Synonymá slova "jed" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 289 výsledkov (3 strán)

  • hnev 1. pocit a prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia, rozhorčenia: zblednúť od hnevuzlosť (prudký hnev): vybiť si na niekom zlosťhovor. jed: dusiť v sebe jedexpr. srd: zmocnil sa ho srdzúrivosť (agresívny hnev): pochytila ho zúrivosťbes (Jégé)pren. žlč: rastie v nej žlč

    2. p. nenávisť


    jed 1. látka schopná spôsobiť už v malom množstve vážne ochorenie až zánik organizmu • otrava: smrtiaci jed, smrtiaca otrava; jed, otrava na myši

    2. p. hnev 1, zloba


    zloba trvalé zaujatie voči niekomu spojené s prudkým pobúrením mysle (op. dobrota): ľudská zloba; má v srdci len zlobuzlosť: urobiť niečo v zlostihnev: krotiť svoj hnevhovor. jed: je plný jeduexpr. srd: zmocnil sa ho srdnepriateľstvo: žiť v nepriateľstvenenávisť: pociťovať nenávisťnevraživosť: rasová nevraživosťkniž. zášť: vzbudzovať zášť


    jedák kto rád a veľa je: od malička bol veľký jedákhovor. expr.: papkáčpapáč: je dobrý papkáčpejor.: pažravecpahltník: nenásytný pažravec, pahltníkpejor.: žrútžráčexpr., často pejor.: hltavechltoňhltoš


    jedáleň p. reštaurácia1


    reštaurácia1 pohostinský podnik, v ktorom sa podáva strava • jedáleň (podnik na spoločné stravovanie): reštaurácia, jedáleň 1. cenovej skupiny; diétna reštaurácia, jedáleňstravovňa: chodiť na obedy do stravovnepohostinstvo (reštaurácia nižšej triedy): staničné pohostinstvozastar. reštauranthostinechovor. al. expr. krčma (jednoduchší podnik na stravovanie) • motorest (reštaurácia s parkovaním a ošetrovaním motorových vozidiel) • kolibačárda (pohostinský podnik s folklórnymi prvkami, špecialitami a pod.) • gril (špeciálna reštaurácia s grilovanými jedlami) • bufetbarbistrosnackbar (pohostinský podnik s rýchlym občerstvením) • vináreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä víno) • piváreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä pivo) • hovor. kantína (podnik s rýchlym občerstvením najmä v závode, v kasárňach a pod.)

    p. aj hostinec, jedáleň


    jeden 1. p. rovnaký, spoločný 2 2. p. jediný, posledný 2


    jediný vyjadruje minimálny počet • jedensám: prišiel jediný, jeden, sám (op. každý, mnohí, všetci); matke zostal len jediný, jeden syn; zachránila sa len ona jediná, samaojedinelýosamotenýosihotený: jediný, ojedinelý, osamotený, osihotený druhunikátnyjedinečný (jediný svojho druhu): unikátna, jedinečná rastlinazastaráv. samojedinýexpr. zastaráv. samojedinký: samojediný obývaný domčekmonopolný (ktorý má výlučný monopol): monopolný výrobca tohto tovaruostatnýzvyšnýzvyšujúciposledný (jediný, ktorý ešte zvýšil): požičal aj ostatné, posledné, zvyšujúce peniaze; jediné, posledné celé topánkyexpr. jedinký

    porov. aj sám 1


    nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru al. počet • dajakývoľajakýhovor.: dákydákysivoľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze?akýsiktorýsipoet.: kýsikýs' (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že… ; démon kýs' škaredý (Krasko)istýurčitýjedenhovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľhocijakýakýkoľvekhovor. bársakýhocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseňhovor. taký (ktorý má približnú mieru al. počet): príď o taký týždeňexpr.: aký-takýkoľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok


    niektorý označuje osobu al. vec, ktorá je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná • voľaktorýdaktorý: knihu ukradol niektorý, voľaktorý z nás; daktorí sa domnievajú, že sú najschopnejšíktorýsi (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): v ktorýsi deň ťa prídem navštíviťľubovoľnýjedenniektoktosidaktovoľakto (iba o jednej osobe, veci): povedal to jeden, niekto, ktosi, dakto z vás; hráč si vyberie niektorú, ľubovoľnú figúrkuzried. ktorý: Ak sa ktorí z nás čo i len pohnú, uvidia!dajedennejeden; mnohíviaceríistí (o množine osôb, vecí): nejeden z nás je presvedčený, že má pravdu; mnohí, viacerí si myslia, že vyhrajú; mnohé, viaceré, isté jedlá nemôže jesťhovor.: poniektorípodaktorípodajedni (o množine osôb, vecí): poniektorí, podaktorí (z vás) sú skromní; poniektoré, podaktoré, podajedny dievčence odišlijedni – iní (vo dvojici al. pri vyratúvaní): jedni odišli, iní zostali; niektoré, jedny sú pekné, iné škaredé


    posledný 1. ktorý je na konci v poradí (časovom al. miestnom), za ktorým už nič, nikto nenasleduje (op. prvý) • ostatný: dobehol posledný, ostatný; posledný, ostatný deň v rokukonečný: vystúpil na konečnej zastávke; posledné, konečné štádium (op. začiatočné) • záverečný (ktorý býva v závere, tvoriaci záver, koniec; op. prvý, úvodný): záverečné čísla programu, záverečná časť seriálufinálový (posledný a rozhodujúci): finálový zápasodb. finálny (týkajúci sa finále, poslednej časti, obyč. hudobnej skladby): finálny tón, akordkoncovýzastar. pokonný: posledný, pokonný súd

    2. jediný, ktorý zvýšil, zostal • ostatný: zbúrali aj poslednú, ostatnú pamiatku; bojoval do posledných, ostatných síljedinýjeden (posledný za istých okolností): zostala ti už len posledná, jediná, jedna možnosťzvyšujúcizostávajúci: predali aj posledný, zvyšujúci, zostávajúci kus

    3. ktorý sa vzťahuje na veľmi blízku minulosť, pochádzajúci z nej; ktorý bol naposledy aktuálny • ostatnýnedávny: v poslednom, ostatnom čase sa necítim dobre; posledné, ostatné, nedávne udalosti ho celkom zlomilinajnovší: šaty ušité podľa najnovšej módynajmódnejšínajmodernejší: posledný, najmódnejší, najmodernejší modelnajpopulárnejší: posledný, najpopulárnejší hit

