Synonymá slova "j" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 942 výsledkov (8 strán)

  • chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

    2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

    3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

    4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

    5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


    iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • lenibaželenžeiba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblokledaexpr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo

    2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • lenjedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bálledaexpr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilonapospolvýlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapcičistojednoduchoexpr. len a lenzastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený

    3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2


    iskriť 1. tvoriť iskry • sršať: rušeň iskrí, srší (iskrami); oči mu iskria, sršia (hnevom)prskať: prskavky prskajú

    2. javiť sa, svietiť ako iskry, prerušovane intenzívne žiariť • iskriť sajagať sajagotať satrblietať sa: v očiach (sa) mu iskrí, jagá, trbliece smiechstriebriť sablyšťať sablýskať saexpr. blyskotať saligotať sa: v kvetoch sa striebri, blyští, blyskoce, ligoce rosamihotať samihať sa: sneh sa na slnku mihoce; na nebi sa mihajú hviezdyprebleskovaťprebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): čosi za oblokom prebleskuje

    3. hojne sa niečím prejavovať • oplývať: iskriť, oplývať dobrými ideamihýriťexpr. sršaťprekypovaťkypieť: hýri, srší vtipmi; prekypuje, kypí radosťou


    ja označenie samého seba, subjektu • kniž. ego: vyzdvihnúť svoje ja, svoje ego


    jablčastý p. grošovaný


    jablčistý p. tučný 1


    jačať p. kričať 1, plakať


    jačavý p. prenikavý 1, škrekľavý


    jačmeň obilnina s dlhým ôstím; zrno tejto obilniny • jarec: zimný jačmeň, jarec


    jadernica p. jaternica


    jadierko p. zrno 1


    jadrne p. skrátka 1, krátko 3


    jadrný 1. p. výstižný, stručný 2. p. zdravý 1, silný 1, pevný 2


    jadro 1. stredná, vnútorná časť niečoho: bytové jadro, jadro bunkystredcentrum: stred, centrum mestavnútro: vnútro domubot. stržeň (jadro rastlinnej osi)

    2. hlavná zložka niečoho: jadro obyvateľstvazáklad: základy odporupodstata: podstata prednáškykniž. gros, pís. i gro (hlavná časť): gros, gro spoločnostikniž. výlupok (niečo vylúpené): abstraktný výlupokkniž. stržeň: stržeň myslenia (Kukučín)

    3. p. zrno 1, semeno 1


    jadrový založený na fyzikálnych procesoch v jadre atómu; využívajúci tieto procesy • odb. nukleárny: jadrová reakcia; jadrová, nukleárna energia; jadrové, nukleárne zbraneatómový (súvisiaci s atómom): atómová elektráreň


    jagať sa p. lesknúť sa, blýskať sa 1


    jagavý p. lesklý, trblietavý, žiarivý 1


    jáger 1. p. horár 2. p. lovec


    jagot p. lesk 1


    jagotať sa p. lesknúť sa


    jagotavý, jagotný p. lesklý, trblietavý, žiarivý 1


    jahňa mláďa ovce: sused má dve jahnencebarančabaránokbarančekovečkazried. ovčiatko


    jahňacina mäso z jahňaťa • barančina (mäso z barančaťa)


    jahňady strapcovité súkvetie: na Veľkú noc dať do vázy jahňadybahniatka (kvety al. puky rakyty al. osiky) • baburiatkababurencebaburkyhovor. maňušky


    jahnica p. bahnica


    jahniť sa p. kotiť sa 1


    jahoda plazivá rastlina s červenými jedlými šťavnatými plodmi; plod tejto rastliny: pestovať jahodytrávnica (jahoda rastúca v tráve)


    jahodový p. červený


    jachať p. bežať 1


    jachčiť p. zajakať sa


    jachtárstvo športová plavba na plachetniciach • jachting


    jachtať p. zajakať sa


    jachtavosť p. zajakavosť


    jachtavý ktorý jachce, zajakáva sa pre vrodenú rečovú chybu al. ktorý trhane, nezrozumiteľne hovorí od strachu al. od iných emócií; ktorý svedčí o jachtavosti • zadŕhavýzajakavý: jachtavé, zadŕhavé, zajakavé dieťa; vydal zo seba pár jachtavých, zadŕhavých, zajakavých slovexpr.: zádrhlivýzádrhľavýhovor. koktavý: je zádrhlivý, koktavý od narodeniabrblavýbrbtavý: brblavá, brbtavá reč


    jachting p. jachtárstvo


    jaj 1. p. ach 3 2. p. beda 3. p. ej 1


    jáj, jajaj p. ach 3


    jajčať expr. vydávať stony od bolesti, strachu a pod. a obyč. pritom vyslovovať citoslovcia jaj, joj, jujexpr.: jajkaťjojčaťjujkať: jajčí, jajká, jojčí, ako keby ho na nože brali; jujká od hrôzyexpr.: jojkaťachkaťochkať (aj pri vyjadrení obdivu, prekvapenia): jojká nad tou krásou; achká, ochká nad svojím osudomstonaťstenaťnariekaťbedákaťlamentovaťhorekovaťkvíliťvzdychaťexpr.: stukaťbožekať: stoná, narieka, bedáka nad svojím nešťastímexpr. ufkať (pri nespokojnosti s niečím): ufká, že mu je zle


    jajkať p. jajčať


    jak p. ako 1, 2


    jakby p. akoby 1


    jako p. ako 1, 2


    jakobín p. radikalista


    jakot p. hluk


    jaksi, jaksi-taksi p. nejako


    jakživ p. nikdy


    jalovo p. bezcieľne, nadarmo 1, zbytočne


    jalovosť 1. p. sterilnosť 2 2. p. prázdnota 2


    jalový 1. ktorý nie je schopný reprodukcie, neschopný mať potomstvo (o zvieratách, hrub. i o človeku), plody (o rastlinách, pôde a pod.) • neplodný (op. plodný) • odb.: sterilnýinfertilný (op. fertilný): jalové, neplodné, sterilné samice dobytka; infertilná pôdaplanýneúrodný (op. úrodný): planý kvet jablone; neúrodná zemhluchý (i hosp.): hluchý klas

    2. ktorý nie je oplodnený (o zvieratách) • neoplodnený: jalové, neoplodnené samice

    3. pejor. ktorý nemá vnútornú (obyč. myšlienkovú) hodnotu • prázdny: jalové, prázdne reči (rozprávanie o ničom) • bezobsažnýneobsažnýpovrchnýplytký: bezobsažný, neobsažný život; povrchné, plytké mysleniesamoúčelnýpejor. akademický (bez praktického významu): jalová, samoúčelná, akademická debatabezcieľnybezúčelnýzbytočnýneužitočnýdaromnýmárny: bezcieľne, bezúčelné, zbytočné roky; neužitočná, daromná, márna prácanezmyselný (ktorý neprináša výsledok): nezmyselný boj


    jama 1. väčšie prirodzené al. umelo urobené, vyhĺbené miesto: vykopať jamujamina (plytšia jama): roľa je plná jamínpriehlbeňprehĺbeninapriehlbinavyhĺbeninapreliačina (menšie prehĺbené miesto): priehlbeň, prehĺbenina, priehlbina v rieke; vyhĺbenina, preliačina v terénevhĺbenina (Kukučín)zried. výhlbeň (Figuli)prepadlinaprepadliskopriepadlisko: spadnúť do prepadlinyvýtlkrigol (jama na ceste spôsobená dopravnými prostriedkami a vplyvmi počasia): po zime bývajú na cestách jamy, výtlky, rigolyvýmoľ (vodou vymletá jama): cesty sú plné výmoľovpriepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepastirokľaroklina (prirodzená hlboká úzka jama): údolná rokľa, roklinastrž (vodou vymyté strmé miesto): spadnúť do stržespust (Laskomerský)výkop (vykopaním vzniknutý priestor): zavalený výkopšachta (zvislá, hlboko pod zemou vyhĺbená jama): hĺbiť šachtu

    2. p. údolie 1


    jamina 1. p. jama 1 2. p. tiesňava


    jamkavý p. rapavý; nerovný 1


    jamkovitý p. rapavý, nerovný 1


    jamovitý p. nerovný 1


    jančiť sa p. blázniť (sa)


    janičiar p. zradca, odrodilec


    janičiarsky p. odnárodnený


    jánusovský p. falošný 1, pokrytecký


    jar ročné obdobie od 21. marca do 20. júna: jar sa blížikniž. al. poet. vesna


    jarabatieť sa p. pestrieť sa


    jarabato p. strakato


    jarabatý p. strakatý 1, pestrý 1


    jarabieť sa p. pestrieť sa


    jarabistý p. strakatý 1


    jarabiť sa p. pestrieť sa


    jarabý p. strakatý 1, pestrý 1


    jarec p. jačmeň


    jarica p. mládka


    jarmo 1. p. útlak 2. p. záťaž 2


    jarmočiť p. obchodovať


    jarmočný p. lacný 1, krikľavý 1, bezcenný


    jarmok p. trh 1


    jarník p. kabát


    jarok 1. p. priekopa 2. p. potok


    jarý p. svieži 1


    jas 1. p. svetlo1 1 2. p. lesk 1


    jasať expr. nadšene prejavovať radosť • byť nadšenýkniž. al. expr. plesať: futbalisti jasajú, plesajú nad víťazstvom; deti sú nadšené predstavenímtešiť saradovať sazried. radostiť sa: tešiť sa, radovať sa z nečakaného úspechupren. žiariť: celá žiari šťastímexpr. triumfovať (obyč. zo škodoradosti) • sláviťoslavovať (prežívať ako úspech): slávia, oslavujú víťazstvo


    jasať sa p. blýskať sa 1


    jasavý 1. p. žiarivý 1, jasný 1 2. p. nadšený 1, radostný 1


    jask p. tunel


    jaskyniar odborník v jaskyniarstve • speleológ


    jaskyniarstvo odbor geomorfológie zaoberajúci sa výskumom jaskýň • speleológia


    jasle plastické znázornenie Ježišovho narodenia • betlehem: dať pod stromček jasle, betlehemexpr. jasličky


    jasličky p. jasle


    jasnačka p. pravda2 1, áno


    jasne p. zreteľne 1, ostro 4, 7, výslovne 1


    jasné p. pravda2 1, áno


    jasnieť p. jasniť sa


    jasniť sa stávať sa jasnejším, jasným • jasnieťvyjasnievať savyjasňovať sazjasnievaťzjasňovať sa: obloha sa jasnila, vyjasnievala; noc zjasnievala, zjasňovala sarozjasnievať sarozjasňovať sa: tvár sa rozjasnieva, rozjasňuječasiť sa (o počasí, o oblohe): neos. časí savyberať sa: neos. už sa vyberá

    porov. aj vyjasniť sa


    jasnobelaso p. modro1


    jasnobelasý p. modrý


    jasnobiely p. biely


    jasnočervený p. červený


    jasnomodro p. modro1


    jasnomodrý p. modrý


    jasnoumný p. rozumný


    jasnovidec p. veštec


    jasnovidecký p. predvídavý, prezieravý


    jasnovidka p. veštkyňa 1


    jasnovidný p. predvídavý, prezieravý


    jasnozelený p. zelený


    jasnozraký p. prezieravý


    jasnozrivý p. prezieravý


    jasnožltý p. žltý


    jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivýjasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdysvetlýbledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenejzlatojasný (Sládkovič)zried. lúčistý (Jesenská)bezoblačnýbezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná oblohaslnečný: slnečný deňhviezdnatýmesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná nocrozjasnenývyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizontčistýnezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

    2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavnýzrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdielviditeľnýbadateľnýočividnýexpr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmyselzreteľnýpriehľadnýpriezračnýexpr.: obyčajnýpraobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná ložpreukázateľnýpreukaznýevidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvodrukolapný: rukolapný dôkazhovor. vyslovený: vyslovená lož

    3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presnýurčitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľujasnený: problém je ujasnený

    4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľnýpochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výkladzreteľnýčistý: zreteľná, čistá výslovnosťjednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveďnedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reččitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

    5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1


    jasot p. radosť


    jasotný p. radostný 1, nadšený 1


Pozri výraz J v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV