Synonymá slova "kádí" v Synonymickom slovníku slovenčiny

kade 1. vyjadruje otázku zacielenú na smer al. na miesto, ktorým prechádza dej; ktorým smerom, ktorou cestou • kadiaľ: Kade, kadiaľ pôjdete do mesta? • expr.: kadeže • kadiaľže: Kadeže, kadiaľže sa vrátiš? • expr. ktorým ďahom

2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu • kadiaľ: uvidíme, kade prejdú; cesta, kade, kadiaľ prišli, bola pod vodou; liezli, kadiaľ mohli

kadiaľ p. kade 1, 2

hocikadiaľ vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe smeru, ktorýmkoľvek smerom, ktorýmkoľvek miestom, ktoroukoľvek cestou, tadiaľ al. inokadiaľ • hockadiaľ • kadiaľkoľvek: na vrchol sa možno dostať hocikadiaľ, hockadiaľ, kadiaľkoľvek • hocikade • hockade • kadekoľvek: hocikade, kadekoľvek prejdú na druhú stranu • všelikadiaľ • všelikade (vyjadruje mnohosť rozličných smerov): všelikadiaľ, všelikade prechádzali cez cestu • hovor.: bárkade • bárskade • bárkadiaľ • bárskadiaľ: cez rieku sa mohli bárkade, bárskadiaľ prebrodiť

kadiaľkoľvek p. hocikadiaľ

kadiaľsi p. niekade

niekade vyjadruje neurčitosť smerovania al. miesta činnosti; neznámym smerom, nevedno kade • dakade • voľakade • kadesi: niekade, dakade sa mu už podarí prejsť; voľakade, kadesi vletela do domu lastovička • niekadiaľ • dakadiaľ • voľakadiaľ • kadiaľsi: niekadiaľ, voľakadiaľ, kadiaľsi sa dostala do pivnice voda

kadiaľže p. kade 1

kadidlo tropická živica šíriaca pri spaľovaní voňavý dym • tymian • temian: od oltára sa šírila vôňa kadidla, tymianu

dymiť vypúšťať dym • čadiť • kadiť • čmudiť: lampa dymí, čadí; komín čmudí, kadí • kraj. expr. smudiť • nár. expr. kundriť: továreň smudí, kundrí

fajčiť vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku • expr.: smokliť • smoliť • drúľať • cmúľať: ustavične fajčí, smoklí, cmúľa lacné cigarety • expr. zried. bagovať (Sloboda) • trocha expr. pofajčievať (chvíľami spokojne fajčiť) • expr.: ťahať • poťahovať: ťahá už desiatu cigaretu • pejor.: kadiť • čmudiť • dymiť • smradiť: kadia, smradia tu, že sa nedá dýchať • expr.: bafať • bafkať • pufkať • pipkať (fajčiť z fajky a vydávať pritom cha-rakteristický zvuk): spokojne bafká, pufká, pipká zo zapekačky • expr. pobafkávať (si) • zried. fajkať • pren. pukať (fajčiť z fajky): puká si z fajočky • expr. posipkávať (fajčiť z fajky a vydávať pritom sipľavý zvuk) • hovor. šlukovať (fajčiť a pritom prehĺtať dym)

kadiť 1. p. dymiť 2. p. fajčiť

smradiť spôsobovať, robiť, šíriť smrad: smradiť v izbe čpavkom • hrub.: prdieť • bzdieť • bzdúriť • drístať • žart. al. expr.: púšťať • pukať • trúbiť • strieľať (do gatí) (šíriť smrad púšťaním plynov z konečníka) • obyč. expr. kadiť (robiť smrad obyč. dymom, plynom): kadiť, smradiť cigaretou

p. aj fajčiť

dymiť sa neos. vychádzať ako dym • čadiť sa • kadiť sa • čmudiť sa: z továrne sa dymí • kúdoliť sa • kundoliť sa • expr. kudliť sa (v kúdoloch): z komína sa kúdolí • kraj. expr. smudiť sa • nár. expr. kundriť sa

kadiť sa p. dymiť sa

dôstojník nositeľ vyššej vojenskej hodnosti • zastar. al. hovor. oficier: vyšší, nižší dôstojník, oficier • voj. slang. lampasák (vysoký dôstojník)

džentrík p. šľachtic 1

šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)

2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti

šuplík, šuplódňa p. zásuvka