    4. expr. spoločensky, sociálne a pod. najnižšie postavený (o človeku) • expr. ostatný: tvári sa ako posledný, ostatný chudák


    rovnaký ktorý sa vo všetkom zhoduje s nejakým iným (op. odlišný, rozdielny); ktorý sa nemení, zostáva ten istý (op. premenlivý, nestály) • zhodnýtotožnýidentický: rovnaké, zhodné obrazce; majú rovnaké, totožné záujmy; identické predstavy, názoryten istýtaký istý: chodia do tej istej triedy, dostal taký istý darčekjednaký: jednaká kvalitarovný: deliť rovným dielomjeden: bolí ma stále na jednom miestespoločný: objaviť spoločné znaky rozličných druhovsúhlasný: výpovede svedkov sú súhlasnéjednotnýuniformnýkonformný: jednotný, uniformný odev; jednotné, uniformné, konformné myslenierovnocenný (rovnaký v hodnote, význame, úrovni a pod.): rovnocenné postavenierovnoznačnýlingv. synonymný (o slovách s rovnakým významom) • rovnozvučnýrovnozvukýlingv. homonymný (o slovách s rovnakou hláskovou, zvukovou podobou) • odb.: homologickýhomológny: homologický, homológny radnemennýnemenlivýustálený (vždy rovnaký): ich spôsob života je nemenný, nemenlivý, ustálenýnezmenený: nezmenený poriadoknezmenšený (rovnaký veľkosťou, množstvom): nezmenšený počettypizovaný: typizované výrobkyodb. súradný: súradné pojmystálykonštantný: jeho životné hodnoty sú stále, konštantnémonotónnyjednotvárny (rovnaký, bez zmien, oživenia): monotónny, jednotvárny kraj; jednotvárna práca


    samý 1. vyjadruje výlučnosť, úplnosť nejakej vlastnosti al. nejakého javu a pod. • čistýúplný: telo samá, čistá, úplná ranahovor. jeden: košeľa jedna dieraibalenvšetko: deti – iba, len, všetko chlapci – sa im vydarili

    p. aj úplný, číry 2

    2. p. stelesnený 2


    spoločný 1. ktorý sa týka dvoch a viacerých; ktorý patrí viacerým, je viacerými konaný, využívaný (op. individuálny) • kolektívnyskupinový: spoločná, kolektívna, skupinová práca; spoločné, kolektívne záujmyhromadnýkniž. korporatívny (obsahujúci veľký počet niečoho): hromadné ubytovanie, hromadný hrob, korporatívny odchod z rokovaniapráv. zastaráv. kumulatívny: kumulatívna žalobavšeobecnýverejnýkniž. pospolitý (op. súkromný): všeobecné dobro; verejný prospech, záujem (op. osobný); pospolité veci; spojený: dosiahnuť cieľ spojenými silami

    2. ktorý je pre dvoch, viacerých al. pre všetkých jeden a ten istý • rovnakýzhodný: majú spoločné, rovnaké záujmy (op. odlišné); napriek generačným rozdielom mali spoločný, zhodný názor na vectotožnýsúhlasný: spájal ich totožný pohľad na problém; súhlasná výpoveď svedkov (op. rozdielna, odlišná) • ten istýtaký istýjednakýjeden: deti chodia do tej istej triedy; zistil, že majú také isté problémy; sú absolventmi jednakej, jednej školy

    p. aj rovnaký


    postupne 1. nasledujúc v poradí jeden za druhým, podľa istého poradia • porade: navštívil postupne, porade všetkých známychradomzaradomrad-radomjeden po druhom: prečítal všetko radom, zaradom; brali rad-radom všetkých; všetci jeden po druhom opustili miestnosťpoporiadkuzastar. poriadkom (Tajovský)fraz. z kroka na krok: všetko musí ísť pekne poporiadkunáslednekniž. sukcesívne: také dielo sa tvorí následne, sukcesívne zo získaných informáciíchronologicky (v časovej následnosti): údaje sú zoradené chronologickyetapovoetapovite (po etapách) • štádiovoštadiálne (po štádiách)

    2. p. pomaly 2, voľne 4


    zaradom nasledujúc v poradí jeden (jedno) za druhým, po poriadku za sebou • rad-radomradomdo radu: všetci zaradom, rad-radom pomaly odchádzali; v tanci vykrútil radom, do radu všetky dievčatápostupnejeden po druhomjeden za druhým: prichádzali postupne, jeden po druhom, aby sa ospravedlnili; v mladosti čítal knihy jednu za druhounár. naporad (Vansová, Figuli)chronologicky (v časovej následnosti): materiál je uložený chronologicky


    zriedkavý ktorý sa vyskytuje málokedy (op. častý) • občasný: zriedkavý, občasný dážďojedinelývýnimočnýjedinečnýunikátny (vyskytujúci sa v jednom prípade): zriedkavá, ojedinelá príležitosť; jedinečný, unikátny kusosamotenýosihotenýizolovaný: osihotený, izolovaný prípadvzácnyzvláštnyneobyčajnýnezvyčajnýnevídanýmimoriadnyraritný (ktorý prevyšuje kvalitu): vzácny hosť; neobyčajný, mimoriadny, raritný zjav v literatúrenemnohýnepočetnýneobligátnykniž. sporadický: nemnohé, nepočetné prípady; sporadický výskytnetypickýnevšednýkniž. nezvyklýneobvyklý: má netypické, nevšedné spôsoby; nezvyklé, neobvyklé nápadyexotickýkuriózny: exotická krása, kuriózny prípadnebývalý (doteraz sa nevyskytujúci): nebývalý rozvojzázračný (veľmi prevyšujúci priemer): má zázračnú pamäťfraz. jeden z tisíca (veľmi zriedkavý): je to jeden prípad z tisícazried. riedky (Krasko)


    jedenástka p. penalta


    penalta vo futbale kop zo vzdialenosti 9,96 m za vážny priestupok v pokutovom území • pokutový kophovor. jedenástka: rozhodca nariadil penaltu, pokutový kop; strela z jedenástky


    jedenie p. jedlo 1, 2


    jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrmstrava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná stravapotrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potravazried. jedza (Kukučín)expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deňvýživa: dojčenská výživajedenie: jedenia bolo málozájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčkypren. stôl: bohatý stôlhovor. strova: biedna strovahovor.: váravarivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého varivahovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeňhovor. proviant: vziať si proviant do batohaexpr. jedivo: na cestu mu dali kopu jedivadet.: papapapkazastaráv. poživeň: zháňať poživeňzastaráv. chova: biedna chovazastar. kost: z toho kostu nestučniezastar. syt (Sládkovič)zastaráv. živnosťzastaráv.: menážmináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlohrub.: žranicažranie: myslí iba na žranicu, na žraniepejor.: brečkažbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrnduhovor. pejor.: gebuzinababraninababranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulanciemišpulanciesubšt. magľajz (nechutné jedlo)

    2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedenístravovanie: diétne stravovaniezastaráv. chova: prijať študentov na chovuzastar. kost: byť u niekoho na koste


    iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • lenibaželenžeiba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblokledaexpr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo

    2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • lenjedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bálledaexpr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilonapospolvýlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapcičistojednoduchoexpr. len a lenzastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený

    3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2


    jedine p. iba 2


    človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

    2. p. chlap 1


    jedinec p. jednotlivec


    jednotlivec jednotlivý človek • jedinecindivíduum: životaschopný jednotlivec, jedinec, životaschopné indivíduum; silný jedinec, silné indivíduumkniž. subjekt: každý subjekt má na to právohlava: spotreba na hlavu


    organizmus každý živočích al. rastlina; súhrn buniek al. všetkých telesných orgánov zabezpečujúcich životné funkcie • biol. jedinec (jednotlivý organizmus): vlastnosti, ktorými sa vyznačuje každý živočíšny i rastlinný organizmus, jedinectvor: jednobunkový organizmus, tvortelo: môj organizmus, moje telo neznesie veľkú záťažkniž. ústrojenstvo: telesné ústrojenstvo


    osoba 1. človek ako nositeľ istej funkcie, práva a pod. • jedinecjednotlivecindivíduum: plnoleté osoby, indivíduá; každý jedinec; všetci zúčastnení jednotlivcikniž. subjekt: každý subjekt tohto štátu má svoje práva

    2. predstaviteľ úlohy v umeleckom diele • postava: v hre účinkuje veľa osôb, postáv

    3. p. človek 1


    jedinečnosť p. unikát, zvláštnosť 1, svojráz


    svojráz súhrn osobitných znakov, osobitný ráz niekoho, niečoho • svojráznosť: svojráz kraja; národná svojráznosťsvojskosť: svojskosť názorovosobitosťosobitnosťzvláštnosť: osobit(n)osť, zvláštnosť jazykakniž. svojbytnosť: svojbytnosť umeniaindividualita: prejavovať svoju individualitutypickosť: typickosť krajajedinečnosťneopakovateľnosťoriginálnosťoriginalita: originálnosť myšlienkynekonvenčnosťneošúchanosťmimoriadnosťzastaráv. svojstvo


    unikát ojedinelý, mimoriadny, unikátny jav, predmet, prípad: svetový, nenahraditeľný unikátkniž. unikum: archeologické unikumjedinečnosť: tento park je európska jedinečnosťmimoriadnosť


    zvláštnosť 1. súhrn osobitných znakov; osobitný ráz niekoho, niečoho • osobitosťosobitnosť: zvláštnosť, osobitosť, osobitnosť jazykasvojrázsvojráznosť: svojráz kraja; národná svojráznosťsvojskosť: svojskosť názorovtypickosť: typickosť krajajedinečnosťneopakovateľnosť: jedinečnosť, neopakovateľnosť zážitkovmimoriadnosťoriginálnosťoriginalita: mimoriadnosť, originálnosť zjavukniž. svojbytnosť: svojbytnosť umeniazastaráv. svojstvoindividualita: prejavovať svoju individualitu

    2. p. špecialita 1, kuriozita


    jedinečný 1. vyskytujúci sa ako jediný svojho druhu; vyskytujúci sa veľmi zriedkavo • originálnysvojskýsvojrázny: jedinečné, originálne myšlienky; jedinečné, originálne, svojské, svojrázne videnie vecí, svetaosobitýosobitný: mať osobité, osobitné čaroosamotenýojedinelý: osamotený, ojedinelý jav, úkazjedinýunikátnyvzácny: jediný, unikátny, vzácny umelecký kusneopakovateľný (ktorý nemožno opakovať) • nenapodobiteľnýnenapodobniteľný (ktorý nemožno napodobiť): neopakovateľný zážitok; nenapodob(n)iteľný výkon; nenapodobiteľné majstrovstvo, gestomimoriadnynevídaný: mať mimoriadny, nevídaný talentzriedkavývýnimočnýnezvyčajnýneobyčajnýnevšedný: zriedkavá, výnimočná príležitosť; nezvyčajné, neobyčajné, nevšedné možnostizvláštnyodb. singulárny

    2. p. výborný


    mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný) • neobyčajnýnezvyčajnýnevšednýkniž.: neobvyklýnezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavkyzvláštnyvýnimočnývzácnyextraordinárnyhovor.: extra (neskl.) • extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extrazriedkavýojedinelýjedinečnýosamotenýosihotený (ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjavnenormálnynetypickýkniž.: abnormálnyatypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnostivýlučnýosobitýexkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovorneočakávanýprekvapujúcikniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostíosobitnýšpeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosťvynikajúcinadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelecpozoruhodnýudivujúcizarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pletiveľkýobrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národanevídanýnebývalýneslýchanýneopísateľnýneuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásyzvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosťprvoradýkniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujembezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťavýstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľaextrémny (ktorý má krajné vlastnosti al. krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach

    2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný) • osobitnýšpeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdianepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzuneplánovanýzvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vládynetradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie


    nenahraditeľný ktorý, ktorého nemožno ničím nahradiť: nenahraditeľný priateľjedinečný (jediný svojho druhu): v cudzine získal nenahraditeľné, jedinečné skúsenosti; strácame v tebe jedinečného odborníkaveľkýobrovskýohromnýnesmierny (obyč. o niečom vyčísliteľnom, čo má negatívny dosah): napáchať veľké, obrovské škody; utrpieť ohromnú, nesmiernu stratu


    nenapodobiteľný, nenapodobniteľný ktorý nemožno napodobiť: každý musel podľahnúť jeho nenapodob(n)iteľnému úsmevujedinečnýunikátny (jediný svojho druhu): Hviezdoslav bol jedinečný majster slova; dosiahnuť unikátny športový výkonneopakovateľný (ktorý nemožno zopakovať): komik si získal divákov neopakovateľným humoromsvojskýsvojráznyosobitý (príznačný pre niekoho): svojský, svojrázny spôsob spracovania témy; svojrázny, osobitý hudobný prejavoriginálny (patriaci iba pôvodcovi): originálne myšlienkyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštnyhovor. extra (op. bežný, všedný): zažiť neobyčajný, nezvyčajný pocit; zvláštne, extra oblečeniemimoriadnyvýnimočný (s kvalitou, ktorá sa nedá napodobiť): mimoriadny, výnimočný herecký výkon

    p. aj jedinečný 1


    neobyčajný ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne; ktorý prevyšuje zvyčajnú al. priemernú mieru výskytu, vlastnosti a pod. (op. zvyčajný, bežný) • nezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. všedný, každodenný): mať z niečoho neobyčajný, nezvyčajný pocit; prejavoval neobvyklé, nezvyklé nadšeniezvláštny (nie každodenný): má zvláštny hlasexotický (neobyčajný v našom prostredí): je obdarená exotickou krásoukuriózny (neobyčajný a veľmi pozoruhodný): kriminalisti vyriešili aj tento kuriózny prípadmimoriadnypozoruhodnývýnimočnýnevšednýzastar. kremobyčajný (viac ako je bežné): pacientovi venovali mimoriadnu, nevšednú starostlivosť; je obdarený mimoriadnym, výnimočným talentom; nie je na tom nič mimoriadne, kremobyčajnénadpriemernýgeniálnyfenomenálny (viac ako je priemer): dosahuje neobyčajné, nadpriemerné výsledky; mať geniálnu, fenomenálnu pamäťbezpríkladnýnevídanýneslýchaný (ktorý nemá obdobu): starala sa o neho s bezpríkladnou, nevídanou obetavosťou; stretlo nás nevídané, neslýchané šťastiezriedkavýojedinelývzácnyneobligátny (op. častý): stelesňuje zriedkavý, ojedinelý, vzácny typ krásy; to je zriedkavý, neobligátny prípadjedinečnýunikátny (jeden jediný): našiel jedinečný, unikátny exemplár rastlinynebývalý (doteraz sa nevyskytujúci): stretli sa s nebývalým záujmomnečakanýnepredvídanýtrocha kniž. netušený (ktorého výskyt al. miera sú prekvapujúce): zaznamenali sme nečakaný, nepredvídaný rozvoj; odkryli sa nám netušené možnostinadzemskýnadprirodzenýneopísateľný (veľmi prevyšujúci zvyčajnú mieru): nadzemský, neopísateľný zjavzázračný (hraničiaci so zázrakom, veľmi prevyšujúci priemer): má zázračnú pamäť

    p. aj veľký


    osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelenýseparátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovorysamostatnýhovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odborizolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorýchmenej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitoluindividuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístupjednotlivýhovor. sólo: sólo kusodb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)

    2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitýsvojskýsvojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýlkniž.: svojbytnýsamorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejavjedinečnýneopakovateľnýšpecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasucharakteristickýpríznačnýtypickýrázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmioriginálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápadyvýnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talentodlišnýiný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípadzastar. okremný (Štúr)

    3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadnyzvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslaniešpeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlomhovor. extra: zhotoviť extra prístroj

    4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadnykniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosťšpeciálnyhovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra


    svojský 1. ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím • svojráznysvojbytný: veľa počul o tomto svojskom, svojráznom človekovi; vyhľadával svojrázne, svojbytné umeniekniž.: samobytnýsamorastlý: samobytný, samorastlý talentosobitýosobitnýindividualistický (ktorý sa vyčleňuje spomedzi ostatných, iných): má osobité, osobitné správanie; individualistický prejavjedinečný (ktorý sa vyskytuje ako jediný svojho druhu) • originálny: jedinečná, originálna interpretácia básnenenapodobniteľnýnenapodobiteľný (ktorý nemožno napodobniť): mať nenapodob(n)iteľné čaro, gestáindividuálny (ktorý je vlastný iba istému jednotlivcovi): patrí to k jej individuálnemu štýlusvoj: na veci sa díval svojím pohľadomtypickývýraznýcharakteristickýšpecifický (ktorý niečo určuje; ktorý niečo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typické gestá; výrazné, charakteristické, špecifické sfarbenie kolibríkazvláštnynetradičný: ohromoval ostatných svojím zvláštnym, netradičným myslenímrázovitýírečitý (ktorý má svoj ráz; obyč. o ľudovej kultúre a pod.): rázovité, írečité prostredie

    p. aj pôvodný 3

    2. p. našský


    výborný ktorý má najvyššiu mieru akosti, úrovne a pod. • vynikajúciznamenitýprvotriedny: podávali výborné, vynikajúce, znamenité, prvotriedne jedlá; výborný, vynikajúci lekár; dosiahnuť znamenité výsledky; predával len prvotriedny tovarnajlepšívyberaný: pili len najlepšie vínaelitný: elitné publikumvýznamný: dosiahnuť významné výsledkyskvelý: skvelý spoločníkhovor. expr.: báječnýsenzačný: čítal som báječnú knihuexpr. božský: božský nápojexpr. rozprávkový: rozprávkové počasieexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. hrdý: hrdá hostinahovor. expr. ohromný: je to ohromný odborníkveľkolepý: veľkolepé dieloostrý (o zmysloch): mať ostrý zrakvysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľneprekonateľnýnezdolateľný (ktorý sa nedá prekonať, zdolať): ako rozprávač je neprekonateľný, nezdolateľnýobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podal obdivuhodný, pozoruhodný výkonzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodný životvydarený: vydarený večierokdokonalý (spĺňajúci všetky požiadavky): dokonalý obrazbezchybný (ktorý je bez chýb): bezchybný prekladbrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hrahovor. expr. fantastický: fantastická hudbaideálnyperfektný: prežili sme ideálnu dovolenkuhovor. expr. exportný: exportná kvalitageniálny: mám geniálne myšlienkyjedinečný: je to jedinečný pracovníkmajstrovský: majstrovské ovládanie strojaoslňujúcioslnivý: oslňujúci, oslnivý výkonslávny: slávny činexpr.: kapitálnykolosálnyfenomenálnykráľovskýnádhernýkrásny (prekračujúci očakávanie): podaril sa mu kapitálny úlovok; prišiel na kolosálne riešenie; dostať kráľovský honorár; nádherný zápas; dosahoval krásne výsledkykniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec umeniakniž. eminentný: eminentný žiakkniž. eklatantný: eklatantný dôkazkniž. excelentnýhovor.: prímatip-topsuper: príma učiteľ; kúpil som si tip-top topánkyzastar. vynikavý (Kukučín)subšt.: bezvadný • bezva: bezvadné, bezva počasiesubšt. bohovský: To je bohovský nápad!subšt. senzi

    p. aj vynikajúci


    vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitývýborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobokskvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnostiprvotriedny: podávali tam prvotriedne jedládokonalý: dokonalý obrazzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželkubezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkonveľkolepý: veľkolepé stavebné dielovysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľšpičkový: vyrábať špičkové prístrojejedinečný: je to jedinečný učiteľkniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec operykniž. eminentný: eminentný žiakzastar. vynikavý (Kukučín)geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudbabrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavírikniž.: famóznyfulminantný: famózna obžalobná rečelitný (najlepší): elitní umelcineprekonateľnýnezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľnáobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkonmajstrovský: majstrovské ovládanie loptyohromný: je to ohromný odborníkexpr.: krásnypeknýnádherný: krásne, pekné, nádherné výsledkyslávny: slávny činveľký: veľký spisovateľoslnivýoslňujúciočarujúcikniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkonexpr.: kráľovskýbožský: kráľovský, božský nápojexpr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovoksvetoznámyhovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurghovor. expr. fantastický: fantastická hudbaexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenieexpr. rozprávkovýhovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný filmexpr. skvostný: má skvostnú manželkuexpr. hrdý: je to hrdá stavbahovor.: prímatip-topsuper: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je supersubšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

    p. aj vyberaný 2, vzorný

    2. p. významný 2


    výnimočný ktorý sa javí ako výnimka • nevšedný (op. všedný) • neobyčajný (op. obyčajný) • nezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): o knihu bol výnimočný, nevšedný, neobyčajný, nezvyčajný záujem; dosiahnuť výnimočný, nevšedný, neobyčajný úspech; má také neobvyklé meno; nezvyklý úkazmimoriadnyosobitnýzvláštny: mimoriadna situácia; venovať niečomu osobitnú pozornosť; ten človek má zvláštne schopnostineslýchanýnevídaný: neslýchaná udalosť, nevídaný zjavojedinelýjedinečný: mať ojedinelú, jedinečnú možnosť vyhraťgeniálny: geniálny vynálezfenomenálny: fenomenálna pamäťzriedkavýzried. riedky (ktorý sa vyskytuje zriedka): žena zriedkavej krásy; riedke chvíle veselosti (Kukučín)osihotenýosamotenýizolovaný: osihotený, osamotený, izolovaný prípadnadpriemerný (presahujúci priemer; op. podpriemerný): tohto roku bola nadpriemerná úrodahovor. extra: to nie je nič extra


    vzácny 1. ktorý má veľkú cenu • cennýdrahocenný: vzácne, cenné zbierky; vzácny, drahocenný materiálhodnotný: hodnotné obrazydrahý: drahé kovyodb. ušľachtilý (majúci dokonalé vlastnosti): ušľachtilá oceľexpr. prevzácnynezaplatiteľný: šperky nezaplatiteľnej hodnoty

    2. zriedkavo sa vyskytujúci • zriedkavý: vzácny, zriedkavý prípad, hosťneobyčajnýnezvyčajnýnevšednýnebývalýmimoriadnyvýnimočný: neobyčajný, nevšedný, nebývalý, mimoriadny, výnimočný záujem o operunevídanýneslýchaný: nevídaný prírodný úkaz, neslýchaná udalosťjedinečný: mať jedinečnú príležitosťzried. riedky: riedke chvíle šťastiaexpr. prevzácny: prevzácny zjavhľadanývyhľadávaný: hľadaný, vyhľadávaný tovarkniž. exkvizitný: exkvizitný vkuszried. raritný

    3. p. významný 1


    zázračný 1. robiaci zázraky; pôsobiaci dojmom neskutočnosti, nadprirodzenosti • čarodejnýčarovný: zázračný, čarovný prútik; čarodejný, čarovný svet rozprávokkniž.: kúzelnýdivotvornýmirakulózny: divotvorné svetloneskutočnýfantastickýtajomnýsnový: mala neskutočné, tajomné, snové vidinyrozprávkový (pripomínajúci rozprávku): talizmany majú rozprávkovú mocvysnívanývybájenýromantický: prežila vysnívaný, romantický príbeh láskynadpozemskýnadprirodzenýnadzemský: nadprirodzené javy, bytosti v rozprávkachexpr. prezázračný

    2. ktorý veľmi prevyšuje priemer • neobyčajnýnezvyčajnýnevšedný: má zázračné, neobyčajné schopnostimimoriadnyvýnimočnýnadpriemerný: mimoriadna silazvláštnyjedinečnýunikátnyvzácny: má jedinečnú, vzácnu pamäťnadpozemskýnadzemskýneopísateľný: nadpozemská moc lásky a dobra; neopísateľná krásanevídanýneslýchanýnebývalý: nevídaný záujem čitateľov; nebývalý úspechexpr. prezázračný


    zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajnýnezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnostikniž. nezvyklý: nezvyklý úkaznevšednýnetradičnýnetypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situáciajedinečnýunikátnyvýnimočnýoriginálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečenímcudzí: odpovedal cudzím hlasommimoriadnynevídanýnápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné menoexotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krásakuriózny: kuriózny prípadkniž.: bizarnýpitoreskný: bizarné, pitoreskné tvaryčudnýdivnýpodivnýzáhadnýpodivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný životneopísateľnýnevyjadriteľnýnevypovedateľnýnevysloviteľnýnedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stavenejasnýnezrozumiteľnýnepochopiteľnýnevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný javčudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

    2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný


    jedinký p. jediný


    monokracia vláda jedného človeka (op. demokracia) • monarchia (vláda monarchu) • jedinovláda


    ostatný 1. všetci (všetky, všetko) okrem istej časti z nejakého celku • druhýiný: on bohatol, kým ostatní, druhí, iní trpeli; bol v nevýhode oproti iným; na rozdiel od iných on neprotestovalďalší (tí, ktorí rozširujú nejaký celok): názor prebrali aj ďalšízvyšný (ten, ktorý dopĺňa nejaký celok): postupne prichodili aj ostatní, zvyšní členovia posádky

    2. ktorý tesne predchádza súčasnosti, nedávno minulý • posledný: v ostatnom, v poslednom čase ťa málo vídaťnedávnyneďaleký (nie príliš časovo vzdialený): nedávna, neďaleká minulosťnajnovší (po ktorom ešte nič nenasledovalo): ostatné, najnovšie udalosti

    3. ktorý zostal, zvýšil z istého celku, z istého množstva a pod. • posledný: dal by za zdravie aj ostatné, posledné peniaze; zoťali už aj posledný strom v lesejedinýzvyšujúcizostávajúci: pripravili ho o ostatné, jediné potešenie; vypadol mu aj zvyšujúci, zostávajúci zub

    4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný • posledný: chodí otrhaný ako ostatný, posledný žobrák; mali ju za najposlednejšiu slúžku

    5. ktorý je na konci radu, poradia (op. prvý) • posledný: dnes je ostatný, posledný deň roka; stál v rade ostatný, poslednýkonečný (po ktorom už nič nenasleduje): bolo to jeho konečné rozhodnutiezastar. pokonný


    sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady

    p. aj jediný

    2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamoteosamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prstosameloopusteneosihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dedinyexpr.: zabudnutostrateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote

    porov. aj opustený 1

    3. bez cudzej pomoci • samostatneosobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách

    4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľnesamostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo

    5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priampriamodokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil

    6. p. opustený


    výhradný ktorý bol niekomu vyhradený al. prisúdený • výlučnýmonopolnýjediný: výhradné, výlučné, monopolné právo predajavýsadnývýsostnýzvrchovaný (o práve, právomoci)


    hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


    jediť sa p. hnevať sa


    jedivo p. jedlo 1


    jedličie p. jedlina


    jedlina jedľový porast • jedličiejedľovina: z jedliny, z jedličia, z jedľoviny vyskočil srnec


    jedlivý p. zlostný 1


    zlostný 1. ktorý sa rýchlo nazlostí, náchylný k zlosti; vyjadrujúci zlosť • srditýhnevlivý: zlostný, srditý človek; zlostné, hnevlivé rečihnevnýzlobnýjedovatýjedovitýjedovlivý: hnevný, jedovatý tón v hlaseprchkýpopudlivýexpr.: pajedlivýpajedivýpajednýžlčovitý: popudlivý, pajedlivý, žlčovitý človekexpr. prezlostný: mal prezlostného susedazried. zlostiplnýsrdnatýkniž. srdnýexpr. zried. srdovitýkraj. zázrivýnár.: jedlivýdurnýkniž. zastar. zdurný (Vajanský, Kalinčiak): srdnatá žena, zázrivý pohľad, durný hlasexpr. roziskrený: roziskrené očipren. supí

    2. p. nahnevaný


    jedľovina p. jedlina


    jedlý vhodný na jedenie • požívateľný (ktorý možno požívať): jedlé, požívateľné druhy hríbov (op. jedovaté) • stolový: jedlý, stolový olejkonzumnýkonzumovateľnýpoužívateľný (ktorý možno konzumovať, používať na prípravu jedla): konzumné, používateľné suroviny, potravinypokrmový: pokrmový tuk, olejkuchynský: kuchynská soľ


    stolový ktorý je dobrej akosti, ktorý je vhodný na jedenie • akostnývýberový (obyč. o ovocí): stolové, akostné, výberové hroznodezertnýjemný: dezertné, jemné vínajedlý: stolový, jedlý olej

    porov. aj delikátny


    výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúcoskveleskveloznamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermibezchybnedokonaleideálneperfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohumajstrovskyprvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná témapozoruhodnekniž. excelentneexpr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovaniehovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránkuhovor. expr.: ohromneúžasnefantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variťhovor.: prímafajnsuper: pri mori bolo príma, fajn, superhovor. tip-topexpr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosťexpr. božskyhovor. expr. báječnesenzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječneslang. senzisubšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza

    porov. aj výborný

    2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobresprávneveľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúťznamenitevynikajúcoskvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovujehovor. fajnhovor. expr.: ohromnefantastickybáječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podaríbravobravó: bravo, výborne, to je úspechsubšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky

    3. p. ostro 4


    a 1. vyjadruje priraďovací zlučovací vzťah • iaj: brat a sestra; drevo porúbal a uložil v drevárni; povyše dediny dobehli ostatných i pridali sa k nim; ponúkal syr, mlieko aj slaninujednak (v rámci dvojčlennej spojky jednak – jednak, jednak – a jednak): poruchy štítnej žľazy liečia jednak v ústavnom ošetrení, jednak ambulantneako ajako i (vyjadruje zdôraznený zlučovací vzťah): otec, ako aj matka mu pomáhali pri úloháchplus (pri spočítavaní; op. mínus): dva plus tri

    2. p. ale 1 3. p. ach 1 4. p. aha 1


    beztak hovor. 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • aj taki tak: poďme domov, beztak, aj tak už nič neurobíme; nechaj ho, beztak, i tak si urobí po svojomani tak (iba v záporných vetách): vráťte sa, beztak, ani tak už tam nič neuvidíte

    2. dopĺňa výpoveď a modifikuje pripojený výraz s cieľom podať isté vysvetlenie • aj taki taktak či tak: ty mu beztak, aj tak dobre neporadíš; odíďte, lebo mu beztak, i tak iba zavadziate; beztak, tak či tak mu nik neuveríjednakojednak: ale vy mu jednak(o) nepomôžetehovor. beztoho: Za chlapcom sa nerozbehol, beztak, beztoho by ho nebol dobehol.fraz.: napriek tomunapriek všetkémunapriek tomu všetkému

    3. p. predsa 2


    jednak 1. p. predsa 2 2. p. beztak 2 3. p. a 1


    predsa 1. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa • veď: predsa, veď nemôžeš jesť iba čokoládupoet. preds' (Smrek)

    2. zdôrazňuje očakávané al. opačné stanovisko podávateľa výpovede • jednakjednako: predsa, jednak(o) im budeme musieť pomôcťaj taki taktak či takale aj takno aj takhovor. beztak: aj tak, tak či tak, beztak si myslím, že je to dobrý človekpoet. preds'

    3. p. ale 1


    rovnako 1. rovnakým spôsobom, rovnakou mierou, rovnakým dielom (op. rozdielne, rozlične) • jednako: urobili to rovnako; chlapci sú rovnako, jednako starítakistopráve tak: s nimi sa to skončilo takisto, práve takzhodnesúhlasnetotožneidenticky: zhodne, súhlasne, totožne svedčia všetci pozvaní; pri prieskume postupovali identickykniž. paritne: vo výbore sú paritne zastúpené všetky stranynarovnakonajednakonajedno (v spojení so slovesami vyjsť, prísť): aj tak to vyjde narovnako, najednako, najednonemenejniemenej, pís. i nie menej: dosiahli nemenej, niemenej dobré výsledkydetto: platí to rovnako, dettozastar. rovnak (Dobšinský)zastar.: rovnerovno (Kalinčiak, Vajanský)nár. zároveň (Timrava)

    2. vždy takisto, bez zmeny, rovnakým spôsobom • jednako: stravuje sa stále rovnako, jednakonezmeneneneinakneináč: rovnako, nezmenene, neinak sa oblieka už niekoľko rokovnepremenne: nemusí byť práve a nepremenne slúžkou

    porov. aj rovnaký

    3. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom) • jednakojednak: rovnako, jednako je to len pravdaaj taki takbeztak: je to aj tak, beztak nepravdepodobné

    4. p. aj 2 5. p. napoly 1


    ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosťa: zvečerilo sa, ale, a matere nikdelež: zbadal ju, lež nedal to najavovšak (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládalkniž. avšak: sľúbil, avšak neprišielpredsaa predsaale predsapredsa všakno predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišieljednakoa jednakoale jednakono jednakojednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učilibaibaželenlenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zubkýmnaproti tomuzatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

    2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!čihovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

    3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dalozajnaozajskutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom ničfaktickyhovor. fakt

    4. p. asi 1 5. p. ba 1


    jednako 1. p. rovnako 1–3 2. p. predsa 2 3. p. beztak 2 4. p. ale 1


    jednaký p. rovnaký, spoločný 2


    zhodný ktorý je v zhode; zhodujúci sa • totožný: zhodné, totožné trojuholníkytaký istýten istýidentický: má také isté, tie isté názory; identické rovnicerovnakýjednaký: máme rovnaké, jednaké povinnostisúhlasnýjednotný (zhodný v hlavných črtách): súhlasná, jednotná výpoveď svedkov; majú jednotný názorzodpovedajúcikniž. korešpondujúci (ktorý niečomu vyhovuje svojou podobnosťou, zhodnosťou): ponuky korešpondujúce s potrebami človeka, ponuky zodpovedajúce našim potrebámodb. konformný: konformné zobrazenie, konformné správanieodb. homológnyhomologickýkongruentnýkongruenčnýkoincidenčný: homologický vzťah; kongruentné kružnice; koincidenčný jav


    jednať 1. správ. konať, robiť, počínať si

    2. správ. rokovať, prerokúvať, diskutovať

    3. správ. zaobchádzať, vychádzať


    jednať sa 1. dohovárať sa o cene pri kúpe al. pri predaji • hovor. handlovať sa: jednajú sa, handlujú sa ako na trhuhovor. handrkovať saexpr. naťahovať sa: handrkovala sa, naťahovala sa, aby jej tovar dali lacnejšiedohadovať sa (o cene) • zastar. trhovať sa (Timrava)vyjednávať (dohovárať sa s niekým o niečom)

    2. neos. jedná sa o niečo správ. ide o niečo

    3. neos. jedná sa správ. rokuje sa, hovorí sa, vraví sa, je reč o niečom


    asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatejzhrubahovor. asi taktak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kílokolozozastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistovhovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desaťokrúhlookrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry)poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav)ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokovnár.: alejedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava)fraz. podľa všetkého

    2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2


    jedno p. asi 1


    spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločnepospoluvedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vednokolektívnehromadnekniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadnedohromadydovednadokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekochvovednevovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazochpohromadehovor.: pokopenakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakopezastar. spolne (Hviezdoslav)fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na frontevzájomnenavzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemeckyfraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou

    2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromadydovednadokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopyvednovovednevovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prascecelkovecelkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat konísúhrnnesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]odb.: úhrnneúhrnomzastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisícvcelkuen bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en blochovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korúnhovor. bajzomnár. expr.: pajzomfajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiatzastar. spolnesubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom

    3. p. súčasne 1, zároveň 1


    aktovka2 divadelná hra s jedným dejstvom • jednoaktovka: aktovka, jednoaktovka pre ochotníkov


    jednoaktovka p. aktovka2


    jednoaktový p. jednodejstvový


    jednodejstvový ktorý má len jedno dejstvo • jednoaktový: jednodejstvová, jednoaktová komédia


    jednobožstvo p. monoteizmus


    monoteizmus viera v jediného boha • jednobožstvo: civilizácie dospievali k monoteizmu, jednobožstvu


    jednočlen matematický výraz s jedným členom (op. mnohočlen) • monóm (op. polynóm)


    jednoducho 1. porov. jednoduchý 1, 2 2. p. skrátka 1, 2, iba 2 3. p. teda 1


    skrátka 1. obmedzujúc sa na podstatné veci, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • krátko: skrátka, krátko vyrozprával svoje zážitkystručnejadrne: stručne, jadrne osvetliť podstatu problémujednoducho: jednoducho porozprával životný príbeh

    2. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie a pod. • jednoduchoslovomjedným slovom: skrátka, jednoducho, nemám na to čas; (jedným) slovom, bolo to výbornéprostoproste: prosto, nerozumeli sinužteda: nuž, teda, rozmyslel som si tofraz. dosť na tom


    teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • takslovomskrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúťjednoduchoprostoproste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenecnuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieťrazkonečne: buďte už raz, konečne tichopotomtakrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samokniž. ergo: ergo, zajtra sa stretnemezastar. tedy

    2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mamato jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovicenapríkladako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinuzastar. tedy

    3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tedapretoa pretotaka tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť samanuž: išli iní, nuž išiel aj oni: prišla noc, i museli skončiťzastar. tedy

    4. p. no 3


    jednoduchosť p. prostota


    prostota vlastnosť toho, čo je (al. kto je) prosté (prostý) • jednoduchosťprirodzenosťnenútenosť: prostota, jednoduchosť oblečenia; prostota, prirodzenosť, nenútenosť správaniaobyčajnosťskromnosť: obyčajnosť, skromnosť pomerovprostoduchosťprostodušnosťprostomyseľnosť: detská prostoduchosťnaivnosťnaivitadetinskosť: naivnosť, detinskosť otázky


    jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorecnenáročný (op. náročný): nenáročná gramatikazákladnýelementárnytriviálnyprimitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veciexpr. škôlkarskýškolskýpren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad

    p. aj pohodlný 2

    2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostýobyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá rečradovýkniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľudskromnýnenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá stravadiogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob životahovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová rečstrohýtriezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitnýsimplexný; prirodzenýcivilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednesprimitívnynedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračlovekaprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký


    prostý 1. vyznačujúci sa jednoduchosťou, malými nárokmi (materiálnymi, spoločenskými a pod.; o človeku); založený na jednoduchosti, prirodzenosti • jednoduchýobyčajný: prostý, jednoduchý, obyčajný človek; prosté, jednoduché myslenie, vyjadrovanie (op. zložité) • radový (bez pozície, funkcie, hodnosti a pod.): prostý, radový občan, vojakkniž. pospolitýzastar. obecný: pospolitý, obecný ľudchudobnýplebejský (obyč. v minulosti; op. panský, vznešený): chudobný, plebejský ľud, pôvodnekomplikovaný (op. komplikovaný) • prirodzený: nekomplikovaná reč, prirodzené správanietriezvy (zodpovedajúci racionálnej jednoduchosti): triezve zariadenie interiéruskromnýnenáročný: skromný, nenáročný odev; skromná, nenáročná stravaprimitívny (zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývoja; o myslení, spôsobe výroby a pod.) • naivnýprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (bez schopnosti taktizovať, vopred zvažovať, hlbšie preniknúť do vecí, javov a pod.): naivné myslenie, názoryexpr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký

    2. p. holý 4


    bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajnýkniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postupkniž. uzuálny: uzuálny spôsobobyčajnýkaždodennývšednýprozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potrebyobligátnykonvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názorbanálnytriviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne vecičastýexpr. tuctový: častý, tuctový zjavnormálnyprirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javompravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak chorobyvžitýzaužívanýtradičnýzabehanýzabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postupbezpríznakovýneutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexikajednoduchýprostýdrobnýmalý (o človeku)


    hladký 1. ktorého povrch al. štruktúra neobsahuje drsnosti, nerovnosti, hrbole, zrnká (op. drsný, drapľavý) • rovný: hladký, rovný povrch; hladká, rovná ľadová plochajemný (op. hrubý): jemná pokožka, jemný krémvyšmýkaný (šmýkaním vyhladený) • expr.: hladučkýhladulinkýhladunkýhladuškýprihladký (príliš hladký)

    2. vyznačujúci sa tvarovou jednoduchosťou; bez ozdôb • jednoduchý: hladký, jednoduchý účes; hladká, jednoduchá sadzbarovný (obyč. o šatách jednoduchého strihu); uhladenýexpr.: ulízanýulizkaný (o vlasoch)

    3. ktorý je bez prekážok, ťažkostí: hladký štart lietadlaľahký (bez zádrhov; op. ťažký): ľahký chod motora, strojanekomplikovaný (bez komplikácií): nekomplikovaný priebeh operácie, chorobynerušený (plynúci bez prerušovania): nerušený priebeh akcie, generálky

    4. p. vypracovaný 5. p. úlisný


    ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

    2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

    3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

    4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

    5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

    6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný


    nenápadný 1. ktorý neupútava, nevzbudzuje pozornosť (op. nápadný) • všednýnevýrazný: nenápadný, všedný typ dievčaťa; nenápadné, nevýrazné črty tvárekradmýutajený (úmyselne skrývaný): pozoroval ju nenápadným, kradmým pohľadom; prísť dnu nenápadným, utajeným spôsobomjednoduchýjemnýdiskrétnynevtieravý: jednoduché oblečenie; jemné, diskrétne, nevtieravé farby (op. krikľavé)

    p. aj skromný 1

    2. p. nebadaný


    neškolený 1. ktorý nie je (v niečom) odborne vzdelaný, vyškolený, vycvičený; svedčiaci o tom (op. školený) • nevzdelanýneučenýjednoduchýhovor. zastaráv. neškolovaný: neškolený, nevzdelaný, jednoduchý, neškolovaný človek; neškolený, neučený majsternecvičenýnetrénovanýnekultivovanýnáturistickýkniž. samorastlý: necvičený, netrénovaný, nekultivovaný hlas; náturistický, samorastlý učenecneumelý: neškolené, neumelé pohyby

    p. aj neodborný, naivný 2

    2. p. prírodný


    obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklýbežnývšednýčastý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý javzvyčajnýpravidelnýnepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom časenormálnyprirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stavekaždodennýdenný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravyprozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžbyrutinnýrutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťoupejor. ordinárny: podávať ordinárny rumtriviálnybanálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiekexpr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisícezaužívanýtradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadokjednoduchýprostýradovýnevýznačnýnevýznamnýdrobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojakpospolitýzastar. obecný: pospolitý ľudhocijakýbársakýledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelecbezvýznamnýbezcennýexpr. mizernýhovor. expr.: sprostýhlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe peroexpr. praobyčajný

    2. p. jasný 2


    pohodlný 1. poskytujúci pohodlie • hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kreslekomfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenieútulnýteplýpríjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňuhovor. voľný (obyč. o šatách al. obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy

    2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom • hovor. komótny: pohodlný, komótny človeknenáhlivýneskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futballenivýpasívnyneaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlásiľahkýnenáročnýjednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestuľahostajnýpubl. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postojpejor. panský: zapáčil sa mu panský život


    populárny 1. sprístupňujúci vedecké al. odborné poznatky verejnosti a zároveň na tento cieľ prispôsobený (jednoduchosťou, zrozumiteľnosťou) • popularizačnýpopularizujúci: populárna, popularizačná, popularizujúca formapopulárno-náučnýpopulárno-vedecký: píše populárno-náučným, populárno-vedeckým štýlom; populárny, populárno-náučný, populárno-vedecký výkladprístupnýzrozumiteľný (ľahko pochopiteľný): kniha o astronómii napísaná populárnym, prístupným, zrozumiteľným spôsobomnenáročnýjednoduchý (ktorý nekladie vysoké nároky na vedeckú al. odbornú erudíciu): dávam prednosť populárnym, jednoduchším vedeckým textom; jednoduché žánre vedeckej literatúry

    2. tešiaci sa priazni v širokej verejnosti (op. nepopulárny) • obľúbený: populárny, obľúbený politikrozšírený (vďaka obľube): populárny, rozšírený športmódnyexpr. vychytený (momentálne populárny): krátke sukne sú teraz populárne, módne, vychytené; vychytený umelecznámy: známa osobnosťslávny (veľmi populárny a obdivovaný, uznávaný): slávny svetový tenorista Pavarotti


    primitívny 1. ktorý je na najnižšom stupni spoločenského vývoja • prvotnýprapôvodný (ktorý bol na začiatku spoločenského vývinu): spôsob života primitívnej, prvotnej, prapôvodnej rodiny; prvotné, prapôvodné náboženstvonecivilizovaný (op. civilizovaný) • nekultúrnynevyspelýbarbarský: primitívny, necivilizovaný, barbarský svetdivýdivokýdivošský: divé, divoké, divošské kmene

    2. zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývinu • jednoduchýprostý: primitívne, jednoduché nástroje; primitívne, prosté myslenienedokonalý: nedokonalá technika, nedokonalý spôsob výrobynízky: nízky stupeň vývinuľudovýzastar. vulgárny: ľudový, vulgárny jazyk

    3. p. nevzdelaný, obmedzený 1, nevyspelý


Pozri výraz JED v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Synonymický slovník slovenčiny: jed, ohlas, náhlivý, dokonale, dver, kalu, koňa, zamerat sa, parce, kráľovná, prehana, vizual, harpya, porcia, rátať
Ekonomický slovník: poh, znv, , , riť, psã, oxz, zelé, liv, koláč, trpã, zda, pgh, vhi, fammu
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV