Synonymá slova "kam" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 72 výsledkov (1 strana)

  • hocikde 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej al. činnosť • hockdekdekoľvek: hocikde, kdekoľvek ho môžeš stretnúť; vyspí sa hockde, kdekoľvekexpr.: kadekdekdekade: kadekde, kdekade boli postrkané papierevšelikde (vyjadruje mnohosť rozličných miest): všelikde v skrini mal špinavé ponožkyhovor.: bárkdebárskde: bárkde, bárskde nájdeš jeho vecikade-tadetu i tamtu aj tam (na rozličných miestach): hocikde, kade-tade, tu i tam po zemi ležali rozhádzané knihyexpr. lárom-fáromnár. sťakde

    2. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania činnosti al. deja; uvádza vedľajšiu vetu s významom miesta • hockdehocikamhockam: pôjde s ňou hocikde, hockam; všade si ho obľúbili, hockde, hocikam prišielkdekoľvekkamkoľvek: hocikde, kdekoľvek, kamkoľvek sa obrátil, všade bola vodatu i onam: ľahnúť si môžeme tu i onamvšelikdevšelikam (vyjadruje mnohosť rozličných miest): kúpať sa dá ísť všelikde, všelikamhovor.: bárkdebárskdebárkambárskam: môžeš ísť robiť bárkde, bárskamkdekam (uvádza vedľajšiu vetu): kde, kam, hocikde príde, tam iba neporiadok zanechá za sebou

    3. p. všade


    kam 1. p. kde 2, 3 2. p. hocikde 2


    kde 1. vyjadruje otázku zameranú na miesto; na ktorom mieste • expr. kdeže: Kde si to našiel? Kdeže to ležíš?expr. v ktorých ďahoch

    2. vyjadruje otázku zameranú na miesto, ktoré je cieľom smerovania • kam: Kde si odložil knihu? Kam utekáš?expr.: kdežekamže: Kdeže sa ponáhľate? Kamže si sa vybral?

    3. uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu • kam: neviem, kde mám položiť nákup; miesto, kde prišli, bolo takmer prázdne; kam si sadol, tam zaspal


    bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakternýnečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsobbezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kostifraz. kam vietor, tam plášťpren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanienestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osoboupredajnýhrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politicinízkypodlý (mravne zlý): nízke, podlé konaniepejor.: ničomnýnaničhodnýpodliackypľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá dušahovor. pejor. gaunerský


    nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavýprelietavýchvíľkovýpren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láskevrtošivýrozmarný: vrtošivá, rozmarná ženanepevný (op. pevný) • nestabilnýlabilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citochnespoľahlivýneseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosťľahkomyseľnýexpr. veternýfraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý

    2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivýmenlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastienepevnýlabilnýnestabilnývratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní)neistýneustálenýrozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomeryvrtkavýaprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasieprelietavý: prelietavé šťastievrtošivýrozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný časkolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivýodb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazípominuteľnýdočasnýprechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský javnetrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiálchvíľkovýkniž.: podenkovýprchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspechexpr. zried. rozlietavý


    kamarát p. priateľ 1


    priateľ 1. duchovne blízky človek, ku ktorému možno mať dôveru; používa sa aj v dôvernom oslovení • kamarátdruh: dobrý, dávny priateľ, kamarát, druh; priateľ, kamarát z detstva; to vám, priatelia, kamaráti, neprejdesvoji (mn. č.): žiť medzi svojimizastar.: tovarišsúdruhdrusahovor. expr.: pajtášpusipajtášfam. kmotorhovor.: bratbratecbraček (v oslovení): bratec môj (Vajanský)subšt. kamoš: popíjať so svojimi kamošmi; kamoši, poďte semsubšt.: kompán • kumpán (pri kartách, v pití, pri nekalých činoch): podozriví kompáni, kumpáni

    2. p. stúpenec


    kamarátiť sa p. priateliť sa


    priateliť sa byť v priateľskom vzťahu • kamarátiť sa: chlapci sa priatelia, kamarátia od detstvaexpr.: bratať sazried. bratiť sa (obyč. o skupinách ľudí): znepriatelené tábory sa začali brataťhovor. expr., obyč. pejor.: priateľkovať sabratkovať sabračekovať sa (dôverne sa priateliť obyč. s istým zámerom): priateľkujú sa, bračekujú sa s pánom ministromhovor. expr.: rodinkovať sarodinkáriť sa (udržiavať priateľské, rodinné styky): od tej chvíle sa začali rodinkovať; rodinkárenie v politických kruhochexpr., obyč. pejor. piecťhovor., obyč. pejor. paktovať (uzatvárať priateľstvo s cieľom spolupráce; uzatvárať spojenie obyč. proti niekomu; byť v ľúbostnom vzťahu): najnovšie paktuje s podnikateľskými vrstvami; rozchýrilo sa, že spolu paktujú, pečúexpr. ráčiť sa: susedky sa veľmi ráčiahovor., obyč. pejor.: kmotriť sakmotríčkovať sazried. sestriť sa (spolčovať sa v rodinných al. výhodných zväzkoch) • subšt. kamošiť sa • pejor. zastaráv. súdruženkovať sa (priateliť sa na základe príslušnosti ku komunistickej strane)


    kamarátsky p. priateľský


    láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľaddobrýdobrosrdečnýdobromyseľnýkniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvárexpr. predobrotivý; milývľúdnyprívetivýpríjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušiesrdečnýteplýpriateľskýkamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďomnežnýjemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladeniemilostivýmilosrdnýkniž.: milostiplnýmilostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ)blahosklonnýblahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gestopren.: otcovskýmaterinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup


    priateľský bežný medzi priateľmi; vyznačujúci sa priateľskosťou, družnosťou, prívetivosťou (o človeku a jeho prejavoch) • kamarátskykolegiálny: poznali ho ako priateľského, kamarátskeho, kolegiálneho človeka; kolegiálna súdržnosťdružný (ktorý rád nadväzuje priateľstvá, ktorý je rád medzi ľuďmi): družné správanie, družné detibratský (ako medzi bratmi) • susedský (ako medzi susedmi): bratské vzťahyspriatelený (ktorý nadviazal priateľstvo s iným): spriatelené rodiny, národyprívetivý (op. neprívetivý) • milýsrdečnýúprimný: prívetivé, milé prijatie; srdečný, úprimný rozhovorsubšt. kamošský


    spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasyhumanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedyverejnývšeobecnýkniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý životkolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

    2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostnýsviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šatyslušnýuhladený: slušné, uhladené správaniesalónnyoficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

    3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typkomunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívnapriateľskýdružnýkamarátskybezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí


    srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivýmilýláskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povahapriateľskýkamarátskyotvorenýbezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféraúprimnýnepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiechteplývrúcnyhorúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatiekniž.: vrelýiskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav


    vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivýpriateľskýkamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahymilý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievčaláskavý: láskavý učiteľ, láskavé slovádobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povahasrdečný: vľúdna, srdečná ženajasný: jasný obličajprístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudiadobromyseľnýdobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starecdobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvárdobroprajný: dobroprajné očikniž. dobrotivý: dobrotivý ochrancablahosklonný: blahosklonné gestožoviálny: žoviálny vedúci

    p. aj dobrý

    2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulnýpríjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredísympatický: majú sympatické bývanie


    kamarátstvo p. priateľstvo


    priateľstvo vzťah, aký je medzi priateľmi • kamarátstvo: medzi chlapcami vládlo priateľstvo, kamarátstvodružba: družba medzi mestamidružnosť: jeho charakteristickou vlastnosťou bola družnosťbratstvo: bratstvo národovzastar.: súdružstvosúdružskosť; známosť (užší spoločenský vzťah): nadviazať známosťvzájomnosť


    chlapec 1. nedospelá al. dospievajúca osoba mužského pohlavia: je to slušný chlapecchlapčisko (väčší chlapec): pätnásťročné chlapčiskošuhaj: veselý šuhajexpr. šuhajecpoet. šuhajina (J. Kráľ)expr.: laganšarvanec: smelý šarvanecpoet. šarvan (Hviezdoslav)expr. chlapča (malý chlapec): prešibané chlapčaexpr. chlápä (obyč. malý chlapec): šesťročné chlápäexpr. chasník (odrastený chlapec) • expr. fafrnok (malý chlapec) • hovor. expr. chalan (obyč. starší chlapec): chovať dvoch chalanovhovor. expr. corgoň (odrastený chlapec) • syn (potomok mužského pohlavia): prvorodený synexpr. synak (často v oslovení) • obyč. pejor. výrastok (dospievajúci chlapec): bezočiví výrastkoviaobyč. pejor. fagan (obyč. nezbedný chlapec) • obyč. pejor. frkanzastar. podrastok (Vajanský)nár. kamas (J. Horák)

    2. p. mládenec 3. p. milý 5 4. p. chlap 1


    čoraz s pribúdaním času, každým okamihom • čím ďalejstále: dievča sa mu čoraz, čím ďalej viac páči; robí stále lepšie a presnejšievždy: po každom tréningu je vždy lepšínár. kamdiaľfraz.: deň čo deňzo dňa na deň


    kamdiaľ p. čoraz


    kameň 1. tvrdá hornina al. úlomok z nej • skala: kopnúť do kameňa, do skaly na ceste; tvrdý ani kameň, ani skalabalvan (veľký kameň): žulový balvanzápoľa (veľký kameň) • okruhliakokružliakobliak (okrúhly, obyč. riečny kameň): zbierať pri potoku okruhliaky, okružliaky, obliakyzvariak (okrúhly, obyč. veľký kameň): skákať po zvariakochžabica (plochý riečny kameň): hádzať žabice do vodykváder (veľký opracovaný kameň): žulové kvádrežarnov (mlynský kameň) • subšt. šuter: kráčať po šutroch

    2. kamenný materiál na stavbu • kamenivokamenina

    3. p. usadenina


    opora 1. čo slúži na podopretie niečoho • podporapodpera: drevená opora, podpora, podpera stropu

    2. čo morálne, duchovne al. materiálne pomáha, podopiera • podporapomoc: v rodičoch vždy našiel morálnu oporu, podporu, pomocposila (čo duchovne posilňuje, povzbudzuje): jediná pracovná opora, posilakniž. záštitapubl. baštapren.: pilierstĺp: duchovný pilier, stĺp hnutiapren.: kameňzáchytný bodchrbtová kosť


    usadenina vrstva, ktorá vznikla usadením niečoho: usadenina vo vínezastar.: usadlina (Kukučín)sadlina (Jesenská)geol.: sedimentuloženina (usadená hornina) • kal (usadenina roztoku): saturačný kalkameň (usadenina podobná kameňu): vodný kameňsubšt. zoc


    kamenčie p. kamenie, štrk1


    kamenie drobnejšie kamene • kamenčieskálie: hŕby kamenia, kamenčia, skália na ceste

    p. aj štrk1


    štrk1 drobné kamienky používané na úpravu ciest al. tratí a pri príprave betónu: hrubý, drobný štrkkameniekamenčieskáliesubšt. šuter


    kamenec p. ľadovec


    ľadovec kúsky ľadu padajúce ako zrážky • krúpy: podľa predpovede počasia možno čakať ľadovec, krúpykrupobitiekamenec: krupobitie zničilo úrodu


    kamenieť p. meravieť


    kôrnatieť pokrývať sa kôrou, stávať sa tvrdým ako kôra • kôravieťkôrkavieť: pôda na slnku kôrnatela, kôravelatvrdnúť: chlieb začal tvrdnúť, kôravieťlek.: vápenatieťkalcifikovať: tepny vápenatejú, kôrnatejúkamenieťpetrifikovať (stávať sa tvrdým ako kameň)


    meravieť stávať sa meravým, nehybným (z fyziologických al. duševných príčin) • tŕpnuť: nohy mu meravejú, tŕpnu od státiakniž. trnúť: trnúť hrôzoutuhnúťdrevenieť: prsty mi tuhnú, drevenejúexpr.: drepenieťbrnieťbrňať (vyvolávať pritom pocit chvenia): brní mu v kolenáchexpr. mrieť: mrieť strachomkamenieťexpr. dúpnieť (meravieť od silných pocitov): kamenel od údivu; dúpnel od strachukrehnúťkľavieťmrznúťkniž. stydnúť (meravieť od zimy): celý kľavel na mraze; ruky mu mrzli, stydlizried. hluchnúť: kultúrny život meravie, hluchne


    kamenina p. kameň 2


    skalnatý ktorý obsahuje veľa skál, kamenia • kamenitýkamenistý: skalnatá, kamenitá pôda vinohradov; kamenistý chodníkzried.: skalavýskalistýskalný: skalavá cesta (Švantner); skalisté pobrežie, skalná zembralnatý (plný brál): bralnatý krajzried.: úskalistý (Rázus)bralistýbralný


    kamenitý, kamenistý obsahujúci kamenie, skaly • skalnatý: kamenitý, kamenistý chodník; skalnatá cestaštrkovitý: štrkovitá pláž


    kamenivo p. kameň 2


    bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý) • krutýnemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekomukrutnýsurový: je voči matke ukrutný, surovýkniž.: necitnýkamenný: necitné, kamenné srdcenecitlivý (op. citlivý) • neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanietvrdý (op. mäkký) • drsnýhrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojakcynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdenýmchladnokrvný: chladnokrvný vrahbrutálnypren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postupneľudskýnehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňombezohľadnýnešetrnýnevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsobneľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despotatyranskýkatanskýpren. expr.: gestapáckyhyenízastar. hyenský


    kamenný 1. p. bezcitný, tvrdý 3 2. p. meravý 1, nehybný


    meravý 1. ktorý je bez pohybu al. bez náznaku života • nehybný: meravé, nehybné telo mŕtvehonepohyblivýkniž. nedvižnýodb. imobilný (zbavený možnosti pohybu): nepohyblivá, imobilná končatina; nedvižné telozmeravenýzdrevenenýstŕpnutýstuhnutý (dočasne zbavený schopnosti pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických procesov): je celý zmeravený, zdrevenený, stŕpnutý od strachu; ruky má stŕpnuté, stuhnuté od zimyskľavenýkľavý (meravý od zimy al. choroby): skľavené, kľavé prsty od lámkyskrehnutý (meravý od zimy): mať skrehnuté nohytuhýexpr. drevený (úplne meravý): byť tuhý od zimy; ruky po ochrnutí ostali drevenéneohybnýnepružný (bez ohybnosti, pružnosti): neohybné, nepružné telonepohnutýexpr.: sklenýsklenenýkniž.: strnulýustrnutýtoporný (bez pohybu): zaujať nepohnutú, strnulú, ustrnutú pózu; strnulé, ustrnuté, toporné držanie tela; sklený, sklenený pohľad upiera do prázdnanecitlivýznecitlivený (bez pohybovej a inej reakcie): umŕtvená časť tela je necitlivá, znecitlivenáexpr. grambľavý (meravý obyč. od zimy) • pren. kamenný

    2. ktorý v myslení stratil schopnosť zmeny, vývinu, pohotovej reakcie • nepružný: meravé, nepružné myslenie; zaujímať meravý, nepružný postojstŕpnutýkniž.: nedvižnýustrnutýstrnulý (ktorý sa nerozvíja): nedvižné názory; stŕpnuté, ustrnuté, strnulé dogmy


    nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravýzmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnostinepohnutýstŕpnutýstuhnutýtuhýexpr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazenýpren.: kamennýskamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maskakniž.: ustrnutýstrnulýnedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmynepohyblivýimobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilnýchromýochromenýochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutápevnýstabilnýstatický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózustojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno riekyťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk

    p. aj stály


    nemilosrdný ktorý nemá milosrdenstvo, súcit, zľutovanie či pochopenie; svedčiaci o tom (op. milosrdný, súcitný, láskavý) • krutýukrutnýmenej časté nesúcitný: nemilosrdný, krutý, nesúcitný vládca; musel podstúpiť nemilosrdné, ukrutné mučenieneúprosnýneľútostnýexpr. urputnýkniž. ľúty (nešetriaci nič a nikoho): jeho dielo podrobili neúprosnej, neľútostnej kritike; zviesť spolu neúprosný, urputný, ľúty bojbezcitný (op. citlivý) • tvrdý (op. mäkký): vie byť nemilosrdný, bezcitný k slabším; život je nám bezcitným, tvrdým sudcomsurovýbezohľadnýkniž. kamenný (bez zmilovania): bol vystavený surovému, bezohľadnému zaobchádzaniu; máš nemilosrdné, kamenné srdceneoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): otec zostal k synovi neoblomnýostrýstrohýprísnypríkry (bez zľutovania; op. mierny, jemný): nemilosrdný, ostrý, prísny trest; strohé, príkre odsúdenie cudzích názorov


    neoblomný ktorý trvá na svojom, ktorý sa nedá presvedčiť, obmäkčiť (op. ústupčivý, poddajný, mäkký) • neústupnýneústupčivý: neoblomný, neústupčivý človek; má neústupnú, neústupčivú povahutvrdohlavýzaťatýtvrdošijnýhlavatý: tvrdohlavé, tvrdošijné presadzovanie vlastných záujmov; zaťaté, hlavaté pridŕžanie sa dogiemnezlomnýnezdolnýnepoddajnýzastar. nepovoľný (odolávajúci nátlaku): zostal nezlomným, nezdolným, nepovoľným buričom; zachovával si svoj nepoddajný postojnezmeniteľnýnezvratnýpevný: je to človek nezmeniteľných, pevných zásad; jeho rozhodnutie je nezmeniteľné, nezvratnéneúprosnýneľútostný (o niečom negatívnom, čomu sa nedá zabrániť, vyhnúť): neoblomný, neľútostný osud; neúprosná, neľútostná smrťnezmieriteľnýzarytý (obyč. nerozumne trvajúci na niečom; op. zmierlivý): stal sa z neho nezmieriteľný, zarytý odporca nových poriadkovtvrdýpren.: kamennýžulový (spojený s bezcitnosťou): má tvrdé, kamenné srdce; kamenná, žulová viera

    p. aj pevný, tvrdý


    tvrdý 1. nepoddávajúci sa tlaku (op. mäkký) • nepoddajnýhúževnatýtuhýpevný: ťal sekerou do tvrdého, nepoddajného, húževnatého dreva; tvrdý, tuhý lak (stvrdnutý); tvrdý, pevný ako skalasuchýstarý (o chlebe, pečive) • stvrdnutýzrohovatený: stvrdnutá, zrohovatená pokožka na chodidleodb. tvrdený (majúci určitý stupeň tvrdosti): tvrdená liatinapritvrdý

    2. ktorý pôsobí na zmysly nepríjemne tvrdo, drsno; ktorý nie je dosť jemný • drsný: tvrdé, drsné podnebie, podmienkyostrý: tvrdé, ostré črty tvárestrohýprísny: strohý, prísny hlas, pohľad

    3. ktorý dobre ovláda a potláča cit, vyznačujúci sa prísnosťou, energickosťou; u ktorého necitlivosť al. prísnosť prerastá dakedy až do hrubosti, bezohľadnosti voči iným (o človeku); svedčiaci o tom • neoblomnýnepoddajnýpren. kamenný: matka je tvrdá, neoblomná, nepoddajná žena; mať kamenné srdceostrýpríkry: v prichádzajúcom sa dal vytušiť tvrdý, ostrý chlapík; ich reč bola ostrá, príkrastrohýprísny: strohý, prísny otčim; strohé, prísne slováneúprosný: neúprosný trestsparťanský: sparťanská výchovahrubýdrsnýbezcitnýbezohľadnýkrutý: hrubé, drsné, bezcitné, bezohľadné, kruté zaobchádzanieukrutnýnemilosrdnýneľútostný: ušlo sa mu v detstve dosť ukrutnej, nemilosrdnej, neľútostnej bitkysurovýdrastickýbrutálny (veľmi tvrdý): surový, brutálny zákrokpritvrdý (príliš tvrdý)

    4. p. silný 4, tuhý 1, 3, ťažký 3


    kameňolom miesto na povrchové dobývanie kameňa • lom


    kameňoryt odtlačok obrazu vyrytého do litografického kameňa • kameňorytina


    kameňorytina p. kameňoryt


    kameňotlač p. litografia


    litografia technika tlače z plochy litografického kameňa; takto vzniknutý odtlačok • kameňotlač: farebná litografia, kameňotlač


    kamilky p. rumanček


    rumanček liečivá bylina s drobnými bielymi, vnútri žltými kvietkami; sušené kvety z tejto byliny • harmančekkamilky: uvariť si čaj z rumančeka, z harmančeka, z kamiliek


    automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné autohovor.: autiakvoz: sťahovací vozhovor. zastar. motorobyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínuhovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkouelektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupékaravan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanomkamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiaknákladniaksubšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitkuhovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)


    kamión p. automobil


    kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďazvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchníkjarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerínapláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenkakepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeňkaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalátšubašubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubicahubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa)dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský)sako (kabát z mužského obleku): športové sakofrak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo frakusmoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka)kabanicakabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizolkamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizolahovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)


    kamizol, kamizola p. kabát


    kamkoľvek p. hocikde 2


    kamoš p. priateľ 1


    kamošiť sa p. priateliť sa


    kamošský p. priateľský


    kamrlík p. kutica


    kutica hovor. expr. malá, obyč. tmavá neútulná miestnosť: bývať v kuticiexpr. koterechovor. kamrlík: kamrlík vedľa kuchyneexpr. cárokexpr. zried. kutera (Vajanský)subšt. kumbál


    kamsi p. niekde 2


    niekde 1. vyjadruje neurčitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej • dakdevoľakdekdesi: kľúč od brány má niekde, dakde v taške; voľakde, kdesi v lese sa ozval výkrik

    2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania, vyjadruje neurčitosť smeru • niekamdakdedakam: niekde, niekam sa skryjú pred dažďom; list položil dakde, dakam na stôlvoľakdevoľakamkdesikamsi: vybrali sa voľakde, voľakam kúpať; na dovolenku pôjdu kdesi, kamsi k moru

    3. vyjadruje nepravidelnosť výskytu, na niektorých miestach, nie všade (op. všade) • dakdemiestamizastar. miesty: niekde, dakde, miestami sa sneh už roztopilkde-tutu i tutu a tamtu i tamtu-tamsem-tam: kde-tu, tu i tam, sem-tam sa rozsvietili svetlázried. ledakde (F. Hečko)expr. ďahom: voda bola ďahom po kolená


    kamuflovaný p. predstieraný


    predstieraný prejavovaný iba navonok, v skutočnosti nejestvujúci, nepociťovaný, neprežívaný a pod. (op. skutočný) • hraný: predstieraný, hraný záujemsilenýnútený (robený nasilu; op. prirodzený): silený, nútený smiech; silená veselosťfingovanýsimulovanýhovor. expr. filmovaný: fingovaná smrť, simulovaná choroba, filmovaná zaľúbenosťinscenovanýnainscenovanýzinscenovaný (vopred pripravený s úmyslom predstierať, oklamať): inscenovaná, zinscenovaná vražda s cieľom usvedčiť vrahahovor. blufovanýexpr. kamuflovaný: kamuflovaný poriadokneúprimný (op. úprimný) • falošnýnepravýfilmovýimitovaný (robený naoko, akoby naozaj): neúprimný, imitovaný plač; falošné, nepravé, filmové slzy


    kamuflovať zakrývať niečo maskou, expr. predstierať niečo so zámerom neprezradiť skutočný stav • robiť kamuflážmaskovať: kamuflovať, maskovať vojenské vozidlo; kamuflovať, maskovať svoje nedostatky; pri svojom vystupovaní robí iba kamuflážzastieraťzatajovaťutajovať: zastiera, zatajuje, utajuje strachfraz. robiť niečo očistom: všetko to robí iba očistom


    kamže p. kde 2


Pozri výraz KAM v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV