Synonymá slova "kón" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 705 výsledkov (6 strán)
-
vedúci2 kto vedie, riadi, obyč. menšiu organizačnú jednotku: vedúci dielne, predajne • nadriadený: poslúchať príkazy nadriadeného • predstavený: predstavený kláštora • náčelník (v minulosti osoba stojaca na čele istej organizácie, úradu a pod.): náčelník stanice • hlava (vedúca al. zodpovedná osoba): hlava rodiny • kapitán (vedúci hráč športového družstva): kapitán mužstva • hovor. šéf: mať dobrého šéfa • expr. šéfko • slang. bos • publ. líder
p. aj správca
vodca kto vedie istú spoločenskú skupinu, hnutie: politickí, odborárski vodcovia • veliteľ: veliteľ skupiny • kapitán (v minulosti vodca objektu, územia a pod.): kapitán hradu, mesta • kormidelník: kormidelník štátu • tribún: tribún revolúcie • náčelník (hlava kmeňa al. rodu): indiánsky náčelník • hist. hajtman (vojenský vodca): kozácky hajtman • hist. ataman (kozácky vodca) • kniž. koryfej: ideový koryfej • hovor. šéf • slang. šerif: šéf, šerif bandy • slang. bos • vajda (vodca skupiny Rómov)
náčrtník p. skicár
skicár zošit na skicovanie • zastaráv. náčrtník: deti kreslia do skicára, do náčrtníka
nádenník pomocný robotník pracujúci za dennú mzdu • hovor. zastar. šichník (Timrava) • zastar. tovarichár (Zúbek)
nadir myslený bod na oblohe kolmo pod pozorovateľom (op. zenit, nadhlavník) • podnožník
podnožník p. nadir
náhradník p. zástupca 1
náhrdelník reťazovitá ozdoba hrdla • korále (náhrdelník z koráľov): náhrdelník sa roztrhol, roztrhli sa jej korále
náhrobník, náhrobok p. pomník
nájomník kto má niečo v nájme • nájomca: nájomník, nájomca bytu • zastar. árendátor
náklaďák p. automobil
námesačník človek postihnutý námesačníctvom • somnambulista
námestník p. zástupca 1
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
neosožník p. naničhodník
nánožník kožušinový vak pre deti na ochranu nôh a tela pred zimou • subšt. fusak
náplecník p. výložka
výložka pruh látky odlíšený farbou, tvarom a pod. na golieri, chlopni al. pleciach uniformy na označenie príslušnosti al. hodnosti: vojenské, železničiarske výložky • náplecník • epoleta (pásik látky na pleciach uniformy s označením hodnosti): generálske náplecníky, epolety • zastar. výloha (Sládkovič)
násilník kto sa dopúšťa násilia: prejavil sa ako násilník a pijan • surovec • ukrutník • kniž. hrubec (Tatarka) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • pejor. pištoľník (ozbrojený násilník) • terorista (osoba uskutočňujúca teror) • pejor.: barbar • rabiát • rabiátnik • subšt. hulvát
pištoľník p. násilník
následník p. nástupca
nástupca kto po niekom nastupuje vo funkcii: nástupca doterajšieho ministra • následník (kto nasleduje al. má nasledovať po niekom ako panovník, funkcionár a pod.): následník trónu • zastar. nástupník (Škultéty)
nástupník p. nástupca
nedôverčivec nedôverčivý človek • zried. nedôverivec (Alexy) • pochybovač • pochybovačník (kto pochybuje): presvedčiť pochybovačov, pochybovačníkov • kniž. skeptik
neposlušník neposlušný človek • nepočúvnik • expr. neskrotník
neslušník p. nevychovanec
nevychovanec nevychovaný, neslušný človek • neslušník • expr.: neotesanec • neokresanec • grobian • gadžo • ošúchanec (Figuli) • otresk (Jesenská) • hovor. expr.: nemóresník • neohrabanec • neokrôchanec • neogabanec • pejor.: chrapúň • odroň • chruňo • primitív • hovor. pejor.: sedliak • odzgoň (Kukučín) • odzgáň (Jesenská)
p. aj bezočivec
nevoľník p. otrok 2, poddaný2
otrok 1. v otrokárskej spoločnosti bezprávny človek ako vlastníctvo otrokára; človek v takomto postavení aj v iných spoločnostiach • kniž. rab
2. expr. človek celkom ovládnutý niečím, niekým • expr. nevoľník • kniž. rab: stal sa už úplne otrokom, nevoľníkom, rabom drogy
poddaný2 za feudalizmu človek závislý od feudála • nevoľník: vzbura poddaných, nevoľníkov
ničiteľ kto niečo ničí • nivočiteľ: ničiteľ, nivočiteľ kultúrnych hodnôt • pustošiteľ • zried. kaziteľ • zried. kynožiteľ (Kukučín) • zried. kynožník (Zguriška) • kniž.: hubiteľ • boriteľ • zhubca • zried.: zahubiteľ • záhubca (Vajanský) • expr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • expr. humpľoš • pejor.: barbar • vandal (bezohľadný ničiteľ)
p. aj škodca 1
škodca 1. človek, ktorý niečo poškodzuje: škodca rodiny, štátu • záškodník • rozvratník • rozvracateľ • rozvracač (kto robí rozvratnú činnosť): záškodník, rozvratník, rozvracateľ, rozvracač v armáde • podvratník: zákerní podvratníci • sabotér • sabotážnik (kto zámerne niečo rozrušuje): sabotéri, sabotážnici hospodárskej reformy • diverzant (kto robí záškodnícku činnosť): odhaliť diverzantov • podrývateľ • expr. podrývač (kto niečo oslabuje, podrýva): podrývateľ dôvery • ničiteľ: ničiteľ prírody • poškodzovateľ: poškodzovateľ štátnych záujmov • zhubca: zhubca ríše • expr. humpľoš • zried.: kaziteľ • kynožiteľ (Kukučín) • kynožník (Zguriška) • kniž. hubiteľ • expr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • pren. expr. vrah
2. p. škodník
nočník nádoba na telesnú potrebu • hrub. šerbeľ
obežník úradný prípis určený viacerým inštitúciám al. pracovníkom • zastar. cirkulár (Hurban)
ochranca kto ochraňuje • chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbranných • zried.: ochraniteľ • ochraňovateľ (Mráz) • strážca (kto stráži): strážca bezpečnosti • slang. gorila (osobný strážca) • patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkov • kniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládeže • ochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvierat • poručník (právny ochranca) • tútor (i pren. expr.) • zástanca • obhajca • obranca • pren. tribún (kto chráni obhajovaním) • záštita • opora • pren. štít • kniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny
opatrovník kto sa o niekoho, o niečo stará; kto niekoho, niečo opatruje; práv. zákonný zástupca osoby neschopnej spravovať si svoje veci • opatrovateľ: mať opatrovníka, opatrovateľa; opatrovník, opatrovateľ majetku, hospodárstva • pestún • zried. varovateľ (opatrovník dieťaťa) • ošetrovateľ (obyč. chorého) • práv. kurátor: sociálny kurátor • práv. poručník • zastaráv. al. expr. tútor: deti dostali po smrti rodičov poručníka, tútora; Nepotrebujem nijakého opatrovníka, tútora!
poručník práv. osoba poverená poručenstvom • zastaráv. tútor
opozičník p. protivník 1
protivník 1. kto nesúhlasí s názormi iného a bojuje proti nim • odporca: politický protivník, odporca • oponent (protivník, obyč. v diskusii) • nepriateľ • súper: poraziť protivníka, nepriateľa, súpera • sok (protivník, obyč. v ľúbostnom vzťahu): vidieť v niekom soka • rival: ideový rival • zastar. súperník (Škultéty) • zastar. odporník • kniž. opozicionár • zried. opozičník: keď zistil, že sa nenájde nijaký opozičník, zmĺkol • kniž. antipód
2. kto bojuje s niekým v súťaži, v zápase • súper • protihráč: podceňovať protivníka, súpera, protihráča • rival: dnes sa stretli dvaja odvekí rivali • partner (spoluúčastník hry, zábavy): ukázal sa ako rovnocenný partner
partner kto koná niečo spoločne s niekým (v hre, v obchode a pod.) • spoločník: politický, obchodný partner, spoločník; byť dobrým partnerom, spoločníkom pri hre, v tanci • spoluúčastník: spoluúčastník obchodnej transakcie • spoluhráč (kto sa spolu s niekým zúčastňuje na športovej al. inej hre): vrátiť loptu spoluhráčovi • hovor. partia (výhodný partner na uzavretie manželstva): to nie je partia pre našu dcéru • pejor. komplic • hovor. pejor. pusipajtáš • subšt.: kompán • kumpán
p. aj protivník 2
spoločník p. partner
peľnica bot. časť tyčinky, v ktorej sa tvoria peľové zrná • bot. peľník
peľník p. peľnica
pobočník dôstojník pridelený vyššiemu veliteľovi • zastar. adjutant
podplamenník pečené jedlo zo zvyškov chlebového cesta v podobe osúcha • plamenník • postruheň • postruhník • postružník • poškrabok • subšt. langoš (osúch pečený na masti): stánok s langošmi
podvodník 1. kto sa dopúšťa podvodov • hovor. expr. podfukár: politickí podvodníci, podfukári • klamár • luhár • hovor.: švindliar • švindler • expr.: šaľbiar • šibeničník • hovor. pejor.: šudiar • šudier • pejor. šarlatán • pejor. zried.: ošmek • ošmekár • hovor. pejor.: hochštapler • macher • hovor. cigáň
p. aj klamár
2. p. dobrodruh
šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista
šibeničník 1. p. šibal 2. p. podvodník 1
pohraničník kto stráži hranice, príslušník pohraničnej polície • hraničiar
p. aj policajt
policajt príslušník polície: dopravný, mestský policajt • strážnik (uniformovaný policajt) • agent • hovor. tajný (príslušník tajnej polície) • slang. poliš • hovor. pejor. fízel (príslušník polície, obyč. tajnej) • slang.: bezpečák • esenbák (policajt v nedávnej minulosti) • slang. dopravák (príslušník dopravnej polície) • subšt. hekáč slang. eštebák (príslušník štátnej tajnej polície) • hovor. príslušník (v nedávnej minulosti) • milicionár (príslušník polície v niektorých štátoch) • hraničiar • pohraničník (príslušník pohraničnej polície) • žandár (príslušník vnútornej polície v niektorých štátoch, v minulosti aj u nás) • četník (príslušník vnútornej polície v prvej ČSR) • hovor. pejor. gestapák (príslušník štátnej tajnej polície v nacistickom Nemecku) • zastar. financ (člen finančnej polície)
pochybovač, pochybovačník p. nedôverčivec
príslušník 1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej organizácie, skupiny a pod. • člen: príslušník, člen družstva, rodiny • zastar. úd: úd výboru
2. p. policajt
pomník dielo, obyč. sochárske na uctenie pamiatky, na pripomenutie istej udalosti • kniž. pamätník: pomník, pamätník oslobodenia • monument (veľkolepý pomník): kamenný monument • mohyla (väčší pomník mŕtvym): mohyla padlých bojovníkov • náhrobok • náhrobník (pomník na hrobe): mramorový náhrobok, náhrobník • pylón (ozdobný stĺp tvaru zrezaného ihlana) • obelisk (vysoký štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy): pamätný obelisk • socha (umelecké zobrazenie niečoho z kameňa, kovu, dreva a pod.): socha víťazstva
p. aj socha
posmešník kto sa rád posmieva, robí si posmech • posmeškár • expr.: posmievač • vysmievač • posmechár • kniž. sarkastik: bol známym posmešníkom, posmechárom, sarkastikom • satirik (autor textu posmešného charakteru) • ironik (ironický človek)
postruheň, postruhník, postružník p. podplamenník
požívačník p. pôžitkár
pôžitkár človek oddávajúci sa pôžitkom • požívačník • požívač: stal sa egoistom a pôžitkárom, požívačníkom • rozkošník • vychutnávač • zmyselník • hýrivec • hedonista • epikurejec: poznali ho ako hýrivca, hedonistu • labužník • maškrtník (milovník dobrého jedla al. iných pôžitkov) • lakotník • gurmán (milovník dobrého jedla) • často pejor. sveták (kto pôžitkársky využíva život): skúsený sveták • pejor. zastar. svetár (Dobšinský) • expr. ľahtikár (bezstarostne nezodpovedný a povrchný človek) • hovor. flamender • pejor.: bruchopasník • bonviván • kniž.: faun • satyr • chlipník (kto vyhľadáva telesné pôžitky) • subšt. fajnšmeker
p. aj maškrtník
rozkošník p. pôžitkár
prasačinec, prasačník p. chliev
prekliatec expr. prekliaty človek • expr. zlorečenec • expr. zried. zlorečník (Tajovský)
zlorečník p. prekliatec
prostopašník p. samopašník
samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašník • nezbedník • rozmaznanec • rozpustenec • nezdarník • uličník • expr.: roztatárenec • lotor • zbojník • lagan • galgan • koťuha • čertovo futro • neposedník • lapaj • loptoš • huncút • pochábeľ • šašo • zurvalec • zastar. prostopašník (Škultéty) • pejor. znachor • subšt. štricák
p. aj šibal
reakcionár stúpenec reakcie • spiatočník • pejor.: reakčník • tmár; filister (konzervatívny malomeštiak)
spiatočník p. reakcionár
reakčník p. reakcionár
rečník kto prednáša reč, reční, najmä pri významných príležitostiach; kto vie dobre rečniť • kniž.: rétor • orátor: parlamentný rečník, rétor, orátor; pohrebný rétor, orátor; nie som rečník, rétor, ale rád by som povedal niekoľko slov
rehoľník člen, príslušník rehole • mních: život, stav rehoľníka, mnícha • fráter (rehoľník bez kňazskej hodnosti) • brat • zried. kláštorník
ročník školský stupeň navštevovaný počas jedného roka žiakmi rovnakého veku a vzdelania; žiaci tohto stupňa: druhý ročník gymnázia; piate ročníky majú voľno • trieda • slang. klasa (postupný ročník s rovnakým vyučovacím programom na stredných a základných školách; žiaci tohto stupňa): postúpiť do vyššej triedy; tretie triedy pôjdu na výlet
roľník kto obrába pôdu a chová hospodárske zvieratá (obyč. ako jednotlivec): jeho otec bol roľník • poľnohospodár (najmä ako všeobecné označenie pracovníkov v poľnohospodárstve) • zastaráv. sedliak: zámožní sedliaci • gazda (roľník vlastniaci pôdu): majetný gazda • farmár (majiteľ farmy; pracovník na farme)
rozmaznanec rozmaznaný človek • maznák: vychovali z neho rozmaznanca, maznáka • maznoš • zried. maznavec • hovor. mamičkár • plačko • hovor. expr.: ufňukanec • rozpustenec • roztopašník • samopašník
roztopašník p. samopašník, rozmaznanec
ručiteľ kto za niekoho al. za niečo ručí: robiť niekomu ručiteľa • admin. garant • kniž. zastar. záručník (Rázus)
záručník p. ručiteľ
ručník 1. p. vreckovka 2. p. šatka 1
šatka 1. kus látky slúžiaci ako prikrývka hlavy, krku al. pliec: hodvábna, kašmírová šatka • ručník: uviazať si ručník • pléd (na plecia): prehodiť si cez plecia čipkový pléd • štóla (súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec) • zried. šata (Vansová) • vlniak (väčšia vlnená šatka): zakrútiť sa do vlniaka • odievka • odievačka (väčšia šatka na plecia) • nespis. prehoz
2. p. vreckovka
vreckovka menší kus látky, obyč. na utieranie nosa: hodvábna vreckovka, utrieť si ústa vreckovkou • ručník • ručníček: vysiakať sa do ručníka, do ručníčka • zried. šatka: utrieť sa šatkou • subšt.: šnuptichel • šnuptichľa
uličník p. samopašník
satelit 1. menej významný účastník nejakého hnutia • kniž. súbežec • zried. súbežník: satelit, súbežec revolúcie
2. p. družica 2 3. p. vazal 1
súbežník p. satelit 1
sústružník odborník pracujúci so sústruhom, pri sústruhu: sústružník kovov • tokár (sústružník obrábajúci najmä drevený materiál)
svetobežník človek, ktorý rád a veľa cestuje po svete • svetobežec: starý, skúsený svetobežník, svetobežec
tanečník muž, ktorý tancuje zo zábavy al. profesionálne: chýrny tanečník • hovor. zastar. tancmajster (učiteľ tanca, dobrý tanečník) • baletník • slang. baleťák (tanečník v balete)
tvarohovník tvarohový koláč • tvarožník: misa tvarohovníkov, tvarožníkov
tvarožník p. tvarohovník
uštipačník p. zlomyseľník
zlomyseľník zlomyseľný človek • škodoradostník (kto má radosť zo škody, z nešťastia iného) • ironik (ironický človek) • sarkastik: útočný sarkastik • uštipačník • štipľavec • expr. zloduch
útočník 1. kto podniká vojenský útok • agresor: odraziť vpád útočníka, agresora • kniž. zastar.: výbojca (Sládkovič) • výbojník (Hviezdoslav)
2. v kolektívnych športových hrách hráč útoku: hrať útočníka • krídlo (krídelný útočník): pravé krídlo • center (stredný útočník)
všetečník p. zvedavec
zvedavec zvedavý človek • expr. všetečník (priveľmi zvedavý človek) • pren. expr.: varecha • vareška • šturivareška
výtržník rušiteľ verejného poriadku: opitý nočný výtržník • expr. nespratník • hovor. škandalista (Karvaš) • hovor. zastar. škandálnik (Vajanský) • pejor. chuligán: polícia rozohnala chuligánov • subšt. grázel
začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník • nováčik: bola na pracovisku nováčikom • debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe • adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elév • expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň • pejor.: zelenáč • zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac • pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok • pejor.: ucháň • ucho: je to ešte ucháň, ucho • voj. slang.: holub • mladý • bažant • vták • zobák • peón • páža • milionár • opica • pucák • zastar. novák (Vajanský)
záložník vojak v zálohe: povolať záložníkov • šport. zastar. half • zastar. rezervista
zámočník kto vyrába, opravuje al. montuje kovové predmety (pôvodne iba zámky), konštrukcie al. súčiastky: stavebný, umelecký zámočník • hovor. zastar.: šlosiar • slosiar
žlčník orgán, v ktorom sa zhromažďuje pečeňou vylúčená žlč • hovor. žlč: ide mu žlčník, žlč puknúť od jedu; opatrne oddelíme žlč od pečene