. expr. džob: má dobrý džob
3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomaly • zadanie: dostať zadanie
4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, roboty • úsilie • snaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahou • námaha: námaha sa vyplatila • pričinenie • usilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaš • kniž. snaženie • subšt. makačka
5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robota • dielo: vedecké dielo • výtvor: literárny výtvor • kniž. útvor
p. aj dielo
6. p. činnosť 1, 2, chod 2
papračka p. práca 1, babračka
prplačka p. práca 1
piplačka p. práca 1
šiplačka p. práca 1
babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sa • špiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blate • expr.: rýpať sa • ryť sa • hrabať sa • prehrabávať sa • nár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť sa • fafrať sa • čičrať sa • bŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu
2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sa • piplať sa • prplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňa • hovor. expr.: šiplať sa • šušmať sa • šuchtať sa • titlať sa • fafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlho • expr.: šmotkať sa • šmotlať sa • expr. zried. šmatlať sa • rýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpe • hrať sa • ihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večera • zdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekaním • expr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifruje • hrub.: kašlať sa • kašľať sa • vulg. srať sa
3. p. zaoberať sa
robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)
2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne
3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány
4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody
5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún
6. p. pokračovať 1
báseň slovesný umelecký výtvor písaný obyč. vo viazanej reči, vo veršoch: lyrická báseň • verše: verše venované matke • pejor.: rýmovačka • veršovanka • veršovačka (báseň bez umeleckej hodnoty): nosieval do redakcie medzi dobrými básňami aj obyčajné rýmovačky
bedákať hlasno (slovami, plačom) vyjadrovať pocity žiaľu, bôľu, úzkosti a pod. (nad niečím, niekým) • lamentovať • lamentiť • nariekať • horekovať • bedovať • bolestiť • expr.: fňukať • ochkať • božekať: lamentuje nad nešťastím; stále ochká, božeká, že nemá čas • kvíliť (pocity žiaľu prejavovať vysokým plačlivým hlasom) • kniž. úpieť: kvíli, úpie, nad stratou blízkeho človeka • jajkať • jajčať • jojkať • jojčať • jujkať • stenať • stonať (obyč. od fyzickej bolesti): jajčí, stená, že ho od roboty všetko bolí
p. aj sťažovať sa, plakať
jajčať expr. vydávať stony od bolesti, strachu a pod. a obyč. pritom vyslovovať citoslovcia jaj, joj, juj • expr.: jajkať • jojčať • jujkať: jajčí, jajká, jojčí, ako keby ho na nože brali; jujká od hrôzy • expr.: jojkať • achkať • ochkať (aj pri vyjadrení obdivu, prekvapenia): jojká nad tou krásou; achká, ochká nad svojím osudom • stonať • stenať • nariekať • bedákať • lamentovať • horekovať • kvíliť • vzdychať • expr.: stukať • božekať: stoná, narieka, bedáka nad svojím nešťastím • expr. ufkať (pri nespokojnosti s niečím): ufká, že mu je zle
nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudom • expr.: horekovať • lamentovať • lamentiť • božekať: horekovala celú noc • kniž.: žalostiť • bolestiť: dlho žalostila nad stratou muža • plakať • slziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko! • expr.: revať • ziapať • vrešťať • jojčať • jajčať • jojkať • jajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolesti • vzlykať • fikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikala • expr. fňukať • kniž. roniť slzy • poet. lkať (Sládkovič, Krasko) • stonať • stenať • kvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobom • expr.: achkať • ochkať • skuvíňať • skučať • kňučať • zavýjať • vyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľu • kniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou
2. p. sťažovať sa