Synonymá slova "kôt" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 66 výsledkov (1 strana)

  • koterec p. kutica


    kutica hovor. expr. malá, obyč. tmavá neútulná miestnosť: bývať v kuticiexpr. koterechovor. kamrlík: kamrlík vedľa kuchyneexpr. cárokexpr. zried. kutera (Vajanský)subšt. kumbál


    kotiť sa 1. privádzať na svet mláďatá (o samiciach niektorých cicavcov): mačka, sučka sa kotírodiť: potkanie samičky často rodiavrhať (o samiciach niektorých cicavcov) • bahniť sanár. jahniť sa (o ovci): ovca sa kotí, bahní

    p. aj rodiť 1

    2. prichádzať na svet (o niektorých mláďatách): mačence, myši sa kotialiahnuť sa: ovce, teľce sa kotia, liahnurodiť sa: každoročne sa nám rodia štence


    množiť sa 1. stávať sa početnejším, väčším • hromadiť sa: starosti sa množia, hromadiakopiť savŕšiť sa: práca sa kopípribúdaťrásť: otázok pribúda; rastú nové mestáznásobovať sazmnohonásobňovať sazmnohonásobovať sa (mnohonásobne sa zväčšovať): ich radosť sa znásobovala, zmnohonásob(ň)ovalakniž. zmnožovať sa: možnosti, vedomosti sa postupne zmnožovalirozmáhať sarozmnožovať sarozhojňovať sazväčšovať sa (množiť sa s väčším objemom): burina sa rozmáha; jeho majetok sa zväčšujeexpr.: sypať sarozplodzovať sa: peniaze sa sypú; poznatky sa stále rozplodzujú

    2. biol. privádzať na svet potomstvo, biologicky vznikať • rozmnožovať sa: bunky sa množia, rozmnožujú delenímplodiť sarozplodzovať saplemeniť sarozplemeňovať sa: myši sa rýchlo plodia; králiky sa rozplemeňujúkotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky sa kotiaexpr.: plieniť sarozplieňovať sa (vo veľkom množstve): potkany sa plienia, rozplieňujú


    rodiť 1. pôrodom dávať von z tela deti, mláďatá • privádzať na svet: matky rodia, privádzajú na svet zdravé deti; samice rodia živé mláďatádávať život (len o žene) • zastar. vajatať: vajatala v bolestiachkotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky, sučky sa kotiažrebiť sa (o kobyle) • prasiť sa (o svini) • bahniť sanár. jahniť sa (o ovci) • teliť sa (o krave) • vrhať (všeobecne o zvieratách): prasnica vrhá asi desať prasiatok

    2. prinášať úrodu, plody • plodiť: stromy rodia, plodia zdravé ovocie


    rodiť sa 1. pôrodom sa dostávať von z tela • prichádzať na svet: rodia sa, prichádzajú na svet zdravé detiliahnuť sakotiť sa (o niektorých živočíchoch): teliatka sa liahnu; zajace sa kotia v množstve

    2. p. rásť 3 3. porov. vzniknúť


    kotkodákať p. rapotať 1


    rapotať 1. expr. veľa a rýchlo hovoriť • expr.: rapkaťrepetiťrepentiť: ženičky rapotali, repetili na priedomíexpr.: trkotaťmrkotaťdrkotaťgagotaťľapotaťmlieťmrviťsypaťsúkať: mlel stále dokola; sypal, súkal vtipy jeden za druhýmzjemn.: džavotaťšvitoriťševeliťšveholiťštebotať: dievčence veselo džavotali, švitorili, štebotalihovor. pejor.: krákoriťkotkodákaťhovor. expr.: remziťremzať (Vajanský, Šoltésová)

    2. p. rapkať 1


    bokombrada zarastené miesta medzi lícami a ušami • kotleta: nechal si zastrihávať bokombrady, kotletyzastaráv. pajes: ortodoxní Židia nosia pajesysubšt. pajchle


    kotleta 1. rezeň z karé al. krkovičky • rebierko: bravčová kotleta, bravčové rebierko

    2. p. bokombrada


    dolina časť zemského povrchu medzi kopcami • údolie: široká dolina, široké údoliekotlina (dolina obkolesená vrchmi): Turčianska kotlinapoet. údolina (Krasko)zried. údolgeogr. úval (široká plytká dolina)


    kotlina p. dolina


    brezivý odb. (iba v ženskom rode brezivá; oplodnená, čakajúca mláďa; o samiciach zvierat): brezivá ovcateľný (o krave) • kotný (o ovci, mačke) • prasný (o svini) • žrebný (o kobyle) • nár.: nahúkanýnabehanýnalámanýnabraný


    kotný p. brezivý


    brucho dolná predná časť trupu: ploské, naduté bruchozjemn. život: život sa jej dvíha novým životomhovor. expr.: pupokkotol: pupok má ako sudhovor. pejor.: bachorbambuchbampeľ: bachor mu visí cez opasokpejor. vantrub (Hviezdoslav)pren. expr. pivný mozoľ


    kotol 1. veľká kovová nádoba na varenie, obyč. priamo nad ohňom: medený kotol; kotol ústredného kúreniavarák (varný kotol)

    2. p. brucho


    hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavouexpr.: kotrbamakovica: tvrdá kotrba, makovicalebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebkuhovor. pejor.: gebuľagigaňagegyňadrgaňagriňagrňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grinipejor.: tekvicalebeňlebeňa: dostať po lebeni

    2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavurozumum: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na umintelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemernýmyseľ: bystrá myseľmozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozogsúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťhovor. expr.: fifikchochmesfištrón: ten má fifika

    3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci2


    kotrba p. hlava 1


    kotrbanec p. kotúľ


    kotúľ cvik, pri ktorom sa otáčajúce sa telo dotýka podložky plecami • kotrmelec: robiť kotúle, kotrmelceexpr. kotrbanec


    kotrbnatý p. tvrdohlavý


    tvrdohlavý ktorý neústupne, často nerozumne trvá na svojom, dožaduje sa svojho al. presadzuje svoje; svedčiaci o tvrdohlavosti • hlavatýzaťatýtvrdošijný: tvrdohlavý, hlavatý človek; zaťatá, tvrdošijná povahazanovitýzatvrdnutýzastar. vrtohlavý: zanovitý, vrtohlavý chlapeckniž.: uvzatýzavzatýzastar. zatvrdilýzried. zatvrdlivý: byť uvzatý, zavzatý, zatvrdilýzarytý: zaryté odmietanieneústupnýneústupčivýnepovoľný: neústupné, neústupčivé presadzovanie svojho názoruneoblomnýnepoddajný: neoblomná, nepoddajná otcova povahasvojhlavýsvojvoľnýsamovoľný (uplatňujúci svoju vôľu bez ohľadu na iných): svojhlavé, svojvoľné detivzdorovitývzdornýspurnýexpr. urputný (ktorý neústupčivosťou, nepoddajnosťou vyjadruje svoj odpor, odmietanie a pod.): vzdorovitý, vzdorný, spurný žiak; vzdorovité, vzdorné, spurné, urputné mlčaniehovor. kapricióznyhovor. zastaráv. krutohlavýexpr. zried. kotrbnatý


    chyba 1. niečo nesprávne: pisárska chyba, vystríhať sa chýbomyl: omyl v rátanímýlka: to bola osudná mýlkanedostatok: bojovať proti nedostatkomzápor: práca má veľa záporovblud: zriecť sa bludovnedopatrenie (drobná chyba): stalo sa to nedopatrenímnenáležitosťhriech: bolo by hriechom neurobiť toprechmat (nesprávne konanie): dopustiť sa prechmatuprestrelok: odpusťte mi môj prestrelokexpr. kotrmelec: urobiť v niečom kotrmelechovor. expr. kopaneckniž. lapsus (drobná chyba) • kniž. faux passubšt. kiks: kiks obrancu

    2. porušenie niečoho, úchylka od normy • kaz: chyba, kaz materiáludefekt: opraviť defektporucha (chyba v činnosti nejakého mechanizmu): porucha motoranedostatok: tento nedostatok sa nedá odstrániťnespis.: vada • závada

    3. p. slabina


    kotrmelec p. kotúľ


    disk 1. tanierovitá súčasť strojov, prístrojov • kotúč: disky kolies, brúsny kotúč

    2. p. kotúč 1


    kotúč 1. pravidelný okrúhly útvar: kotúč syradisk (športové náčinie v tvare kotúča al. tanierovitá súčasť strojov): hod diskom; brúsny diskpuk (tvrdý plochý kotúč používaný v ľadovom hokeji): vhodiť puk medzi hokejky hráčov

    2. p. kúdol


    kúdol zvírený útvar drobných čiastočiek • oblakmračnomrak: kúdol, oblak dymu; mračno, mrak sadzíkotúč: rozvírený kotúč prachukúrexpr.: kundolkúrňava: kundol, kúrňava piesku


    okružný tvoriaci kruh; pozostávajúci z kruhu: okružná jazdakotúčový (o píle): okružná, kotúčová píla

    p. aj obežný


    koťuha p. samopašník


    samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašníknezbedníkrozmaznanecrozpustenecnezdarníkuličníkexpr.: roztatáreneclotorzbojníklagangalgankoťuhačertovo futroneposedníklapajloptošhuncútpochábeľšašozurvaleczastar. prostopašník (Škultéty)pejor. znachorsubšt. štricák

    p. aj šibal


    šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliarvtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkáromexpr.: huncútlapajvýmyselníkvybíjanecprefíkanecprešibanecviselecšinterkoťuhafurtáklíškališiakkujonšelmastonohapotmehúdmigľanczbojníklapikurkárhovor.: beťárpofahovor. expr.: živáňčíslonumerobujdošbujofiktusšibenecšibeničníkšibeníkobyč. pejor. chytrákpejor. potvorahovor. recesista


    gúľať dávať do pohybu niečo guľaté, valcovité • kotúľať: chlapci gúľali, kotúľali loptuexpr.: krbáľaťkopŕcaťvaľkať: krbáľa, kopŕca pred sebou skalkuexpr. guľkať (Botto)váľaťvaliť (gúľať niečo väčšie): chlapi váľali, valili kmene stromovšúľať (niečo drobnejšie): šúľali, gúľali sme guľky do jamky


    kotúľať p. gúľať


    váľať 1. kotúľaním premiestňovať (niečo guľaté) • gúľaťkotúľaťvaliť: váľali, gúľali zoťaté kmene; deti kotúľali snehové guleexpr. krbáľať: krbáľal súdokprevŕhaťprevracaťprevaľovaťexpr. prekacovať (úsilím): prevracal, prevaľoval sudnavaľovať (na niečo, niekam): navaľovali kmene na káruexpr. vaľkať

    2. p. vaľkať 1 3. p. rúcať 4. porov. zvaliť 3 5. p. rúbať 1


    váľať sa 1. valivo sa premiestňovať • gúľať sakotúľať sa: deti sa váľali v snehuvaliť sa (prudko): kamene sa valili dolu svahomexpr.: krbáľať sakopŕcať sakopŕľať sa: balvany sa krbáľaliprevaľovať saprevracať saprevŕhať saexpr. prekacovať sa (zboka nabok): člny sa v búrke prevŕhali, skaly sa prevaľovaliexpr. vaľkať sa: vaľkal sa na posteli

    2. p. leňošiť 3. p. povaľovať sa 1, 2 4. p. boriť sa 1 5. p. súložiť


    valiť sa 1. prúdom al. valivým pohybom sa posúvať • gúľať sakotúľať saváľať sa: balvany sa valia, gúľajú, váľajú do údoliarútiť sahrnúť sa (valiť sa veľkou rýchlosťou): búrka sa rúti, hrnieexpr.: hnať sašústať: krv sa mu ženie do hlavy; dážď šústa z oblakovkniž. zastar. roniť sa: rieka sa roní

    2. p. hrnúť sa 1, 2


    cievka dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu a pod. • hovor. kotúľka (cievka na nite): nakrútiť cverny na cievku, kotúľkusubšt. špuľka


    kotúľka p. cievka


    kolík pozdĺžny žrďovitý predmet s rozličným využitím: stanový kolíknár. štek [vysl. -t-] (kolík najmä k viničom) • tech. slang. štift; klátikkotvatŕňpríchytka (dutá pomôcka na upevňovanie závesných skrutiek do steny)


    kotva p. kolík


    koreniť1 1. mať zapustené korene • mať korene: strom korení, má korene hlboko v zemi

    2. kniž. mať svoj začiatok • mať pôvodpochádzaťpochodiť: jeho zlozvyk korení, má pôvod v detstve, pochodí ešte z detstvakniž.: tkvieťspočívaťväzieť (byť následkom niečoho): nevedomosť tkvie, väzí v ich biedeprameniť: neistota pramení z chudobypren. kotviť (mať základ v niečom): každý jeho čin kotvil v domácej tradícii


    kotviť p. koreniť1 2


    desaťhaliernik desaťhalierová minca • hovor. zastar. al. expr. pätákgroš (drobná minca vôbec): nemal ani päták


    päták 1. p. desaťhaliernik 2. p. peniaz 1


    peniaz 1. kovové platidlo, zried. i bankovka • minca: zbieral zlaté peniaze, minceštátovka (papierový peniaz vydaný štátom): štátovka vysokej hodnotypäták (rakúsko-uhorská minca, hovor. desaťhaliernik al. iná drobná minca) • šesták (rakúsko-uhorská minca, hovor. dvadsaťhaliernik al. iná drobná minca) • zastar. turák (rakúsko-uhorská minca, hovor. expr. drobná minca) • expr.: grošgrajciar: nemám ani groš, ani grajciarzastar. moneta

    2. p. peniaze


    hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprostákexpr.: chumajchmuľochruňotrpáktruľotrkvastupectupáktupáňkubotrúbapejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavecexpr.: ďuroľoľozadebneneczadubenectĺkmumkomumomumajmumákhlúb (Rázusová-Martáková)hovor. expr. blázonexpr. dilinohovor. expr. šibnutýexpr.: dubová hlavazadebnená hlavaprázdna makovicaexpr. zried. trúd (Zguriška)expr.: debilidiotkreténimbecilpejor. somár: Nebuď somár!pejor.: osolbumbajtrubirohbambuchtrúpľaľoprimitívobmedzenecignorantmamľaschrenozembuchmamelukhovor. pejor.: trdlotrloťulpasbibashotentotšišihrub.: hovädokôňvôlbaransubšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská)šaluga (Jesenská)


    kyjak hrubá palica rozšírená na jednom konci • kyj: udrieť niekoho kyjakom, kyjombudzogáňbuzogáň (ťažký kyjak, obyč. v rozprávkach) • obuchtĺk (nástroj na roztĺkanie)

    p. aj palica


    nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbákťarbavechovor. expr.: babrákbabrošhovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušerpejor.: nemehlokyptošgrambľošťapákexpr.: polenodrevodrúktĺkmotovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský)expr. kydaj (Tajovský)expr. kydoň (Hviezdoslav)expr. zried.: ošemeto (Stodola)šiplavechovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč


    obuch 1. plochá strana sekery • obušok

    2. železný al. drevený nástroj na udieranie • kyjaktĺk: buchnúť do niečoho obuchom, kyjakom, tĺkomobušokhovor.: pendrekpelendrek (policajná zbraň na bitie)


    tĺk 1. p. kyjak 2. p. nešikovník, hlupák


    lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani grošžgrľoexpr.: hladošškrečoknár. žgrgoň (Urbánek)expr.: žujo (Hronský)pejor.: skupáňdržgrošskuhrošskuhrákskuhravecskuhroňpažravecvlkolakpejor. zried.: skývražníkškrhliakskrblošskrbecskuhráňhovor. expr.: škótškrob: nebuď škót a oferuj čosiziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivecchamtivecmamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brataexpr.: vydriduchvydrigrošhrabáčhrabošpachtivec


    škót p. lakomec


    mŕtvy2 zomretý človek • nebohý: položiť mŕtveho, nebohého na máryzomretýkniž.: zomrelýzosnulý: modlitba za zomretýchexpr. nebožkýhovor. nebožtík


    nebožtík p. mŕtvy2


    muškát rastlina s červenými, ružovými al. bielymi kvetmi pestovaná v črepníkoch v exteriéroch al. v oblokoch • pelargónia


    načo 1. vyjadruje otázku zameranú na cieľ, účel • expr. načože: Načo, načože si berieš so sebou toľko vecí?poet. nač (Botto, Smrek)hovor. expr.: na kýho/kieho čertana kýho/kieho ancikristana kýho/kieho svätéhona kýho/kieho frasana kýho/kieho elementana kýho/kieho beťaha

    2. p. prečo


    noviny periodicky vychádzajúca tlačovina v podobe väčších listov s informáciami o politických, hospodárskych, kultúrnych, športových a pod. udalostiach • tlač: čítať noviny, tlač; denná tlačdenník (noviny vychádzajúce denne) • večerník (noviny vychádzajúce pred večerom) • ranník (noviny vychádzajúce v ranných hodinách) • týždenník (noviny vychádzajúce raz do týždňa) • pejor. plátok (podradné noviny)


    týždenník p. noviny


    oheň 1. úkaz prejavujúci sa pri horení teplom a svetlom: zapáliť oheňplameň (horiaci stĺpec plynov): slabý plameň sviečkyvatra (veľký oheň založený v prírode): naklásť oheň, vatruhovor. táborák (táborový oheň) • požiar (veľký ničivý oheň): vypukol požiar

    2. p. horúčava 2, horúčka 1 3. p. lesk 3


    táborák p. oheň 1


    svätuškár, svätúch, svätúšik p. pokrytec


    taák, táák p. áno


    táborník p. výletník


    výletník účastník výletu: školskí výletnícitáborník (táboriaci výletník) • stanár (stanujúci výletník): v lese sú táborníci a stanáritrampsubšt. čundrák (kto chodí na dlhšie výlety spojené s táborovým životom v prírode)


Pozri výraz KÔT v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV