Synonymá slova "jedn" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 195 výsledkov (2 strán)
-
výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúco • skvele • skvelo • znamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermi • bezchybne • dokonale • ideálne • perfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohu • majstrovsky • prvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná téma • pozoruhodne • kniž. excelentne • expr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovanie • hovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránku • hovor. expr.: ohromne • úžasne • fantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variť • hovor.: príma • fajn • super: pri mori bolo príma, fajn, super • hovor. tip-top • expr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosť • expr. božsky • hovor. expr. báječne • senzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječne • slang. senzi • subšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza
porov. aj výborný
2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobre • správne • veľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúť • znamenite • vynikajúco • skvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovuje • hovor. fajn • hovor. expr.: ohromne • fantasticky • báječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podarí • bravo • bravó: bravo, výborne, to je úspech • subšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky
3. p. ostro 4
a 1. vyjadruje priraďovací zlučovací vzťah • i • aj: brat a sestra; drevo porúbal a uložil v drevárni; povyše dediny dobehli ostatných i pridali sa k nim; ponúkal syr, mlieko aj slaninu • jednak (v rámci dvojčlennej spojky jednak – jednak, jednak – a jednak): poruchy štítnej žľazy liečia jednak v ústavnom ošetrení, jednak ambulantne • ako aj • ako i (vyjadruje zdôraznený zlučovací vzťah): otec, ako aj matka mu pomáhali pri úlohách • plus (pri spočítavaní; op. mínus): dva plus tri
2. p. ale 1 3. p. ach 1 4. p. aha 1
beztak hovor. 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • aj tak • i tak: poďme domov, beztak, aj tak už nič neurobíme; nechaj ho, beztak, i tak si urobí po svojom • ani tak (iba v záporných vetách): vráťte sa, beztak, ani tak už tam nič neuvidíte
2. dopĺňa výpoveď a modifikuje pripojený výraz s cieľom podať isté vysvetlenie • aj tak • i tak • tak či tak: ty mu beztak, aj tak dobre neporadíš; odíďte, lebo mu beztak, i tak iba zavadziate; beztak, tak či tak mu nik neuverí • jednako • jednak: ale vy mu jednak(o) nepomôžete • hovor. beztoho: Za chlapcom sa nerozbehol, beztak, beztoho by ho nebol dobehol. • fraz.: napriek tomu • napriek všetkému • napriek tomu všetkému
3. p. predsa 2
jednak 1. p. predsa 2 2. p. beztak 2 3. p. a 1
predsa 1. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa • veď: predsa, veď nemôžeš jesť iba čokoládu • poet. preds' (Smrek)
2. zdôrazňuje očakávané al. opačné stanovisko podávateľa výpovede • jednak • jednako: predsa, jednak(o) im budeme musieť pomôcť • aj tak • i tak • tak či tak • ale aj tak • no aj tak • hovor. beztak: aj tak, tak či tak, beztak si myslím, že je to dobrý človek • poet. preds'
3. p. ale 1
rovnako 1. rovnakým spôsobom, rovnakou mierou, rovnakým dielom (op. rozdielne, rozlične) • jednako: urobili to rovnako; chlapci sú rovnako, jednako starí • takisto • práve tak: s nimi sa to skončilo takisto, práve tak • zhodne • súhlasne • totožne • identicky: zhodne, súhlasne, totožne svedčia všetci pozvaní; pri prieskume postupovali identicky • kniž. paritne: vo výbore sú paritne zastúpené všetky strany • narovnako • najednako • najedno (v spojení so slovesami vyjsť, prísť): aj tak to vyjde narovnako, najednako, najedno • nemenej • niemenej, pís. i nie menej: dosiahli nemenej, niemenej dobré výsledky • detto: platí to rovnako, detto • zastar. rovnak (Dobšinský) • zastar.: rovne • rovno (Kalinčiak, Vajanský) • nár. zároveň (Timrava)
2. vždy takisto, bez zmeny, rovnakým spôsobom • jednako: stravuje sa stále rovnako, jednako • nezmenene • neinak • neináč: rovnako, nezmenene, neinak sa oblieka už niekoľko rokov • nepremenne: nemusí byť práve a nepremenne slúžkou
porov. aj rovnaký
3. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom) • jednako • jednak: rovnako, jednako je to len pravda • aj tak • i tak • beztak: je to aj tak, beztak nepravdepodobné
4. p. aj 2 5. p. napoly 1
ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami
2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!
3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt
4. p. asi 1 5. p. ba 1
jednako 1. p. rovnako 1–3 2. p. predsa 2 3. p. beztak 2 4. p. ale 1
jednaký p. rovnaký, spoločný 2
rovnaký ktorý sa vo všetkom zhoduje s nejakým iným (op. odlišný, rozdielny); ktorý sa nemení, zostáva ten istý (op. premenlivý, nestály) • zhodný • totožný • identický: rovnaké, zhodné obrazce; majú rovnaké, totožné záujmy; identické predstavy, názory • ten istý • taký istý: chodia do tej istej triedy, dostal taký istý darček • jednaký: jednaká kvalita • rovný: deliť rovným dielom • jeden: bolí ma stále na jednom mieste • spoločný: objaviť spoločné znaky rozličných druhov • súhlasný: výpovede svedkov sú súhlasné • jednotný • uniformný • konformný: jednotný, uniformný odev; jednotné, uniformné, konformné myslenie • rovnocenný (rovnaký v hodnote, význame, úrovni a pod.): rovnocenné postavenie • rovnoznačný • lingv. synonymný (o slovách s rovnakým významom) • rovnozvučný • rovnozvuký • lingv. homonymný (o slovách s rovnakou hláskovou, zvukovou podobou) • odb.: homologický • homológny: homologický, homológny rad • nemenný • nemenlivý • ustálený (vždy rovnaký): ich spôsob života je nemenný, nemenlivý, ustálený • nezmenený: nezmenený poriadok • nezmenšený (rovnaký veľkosťou, množstvom): nezmenšený počet • typizovaný: typizované výrobky • odb. súradný: súradné pojmy • stály • konštantný: jeho životné hodnoty sú stále, konštantné • monotónny • jednotvárny (rovnaký, bez zmien, oživenia): monotónny, jednotvárny kraj; jednotvárna práca
spoločný 1. ktorý sa týka dvoch a viacerých; ktorý patrí viacerým, je viacerými konaný, využívaný (op. individuálny) • kolektívny • skupinový: spoločná, kolektívna, skupinová práca; spoločné, kolektívne záujmy • hromadný • kniž. korporatívny (obsahujúci veľký počet niečoho): hromadné ubytovanie, hromadný hrob, korporatívny odchod z rokovania • práv. zastaráv. kumulatívny: kumulatívna žaloba • všeobecný • verejný • kniž. pospolitý (op. súkromný): všeobecné dobro; verejný prospech, záujem (op. osobný); pospolité veci; spojený: dosiahnuť cieľ spojenými silami
2. ktorý je pre dvoch, viacerých al. pre všetkých jeden a ten istý • rovnaký • zhodný: majú spoločné, rovnaké záujmy (op. odlišné); napriek generačným rozdielom mali spoločný, zhodný názor na vec • totožný • súhlasný: spájal ich totožný pohľad na problém; súhlasná výpoveď svedkov (op. rozdielna, odlišná) • ten istý • taký istý • jednaký • jeden: deti chodia do tej istej triedy; zistil, že majú také isté problémy; sú absolventmi jednakej, jednej školy
p. aj rovnaký
zhodný ktorý je v zhode; zhodujúci sa • totožný: zhodné, totožné trojuholníky • taký istý • ten istý • identický: má také isté, tie isté názory; identické rovnice • rovnaký • jednaký: máme rovnaké, jednaké povinnosti • súhlasný • jednotný (zhodný v hlavných črtách): súhlasná, jednotná výpoveď svedkov; majú jednotný názor • zodpovedajúci • kniž. korešpondujúci (ktorý niečomu vyhovuje svojou podobnosťou, zhodnosťou): ponuky korešpondujúce s potrebami človeka, ponuky zodpovedajúce našim potrebám • odb. konformný: konformné zobrazenie, konformné správanie • odb. homológny • homologický • kongruentný • kongruenčný • koincidenčný: homologický vzťah; kongruentné kružnice; koincidenčný jav
jednať 1. správ. konať, robiť, počínať si
2. správ. rokovať, prerokúvať, diskutovať
3. správ. zaobchádzať, vychádzať
jednať sa 1. dohovárať sa o cene pri kúpe al. pri predaji • hovor. handlovať sa: jednajú sa, handlujú sa ako na trhu • hovor. handrkovať sa • expr. naťahovať sa: handrkovala sa, naťahovala sa, aby jej tovar dali lacnejšie • dohadovať sa (o cene) • zastar. trhovať sa (Timrava) • vyjednávať (dohovárať sa s niekým o niečom)
2. neos. jedná sa o niečo správ. ide o niečo
3. neos. jedná sa správ. rokuje sa, hovorí sa, vraví sa, je reč o niečom
niektorý označuje osobu al. vec, ktorá je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná • voľaktorý • daktorý: knihu ukradol niektorý, voľaktorý z nás; daktorí sa domnievajú, že sú najschopnejší • ktorýsi (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): v ktorýsi deň ťa prídem navštíviť • ľubovoľný • jeden • niekto • ktosi • dakto • voľakto (iba o jednej osobe, veci): povedal to jeden, niekto, ktosi, dakto z vás; hráč si vyberie niektorú, ľubovoľnú figúrku • zried. ktorý: Ak sa ktorí z nás čo i len pohnú, uvidia! • dajeden • nejeden; mnohí • viacerí • istí (o množine osôb, vecí): nejeden z nás je presvedčený, že má pravdu; mnohí, viacerí si myslia, že vyhrajú; mnohé, viaceré, isté jedlá nemôže jesť • hovor.: poniektorí • podaktorí • podajedni (o množine osôb, vecí): poniektorí, podaktorí (z vás) sú skromní; poniektoré, podaktoré, podajedny dievčence odišli • jedni – iní (vo dvojici al. pri vyratúvaní): jedni odišli, iní zostali; niektoré, jedny sú pekné, iné škaredé
asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatej • zhruba • hovor. asi tak • tak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kíl • okolo • zo • zastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistov • hovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desať • okrúhlo • okrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry) • poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav) • ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokov • nár.: ale • jedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava) • fraz. podľa všetkého
2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2
jedno p. asi 1
spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločne • pospolu • vedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vedno • kolektívne • hromadne • kniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadne • dohromady • dovedna • dokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekoch • vovedne • vovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazoch • pohromade • hovor.: pokope • nakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakope • zastar. spolne (Hviezdoslav) • fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na fronte • vzájomne • navzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemecky • fraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou
2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromady • dovedna • dokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopy • vedno • vovedne • vovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prasce • celkove • celkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat koní • súhrnne • sumárne • kniž. summa summarum [vysl. sumasumárum] • odb.: úhrnne • úhrnom • zastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisíc • vcelku • en bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en bloc • hovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korún • hovor. bajzom • nár. expr.: pajzom • fajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiat • zastar. spolne • subšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom
3. p. súčasne 1, zároveň 1
aktovka2 divadelná hra s jedným dejstvom • jednoaktovka: aktovka, jednoaktovka pre ochotníkov
jednoaktovka p. aktovka2
jednoaktový p. jednodejstvový
jednodejstvový ktorý má len jedno dejstvo • jednoaktový: jednodejstvová, jednoaktová komédia
jednobožstvo p. monoteizmus
monoteizmus viera v jediného boha • jednobožstvo: civilizácie dospievali k monoteizmu, jednobožstvu
jednočlen matematický výraz s jedným členom (op. mnohočlen) • monóm (op. polynóm)
iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • len • ibaže • lenže • iba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblok • leda • expr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo
2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • len • jedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bál • leda • expr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilo • napospol • výlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapci • čisto • jednoducho • expr. len a len • zastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený
3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2
jednoducho 1. porov. jednoduchý 1, 2 2. p. skrátka 1, 2, iba 2 3. p. teda 1
skrátka 1. obmedzujúc sa na podstatné veci, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • krátko: skrátka, krátko vyrozprával svoje zážitky • stručne • jadrne: stručne, jadrne osvetliť podstatu problému • jednoducho: jednoducho porozprával životný príbeh
2. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie a pod. • jednoducho • slovom • jedným slovom: skrátka, jednoducho, nemám na to čas; (jedným) slovom, bolo to výborné • prosto • proste: prosto, nerozumeli si • nuž • teda: nuž, teda, rozmyslel som si to • fraz. dosť na tom
teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • tak • slovom • skrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúť • jednoducho • prosto • proste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenec • nuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieť • raz • konečne: buďte už raz, konečne ticho • už • potom • takrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samo • kniž. ergo: ergo, zajtra sa stretneme • zastar. tedy
2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mama • to jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovice • napríklad • ako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinu • zastar. tedy
3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a teda • preto • a preto • tak • a tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť sama • nuž: išli iní, nuž išiel aj on • i: prišla noc, i museli skončiť • zastar. tedy
4. p. no 3
jednoduchosť p. prostota
prostota vlastnosť toho, čo je (al. kto je) prosté (prostý) • jednoduchosť • prirodzenosť • nenútenosť: prostota, jednoduchosť oblečenia; prostota, prirodzenosť, nenútenosť správania • obyčajnosť • skromnosť: obyčajnosť, skromnosť pomerov • prostoduchosť • prostodušnosť • prostomyseľnosť: detská prostoduchosť • naivnosť • naivita • detinskosť: naivnosť, detinskosť otázky
jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorec • nenáročný (op. náročný): nenáročná gramatika • základný • elementárny • triviálny • primitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veci • expr. škôlkarský • školský • pren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad
p. aj pohodlný 2
2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostý • obyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá reč • radový • kniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľud • skromný • nenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá strava • diogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob života • hovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová reč • strohý • triezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitný • simplexný; prirodzený • civilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednes • primitívny • nedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračloveka • prostoduchý • prostodušný • prostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučký • prostunký • prostulinký • jednoduchučký
prostý 1. vyznačujúci sa jednoduchosťou, malými nárokmi (materiálnymi, spoločenskými a pod.; o človeku); založený na jednoduchosti, prirodzenosti • jednoduchý • obyčajný: prostý, jednoduchý, obyčajný človek; prosté, jednoduché myslenie, vyjadrovanie (op. zložité) • radový (bez pozície, funkcie, hodnosti a pod.): prostý, radový občan, vojak • kniž. pospolitý • zastar. obecný: pospolitý, obecný ľud • chudobný • plebejský (obyč. v minulosti; op. panský, vznešený): chudobný, plebejský ľud, pôvod • nekomplikovaný (op. komplikovaný) • prirodzený: nekomplikovaná reč, prirodzené správanie • triezvy (zodpovedajúci racionálnej jednoduchosti): triezve zariadenie interiéru • skromný • nenáročný: skromný, nenáročný odev; skromná, nenáročná strava • primitívny (zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývoja; o myslení, spôsobe výroby a pod.) • naivný • prostoduchý • prostodušný • prostomyseľný (bez schopnosti taktizovať, vopred zvažovať, hlbšie preniknúť do vecí, javov a pod.): naivné myslenie, názory • expr.: prostučký • prostunký • prostulinký • jednoduchučký
2. p. holý 4
bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajný • kniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postup • kniž. uzuálny: uzuálny spôsob • obyčajný • každodenný • všedný • prozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potreby • obligátny • konvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názor • banálny • triviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne veci • častý • expr. tuctový: častý, tuctový zjav • normálny • prirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javom • pravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak choroby • vžitý • zaužívaný • tradičný • zabehaný • zabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postup • bezpríznakový • neutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexika • jednoduchý • prostý • drobný • malý (o človeku)
hladký 1. ktorého povrch al. štruktúra neobsahuje drsnosti, nerovnosti, hrbole, zrnká (op. drsný, drapľavý) • rovný: hladký, rovný povrch; hladká, rovná ľadová plocha • jemný (op. hrubý): jemná pokožka, jemný krém • vyšmýkaný (šmýkaním vyhladený) • expr.: hladučký • hladulinký • hladunký • hladušký • prihladký (príliš hladký)
2. vyznačujúci sa tvarovou jednoduchosťou; bez ozdôb • jednoduchý: hladký, jednoduchý účes; hladká, jednoduchá sadzba • rovný (obyč. o šatách jednoduchého strihu); uhladený • expr.: ulízaný • ulizkaný (o vlasoch)
3. ktorý je bez prekážok, ťažkostí: hladký štart lietadla • ľahký (bez zádrhov; op. ťažký): ľahký chod motora, stroja • nekomplikovaný (bez komplikácií): nekomplikovaný priebeh operácie, choroby • nerušený (plynúci bez prerušovania): nerušený priebeh akcie, generálky
4. p. vypracovaný 5. p. úlisný
ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taška • nízky • malý • muší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhe • páperový (ľahký ako páper): padá páperový sneh • vzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkanina • nadýchaný • nadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatách • kyprý • pórovitý • riedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betón • tenký • jemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabát • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)
2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchý • prostý • nekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrod • pohodlný • bezstarostný • pren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzácia • pokojný • tichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavný • nenáročný • salónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladba • hladký • nerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh choroby • hravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážku • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)
3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • mierny • slabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malý • nepatrný • zried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotyk • neprízvučný • nedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba
4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétny • nemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlá • nekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava
5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvo • spotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel
6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný
nenápadný 1. ktorý neupútava, nevzbudzuje pozornosť (op. nápadný) • všedný • nevýrazný: nenápadný, všedný typ dievčaťa; nenápadné, nevýrazné črty tváre • kradmý • utajený (úmyselne skrývaný): pozoroval ju nenápadným, kradmým pohľadom; prísť dnu nenápadným, utajeným spôsobom • jednoduchý • jemný • diskrétny • nevtieravý: jednoduché oblečenie; jemné, diskrétne, nevtieravé farby (op. krikľavé)
p. aj skromný 1
2. p. nebadaný
neškolený 1. ktorý nie je (v niečom) odborne vzdelaný, vyškolený, vycvičený; svedčiaci o tom (op. školený) • nevzdelaný • neučený • jednoduchý • hovor. zastaráv. neškolovaný: neškolený, nevzdelaný, jednoduchý, neškolovaný človek; neškolený, neučený majster • necvičený • netrénovaný • nekultivovaný • náturistický • kniž. samorastlý: necvičený, netrénovaný, nekultivovaný hlas; náturistický, samorastlý učenec • neumelý: neškolené, neumelé pohyby
p. aj neodborný, naivný 2
2. p. prírodný
obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklý • bežný • všedný • častý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý jav • zvyčajný • pravidelný • nepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom čase • normálny • prirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stave • každodenný • denný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravy • prozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžby • rutinný • rutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťou • pejor. ordinárny: podávať ordinárny rum • triviálny • banálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiek • expr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisíce • zaužívaný • tradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadok • jednoduchý • prostý • radový • nevýznačný • nevýznamný • drobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojak • pospolitý • zastar. obecný: pospolitý ľud • hocijaký • bársaký • ledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelec • bezvýznamný • bezcenný • expr. mizerný • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe pero • expr. praobyčajný
2. p. jasný 2
pohodlný 1. poskytujúci pohodlie • hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kresle • komfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenie • útulný • teplý • príjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňu • hovor. voľný (obyč. o šatách al. obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy
2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom • hovor. komótny: pohodlný, komótny človek • nenáhlivý • neskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futbal • lenivý • pasívny • neaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlási • ľahký • nenáročný • jednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestu • ľahostajný • publ. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postoj • pejor. panský: zapáčil sa mu panský život
populárny 1. sprístupňujúci vedecké al. odborné poznatky verejnosti a zároveň na tento cieľ prispôsobený (jednoduchosťou, zrozumiteľnosťou) • popularizačný • popularizujúci: populárna, popularizačná, popularizujúca forma • populárno-náučný • populárno-vedecký: píše populárno-náučným, populárno-vedeckým štýlom; populárny, populárno-náučný, populárno-vedecký výklad • prístupný • zrozumiteľný (ľahko pochopiteľný): kniha o astronómii napísaná populárnym, prístupným, zrozumiteľným spôsobom • nenáročný • jednoduchý (ktorý nekladie vysoké nároky na vedeckú al. odbornú erudíciu): dávam prednosť populárnym, jednoduchším vedeckým textom; jednoduché žánre vedeckej literatúry
2. tešiaci sa priazni v širokej verejnosti (op. nepopulárny) • obľúbený: populárny, obľúbený politik • rozšírený (vďaka obľube): populárny, rozšírený šport • módny • expr. vychytený (momentálne populárny): krátke sukne sú teraz populárne, módne, vychytené; vychytený umelec • známy: známa osobnosť • slávny (veľmi populárny a obdivovaný, uznávaný): slávny svetový tenorista Pavarotti
primitívny 1. ktorý je na najnižšom stupni spoločenského vývoja • prvotný • prapôvodný (ktorý bol na začiatku spoločenského vývinu): spôsob života primitívnej, prvotnej, prapôvodnej rodiny; prvotné, prapôvodné náboženstvo • necivilizovaný (op. civilizovaný) • nekultúrny • nevyspelý • barbarský: primitívny, necivilizovaný, barbarský svet • divý • divoký • divošský: divé, divoké, divošské kmene
2. zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývinu • jednoduchý • prostý: primitívne, jednoduché nástroje; primitívne, prosté myslenie • nedokonalý: nedokonalá technika, nedokonalý spôsob výroby • nízky: nízky stupeň vývinu • ľudový • zastar. vulgárny: ľudový, vulgárny jazyk
3. p. nevzdelaný, obmedzený 1, nevyspelý
skromný 1. ktorý má malé nároky, požiadavky; svedčiaci o skromnosti, nenáročnosti • nenáročný • beznáročný: málokto je dnes skromný, nenáročný; prichystať skromný, nenáročný obed (op. bohatý, veľkolepý) • nenápadný • jednoduchý (ktorý sa vyznačuje všednosťou, obyčajnosťou): nenápadné, jednoduché dievča, šaty • diogenovský (ktorým sa vyznačoval grécky filozof Diogenes): diogenovský život • chudobný (op. bohatý): chudobná oslava • chatrný • úbohý • biedny (skromný a nevyhovujúci): visel na ňom chatrný, úbohý, biedny odev • expr.: skromnučký • skromnušký • skromnunký • skromnulinký (veľmi skromný) • priskromný (príliš skromný) • expr. preskromný
2. p. slabý 2, skúpy 2, malý 1
strohý 1. ktorý dôrazne dáva najavo odmeranosť voči iným, odmietanie iných (o človeku a jeho prejavoch; op. mierny) • odmeraný • chladný • zdržanlivý: pôsobila dojmom strohej, odmeranej, chladnej ženy; strohým, zdržanlivým správaním zakrýval skutočné city • prísny • neprístupný • strmý • rázny (jednoznačne, prudko odmeraný): vítal ho matkin prísny pohľad; odrádzala ho neprístupná povaha dievčaťa; strmá, rázna reč • ostrý • príkry • expr. britký (tvrdo, hrubo strohý, nešetriaci): ostré, príkre slová, poznámky; britký tón v hlase • hovor. komisný (úradne strohý)
2. ktorý zachytáva, podáva iba podstatu; ktorý je bez zbytočností; vyznačujúci sa jednoznačnosťou • krátky • stručný: dostalo sa mu strohé, krátke, stručné vysvetlenie • úsečný • lakonický: úsečná, lakonická odpoveď • expr. suchý
3. ktorý je založený na jednoduchosti • jednoduchý • triezvy: strohý, jednoduchý, triezvy štýl; jednoduché, triezve tvary, farby • neosobný • chladný (zbavený akéhokoľvek osobného rázu, príznaku, prejavu): neosobný, chladný interiér • holý • čistý • suchý: suché fakty
triezvy 1. ktorý je pri zdravom vedomí, neomámený alkoholom (op. opitý), neovládaný emóciami, vášňami (op. zatemnený, zaslepený, slepý) a pod. • zastar.: striezlivý • striezvy: byť v triezvom, striezlivom stave; je triezvy, striezlivý • čistý • jasný: čistá, jasná hlava; jasný úsudok • zdravý: zdravý rozum
2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý sa vyznačuje miernosťou a rozvahou; svedčiaci o tom • rozvážny: triezvy, rozvážny človek • rozumný: neprišli s nijakým triezvym, rozumným nápadom • chladnokrvný • chladný • racionálny • rozumový (nepodliehajúci citom): čin je v rozpore s priateľovým chladnokrvným, chladným uvažovaním; racionálny, rozumový typ človeka • zdravý (zodpovedajúci normálnemu, triezvemu uvažovaniu): zdravé názory • reálny • realistický (ktorý rešpektuje skutočnosť, ktorý vie rozlíšiť možné od nemožného; nepoddávajúci sa sneniu, fantázii; op. nerealistický): reálne, realistické uvažovanie • súdny: súdne stanovisko, rozhodnutie • premyslený • uvážený • rozmyslený (o prejavoch človeka, ktoré svedčia o rozvahe): premyslené, uvážené slová; rozmyslená reakcia na protest • zastar.: striezlivý • striezvy: matkina striezlivá povaha
3. ktorý sa vyznačuje jednoduchosťou, ktorý uprednostňuje jednoduchosť, prirodzenosť, nenáročnosť a pod. • jednoduchý • obyčajný • prostý: triezve, jednoduché, obyčajné, prosté zariadenie interiéru (bez zbytočných al. nákladných doplnkov, okrás; op. vyumelkované, pompézne) • civilný (ktorý je bez pátosu, resp. zložitej kompozície, obyč. o prednese; op. strojený) • strohý (priveľmi jednoduchý, až chladný): architektúra strohých tvarov • suchý • holý • číry (taký, aký v skutočnosti je): suché, holé, číre fakty
základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učenia • uholný • osnovný • východiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavby • prvotný • primárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálny • kľúčový • dominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvok • zásadný • ťažiskový: zásadný, ťažiskový problém • kniž.: fundamentálny • meritórny • principiálny • kapitálny • kardinálny • substanciálny • bazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázky • podstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti! • existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potreby • expr. psí: psia povinnosť • kniž.: konštitutívny: konštitutívne prvky • kmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádo • začiatočný • prvopočiatočný • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stav • neodvodený: neodvodený význam slova • elementárny • jednoduchý • triviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzky • všeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelanie • kniž. rudimentárny: rudimentárne znaky života • školácky • začiatočnícky: školácka chyba
púhy správ. jednoduchý, holý, číry
monochrómia kvalita veci al. javu prejavujúca sa v jeho zafarbení jednou farbou (op. polychrómia) • jednofarebnosť • monochromatickosť • monochromatizmus
jednohlasne 1. znejúc jedným hlasom, rovnakým hlasom (op. mnohohlasne) • unisono [vysl. -izó-] • zried. unisónne [vysl. -izó-]: jednohlasne, unisono spievali národné piesne
2. p. jednomyseľne
jednomyseľne vychádzajúc z rovnakého zmýšľania, opierajúc sa o rovnaký názor • jednohlasne: predsedu zvolili jednomyseľne, jednohlasne • jednotne • svorne • súhlasne: svorne, súhlasne vystúpili proti názorom prednášajúceho • rovnako • zhodne • hovor. unisono [vysl. -izó-] • zried. unisónne [vysl. -izó-]: rovnako, zhodne, unisono reagovali na výzvu odborov
monofónia jednohlasový spev (op. polyfónia) • jednohlasnosť • jednohlasovosť
jednohlasný 1. jedným hlasom spievaný; znejúci ako jeden, ako rovnaký hlas (op. viachlasný) • hud. jednohlasový: jednohlasný, jednohlasový part (určený pre jeden hlas); jednohlasné, jednohlasové sólo • hud.: homofónny • homofonický (op. polyfónny, polyfonický): homofónna skladba • unisono • zried. unisónny [vysl. -izó]: unisono, unisónny spev
2. p. jednomyseľný
jednomyseľný ktorý je výsledkom, prejavom rovnakého zmýšľania, názorovej jednoty • jednohlasný: jednomyseľný, jednohlasný súhlas; jednomyseľná, jednohlasná voľba • jednotný • svorný: jednotné, svorné skandovanie • hovor.: unisono • zried. unisónny [vysl. -izó]: unisono, unisónne odmietanie; vysloviť unisónne áno
jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku • zjednotený: jednotné, zjednotené národy • celistvý • kniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvar • jednoliaty • kniž. súrodý • rovnorodý • homogénny • uniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupina • súdržný • stmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektív • nerozdielny • nedeliteľný • nerozlučný • nerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo
2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti • rovnaký • zhodný • totožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanovisko • uniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývin • konformný • konformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsoby • spoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátka • svorný • jednohlasný • jednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlas • solidárny (ktorý je prejavom solidarity)
jednohlasový p. jednohlasný 1
jednojazyčný ktorý používa jeden jazyk • jednorečový: jednojazyčné obyvateľstvo; jednojazyčný, jednorečový štát
jednostranný zameraný, vzťahujúci sa iba na jednu stránku veci (obyč. v zápornom zmysle; op. mnohostranný, všestranný) • jednosmerný: jednostranné, jednosmerné zameranie • pren. jednokoľajný: jednokoľajné myslenie • odb. unilaterálny: unilaterálne chápanie niečoho • priamočiary: priamočiare videnie, priamočiary prístup • obmedzený: obmedzený človek • subjektívny • neobjektívny (op. objektívny): subjektívne, neobjektívne hodnotenie • dogmatický • dogmatársky (slepo al. úmyselne jednostranný): dogmatické súdy, názory • pejor. odbornícky (obmedzujúci sa iba na hľadisko jedného odboru): odbornícka kritika • neúplný • nekompletný (pre jednostrannosť): mať neúplný, nekompletný pohľad na vec • stereotypný • monotónny • jednotvárny (opakovane jednostranný; op. pestrý): stereotypná, monotónna strava; stereotypná, monotónna, jednotvárna činnosť
jednoliatosť p. totalita 1
súdržnosť stav, v ktorom niečo al. niekto drží pohromade: súdržnosť hmoty • kompaktnosť: kompaktnosť horniny • celistvosť: celistvosť rodiny • jednota: jednota spoločnosti • jednotnosť: jednotnosť štátu • ucelenosť: ucelenosť výkladu • konzistencia (stupeň tuhosti látky): konzistencia malty • jednoliatosť (jednotný ráz): jednoliatosť útvaru • odb. kohézia: kohézia molekúl • kolegialita • kolegiálnosť (porozumenie pre kolegov): mlčať z kolegiality • solidarita • solidárnosť (vzájomná súdržnosť, obyč. mravná): pocit solidarity, solidárnosti • kniž. spolupatričnosť • spolunáležitosť (príslušnosť k sebe navzájom): kultúrna spolupatričnosť
totalita 1. vlastnosť niečoho, čo je vo svojom celku nedelené, čo tvorí celok • celistvosť: totalita, celistvosť života • ucelenosť • celosť • nečlenenosť • úplnosť • jednotnosť • jednoliatosť
2. násilná jednota uplatňovaná v autoritatívnych režimoch • totalitarizmus • totalizmus
celistvý 1. ktorý nie je porušený, rozdelený a pod.; tvoriaci celok, vyskytujúci sa v celku • kompaktný • súdržný: celistvá, kompaktná, súdržná hmota • súvislý • neporušený • jednoliaty (op. nesúvislý, porušený): súvislý, neporušený ochranný obal; súvislá, jednoliata vrstva • integrálny • zried. celostný (Jesenská)
p. aj súdržný
2. p. celkový, ucelený, úplný 1
jednoliaty pozostávajúci z častí, prvkov jedného druhu; majúci jednotný ráz • rovnorodý (op. rôznorodý) • odb. homogénny (op. heterogénny): jednoliaty, rovnorodý, homogénny celok • kniž. súrodý: súrodá spoločnosť • celistvý • kniž. celostný • ucelený (ktorému nič nechýba): celistvá, celostná, ucelená štruktúra • kniž. monolitný: monolitný útvar, celok • jednotný • súdržný • kniž. zomknutý (tvoriaci jednotu, držiaci spolu, pokope): jednotný, súdržný, zomknutý kolektív
rovnorodý ktorého časti, prvky majú rovnaké vlastnosti (op. rôznorodý) • kniž.: homogénny (op. heterogénny) • súrodý (op. nesúrodý): rovnorodá, homogénna spoločnosť; rovnorodé, homogénne, súrodé elementy • jednoliaty • jednotný (op. nejednoliaty, zmiešaný, nejednotný): jednoliaty, jednotný celok, kolektív
súdržný ktorý drží pevne pohromade; ktorý sa neoddeľuje, netriešti sa na menšie časti • celistvý • kompaktný: súdržná, celistvá, kompaktná hmota • konzistentný (majúci dobrú konzistenciu): konzistentná látka • pevný • jednotný • jednoliaty • ucelený • stmelený • zomknutý: pevný celok; jednotný, jednoliaty kolektív • solidárny: organizácia je solidárna • odb. kohézny
súvislý 1. ktorý je vzájomne pospájaný, tvoriaci celok • neprerušený • neprerušovaný • odb. spojitý: súvislá, neprerušená, neprerušovaná, spojitá čiara • neporušený: súvislá, neporušená vrstva prachu • jednoliaty • celistvý • nečlenený • kniž. monolitný: jednoliaty, celistvý kus hmoty; nečlenený, monolitný celok • nepretržitý • hovor. nonstop: nepretržitý rachot ťažkého stroja; nonstop prevádzka • plynulý: plynulý chod výroby • kniž.: kontinuálny • kontinuitný: kontinuálny, kontinuitný vývoj
2. ktorý má vnútorný zmysel (obyč. o slovnom prejave) • neprerušený • plynulý: súvislá, neprerušená reč; nezmohol sa na jedinú súvislú, plynulú vetu • plynný: plynné vyjadrovanie, čítanie • ucelený • odb. koherentný: súvislý, ucelený, koherentný text
ucelený tvoriaci celok • celistvý: ucelený, celistvý útvar; mať o niečom ucelenú, celistvú predstavu (op. neúplnú, čiastočnú) • celkový • kniž. celostný • úplný • kompletný (prihliadajúci na celok, zameraný na celok): celkový, celostný pohľad na vec; úplné, kompletné spracovanie témy; úplné, kompletné sochárske dielo • stmelený • jednotný • jednoliaty (utvárajúci jednotu, neroztrieštený): stmelený, jednotný, jednoliaty kolektív • súvislý • uzavretý (vnútorne, obsahovo ucelený, zmysluplný): súvislá myšlienka, súvislý text, uzavretý systém prvkov • kniž. skĺbený: poviedka má skĺbený dej
jednolôžkový majúci jedno lôžko • jednoposteľový: jednolôžková, jednoposteľová nemocničná izba
jednomyseľnosť p. zhoda 1, jednota 2
jednota 1. vlastnosť toho, čo je spojené do jedného celku: európska jednota • jednotnosť: jednotnosť školského vzdelávania • zried. jednosť (Stodola) • celistvosť • ucelenosť • kompaktnosť: územná celistvosť; ucelenosť výkladu, kompaktnosť horniny • kniž. celostnosť
2. harmonické spojenie • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch • zhoda • zhodnosť: názorová jednota, zhoda, zhodnosť • súlad: súlad na pracovisku • svornosť • súhlas (zhoda v názore): konať v súhlase s manželom • jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní • publ. al. polit. konsenzus: dosiahnuť konsenzus
3. p. spoločnosť 2
zhoda 1. vzťah vyplývajúci zo skutočnosti, že niečo má také isté vlastnosti, rozmery a pod. ako niečo iné, že niečo sa s niečím zhoduje: žiť v dokonalej zhode; zhoda medzi priateľmi • zhodnosť: zhodnosť názorov • súhlas (zhoda v názore al. prijatie iného názoru): konať v súhlase s rozhodnutím riaditeľa • súlad: rodinný súlad • súhra: v tíme panuje súhra • harmónia: harmónia duší • súzvuk: uskutočňovať ideály minulosti v súzvuku so súčasnými ideálmi • jednota • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch • rovnakosť • totožnosť: rovnakosť, totožnosť záujmov • jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní • svornosť • porozumenie • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení so susedmi • pokoj • mier (stav bez sporov): pokoj, mier v rodine • kniž.: identita • identickosť: zisťovať identitu, identickosť • kniž. konsenzus: dosiahnuť v politike konsenzus • gram. kongruencia
2. p. pokoj 4
jednonožmo na jednej nohe, jednou nohou • jednonož: skákať jednonožmo, jednonož
jednoposteľový p. jednolôžkový
nenávratný ktorý sa nevracia na opätovné použitie (op. návratný) • jednorazový: nenávratné, jednorazové fľaše, obaly • odb. slang. nekolujúci (o obaloch)
jednorečový p. jednojazyčný
jednoročiak jednoročné mláďa niektorých zvierat • ročiak
jednoročný p. ročný
ročný trvajúci rok, týkajúci sa roka, rok starý • jednoročný: ročná, jednoročný lehota; ročné, jednoročné mláďa • celoročný: celoročná práca • zastar. ročitý: ročitý prírastok • dvanásťmesačný
jednorozmerný majúci iba jeden rozmer (op. viacrozmerný) • lineárny: jednorozmerný, lineárny útvar
jednosmerný p. jednostranný
ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností • neprestajne • stále • kniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinky • jednostajne • jednostaj • zried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytuje • nepretržite • permanentne • trvalo • trvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strach • sústavne • systematicky • hovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovať • vždy • hovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľa • hovor.: večne • naveky • expr.: donekonečna • stále a stále • hovor. expr. do aleluja • expr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to isté • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhovára • nár. porád • fraz.: dňom i nocou • vo dne v noci • deň čo deň • v zime v lete • od začiatku do konca • v jednom kuse
vždy vyjadruje čas al. rozličné okolnosti súhrnne; za každých okolností, v každom prípade • hovor. vždycky: nie vždy, vždycky sa mu to musí podariť • zakaždým: zakaždým si najprv odkašle, až potom začne hovoriť • ustavične • stále • kniž. neustále: ustavične, stále si musel dávať pozor, čo povie • neprestajne • jednostajne • jednostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomínať • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt sa na niečo vyhovára • hovor.: naveky • večne • expr. večnovečne: naveky, večne vysedáva pred televízorom • poet. povždy • poet. zried. povek • kniž. zastar. voždy • nár.: vše • zavždy (Kukučín, Dobšinský) • oddávna • odjakživa • odvždy • expr. odnepamäti (od dávnych čias): oddávna, odvždy, odnepamäti jej to pripomínal • čoraz (čím ďalej): je čoraz, vždy krajšia a krajšia
jednostajne, jednostaj p. ustavične, vždy
jednostajný p. ustavičný, neprestajný, stály 1
neprestajný ktorý prebieha bez prerušenia, bez príznakov skončenia • nepretržitý • neprerušený: neprestajný, nepretržitý chod pracoviska; nepretržitý, neprerušený hukot motorov • ustavičný • jednostajný • kniž. neustály • zried. neustajný: ustavičné, jednostajné zmeny; neustály, neustajný brechot psov; sledoval ustavičný, neustály tok informácií • hovor. nonstop: nonstop premietanie • stály • trvalý • kniž. permanentný (ktorý nesmeruje ku koncu): žil v stálych, trvalých obavách; ich vzťah bol založený na trvalej, permanentnej spolupráci • vytrvalý • úporný (bez zníženia intenzity a pod.): vytrvalý dážď; trápil ho úporný kašeľ • plynulý • súvislý • odb.: kontinuálny • kontinuitný (stále pokračujúci bez zmien, výkyvov, prerušení a pod.): neprestajný, plynulý proces výroby; súvislý, kontinuálny, kontinuitný vývin • sústavný (neprerušený al. stále sa opakujúci): robili naňho sústavný nátlak
opakovaný ktorý sa viac ráz opakuje • opätovný: ani na opakované, opätovné výzvy nezložil zbraň • hovor. duplikovaný (s dôrazom sa opakujúci): opakované, duplikované upozornenie • sústavný • neustály • jednostajný • systematický (pravidelne al. stále sa opakujúci): byť vystavený opakovaným, sústavným, neustálym útokom; vracať sa k téme s opakovanou, systematickou pravidelnosťou • návratný • chronický (často sa opakujúci): chronické ochorenie • odb. recidívny: recidívny záchvat • odb. habituálny (opakovaný z neznámej príčiny): habituálna reakcia
stály 1. ktorý nie je prerušený, ktorý neprestáva v čase, ktorý sa nemení • neprestajný • nepretržitý: stále, neprestajné, nepretržité sneženie • ustavičný • kniž. neustály • jednostajný: žiť v ustavičnom, neustálom strachu; jednostajný zhon • permanentný: permanentná pohotovosť • trvalý • trváci • trvácny: mať o hudbu trvalý záujem (op. dočasný); trvalé bydlisko (op. prechodné); pevnosť je trváca, trvácna vlastnosť kovu • definitívny • konečný (ďalej už nemenný): rozhodnutie nadobudlo definitívnu, konečnú platnosť • odb. habituálny: habituálny stav • plynulý • súvislý • neprerušený • nerušený • sústavný (op. prerušovaný, nesúvislý): plynulá, súvislá prevádzka; neprerušený proces; sústavné úsilie • nevyčerpateľný • pren.: nevysýchavý • nevysychavý • nehasnúci • zried. nepominuteľný: nevyčerpateľný, nevysýchavý, nevysychavý zdroj poznania; nehasnúca, nepominuteľná sláva • kniž. nehynúci • večný: jeho pamiatka je nehynúca, večná; večný nepokoj • kniž.: nadčasový • gnómický (presahujúci významom svoju dobu): nadčasové hodnoty, gnómická platnosť • pevný • fixný (op. pohyblivý, premenlivý): pevné, fixné ceny • nemenný • konštantný (op. premenlivý, variabilný): nemenná, konštantná veličina; konštantná hodnota • stabilný (op. labilný) • odb. stacionárny • neprenosný (op. prenosný) • ustálený • nepohyblivý • nehybný: stabilné, stacionárne, neprenosné technické zariadenie; ustálená, nepohyblivá mena • nepremenný (op. premenný) • odb.: invariabilný (op. variabilný) • invariantný (op. variantný): nepremenný, invariabilný, invariantný prvok • nemenlivý • nemeniteľný; neodstrániteľný • nezmazateľný: neodstrániteľná, nezmazateľná škvrna, stopa • neodmysliteľný: neodmysliteľná súčasť • nepodvratný • nezvratný: nepodvratná, nezvratná istota • nerozborný • nezničiteľný • nevykoreniteľný • pren. nerozbitný: nerozborné priateľstvo, nezničiteľné puto, nerozbitná jednota • kniž. utkvelý: utkvelá predstava, myšlienka
p. aj rovnaký
2. p. pravidelný 3
systematický 1. ktorý má systém, ktorý je presne usporiadaný; ktorý utvára systém al. sa naň vzťahuje • sústavný: systematický, sústavný opis jazyka; sústavný výskum • systémový: systematický, systémový jav; systémové vzťahy
2. ktorý sa zakladá na pravidelnosti, cieľavedomosti, ktorý sa opakuje v čase • sústavný • pravidelný: systematická, sústavná, pravidelná príprava • každodenný (denne opakovaný): každodenné cvičenie • plánovitý • plánovaný • programovitý • programový • cieľavedomý (ktorý sa uskutočňuje podľa plánu, programovo, cieľavedome): plánovitý dvojfázový tréning športovcov; plánovité, plánované, programovité, programové oslabovanie nepriateľa; cieľavedomé deštruovanie celku • ustavičný • opakovaný • stály • kniž. neustály (ktorý sa opakuje veľmi často, ktorý býva vždy): ustavičné, opakované napomínanie neposedného dieťaťa; stále, neustále pripomínanie starého priestupku • neprestajný • jednostajný • nepretržitý: trápili ženu neprestajným citovým vydieraním; jednostajný, nepretržitý nátlak
3. p. poriadny 1
trvalý ktorý nie je prerušený v čase, neprestávajúci, nekončiaci sa; ktorý nepodlieha zmenám, ktorý prejavuje stálosť (op. dočasný) • trváci • trvácny: trvalý, trváci, trvácny vzťah; trvalá, trváca, trvácna hodnota • stály: trvalé, stále bydlisko (op. prechodné); stále vlastnosti materiálu • neprestajný • nepretržitý: žiť v neprestajnom, nepretržitom napätí • ustavičný • permanentný: byť v ustavičnej, permanentnej pohotovosti • jednostajný • kniž. neustály: jednostajné, neustále sneženie • definitívny • konečný (ďalej už nemenný): definitívna, konečná platnosť rozhodnutia; definitívne, konečné riešenie vzniknutého problému (op. provizórne) • pevný (ktorý odoláva zmenám v čase): pevné puto medzi matkou a dieťaťom • nemenný • kniž. nadčasový (pretrvávajúci v čase, presahujúci významom svoj čas, svoju dobu): nemenné hodnoty; nadčasové posolstvo umeleckého diela • nezabudnuteľný • nezmazateľný • neodstrániteľný • nevykoreniteľný: nezabudnuteľné spomienky; udalosť nechala nezmazateľnú stopu v jeho živote; škvrna je neodstrániteľná; usadila sa v ňom nevykoreniteľná melanchólia • nerozborný • nezničiteľný • pren. nerozbitný: nerozborné, nezničiteľné, nerozbitné priateľstvo, spojenectvo • nevyčerpateľný • pren.: nevysýchavý • nevysychavý • nehasnúci • zried. nepominuteľný: nevyčerpateľný, nevysýchavý, nevysychavý zdroj inšpirácie; nehasnúca, nepominuteľná sláva • večný • kniž. nehynúci: večná, nehynúca pamiatka • neodmysliteľný: neodmysliteľná súčasť • fixný • kniž. utkvelý (trvale sa objavujúci, vynárajúci): fixné idey, utkvelé predstavy • zastaráv. vytrvalý: vytrvalá láska
ustavičný nikdy neprestávajúci, stále prebiehajúci, trvajúci • jednostajný • neprestajný: ustavičné, jednostajné, neprestajné búchanie; ustavičné, jednostajné, neprestajné dobiedzanie • nepretržitý • stály • permanentný • kniž. neustály • hovor. nonstop (neskl.): žiť v nepretržitom, stálom, permanentnom, neustálom zhone, strachu • pravidelný • sústavný • systematický: pravidelné, sústavné, systematické napomínanie
večný 1. stále trvajúci, jestvujúci (op. časný, dočasný) • odveký (trvajúci oddávna): večná, odveká túžba po láske • trvalý (neprerušovaný v čase; op. prechodný): trvalý vzťah • stály • kniž. neustály (ktorý má trvale istú vlastnosť): večné, stále zvady; neustále nariekanie • trváci: trváce puto • kniž. nehynúci (ktorý nezaniká): nehynúca sláva • nemenný: nemenný poriadok vesmíru • ustavičný (stále prebiehajúci): ustavičný pohyb • neprestajný • jednostajný • nepretržitý (ktorý neprestáva): neprestajný, jednostajný strach o život • nezmazateľný (ktorý sa nedá odstrániť): nezmazateľné dojmy • pren. nevysýchavý: nevysýchavý zdroj poučenia • zastaráv. večitý: večité právo človeka na slobodu • kniž. zastar. odvečný (Škultéty) • poet. vekovečný (Jesenská)
2. p. veľký 1
jednostrannosť p. subjektívnosť
subjektívnosť podmienenosť osobnými pocitmi, postojmi, skúsenosťami (op. objektívnosť) • subjektivita • subjektivizmus: subjektívnosť, subjektivita hodnotenia, výkladu • zaujatosť • neobjektívnosť: nevie sa zbaviť zaujatosti, neobjektívnosti pri rozhodovaní • jednostrannosť (vzťah iba k jednej stránke veci): jednostrannosť chápania niečoho • predpojatosť (apriórna zaujatosť): predpojatosť proti modernej literatúre
jednotvárny stále rovnaký, bez zmien (op. rozmanitý, mnohotvárny) • rovnaký • stereotypný: jednotvárna, rovnaká krajina; jednotvárna, stereotypná práca • monotónny (i pren.) • jednostranný: monotónna melódia; monotónna, jednostranná strava (op. pestrá) • fádny • nudný • suchopárny (bez oživenia): fádna dovolenka; nudný, suchopárny výklad; suchopárny človek • nezaujímavý • všedný: nezaujímavý, všedný život • nevýrazný • bezfarbý • bezfarebný: nevýrazný, bezfarbý, bezfarebný štýl • otupný • expr.: tupý • šedivý • sivý • subšt. šedý: otupné dni, prázdniny; šedivá, sivá, šedá každodennosť
obmedzený 1. ktorý má ohraničený duševný obzor, slabé duševné schopnosti; svedčiaci o tom • neinteligentný • nevyspelý • nevzdelaný (op. rozhľadený): obmedzený, neinteligentný politik; nevyspelý, nevzdelaný pracovník; obmedzené, neinteligentné výroky • hlúpy • sprostý • bezduchý • slaboduchý • fraz. kniž.: chudobný duchom • chudobný na duchu (op. múdry): hlúpy, sprostý, bezduchý študent; autor chudobný duchom, chudobný na duchu • tupý • kniž. stupídny • pejor. primitívny (značne obmedzený): mať tupé, stupídne, primitívne spôsoby • zaostalý (duševne) • retardovaný (mentálne) • expr.: zadebnený • zadubený: zaostalá, zadubená mládež; zaostalé, (mentálne) retardované dieťa; zadebnené, zadubené názory • jednostranný • úzky • úzkoprsý (posudzujúci veci z jedného hľadiska al. z malého počtu hľadísk; op. široký): obmedzený, úzkoprsý človek; jednostranný, úzky pohľad na vec; obmedzený, úzky duševný obzor • malomeštiacky • kniž. filisterský (s plytkým životným cieľom): malomeštiacky, filisterský prístup k životu • malicherný (lipnúci na maličkostiach; op. veľkorysý): obmedzený, malicherný byrokrat • pejor. úbohý: úbohé správanie sa • konzervatívny • spiatočnícky (ktorý nemá schopnosť prijímať niečo nové): konzervatívne, spiatočnícke teórie • dogmatický • dogmatársky (nepripúšťajúci námietky, pochybnosti): dogmatický názor • expr. kocúrkovský: kocúrkovské mravy
2. p. ohraničený, malý 1, úzky 2
stereotypný ktorý je zaužívaný, vžitý a už sa nemení; ktorý sa stále opakuje, ten istý, bez zmien al. nových prvkov • rovnaký: stereotypná, stále rovnaká úsečná odpoveď • jednotvárny • fádny • monotónny (bez oživujúcich, výrazných prvkov, ničím nezaujímavý): nevedel zmeniť svoj jednotvárny, fádny, monotónny život; fádny, monotónny prednes • nezáživný • suchopárny • nudný (ktorý svojím stereotypom odpudzuje, znechucuje): nezáživná, suchopárna činnosť; nudné dialógy scenára • sivý • šedivý • subšt. šedý (bez ozvláštnenia, oživenia): sivý, šedivý opis – nijaká poézia; prechádzať šedivou, šedou neobývanou krajinou • schematický • šablónovitý (robený podľa schémy, šablóny): schematické, šablónovité prednášky nudili študentov • jednostranný: jednostranná strava (op. pestrá)
subjektívny ktorý vychádza zo subjektu, ktorý je ním podmienený (op. objektívny) • osobný • vlastný: mať subjektívny, osobný pohľad na niečo; spoliehať sa na subjektívne, osobné pocity; vysloviť subjektívny, vlastný názor • individuálny: pohybovať sa vo svojom subjektívnom, individuálnom svete; individuálne vlastnosti, predpoklady • zaujatý • predpojatý • neobjektívny (ktorý prestáva byť nestranný, ktorý veci posudzuje iba zo svojho hľadiska): zaujatá, predpojatá, neobjektívna kritika • jednostranný • nevecný: jednostranné kritériá; subjektívne, nevecné argumenty
tendenčný ktorý sleduje istú tendenciu, istý cieľ; ktorý je podriadený určitému zámeru, úsiliu • kniž. poplatný: tendenčná, poplatná literatúra • kniž. zastar. tendenciózny (Mráz) • jednostranný • skreslený (nie dosť objektívny vzhľadom na zámer): jednostranné hodnotenie; jednostranný prístup; tendenčný, skreslený obraz o situácii; skreslené hodnotenie
úzky 1. ktorý má malú šírku (v pomere k dĺžke; op. široký); ktorý má menšiu šírku, ako je potrebné (op. široký) • neširoký • tenký: úzky, tenký pásik; neširoká, tenká stužka • štíhly: štíhle boky manekýnky; štíhle hrdlo vzácnej vázy • priliehavý: priliehavé rukávy • rovný • hladký (bez záhybov, nenáročného strihu): úzka, rovná, hladká sukňa • podlhovastý • pretiahnutý (s väčšou dĺžkou ako šírkou): podlhovastá, pretiahnutá tvár • expr. uzučký • uzunký • uzulinký (veľmi úzky) • priúzky (priveľmi úzky) • zúžený
2. priestorovo, kvantitatívne al. inak obmedzený, vymedzený (op. široký) • tesný • malý • obmedzený: úzke, tesné, malé topánky (op. voľné, veľké); úzky, malý sortiment; poskytli mu úzky, malý, obmedzený priestor na realizáciu • jednostranný • úzkoprsý • zúžený (v negatívnom zmysle): jednostranný, úzkoprsý, zúžený pohľad (op. mnohostranný) • neveľký: vie to len úzky, neveľký okruh známych • užší (úzky, obmedzený čo sa týka rozsahu): užšia právomoc, užší pojem, výber • priúzky
3. založený na vzájomnej blízkosti, spoločných vlastnostiach, záujmoch, potrebách • tesný: úzky, tesný kontakt • blízky • bezprostredný • priamy: sú v úzkom, blízkom vzťahu; bezprostredná, priama spolupráca, súvislosť • priúzky