Synonymá slova "jachta" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 9 výsledkov (1 strana)

  • jachtárstvo športová plavba na plachetniciach • jachting


    habkať expr. 1. neisto, trhano hovoriť (bez organickej poruchy reči) • zadŕhať sazadrhávať sajachtaťzajachtávať sahovor. koktať: habká, zadŕha sa, jachce, nevie, čo má v rozpakoch povedať; od strachu sa zajachtáva, kokce

    p. aj zajakať sa, hovoriť

    2. p. tápať 1 3. p. hmatať


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    jachtať p. zajakať sa


    zajakať sa, zajakávať sa trpieť rečovou chybou prejavujúcou sa opakovaním obyč. začiatočných slabík; trhano, prerývano hovoriť aj bez organickej poruchy reči • jachtaťzajachtávať sazried. jachčiť: od troch rokov sa chlapec začal zajak(áv)ať, zajachtávaťhovor. koktať: keď hovorí na verejnosti, začne vždy koktaťnár. ikať (Kálal)zadŕhať sazadrhávať sazasekávať sa (bez organickej poruchy): v rozpakoch sa zadŕha za každým druhým slovomexpr.: brbtaťbrbotaťbrblaťhatlať (nezreteľne hovoriť, nevýrazne artikulovať samohlásky, často aj pri rečovej chybe) • expr. bľabotať (nesúvisle, nezrozumiteľne hovoriť): starec si čosi bľaboce


    jachtavosť p. zajakavosť


    zajakavosť rečová chyba prejavujúca sa opakovaním slabík, obyč. začiatočných • jachtavosťzajachtavosťzadŕhavosť: trpieť zajakavosťou, jachtavosťou, zadŕhavosťouhovor. koktavosťexpr.: brbtavosťbrbotavosťbrblavosť (nezreteľné artikulovanie samohlások) • expr. bľabot (nesúvislé, nezrozumiteľné hovorenie)


    brblavý 1. ktorý chybne, nezrozumiteľne hovorí; ktorý je chybne, nezrozumiteľne vyslovovaný • brbtavýbrbotavý: brblavý, brbtavý chlapec; hovoriť brblavou, brbtavou, brbotavou rečouhatlavýbľabotavýlalotavýľapotavýnezrozumiteľný: bľabotavé, lalotavé, nezrozumiteľné slovázadŕhavýzádrhlivýzádrhľavýzajakavýjachtavýhovor. koktavý (ktorý trpí vrodenou zajakavosťou al. ktorý jachce pod vplyvom strachu, pomykova, rozpakov, silných emócií a pod.): prehovoril zadŕhavým, zádrhlivým, zádrhľavým hlasom; zajakavý, jachtavý, koktavý človek

    2. p. hundravý 2


    jachtavý ktorý jachce, zajakáva sa pre vrodenú rečovú chybu al. ktorý trhane, nezrozumiteľne hovorí od strachu al. od iných emócií; ktorý svedčí o jachtavosti • zadŕhavýzajakavý: jachtavé, zadŕhavé, zajakavé dieťa; vydal zo seba pár jachtavých, zadŕhavých, zajakavých slovexpr.: zádrhlivýzádrhľavýhovor. koktavý: je zádrhlivý, koktavý od narodeniabrblavýbrbtavý: brblavá, brbtavá reč


Pozri výraz JACHTA v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV