Synonymá slova "kad" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 55 výsledkov (1 strana)

  • cisterna 1. zatvorená nádrž na tekuté palivá, pohonné látky a pod. • tank: cisterna, tank s naftou; vodu vozia v cisternách

    2. otvorená nádrž na vodu • kaďadiežasud: cisterna, kaďa na dažďovú vodu


    dieža drevená nádoba, obyč. väčšia: rozsušená diežadžber: džber na vodukaďa: kaďa sliviekšafeľ (dieža s dvoma držadlami): naliať vodu do šafľaškopškopíkškopokškopec (menšia dieža)


    kaďa p. sud, dieža


    sud nádoba v podobe valca s dvoma kruhovitými dnami: hliníkový sud, sudy plné pivabočka (menší vypuklý sud): bočka vínakaďa (veľká otvorená sudovitá nádoba): kaďa na kvasenie kapustybarel (kovový sud na naftu, benzín a pod.) • okovnár. okovnák (drevený okovaný sud)


    kade 1. vyjadruje otázku zacielenú na smer al. na miesto, ktorým prechádza dej; ktorým smerom, ktorou cestou • kadiaľ: Kade, kadiaľ pôjdete do mesta?expr.: kadežekadiaľže: Kadeže, kadiaľže sa vrátiš?expr. ktorým ďahom

    2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu • kadiaľ: uvidíme, kade prejdú; cesta, kade, kadiaľ prišli, bola pod vodou; liezli, kadiaľ mohli


    hocikde 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej al. činnosť • hockdekdekoľvek: hocikde, kdekoľvek ho môžeš stretnúť; vyspí sa hockde, kdekoľvekexpr.: kadekdekdekade: kadekde, kdekade boli postrkané papierevšelikde (vyjadruje mnohosť rozličných miest): všelikde v skrini mal špinavé ponožkyhovor.: bárkdebárskde: bárkde, bárskde nájdeš jeho vecikade-tadetu i tamtu aj tam (na rozličných miestach): hocikde, kade-tade, tu i tam po zemi ležali rozhádzané knihyexpr. lárom-fáromnár. sťakde

    2. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania činnosti al. deja; uvádza vedľajšiu vetu s významom miesta • hockdehocikamhockam: pôjde s ňou hocikde, hockam; všade si ho obľúbili, hockde, hocikam prišielkdekoľvekkamkoľvek: hocikde, kdekoľvek, kamkoľvek sa obrátil, všade bola vodatu i onam: ľahnúť si môžeme tu i onamvšelikdevšelikam (vyjadruje mnohosť rozličných miest): kúpať sa dá ísť všelikde, všelikamhovor.: bárkdebárskdebárkambárskam: môžeš ísť robiť bárkde, bárskamkdekam (uvádza vedľajšiu vetu): kde, kam, hocikde príde, tam iba neporiadok zanechá za sebou

    3. p. všade


    kade-tade p. hocikde 1


    hocičo 1. vyjadruje ľubovoľnosť, rozmanitosť pri výbere veci al. javu; expr. označuje niečo bezcenné, málo hodnotné, zlé, nepriaznivé al. záporné • hocčočokoľvek: zje hocičo, čokoľvek, čo mu dajú; hocčo mu môžeš kúpiťvšeličoledačokadečokdečo: všeličím sa mu môžeš zavďačiť; postaviť dom nie je hocičo; ledačo, kdečo vie opraviťhovor.: bárčobársčo: myslí si, že si bárčo, bársčo môže dovoliťto i onoto alebo onoto či ono: to i ono ho rozčuľuje; nech robí to či ono, nikdy nie sú spokojnízastar. všeliniečo (Kukučín)

    2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú • hocčočočokoľvek: urobí, hocičo, hocčo budú od neho žiadať; napíšem, čo, čokoľvek budeš chcieť


    kadečo p. hocičo 1, všeličo 1


    všeličo 1. označuje veľa rozličných vecí, všetko možné • kdečokadečo: všeličo, kdečo sa musí ešte naučiť; tam dostať kadečo, všeličoledačo: ledačo, všeličo sa nám tu nepáčiexpr.: hory-dolyto i onovšetko možné: nasľuboval hory-doly, to i onohovor. expr. hento-totohento a totozastar. všeliniečo

    2. p. hocičo 1


    hocijako 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere spôsobu; akýmkoľvek spôsobom, tak al. inak; nezáleží na tom, ako • hocakohovor. hocijak: knihy môžu poukladať hocijako, hocakoakokoľvekvšelijakohovor. všelijak: môže sa rozhodnúť akokoľvek, všelijako, vždy na to doplatíľubovoľnerozličnetak i onaktak či onak: môžeš to ľubovoľne, rozlične, tak či onak upraviťexpr. kadejakohovor. expr.: kadejakhovor.: bársakobárako: do divadla nemôžeš ísť kadejako, bársako oblečenýledajakohovor. ledajak: takúto prácu nemožno urobiť hocijako, ledajakoexpr. lárom-fárom: žije si lárom-fárom

    2. p. nedbanlivo 3. p. hoci


    kadejako, kadejak p. hocijako 1


    hocijaký, hocaký 1. nezáleží na tom, aký (o kvalite vecí, o vlastnostiach al. javov) • akýkoľvekvšelijakýkaždýfraz. taký či onaký: dosiahnuť cieľ hocijakým, hocakým, akýmkoľvek spôsobom; prijať akúkoľvek prácu; ísť na výlet za každého, takého či onakého počasiahovor.: bárakýbársakýnár. trebársaký: uveriť bárakým, bársakým klebetámhociktorýhocktorý (jeden z viacerých, nezáleží však, ktorý; o osobe al. veci): Vyber si hociktorý, hocktorý predmet!ktorýkoľvekľubovoľnýhovor. bársktorý: vedel odpovedať na ktorúkoľvek, ľubovoľnú, bársktorú otázku

    2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) • hovor.: bárakýbársaký: to spraví hocijaký, báraký, bársaký amatérobyčajný: nie je to len taká obyčajná knižkahociktorýhocijakýhovor.: bársktorýbárzktorý

    3. vyjadrujúci negatívne hodnotenie • všelijakýledajakýpejor.: kadejakýkdejaký (ktorý je pochybný, podozrivý, neznámy a pod.): dáš sa do reči s hocijakými, všelijakými ľuďmi; naletíš ledajakému podvodníkovi; kúpať sa v kadejakej, kdejakej mlákezried. onakvý


    kadejaký p. hocijaký 3, rozmanitý 1, ľubovoľný


    ľubovoľný vybratý, uskutočnený, určený a pod. nie podľa presných pravidiel, kritérií, ale výberom podľa ľubovôle • akýkoľvekhocijakýhovor.: hocakýbársakýbáraký: prijal by ľubovoľnú, akúkoľvek, hocijakú prácu; richtárom nemohol byť hocaký, bársaký, báraký chlaphociktorýktorýkoľvekhovor.: hocktorýbársktorý (nezáleží na tom, aký): hociktorý, ktorýkoľvek, hocktorý, bársktorý z nás to vienejakývoľajaký (nie je určené, aký): vyber si nejakú, voľajakú hračkuniektorýdaktorývoľaktorýktorýsihovor. dáky (nie je určené, ktorý z viacerých možných): ak niektorý, daktorý z vás čo i len mukne, bude zle; voľaktorý, ktorýsi z vás musí odísťkaždýexpr.: kadejakýkdejakýhovor. ledajaký (rozmanitej kvality): šaty na každú príležitosť; uverí kadejakej, kdejakej hlúpostikniž.: arbitrérnyarbitrárny: arbitrérny, arbitrárny výbermat. entý: entý člen radufraz. taký či onaký: prijmem takého či onakého pomocníkazried. svojvoľný


    rozmanitý 1. ktorý je nerovnakého druhu, nerovnakej kvality, nerovnakých vlastností a pod. (op. rovnaký, jednotný) • pestrýmnohorakývšelijaký: mať rozmanitú, pestrú stravu; človek rozmanitých, mnohorakých tvárí; rozmanité, všelijaké tvary vázrozličnýrôznyrôznorodýnesúrodýnerovnorodýnerovnakýnejednaký: kúpiť rozličný, rôzny, rôznorodý tovar; nesúrodé, nerovnaké druhyniekoľkorakýdakoľkorakýviaceraký: niekoľkoraké, dakoľkoraké formymnohotvárny (op. jednotvárny, monotónny): mnohotvárna krajinakadejakýkdejaký: predvádzať kadejaké, kdejaké kúzlamiešanýhovor. všakovakýexpr. všakovýexpr.: storakýtisícorakýtisícerýtristorakýstrakatý: storaké, tisícoraké podoby krásyzastar. onakvý

    p. aj pestrý, rôznorodý

    2. p. odlišný, rozdielny


    kadekde p. hocikde 1


    hocikadiaľ vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe smeru, ktorýmkoľvek smerom, ktorýmkoľvek miestom, ktoroukoľvek cestou, tadiaľ al. inokadiaľ • hockadiaľkadiaľkoľvek: na vrchol sa možno dostať hocikadiaľ, hockadiaľ, kadiaľkoľvekhocikadehockadekadekoľvek: hocikade, kadekoľvek prejdú na druhú stranuvšelikadiaľvšelikade (vyjadruje mnohosť rozličných smerov): všelikadiaľ, všelikade prechádzali cez cestuhovor.: bárkadebárskadebárkadiaľbárskadiaľ: cez rieku sa mohli bárkade, bárskadiaľ prebrodiť


    kadekoľvek p. hocikadiaľ


    hocikto vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby, ktorýkoľvek človek; nezáleží na tom, kto; expr. niekto bezvýznamný • hocktoktokoľvek: prihlásiť sa môže hocikto, ktokoľvek; on nie je hocktokaždýktorýkoľvek: na súťaži sa môže zúčastniť hocikto, každý; ktorýkoľvek z vás to mohol byťexpr.: kdektokadekto: kdekto, kadekto sa tam dostanevšelikto (vyjadruje mnohosť rozličných osôb): všelikto k nám prišiel gratulovaťhovor.: bárktobárskto: bárkto, bárskto by chcel o tom rozhodovaťten alebo onenten či onen: pomôcť môže ten či onenzried.: ledaktoktolenkoľveknár.: leciktotrebársktofraz.: čert alebo diabolčert-diabol


    kadekto p. hocikto


    kadenáhle p. sotva 3


    sotva 1. vyjadruje, že dej sa uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami; vyjadruje malú mieru niečoho • ledvaexpr.: sotvaželedvaže: od únavy sotva, ledva zaspala; sotvaže, ledvaže sme ho počulilen-lenexpr. len-len že: v tme ho len-len, len-len že zbadalledaexpr. ledaže: malín nazbierala sotva, leda(že) za pohárexpr. horko-ťažko: horko-ťažko sa na nohách udržíhovor. tak-takhovor. expr. tak-tak že: na dne bolo tak-tak (že) za lyžičku cukruexpr. ledvučičkozastar.: sotvysotvyželedvyarch. ledvým činom (Tajovský, Figuli)takmertemer (so záporným slovesom): takmer, temer ho nebolo vidieť

    2. vyjadruje pochybnosť, nedôveru, mierny zápor • expr. sotvaže: sotva, sotvaže ťa navštíviťažkoasi ťažkoasi niepravdepodobne nie: Pôjdeš večer do kina? – Sotva, (asi) ťažko, asi nie.asipravdepodobne (vo výpovedi so záporným slovesom): asi, pravdepodobne sa nevrátizastar.: sotvysotvyže (J. Kráľ)

    3. uvádza vedľajšiu časovú vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety • ledvaexpr.: sotvaželedvaže: sotva, ledva prišiel domov, už niekto zvonil; sotvaže, ledvaže sa skryli, začalo pršaťhneď akolen čolen toľko čo: hneď ako, len (toľko) čo zmaturoval, začal robiťiba čoiba toľko čopráve čo: iba (toľko) čo, práve čo si ľahol, prišiel domov oteczastar.: sotvysotvyže (Dobšinský, Škultéty)kadenáhle (Kalinčiak)nespráv. akonáhle


    obrat 1. zmena smeru (obyč. o 180o) • obrátenieotočenie: obrat, obrátenie, otočenie auta do protismeruotočka: otočka s loptouhud. kadencia (melodický obrat na konci skladby)

    2. zásadné, protikladné zmenenie okolností, podmienok al. dovtedajšieho stavu • zvratprevrat: zažiť politický obrat, zvrat, prevratprelomzlom: takýto spoločenský prelom, zlom nik nečakalzmena: historická zmena nastala až neskôrreakcia (opačné, protikladné smerovanie v niečom): prudká reakcia v správaní

    3. p. zvrat 1


    kaderavý p. správ. kučeravý


    kadere p. správ. vlasy 1, kučery 1


    kaderiť p. správ. kučeraviť


    holič odborník na strihanie a úpravu vlasov a na holenie: ísť k holičovikaderník (odborník na úpravu ženských účesov) • zastar.: barbier (Rázus)frizér


    kaderník p. holič


    kadesi p. niekade


    niekade vyjadruje neurčitosť smerovania al. miesta činnosti; neznámym smerom, nevedno kade • dakadevoľakadekadesi: niekade, dakade sa mu už podarí prejsť; voľakade, kadesi vletela do domu lastovičkaniekadiaľdakadiaľvoľakadiaľkadiaľsi: niekadiaľ, voľakadiaľ, kadiaľsi sa dostala do pivnice voda


    kadeže p. kade 1


    kadiaľ p. kade 1, 2


    kadiaľkoľvek p. hocikadiaľ


    kadiaľsi p. niekade


    kadiaľže p. kade 1


    kadidlo tropická živica šíriaca pri spaľovaní voňavý dym • tymiantemian: od oltára sa šírila vôňa kadidla, tymianu


    dymiť vypúšťať dym • čadiťkadiťčmudiť: lampa dymí, čadí; komín čmudí, kadíkraj. expr. smudiťnár. expr. kundriť: továreň smudí, kundrí


    fajčiť vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku • expr.: smokliťsmoliťdrúľaťcmúľať: ustavične fajčí, smoklí, cmúľa lacné cigaretyexpr. zried. bagovať (Sloboda)trocha expr. pofajčievať (chvíľami spokojne fajčiť) • expr.: ťahaťpoťahovať: ťahá už desiatu cigaretupejor.: kadiťčmudiťdymiťsmradiť: kadia, smradia tu, že sa nedá dýchaťexpr.: bafaťbafkaťpufkaťpipkať (fajčiť z fajky a vydávať pritom cha-rakteristický zvuk): spokojne bafká, pufká, pipká zo zapekačkyexpr. pobafkávať (si)zried. fajkaťpren. pukať (fajčiť z fajky): puká si z fajočkyexpr. posipkávať (fajčiť z fajky a vydávať pritom sipľavý zvuk) • hovor. šlukovať (fajčiť a pritom prehĺtať dym)


    kadiť 1. p. dymiť 2. p. fajčiť


    smradiť spôsobovať, robiť, šíriť smrad: smradiť v izbe čpavkomhrub.: prdieťbzdieťbzdúriťdrístaťžart. al. expr.: púšťaťpukaťtrúbiťstrieľať (do gatí) (šíriť smrad púšťaním plynov z konečníka) • obyč. expr. kadiť (robiť smrad obyč. dymom, plynom): kadiť, smradiť cigaretou

    p. aj fajčiť


    dymiť sa neos. vychádzať ako dym • čadiť sakadiť sačmudiť sa: z továrne sa dymíkúdoliť sakundoliť saexpr. kudliť sa (v kúdoloch): z komína sa kúdolíkraj. expr. smudiť sanár. expr. kundriť sa


    kadiť sa p. dymiť sa


    prieruba otvor vyrúbaný v ľade • prielubakadlubkadluba: prieruba, prieluba, kadlub, kadluba žriedla


    žľab 1. podlhovastá obyč. drevená nádoba slúžiaca na odvádzanie al. privádzanie kvapalín, na kŕmenie dobytka a pod. • válov: dať seno do žľabu, válovakoryto: voda odteká dreveným korytomkadlubkadluba (žľab vydlabaný z kmeňa)

    2. úzka terénna depresia • údoliepriehlbeňúžľabinaprielubanáhon


    kadlub, kadluba 1. p. žľab 1 2. p. prieruba


Pozri výraz KAD v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV