Synonymá slova "jå" v Synonymickom slovníku slovenčiny

hluk zmiešanina nezladených zvukov: deti robia hluk • huk • hukot: huk, hukot strojov • hrmot: hrmot vlakov • lomoz: lomoz ulice • buchot: z izby sa ozval buchot • rachot: rachot padajúceho lešenia • šramot: šramot kľúčov • treskot • jakot: rieka sa valí s jakotom • hurhaj • expr. huriavk • hovor. expr. štabarc • hovor. hurt • ruch (hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): pouličný ruch • krik (hluk spôsobený ľudskými hlasmi): z izby sa ozval krik • vresk (hlasný hovor al. plač): vresk zabávajúcich sa • subšt. brajgel

jakot p. hluk

krik silný, prenikavý, ostrý zvuk vydávaný živými tvormi: krik detí, ranených • vresk • vreskot (prenikavý zvierací hlas, expr. ľudský krik): vresk opíc; vresk, vreskot zabávajúcich sa • rev (mohutný zvierací hlas, expr. ľudský krik): rev levov; rev pijanov • škrek • škrekot (ostrý, prenikavý hrdelný zvuk, expr. ľudský krik): škrek, škrekot žiab; škrek dieťaťa • ryk • rykot (hlasné ťahavé zvuky, expr. ľudský krik): ryk, rykot zveri; víťazný ryk, rykot • expr. jakot: jakot žiakov na školskom dvore • hovor. expr. tartas (Vajanský) • expr. výskot (prenikavé vysoké zvuky): z dvora sa ozýval výskot • poet. vysk • expr.: haravara • hurhaj • huriavk (prelínajúce sa zvuky): bolo počuť haravaru, prenikavý hurhaj • pokrik (prerušovaný, slabší krik): radostný pokrik divákov na štadióne

p. aj lomoz

nejako vyjadruje neurčitosť spôsobu, nejakým spôsobom; vyjadruje istú pochybnosť • dajako • voľajako • akosi: robotu do večera už nejako, dajako dokončíme; voľajako, akosi sa mi to nepáči • hovor.: dáko • dákosi • voľáko: dáko, voľáko sa už tam dostaneme • hovor.: nejak • dajak • voľajak: nejak, dajak, voľajak si už poradíme • ako-tak • tak a tak: do leta už ako-tak vydrží • poet. al. nár. jaksi • nár.: voľákosi (Krno) • jaksi-taksi • fraz. nejakým činom

porov. aj hocijako

jaksi, jaksi-taksi p. nejako

jakživ p. nikdy

nikdy popiera jestvovanie niečoho v čase; v nijakom čase • ani raz • hovor. jakživ • zastar. akživ: nikdy, ani raz, jakživ som ho nevidel • zastar.: nikda • nikdá (Kukučín, Štúr) • fraz. žart.: na (svätého) Nikdala • na svätého Dindy • fraz.: ani do súdneho dňa • čo svet svetom stojí

bezcieľne bez konkrétneho cieľa • bezúčelne • neúčelne • naplano • jalovo: žiť bezcieľne, bezúčelne, naplano • iba tak • len tak: iba tak, len tak sa túlal po meste • hore-dolu • krížom-krážom • sem a tam: celé predpoludnie chodil bezcieľne, hore-dolu, krížom-krážom, sem a tam • expr. lárom-fárom • hovor. expr. három-fárom: nemôžeš žiť lárom-fárom • hovor. expr. naverímboha: iba tak naverímboha vystrelil zo vzduchovky

p. aj zbytočne

jalovo p. bezcieľne, nadarmo 1, zbytočne

nadarmo 1. bez hmotného al. iného prospechu ako výsledku istého úsilia, činnosti a pod.; bez úžitku • darmo • zbytočne • márne: nadarmo, darmo sa ponáhľal, vlak mu aj tak ušiel; zbytočne, márne mu dohovárali, ani tak neposlúchol • daromne • podaromne • hovor. podaromky • zried. nadaromne: daromne, podaromne sa vybrali do mesta; podaromky, nadaromne si budeme podrážky v cudzom meste drať • hovor. nadaromnicu • expr.: podaromnici • nemilobohu: nadarmo, nadaromnicu stráca čas podrobným vysvetľovaním; podaromnici, nemilobohu míňa peniaze na žreby • bezúčelne • neúčelne • neužitočne • jalovo: dnešný deň sme neprežili bezúčelne, neúčelne, neužitočne • bezvýsledne • neúspešne • bezúspešne (bez dosiahnutia výsledku): nadarmo, bezvýsledne, neúspešne ho hľadali po celom okolí

2. bez príčiny, bez dôvodu • darmo • bezdôvodne • neodôvodnene: nevypytovali sa nadarmo, darmo, kde je otec; nie bezdôvodne, neodôvodnene ukazovali na ňu prstom

zbytočne bez toho, aby to bolo potrebné, aby na to bol dôvod; bez toho, aby sa dosiahol al. mohol dosiahnuť istý osoh, úžitok, výsledok, cieľ a pod. • bezdôvodne • neodôvodnene • neopodstatnene: zbytočne, bezdôvodne sa bojí zostať sám; neodôvodnene, neopodstatnene sa na neho hneváš • bezúčelne • neúčelne • bezcieľne: bezúčelne, neúčelne, bezcieľne vynaložené finančné prostriedky • nepotrebne • zastar. netrebne: nepotrebne, zbytočne zvyšovali výdavky na reklamu • neužitočne • neosožne: neužitočne, neosožne plytvá silami na nepodstatné veci • bezvýsledne • neúspešne • márne: bezvýsledne, neúspešne sa pokúšali zmeniť prijaté rozhodnutie; márne, zbytočne sa usilovať o nápravu • plano • neplodne • jalovo: plano, neplodne, jalovo mudruje nad každou maličkosťou • naplano: nemôže pripustiť, aby žila tak naplano • darmo • daromne • nadarmo • hovor. nadaromnicu: darmo, daromne ho čakali až do polnoci; nadarmo, nadaromnicu strácali čas • podaromne • hovor. podaromky • expr.: podaromnici • nemilobohu: podaromne, podaromky sa usiloval dostať k veliteľovi; podaromnici, nemilobohu míňa ťažko zarobené peniaze • naprázdno: stroje bežia naprázdno, zbytočne

porov. aj zbytočný

jalovosť 1. p. sterilnosť 2 2. p. prázdnota 2

prázdnota 1. prázdny priestor • prázdno • pustota • opustenosť: prázdnota, prázdno, pustota, opustenosť ulíc • expr. holota: kde pozrieš, všade holota • ničota (nebytie): omdlel a klesol do ničoty

2. neexistencia, nedostatok niečoho • vzduchoprázdno • vákuum: myšlienkové vzduchoprázdno, vákuum • hluchota • pustota: duchovná hluchota, pustota • neplodnosť • jalovosť • bezobsažnosť: neplodnosť, jalovosť, bezobsažnosť slov • hlušina • chudoba: citová chudoba • kniž. tabula rasa

sterilnosť 1. stav niečoho bez choroboplodných zárodkov a mikróbov • sterilita: sterilnosť, sterilita nástrojov, obväzov, roztokov

2. neschopnosť plodnosti • sterilita: sterilnosť, sterilita včiel, stromov • neplodnosť • jalovosť: neplodnosť, jalovosť zvieraťa • neúrodnosť: neúrodnosť pôdy

akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolský • univerzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody

2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretický • abstraktný • kabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problém • pejor.: učený • vedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecké • prázdny • bezobsažný • neobsažný • pejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusií • pejor. priakademický (prehnane akademický)

bezdôvodný ktorý nemá dôvod, príčinu (op. odôvodnený) • neodôvodnený: bezdôvodné, neodôvodnené podozrievanie • neopodstatnený (op. opodstatnený): neopodstatnený hnev • apriórny • nepodložený • nepodopretý (ktorý je bez dôkazov, nezdôvodnený; op. podložený, podopretý): apriórne tvrdenie; nepodložené, nepodopreté obvinenie • neoprávnený (op. oprávnený) • bezpodstatný: neoprávnená, bezpodstatná žiadosť, obava • bezpríčinný: bezpríčinný smiech • bezpredmetný: bezpredmetná námietka • expr.: planý • jalový: planý, jalový poplach • zbytočný (ktorý nemusel byť, pretože nemal dôvod): narobili zbytočný rozruch • zried. bezzákladný

p. aj nezaslúžený, nespravodlivý

jalový 1. ktorý nie je schopný reprodukcie, neschopný mať potomstvo (o zvieratách, hrub. i o človeku), plody (o rastlinách, pôde a pod.) • neplodný (op. plodný) • odb.: sterilný • infertilný (op. fertilný): jalové, neplodné, sterilné samice dobytka; infertilná pôda • planý • neúrodný (op. úrodný): planý kvet jablone; neúrodná zem • hluchý (i hosp.): hluchý klas

2. ktorý nie je oplodnený (o zvieratách) • neoplodnený: jalové, neoplodnené samice

3. pejor. ktorý nemá vnútornú (obyč. myšlienkovú) hodnotu • prázdny: jalové, prázdne reči (rozprávanie o ničom) • bezobsažný • neobsažný • povrchný • plytký: bezobsažný, neobsažný život; povrchné, plytké myslenie • samoúčelný • pejor. akademický (bez praktického významu): jalová, samoúčelná, akademická debata • bezcieľny • bezúčelný • zbytočný • neužitočný • daromný • márny: bezcieľne, bezúčelné, zbytočné roky; neužitočná, daromná, márna práca • nezmyselný (ktorý neprináša výsledok): nezmyselný boj

málovravný 1. ktorý málo al. nerád hovorí (op. výrečný, zhovorčivý) • nevravný • nezhovorčivý • zried. málorečný: chlapec je málovravný, nezhovorčivý, nevravný, nedostaneš z neho slova • mlčanlivý • zamĺknutý • zried. zamĺkly (ktorý zriedka prehovorí, rozpráva): po rokoch sa zmenil na mlčanlivého, zamĺknutého, zamĺkleho starca • tichý (ktorý málo hovorí, čím sa prejavuje jeho mierna, nevýbojná povaha): matka bola tichá, utiahnutá žena • mĺkvy (ktorého málovravnosť ukazuje na sklon k depresii al. na uzavretú, neprístupnú povahu): po smrti manžela sa stala mĺkvou, zlou spoločníčkou • fraz. skúpy na slovo

2. ktorý obsahuje málo údajov; ktorý obsahuje údaje s nízkou informačnou hodnotou (op. mnohovravný, veľavravný) • neinformatívny • prázdny: rečník predniesol málovravný, neinformatívny, prázdny prejav; jeho reč obsahovala málovravné, neinformatívne údaje • expr. jalový: málovravné, jalové gestá

neodôvodnený ktorý nie je podopretý (dostačujúcimi) dôvodmi (op. odôvodnený) • bezdôvodný: niet príčin na neodôvodnené, bezdôvodné obavy • neoprávnený • neopodstatnený (op. oprávnený, opodstatnený): neoprávnené, neopodstatnené obvinenie • nepodopretý • nepodložený (bez uvedenia dôkazov a pod.): predložiť ničím nepodopretý, nepodložený návrh • bezpredmetný • bezpríčinný • bezpodstatný • zried. bezzákladný (úplne bez odôvodnenia): mať bezpredmetné požiadavky • bezúčelný • nezmyselný (bez účelu, bez zmyslu): bezúčelné, nezmyselné mrhanie; bezúčelné výdavky • zbytočný • márny • daromný (vyvolaný nezávažnými dôvodmi): zbytočná hádka; Načo bol tvoj márny, daromný strach?; trápil ju zbytočným, daromným podozrievaním • jalový • expr. planý: planý, jalový poplach

p. aj nespravodlivý 2, nezaslúžený

neplodný 1. zbavený plodnosti, rodivosti (op. plodný) • odb.: sterilný • infertilný (o tvoroch al. o pôde; op. fertilný): neplodná, sterilná žena, zem • jalový (o zvieratách al. o pôde): jalová ovca, pôda • neúrodný • planý • pren. mŕtvy (op. úrodný): neúrodná, planá, mŕtva zem (op. žírna); neúrodný, planý strom

2. ktorý neprináša (dostatočné) výsledky (op. plodný) • neužitočný • zbytočný • márny • daromný (op. užitočný): neplodná, neužitočná práca; zbytočné, márne úsilie; zbytočný, daromný život • netvorivý • neproduktívny (op. tvorivý, produktívny): netvorivá, neproduktívna metóda výskumu • prázdny • bezobsažný • pren. pejor. jalový (bez vnútornej hodnoty, obsahu al. smerovania): viesť neplodné, jalové rozhovory; používať prázdne, bezobsažné slová; to sú len jalové, prázdne sľuby

prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľaša • hladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženka • holý: holé steny • jalový • hluchý: jalový, hluchý klas; hluché miesta • pustý • spustnutý • opustený • osihotený • osamelý • osamotený • osirelý • osirený • osirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polia • neobývaný • vyľudnený • ľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedina • dutý • vyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažný • neobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázy • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dielo • klišéovitý • frázovitý • frázistický • floskulovitý • floskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slová • iron.: mudrácky • mudrlantský • rozumkársky • rozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodný • neužitočný • planý • lacný • pejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľuby • pren. mŕtvy: mŕtva forma • pustý • nenaplnený • bezcieľny • ničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľny • márny • bezvýsledný • nezmyselný • zbytočný • daromný • kniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvody • neskl. expr. nanič • expr.: tupý • otupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

p. aj akademický 2

3. p. voľný 2 4. p. tupý 4

pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľ • spustnutý • zapustnutý • opustený: spustnutý, opustený dvor • osamotený • osamelý • osihotený • osirený • osirotený • osirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polia • neobývaný • pustatinný • pustatinový • nehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný kraj • vyľudnený • ľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne ulice • expr.: neživý • mŕtvy (op. živý) • pren. hluchý

2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna duša • bezobsažný • neobsažný • planý • pren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnený • bezcieľny • bezútešný • smutný • tupý (obyč. o živote) • pren.: hluchý • mŕtvy • subšt. spustlý

3. p. bezočivý

zbytočný ktorý nie je potrebný; ktorý neprináša výsledok • nepotrebný: zbytočné, nepotrebné veci; zbytočný prepych; zbytočné reči • bezúčelný • neúčelný • bezdôvodný • neodôvodnený • bezcieľny (zbytočný z hľadiska účelu, cieľa): bezúčelná, bezdôvodná námaha; neúčelný, bezcieľny pohyb • bezvýsledný • nezmyselný • márny • daromný • darobný (zbytočný z hľadiska výsledku) • sizyfovský (o ťažkej, ale zbytočnej práci): bezvýsledné, nezmyselné čakanie; márne, daromné moralizovanie • nepraktický • nepoužiteľný • nanič (ktorý sa nedá použiť, využiť): nepraktický predmet; tieto hrnce sú nanič • bezvýznamný • bezpredmetný: bezvýznamná maličkosť, bezpredmetná žiadosť • neplodný • planý • prázdny • jalový • neužitočný (zbytočný z hľadiska naplnenia, úžitku): plané, jalové rozhovory; prázdny, neužitočný život • neúspešný (ktorý neprináša úspech): zbytočné, neúspešné snahy • zried. podaromný • zastar. netrebný • kniž. pren. oblomovský (o človeku) • zried. predaromný (úplne zbytočný): predaromná vec • ničotný • expr. naničhodný: izba zaplnená ničotným, naničhodným haraburdím

jama 1. väčšie prirodzené al. umelo urobené, vyhĺbené miesto: vykopať jamu • jamina (plytšia jama): roľa je plná jamín • priehlbeň • prehĺbenina • priehlbina • vyhĺbenina • preliačina (menšie prehĺbené miesto): priehlbeň, prehĺbenina, priehlbina v rieke; vyhĺbenina, preliačina v teréne • vhĺbenina (Kukučín) • zried. výhlbeň (Figuli) • prepadlina • prepadlisko • priepadlisko: spadnúť do prepadliny • výtlk • rigol (jama na ceste spôsobená dopravnými prostriedkami a vplyvmi počasia): po zime bývajú na cestách jamy, výtlky, rigoly • výmoľ (vodou vymletá jama): cesty sú plné výmoľov • priepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepasti • rokľa • roklina (prirodzená hlboká úzka jama): údolná rokľa, roklina • strž (vodou vymyté strmé miesto): spadnúť do strže • spust (Laskomerský) • výkop (vykopaním vzniknutý priestor): zavalený výkop • šachta (zvislá, hlboko pod zemou vyhĺbená jama): hĺbiť šachtu

2. p. údolie 1

údolie 1. krajina pozdĺž rieky v hornatom kraji: údolie Váhu • kaňon (hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami) • tiesňava (úzke, tesné údolie): potok sa prediera tiesňavou • úžľabina (úzke údolie): hlboká úžľabina • jama

2. p. dolina

jamina 1. p. jama 1 2. p. tiesňava

tiesňava úzke, tesné miesto, obyč. v prírode • tesnina: kamenná tiesňava, tesnina • tiesnina (Felix) • úžľabina • úžľabie (úzke údolie): hlboká úžľabina • úvalina • jamina • úžina (úzky priestor zovretý pohorím): išli skalnou úžinou • kaňon (hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami) • zried. úžľab (Podjavorinská)

jamkavý p. rapavý; nerovný 1

nerovný 1. majúci vyvýšeniny a priehlbiny al. vyčnievajúce zložky (op. rovný): nerovný terén • hrboľatý • expr. hrbatý (majúci hrbole): hrboľatý, hrbatý chodník; hrboľatá cesta • jamkovitý • jamkavý • jamovitý (majúci jamy, jamky): jamkavý, jamkovitý asfalt • drsný • drapľavý • škrabľavý • expr. zried. rapľavý (ktorého nerovnosti sa dajú zistiť hmatom; op. hladký): zhobľovať drsný, drapľavý povrch dosky; drsný, škrabľavý papier • zrnitý (s drobnými nerovnosťami): zrnitá povrchová úprava • neuhladený • kostrbatý (s nepravidelnými výstupkami): neuhladená, kostrbatá brada • vlnitý • zvlnený • zvrásnený (majúci vyvýšeniny podobné vlnám): vlnitý, zvlnený kraj; zvrásnené pohorie • expr. zubatý: zubatý okraj

2. ktorý sa vychyľuje z roviny, ktorý nemá jeden smer (op. rovný) • krivý: nerovná, krivá cesta • zakrivený • skrivený: zakrivený, skrivený plech • šikmý • naklonený (o ploche): dom s naklonenou, šikmou strechou • svahovitý: svahovitý terén

p. aj kľukatý

3. ktorý má jednu zložku v prevahe oproti inej (op. rovný, vyrovnaný) • nevyrovnaný • nevyvážený: viesť nerovný, nevyrovnaný boj; nerovné, nevyvážené manželstvo

rapavý pokrytý jazvami, jamkami (obyč. po kiahňach) • jamkavý • jamkovitý • expr. poďobaný: rapavá, jamkavá, poďobaná tvár • zjazvený • jazvovitý: zjazvené, jazvovité líca • drsný • drapľavý • hrboľatý: drsná pokožka; rapavé, drsné gombičky; drapľavá, hrboľatá stena • expr.: rapkavý • rapľavý • škrapatý

jamkovitý p. rapavý, nerovný 1

jamovitý p. nerovný 1

blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)

jančiť sa p. blázniť (sa)

janičiar p. zradca, odrodilec

odrodilec kto sa odrodil, najmä národu • pejor.: renegát • janičiar • poturčenec • pejor. zapredanec (kto sa zapredal)

p. aj zradca, odpadlík

zradca kto zradil, zrádza • vierolomník • zastar. vierolomca (Kalinčiak): zradca vlasti, zradca vlastného svedomia • neverník (kto porušil vernosť) • odrodilec (kto sa odrodil, obyč. národu) • odpadlík • zried. odbehlík (kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, rodine a pod.) • pejor.: judáš • janičiar • renegát • zapredanec • publ. pejor. kvisling (zradca vlastného národa)

janičiarsky p. odnárodnený

odcudzený ktorý sa stal citovo ľahostajný voči niekomu, niečomu • cudzí: vrátil sa domov odcudzený, cudzí • odnárodnený • odrodený • odrodilecký • zastaráv. odrodilý • zastar. odrodilský (ktorý stratil vedomie príslušnosti k vlastnému národu): odnárodnená, odrodilecká, odrodená mládež • odpadlícky • pejor.: renegátsky • pren. janičiarsky (správajúci sa zradcovsky, napr. k vlastnému národu): renegátske, janičiarske vrstvy národa

odnárodnený ktorý stratil vedomie príslušnosti k vlastnému národu, ktorý sa mu odcudzil; svedčiaci o tom • odrodený • zastaráv. odrodilý: v cudzine sa stal z neho odnárodnený, odrodený cudzinec; odrodené, odrodilé vrstvy národa • odrodilecký • zastar. odrodilský: odrodilecký, odrodilský postoj • pejor. renegátsky • pren. pejor. janičiarsky (ktorý zrádza vlastný národ): renegátska, janičiarska šľachta • pejor. zapredanecký (ktorý zradil vlastný národ pre peniaze al. iné výhody): zapredaneckí príslušníci národa

zradný 1. ktorý zradil; svedčiaci o zrade • zradcovský: zradná, zradcovská vláda; zradcovský režim • podlý • klamný • falošný • podvodný: falošné sľuby • zlý • pejor.: zapredanecký • prisluhovačský • pätolizačský • renegátsky • žoldniersky • janičiarsky: zlý, zapredanecký čin; pätolizačské, renegátske správanie • judášsky: judášska služba • odrodilský • odpadlícky (ktorý zradil národné cítenie): odrodilské, odpadlícke názory • kniž. perfídny

2. ktorý vzbudzuje pocit neistoty, strachu • zákerný • nebezpečný: zradné, zákerné, nebezpečné úskalia • hrozný • hrozivý • strašný: hrozný, strašný vír

falošný 1. ktorý sa pretvaruje, ktorý nezmýšľa ani nekoná úprimne (o človeku); svedčiaci o takýchto vlastnostiach (op. úprimný) • neúprimný • pokrytecký: báť sa falošných, neúprimných, pokryteckých ľudí; falošná, neúprimná, pokrytecká žičlivosť • dvojaký • dvojtvárny • kniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovská tvár • expr. obojaký • pren. pejor.: obojživelný • obojživelnícky: obojaký, obojživelný, obojživelnícky človek • judášsky: judášsky bozk • pejor. farizejský: farizejská láska • úskočný • ľstivý • prešibaný • expr. prefíkaný (používajúci úskoky, lesť, faloš, vypočítavosť): vidno jej v očiach úskočnú, ľstivú, prešibanú, prefíkanú povahu • pren. expr. cigánsky (o falošných očiach) • expr.: potmehúdsky • zastar. potmehúdly: potmehúdsky úsmev • nepravý • pejor. takzvaný: nepraví, takzvaní priatelia • úlisný (vtieravo milý a pritom neúprimný) • pejor. potuteľný: úlisný úsmev

p. aj neverný

2. dopúšťajúci sa podvodu, založený na podvode, nepravde, klame (op. pravdivý) • podvodný • klamný: falošný, podvodný posol; podvodné, klamné údaje, fakty • podvodnícky • klamlivý • pren. expr. cigánsky: naletieť na podvodnícke, klamlivé, cigánske sľuby • nepravý (op. pravý) • fingovaný: nepravý prorok, fingovaná adresa • kniž. lživý: lživá demokracia • pejor. takzvaný: takzvaná sloboda • krivý • nepravdivý • krivoprísažný (týkajúci sa obyč. právnych, súdnych záležitostí): krivá prísaha, nepravdivé obvinenie, krivoprísažné svedectvo • falšovaný • sfalšovaný (získaný falšovaním): falšované peniaze, sfalšovaný podpis

3. vyvolávajúci zdanie pravosti (op. pravý) • nepravý: falošné, nepravé vrecko; falošné, nepravé zlato • slepý (bez pravého určenia): slepý náboj, slepá chodba • umelý: umelé zuby, mihalnice • kašírovaný (zhotovený ako napodobenina obyč. z papiera): kašírované rekvizity • pren. zastar. talmový

4. p. chybný 2, nesprávny

jánusovský p. falošný 1, pokrytecký

pokrytecký (o človeku) ktorý koná neúprimne, ktorý sa pretvaruje; svedčiaci o pokrytectve • falošný • neúprimný: pokryteckí, falošní, neúprimní ľudia; pokrytecká, falošná morálka; pokrytecké, neúprimné vychvaľovanie • pretváračský • pretváravý • pretváraný • pretvárny (Šoltésová, Figuli, Jégé) • dvojaký • dvojtvárny • kniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovský charakter • pejor.: farizejský • judášsky: farizejská láska • pejor.: svätuškársky • pobožnostkársky • pobožnôstkarský (pokrytecky nábožný al. mravný): svätuškárske vystupovanie; pobožnostkárska, pobožnôstkarská pokora • expr. potmehúdsky

jar ročné obdobie od 21. marca do 20. júna: jar sa blíži • kniž. al. poet. vesna

jarabatieť sa p. pestrieť sa

pestrieť sa, pestriť sa javiť sa pestrým, byť pestrým • strakatieť sa • strakatiť sa • strakavieť sa: v dave sa pestrela, pestrila, strakatela, strakatila, strakavela červená sukňa • jarabieť sa • jarabiť sa • zried. jarabatieť sa: jesenné lesy sa jarabeli, jarabili, jarabateli pestrými farbami • nár. jastrabieť sa: letná lúka sa jastrabie kvietím

jarabato p. strakato

strakato s rozmanitými, pestrými, obyč. krikľavými farbami, škvrnami a pod. • pestro • pestrofarebne • mnohofarebne: strakato, pestro, pestrofarebne oblečená žena; mnohofarebne vyzdobené ulice • nastrakato • dostrakata, pís. i na strakato, do strakata: nastrakato, dostrakata nastriekané dvere • jarabato

porov. aj strakatý 1

fŕkaný ktorý je pokrytý drobnými farebnými a nepravidelne rozmiestnenými škvrnami, bodkami • striekaný: fŕkané, striekané sako; mäkký, striekaný úplet • prskaný: druh prskaných tulipánov • kropený • kropenatý • krôpkavý • krôpkatý: kropená, kropenatá, krôpkavá škrupina prepeličích vajíčok • jarabý • jarabatý • jarabistý (o perí vtákov): jarabá, jarabatá, jarabistá sliepka

p. aj strakatý

jarabatý p. strakatý 1, pestrý 1

pestrý 1. ktorý má rozmanité, výrazné, často aj krikľavé farby • pestrofarebný: pestrá, pestrofarebná látka • farebný • farbistý • viacfarebný • mnohofarebný • rôznofarebný (majúci mnohoraké al. odlišné farby): farebné, farbisté ozdoby do vlasov; súprava pestrých, viacfarebných, mnohofarebných papierov; rôznofarebné hlavičky astier • živý • veselý • hýrivý (o farbách, ktoré svojou pestrosťou pôsobia príjemne, radostne) • strakatý • strakavý (majúci rozmanité, obyč. kontrastné al. krikľavé farby, škvrny): strakatá, strakavá sukňa • nár.: tarkavý • tarkastý: tarkavé jesenné lístie • jarabatý • jarabý (obyč. o perí vtákov) • expr. čačkavý • expr. storaký (o farbe)

2. plný zmien, bohatý na rýchle sa striedajúce udalosti, odlišné zážitky, javy, prvky a pod. (op. jednotvárny, monotónny) • rozmanitý • mnohotvárny: mať pestrý, rozmanitý, mnohotvárny život • mnohoraký • mnohotvarý • rôznorodý • rôznotvárny: mnohoraké druhy tovaru; mnohotvarý, rôznorodý, rôznotvárny materiál • farbistý • farebný • živý (op. bezfarebný, nevýrazný): farbistý, farebný, živý štýl, opis udalostí • miešaný • pren. expr. strakatý: miešaná, strakatá spoločnosť • rozličný • všelijaký: rozprávať rozličné, všelijaké zážitky z ciest

strakatý, strakavý 1. ktorý má rozmanité, dosť výrazné a obyč. farebné škvrny: strakatá, strakavá krava • rôznofarebný • pestrofarebný • mnohofarebný • pestrý: rôznofarebná, pestrofarebná košeľa; mnohofarebné, pestré sfarbenie jesennej prírody • jarabistý • jarabatý • jarabý (obyč. o vtákoch): jarabistý, jarabatý kohút; jarabé perie • krôpkavý • krôpkatý • kropenatý • kropený • fŕkaný • striekaný • prskaný (pofŕkaný drobnými bodkami, škvrnami): krôpkavé, krôpkaté, kropenaté, kropené vajíčka lesných vtákov • hovor. fľakatý (majúci fľaky, väčšie škvrny): fľakaté zviera; módne fľakaté nohavice • škvrnitý: škvrnitá srsť • expr. zried. stračkavý • nár.: tarkavý • tarkastý: stračkavý, tarkavý, tarkastý pes

2. p. pestrý 1, 2, rozmanitý 1

jarabieť sa p. pestrieť sa

jarabistý p. strakatý 1

jarabiť sa p. pestrieť sa

jarabý p. strakatý 1, pestrý 1

jačmeň obilnina s dlhým ôstím; zrno tejto obilniny • jarec: zimný jačmeň, jarec

jarec p. jačmeň

jarica p. mládka

mládka mladá dospelá samica sliepky • jarica

utláčať, utlačovať 1. tlakom zmenšovať objem niečoho • stláčať • stlačovať: utláčať, stláčať slamu do kopy • pritláčať • pritlačovať • pritískať (spôsobovať tesné priblíženie niečoho): pritláčať, pritískať zem okolo rastliny • utĺkať • ubíjať (tlačením, bitím utláčať, stláčať): utĺka, ubíja hlinu, betón • udupávať (dupaním utláčať): udupávať sneh okolo chaty • utľapkávať • uťapkávať (tľapkaním, ťapkaním utláčať): utľapkávať, uťapkávať zem bosými nohami

2. uskutočňovať útlak • zastaráv. utískať: národnostne, sociálne, politicky utláčať, utískať ľud • ujarmovať • kniž. jarmiť • zotročovať (celkom zbavovať osobnej, politickej, hospodárskej a pod. slobody): mnohí vládcovia chcú ujarmovať, zotročovať národy • expr.: gniaviť • degviť: v zajatí ich degvili; gniavili ich ľudskú dôstojnosť • deptať: deptať ľudské práva • ubíjať • dláviť: vedome ho psychicky ubíja, dlávi • prenasledovať (mocensky al. iným spôsobom proti niekomu vystupovať): prenasledujú ho za pokrokové názory • tyranizovať • terorizovať (vynucovať si poslušnosť, vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje rodinu a celé okolie

jarmo 1. p. útlak 2. p. záťaž 2

nesloboda¹ úplný nedostatok slobody • poroba: žiť v neslobode, v porobe • útlak (násilné obmedzovanie, potláčanie ľudských práv a slobôd): zbaviť sa útlaku • závislosť (stav, keď niečo, niekto od niečoho, niekoho závisí; op. nezávislosť) • kniž. nevoľa • expr. otroctvo (úplná závislosť): duchovné otroctvo • poddanstvo: ľudia žili v ponižujúcom poddanstve • područie: byť v područí • publ. pejor. vazalstvo • kniž. jarmo • kniž.: temno • temnota: obdobie temna

útlak násilné obmedzovanie, potláčanie ľudských a občianskych slobôd a práv: komunistický útlak, zbaviť sa útlaku • poroba (vystupňovaný útlak): duchovná poroba, vzoprieť sa porobe • nesloboda: žiť v neslobode • perzekúcia (prenasledovanie politickou mocou): rasová, politická perzekúcia • expr. otroctvo • poddanstvo: morálne otroctvo • kniž. jarmo: jarmo totality • kniž. nevoľa • kniž.: temno • temnota: obdobie temna, temnoty • pren. tma: panstvo tmy sa skončilo

záťaž 1. fyzický tlak prenášanej hmotnosti: beh so záťažou • príťaž: loď s príťažou • zaťaženie: povolené zaťaženie mosta

2. ťažko doliehajúca povinnosť • starosť • príťaž: nevýkonný pracovník je pre podnik len záťažou, príťažou • bremeno • poet. al. arch. bremä: bremeno vojenských výdavkov • ťarcha: byť niekomu na ťarchu • poet. oťaž (Hviezdoslav) • pren. expr. chomút: manželský chomút • expr. jarmo

jarmočiť p. obchodovať

obchodovať zaoberať sa výmenou tovaru (kúpou a predajom), byť obchodníkom • hovor. obchodníčiť: obchodovať so zahraničím; obchodníčil s drevom • zastar. trhovať (obchodovať na trhu) • zried. jarmočiť (obchodovať na jarmoku) • hovor. pejor.: kramárčiť • kramáriť (obchodovať v malom, predávať v kráme) • zastar.: frajmačiť • frajmočiť (pestovať výmenný obchod) • kupčiť • zastar. handžáriť (Kálal) • hovor. priekupníčiť (priekupnícky obchodovať) • hovor. pejor.: kšeftovať • kšeftárčiť • kšeftáriť • handlovať • handliarčiť • handliariť (obchodovať s veľkým ziskom) • hovor. pejor. čachrovať (obchodovať nestatočne, pokútne, špekulantsky) • hovor. pejor.: šmelináriť • šmelinárčiť • šmeliť • keťasiť (obchodovať nedovolene, načierno): šmelinár(č)i s cigaretami • hovor. pejor. veksľovať (obchodovať s devízami) • subšt. veksláčiť

trh 1. verejný predaj a nákup tovaru na určenom mieste a v určenom čase: trh na obilie, na dobytok, trhy výrobných družstiev • jarmok (výročný trh): jarmok Šimona a Júdu • veľtrh (trh s medzinárodnou účasťou): strojársky veľtrh, viedenský veľtrh • burza (trh s cennými papiermi al. niektorými druhmi tovaru): burza spotrebnej elektroniky

2. miesto, kde sa konajú trhy • trhovisko: na námestí bol kedysi trh, bolo kedysi trhovisko • hovor. zastaráv. rínok • zastar. tržisko (Sládkovič) • tržnica (budova al. miestnosť, kde sa predáva v stánkoch): zeleninu kupujem v tržnici • jarmočnisko (miesto, kde sa konajú jarmoky)

bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vec • brakový • šiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčový • gýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacný • jarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspech • expr. naničhodný: naničhodné haraburdy • bezvýznamný • nedôležitý • nezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údaj • prázdny • pominuteľný • expr.: márny • mizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniaze • zbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa

jarmočný p. lacný 1, krikľavý 1, bezcenný

krikľavý 1. ktorý upúta pozornosť, zrak svojou výraznosťou, kontrastom, netradičnosťou a pod., ktorý si nemožno nevšimnúť • nápadný • ostrý: krikľavé, nápadné oblečenie; krikľavé, nápadné, ostré rozdiely • expr.: divý • divoký • bláznivý • šialený • pren. expr.: besný • zúrivý • revavý (obyč. o farbách): mala na sebe kostým divých, divokých, bláznivých, zúrivých, revavých farieb; klobúk krikľavej, revavej červenej farby • fraz. expr. do očí bijúci • priveľký • prílišný (veľmi nápadný): do očí bijúce, priveľké, prílišné nedostatky • pejor. jarmočný (krikľavý a bezcenný): jarmočné čačky

2. p. prenikavý 1

lacný 1. ktorý stojí relatívne málo peňazí (op. drahý): lacný oblek • hovor. expr.: grošový • šestákový: nakúpil pre deti lacné, grošové, šestákové pletky • zlacnený • partiový (so zníženou cenou, obyč. v dôsledku zníženej kvality): obchod s partiovým, so zlacneným tovarom • bazárový • jarmočný (predávaný v bazári, na jarmoku za nižšiu cenu): bazárové, jarmočné látky • nízky (o cene): kúpiť niečo za nízku cenu

2. p. bezcenný, prázdny 2

jarmok p. trh 1

jarník p. kabát

kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďa • zvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchník • jarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerína • pláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenka • kepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeň • kaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalát • šuba • šubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubica • hubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa) • dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský) • sako (kabát z mužského obleku): športové sako • frak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo fraku • smoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka) • kabanica • kabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizol • kamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizola • hovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)

jarok 1. p. priekopa 2. p. potok

potok menší prirodzený vodný tok • bystrina (prudký horský potok): rozvodnený potok, rozvodnená bystrina • zried. bystrica (Hviezdoslav) • jarok (menší potok): cez dedinu tečie jarok • poet. riava (horský potok s prudkým spádom): bystrá riava • kniž. ručaj: zurčiaca ručaj

priekopa umelá priehlbeň pozdĺžneho tvaru • hrádza • zásek: vykopať hlbokú priekopu, hrádzu, hlboký zásek • struha (menšie umelé vodné koryto): zavodňovacia struha • jarok (priekopa pri ceste): jarok sa naplnil vodou • zvodnica • rigol • žliabok (priekopa na odvádzanie vody) • nár.: garád • hrobľa • škarpa: spadnúť do garáda, do hroble, do škarpy • zákop (priekopa chrániaca vojakov v boji): opevnený zákop • voj. okop (samostatná priekopa v teréne): pripraviť okop na streľbu

jarý p. svieži 1

mladistvý príznačný pre mladého človeka; pôsobiaci dojmom mladosti (op. starecký) • mladý: prekážky sa ľahšie prekonávajú v mladistvom, mladom veku; mladistvá, mladá tvár • mladícky • chlapčenský • kniž. zastar. mladonský (o osobe mužského pohlavia): mladícke roky prežil na dedine; mladícka, chlapčenská nerozvážnosť • dievčenský • dievocký (o osobe ženského pohlavia): aj po troch deťoch má dievčenský, dievocký vzhľad • svieži • svižný • rezký • čulý • čerstvý • pružný (o výzore, o fyzických a psychických prejavoch človeka): i v neskorom veku má svieži, svižný, rezký krok; zachovať si čulé, čerstvé, pružné myslenie • bodrý • kniž. jarý: vyznačoval sa bodrým, jarým duchom; prehovoril bodrým hlasom • nestarnúci (nepodliehajúci starnutiu, stále mladistvý): mladistvý, nestarnúci vzhľad

svieži 1. ktorý je v dobrej duševnej i telesnej kondícii, plný energie; svedčiaci o tom • čerstvý • čulý: vrátiť sa z dovolenky svieži, čerstvý (op. unavený, vyčerpaný); čerstvá, čulá starenka, myseľ • oddýchnutý • odpočinutý • vypočinutý (ktorý opäť nadobudol sviežosť, silu a pod.): oddýchnutá, odpočinutá tvár • mladý • mladistvý (príznačný pre mladosť; op. starý): mať vysoký vek, ale mladý, mladistvý výzor • kniž. jarý: starý, ale jarý • nestarnúci (ktorý sa zdá stále mladý): nestarnúci duch

2. ktorý osviežuje, ktorý príjemne pôsobí na zmysly • čerstvý • osviežujúci: svieži, čerstvý horský prameň; osviežujúca ranná rosa • chladný (príjemne): chladné ráno • neznečistený • zdravý (o vzduchu) • šťavnatý (o zeleni, tráve)

3. p. čerstvý 1, nový 1 4. p. svižný, rezký 1

jas 1. p. svetlo¹ 1 2. p. lesk 1

lesk 1. odrazom svetla vznikajúci svetelný efekt na niečom hladkom • ligot • jas: lesk, ligot čepele • expr. blyskot • jagot • poet.: bleskot • trblot • trblet • subšt. glanc

2. pôsobivý, oslňujúci účinok • nádhera • veľkoleposť • sláva: vstúpil v plnom lesku, v plnej nádhere, veľkoleposti a sláve • subšt. glanc: frázy stratili svoj lesk, glanc • pren. kniž. nimbus: obklopuje ju nimbus hviezdy

p. aj nádhera, sláva, monumentalita

3. vyjadrenie silného citu, pocitu v očiach • záblesk • oheň: lesk, oheň v očiach pohasol • svetlo • žiara

svetlo¹ 1. viditeľná časť elektromagnetického žiarenia vychádzajúca z prirodzených al. umelých zdrojov: denné, slnečné svetlo • svit: mesačný svit • jas (silné biele svetlo): jas lámp • kniž. prísvit: prísvit večera • žiara (svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom): oslepujúca žiara; žiara reflektorov • osvetlenie (svetlo pôsobiace v istom priestore): pracovať pri umelom osvetlení • kniž. iluminácia: slávnostná iluminácia • zastar. svetlosť: elektrická svetlosť (Kukučín) • det. žiža

2. p. svietidlo

žiara 1. intenzívne svetelné vlnenie • jas: žiara, jas blesku • svetlo (prudké): slnečné svetlo ho oslepilo • poet. žiar

2. p. svätožiara 3. p. žiar¹, svetlo¹ 1 4. p. lesk 3

jasať expr. nadšene prejavovať radosť • byť nadšený • kniž. al. expr. plesať: futbalisti jasajú, plesajú nad víťazstvom; deti sú nadšené predstavením • tešiť sa • radovať sa • zried. radostiť sa: tešiť sa, radovať sa z nečakaného úspechu • pren. žiariť: celá žiari šťastím • expr. triumfovať (obyč. zo škodoradosti) • sláviť • oslavovať (prežívať ako úspech): slávia, oslavujú víťazstvo

tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho • mať radosť • byť rád • radovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarila • byť natešený • byť rozradostený • byť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdniny • zried. radostiť sa • kniž. al. expr.: plesať • jasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasá • hovor. expr.: výskať • ujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkať • veseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veselia • vyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí

2. nachádzať útechu v niečom • utešovať sa • potešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí

3. mať niečoho dostatok • požívať • mať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu

blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskať • blyšťať sa • lesknúť sa • ligotať sa • expr.: blyskotať (sa) • bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slza • žiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiari • zried. jasať sa (Timrava, Rázus) • trblietať sa • jagať sa • jagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajú • skvieť sa • svietiť • svietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotou • striebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazero • perliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlí • belieť sa • prebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokrásky • vynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí víno • horieť (o očiach): oči mu horia radosťou

p. aj hrať 3

2. p. chváliť sa

jasať sa p. blýskať sa 1

lesknúť sa vydávať lesk • lisknúť sa • lisnúť sa: okná sa lesknú, lisknú na slnku • blyšťať sa • blýskať (sa) • ligotať sa • jagať sa • jagotať sa: hviezdy sa blyštia, ligocú; v ušiach sa jej jagajú, jagocú diamanty • jasať sa (Rázus) • trblietať sa (lesknúť sa v zábleskoch): na krku sa jej trblieta šperk • striebriť sa • striebornatieť sa (lesknúť sa ako striebro): v diaľke sa striebri rieka • poblyskávať • poblyskovať • poblyskúvať (chvíľami sa lesknúť): rosa poblyskáva na slnku • expr. bleskotať (sa) • nár. lišťať sa: zlato sa bleskotalo • zrkadliť sa (lesknúť sa v odraze svetla): kaluže sa zrkadlia na ceste • hrať • meniť sa • poet. ihrať (obyč. o farbách): hodváb hrá proti svetlu; farby ihrajú na slnku • kniž. skvieť sa (najmä od čistoty): auto sa skvelo na slnku

jasavý 1. p. žiarivý 1, jasný 1 2. p. nadšený 1, radostný 1

jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivý • jasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdy • svetlý • bledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenej • zlatojasný (Sládkovič) • zried. lúčistý (Jesenská) • bezoblačný • bezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná obloha • slnečný: slnečný deň • hviezdnatý • mesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná noc • rozjasnený • vyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizont • čistý • nezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavný • zrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný • expr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmysel • zreteľný • priehľadný • priezračný • expr.: obyčajný • praobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná lož • preukázateľný • preukazný • evidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvod • rukolapný: rukolapný dôkaz • hovor. vyslovený: vyslovená lož

3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presný • určitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľ • ujasnený: problém je ujasnený

4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľný • pochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výklad • zreteľný • čistý: zreteľná, čistá výslovnosť • jednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveď • nedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reč • čitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1

nadšený 1. naplnený silným kladným pocitom (obdivu, súhlasu a pod.) vyvolaným obyč. zmyslovým zážitkom; svedčiaci o silnom kladnom pocite • nadchnutý • plný nadšenia: som nadšený, nadchnutý vašimi úspechmi; som plný nadšenia z milého prijatia; nespúšťal z nej pohľad plný nadšenia • očarený • očarovaný • kniž. oslnený (ktorého nadšenie je spojené s bezhraničným obdivom; op. sklamaný): je očarený, očarovaný, oslnený tatranskou prírodou; očarená duša • uchvátený • unesený • uveličený • zastar. uvelebený (vo veľkej miere ovládnutý nadšením): hľadel na obraz celý uchvátený, unesený; byť unesený, uveličený, uvelebený krásou žien • kniž.: exaltovaný • extatický (prepiato nadšený): exaltované správanie herečky • vzletný • kniž. vznosný: vzletné, vznosné slová • búrlivý • prudký • kniž. frenetický • expr.: jasavý • jasotný (prezrádzajúci intenzívne nadšenie): odmenili herca nadšeným, búrlivým, frenetickým potleskom; nadšené, prudké ovácie

2. naplnený hlbokým zaujatím, svedčiaci o hlbokom zaujatí • nadchnutý • plný nadšenia • oduševnený: bol nadšeným, oduševneným zástancom reformy; som nadchnutý, plný nadšenia za správnu vec; bojoval s oduševneným zápalom • zapálený • rozohnený • horlivý • rozhorlený • kniž. zanietený • pren.: ohnivý • plamenný (úplne, vo veľkej miere ovládnutý nadšením): je známy ako zapálený, zanietený diskutér; ostal nadšeným, horlivým fanúšikom Interu; predniesol zapálený, zanietený, ohnivý prejav • zápalistý • entuziastický • fanatický (ktorý sa prudko al. veľmi nadchne): nadšený, zápalistý, fanatický obranca národa; zápalistá, entuziastická reč v parlamente

radostný 1. plný radosti, svedčiaci o radosti; prinášajúci, vyvolávajúci radosť (op. smutný) • veselý • rozveselený: radostná, veselá pieseň; radostná, veselá, rozveselená tvár • rozradovaný • rozradostený • rozradostnený • naradovaný • natešený: vrátila sa celá radostná, rozradovaná, rozradostená, rozradostnená, natešená • kniž. radostiplný: radostiplné Vianoce (v želaní) • šťastný: prežíval šťastné obdobie vo svojom živote • optimistický (op. pesimistický): všade panovala optimistická nálada • dobrý • priaznivý: dobrá, priaznivá správa • príjemný (op. nepríjemný) • úsmevný: príjemné, úsmevné ráno • hrejivý: hrejivý pocit • expr.: jasavý • plesavý • iskrivý: dieťa sa smialo jasavým, plesavým, iskrivým smiechom • rozjasnený • kniž. rozjasaný • poet.: jasuplný • jasotný (Timrava, Kostra) • expr. preradostný

p. aj naradovaný, šťastný

2. p. drahý 3, milý 1

šťastný ktorý je plný šťastia, radosti a spokojnosti; ktorý je prejavom šťastia (op. nešťastný) • šťastlivý: šťastný, šťastlivý výherca • blažený: šťastná, blažená matka; mať na tvári šťastný, blažený úsmev • blaživý • kniž. blahý • poet. zried. preblahý: usínať s blaživým, blahým, preblahým pocitom • radostný • jasavý • expr. plesavý: radostný, jasavý, plesavý smiech • veselý • natešený • rozjasaný • rozjasnený • rozjarený • rozšťastnený: veselá, rozjasaná, rozjarená tvár; láska sa zračí v jeho rozjasnených, rozjarených očiach • kniž. blahoslavený (Kukučín, Smrek) • dobrý • vydarený: šťastný, dobrý, vydarený rok • radostiplný: radostiplné Vianoce • úspešný • požehnaný • priaznivý • žičlivý • expr. svetlý: mať za sebou úspešný deň; po šesťdesiatke prežil ešte pár požehnaných rokov; očakávala priaznivú, svetlú budúcnosť • príjemný: spomínať na príjemné chvíle spoločného života • závideniahodný: závideniahodný osud, život • expr. zlatý: staré zlaté časy, zlatá mladosť • expr.: prešťastný • prešťastlivý (veľmi šťastný)

žiarivý 1. vydávajúci žiaru, svetlo, lesk • jagavý • ligotavý • trblietavý: žiarivé, jagavé, trblietavé hviezdy • oslnivý • svietivý: oslnivé, svietivé šperky • lesklý: lesklý drahokam • blýskavý • blyšťavý • blyskotavý • jagotavý • iskrivý (vydávajúci lesk obyč. prerušovane): blýskavé, jagotavé zlato • živý • jasný • jasavý (obyč. o farbách): šaty v živých, jasných farbách • expr. žeravý (ohnivo žiariaci): žeravé slnko • kniž. zried. zorivý • poet.: zoristý • zorný • zôrny (žiariaci ako zora): zoristá vatra, zorné ráno • poet. zlatožiarny (žiariaci ako zlato): zlatožiarne slnko • poet. zried.: bleskný • jagotný • žarkavý (Hviezdoslav) • zastar. žiarny (Vajanský) • expr. roziskrený

2. výrazne priťahujúci pozornosť • oslnivý • oslňujúci: žiarivá, oslnivá krása • pekný • krásny • vynikajúci: mal krásny, vynikajúci úspech • lákavý • sľubný: lákavá, sľubná budúcnosť • nasledovaniahodný: bol pre ňu nasledovaniahodným príkladom • svietivý • radostný: spomínala na svietivé, radostné, chvíle mladosti

jašiť sa 1. p. ľakať sa 2. p. blázniť (sa)

ľakať sa prežívať pocit strachu • báť sa • mať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostí • plašiť sa • jašiť sa • expr. duriť sa • hovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poď • desiť sa • hroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojny • obávať sa • mať obavu • triasť sa • strachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosť • expr. stráchať sa: nestráchaj sa toľko • fraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate

šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovať • robiť šanty • robiť pestvá • robiť šibalstvá • robiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvore • hovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlni • samopašiť (sa) • robiť nezbedu • hovor. nezbedníčiť • zried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbedu • expr.: blázniť (sa) • pochabieť sa • pochabiť sa • jašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájať • vyvádzať • stvárať • vymýšľať • vyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do rána • expr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvore • fraz. expr. nezmestiť sa do kože • odreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku

jask p. tunel

tunel stavba pod povrchom umožňujúca pokračovanie komunikácie: cestný tunel • kniž. zastar. jask

jaskyniar odborník v jaskyniarstve • speleológ

jaskyniarstvo odbor geomorfológie zaoberajúci sa výskumom jaskýň • speleológia

jasle plastické znázornenie Ježišovho narodenia • betlehem: dať pod stromček jasle, betlehem • expr. jasličky