Synonymá slova "iv" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 228 výsledkov (2 strán)

  • íver p. trieska


    trieska tenký kúsok dreva odštiepený pri rúbaní, kresaní a pod.: triesky na podkurovanieíver (menšia, tenšia trieska): ívery odfrkujú spod sekeryštiepka (väčšia trieska): porúbať klát na štiepkykraj. štelina


    aktuálny zodpovedajúci času, časovo vhodný (op. neaktuálny) • časový (op. nečasový): aktuálna, časová téma; aktuálny, časový filmživý (stále pôsobiaci, stále trvajúci): aktuálny, živý odkaz; živá problematikačerstvýnový (o čase): zdroj aktuálnych, čerstvých, najnovších správ, informáciínaliehavý (časovo dôležitý, neodkladný): prišli s aktuálnym, naliehavým problémom


    búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené morerozburácanýexpr.: rozbesnenýbesný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú nocexpr.: zvíchrenýrozvíchrenýrozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrkunepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazeraprudkýturbulentný: prudký, turbulentný tokkniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)

    2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácienadšenýkniž. frenetický: nadšený, frenetický potleskhrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfóniemohutnýobrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davukniž. búrny

    3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudkýrýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostírušnýživý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusianepokojnýbúrliváckykniž. pohnutýdramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický životexpr. rozkvasenýkniž. búrny

    p. aj prudký, bujný 2


    bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchlyrezkýsvižnýsvižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempoprudký (obyč. o vodnom toku) • obratnývrtkýživýpohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťaľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatrunespráv. čiperný

    2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavýchápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiakučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvoreniecitlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľvtipnýdôvtipnýpremýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlavainteligentnýzried.: bystrohlavýbystroumnýostrovtipnýkniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievčapohotovýduchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomnýpredvídavýprezieravýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politikšikovnýchytrýmúdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybuprenikavýostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrakpren.: blýskavýiskrivý: blýskavý, iskrivý um

    p. aj múdry, jemný 5


    dynamický ktorý zahŕňa, prejavuje pohyb, zmenu, silu • hybný (spôsobujúci pohyb, vývin; op. statický): dynamický, hybný faktor; dynamické, hybné silypohyblivýrýchly (op. pomalý): pohyblivá, rýchla hra; pohyblivý, rýchly hráčtemperamentnýenergickýživý (prejavujúci temperament, energickosť): temperamentná, energická osobnosť; temperamentná, živá hudba; živý tanec, živé rozprávanierezkývrtký


    hravý 1. ktorý sa rád hrá, ktorý je často v živom pohybe (o človeku, zvieratách); pôsobiaci hravo, živo • ihravý: hravé, ihravé deti, mačiatka; hravý, ihravý vietoršantivýexpr. laškovný (nespútane, samopašne hravý) • pohyblivýživý: pohyblivé, živé morské vlnky

    2. p. ľahký 2


    názorný uľahčujúci vnímanie a pochopenie obyč. uvedením obrázkov, príkladov, pomôcok a pod.; zložený z obrázkov a pod. určených ako ukážka, vzor, príklad • zastar. náhľadný: učiť názornou, náhľadnou metódou; vysvetľovať učivo uvedením názorného príkladuinštrukčnýinštruktívny (založený na návode): inštruktívny spôsob vyučovaniaobrazný (založený na obrazoch): audiovizuálna technika umožňuje obrazný výkladprístupnýzreteľnýpresvedčivý: nákres urobil vysvetľovanie prístupným, zreteľným; použiť názornú, presvedčivú argumentáciuukážkovývzorovýživý (využívajúci niečo ako vzor, dôkaz a pod.): toto je ukážkový, vzorový, živý príklad správneho postupuilustračnýilustratívny (majúci charakter ilustrácie): ilustračný, ilustratívny materiál na vyučovaniedemonštračný: demonštračný sprievod prednáškyodb. deiktický: deiktická vyučovacia metóda


    nepokojný 1. ktorý je v stave duševného nepokoja, nerovnováhy; svedčiaci o tom (op. pokojný, vyrovnaný) • nevyrovnaný: nepokojný, nevyrovnaný človekznepokojenýrozrušenývzrušený: hovoriť znepokojeným, rozrušeným hlasom; znepokojené, vzrušené pobiehanie z miesta na miestonervóznyznervóznený (naplnený nervozitou): nervózni, znervóznení kupujúci; robiť nervózne pohybypodráždenýrozdráždenýsplašený (obyč. o zvierati; naplnený neovládateľným nepokojom): podráždený, rozdráždený organizmus; splašený kôňnetrpezlivý (obyč. pri čakaní; op. trpezlivý): netrpezlivé obecenstvonapätý (hroziaci konfliktom): napätá spoločenská situácia; napätá atmosférarozháranýrozvrátenýrozbúrenýrozvírenýkniž. rozorvaný (bez sústredenosti): rozvrátený pohľad; rozháraná, rozorvaná myseľ (op. sústredená)

    2. stále sa pohybujúci (op. pokojný) • pohyblivý: nepokojné, pohyblivé nohyneposedný (obyč. o deťoch) • nepostojný: neposedné chlapča, nepostojné konerozbehanýblúdivý (pohybujúci sa z miesta na miesto): rozbehané oči, blúdivý pohľadživý: mať nepokojného, živého ducha

    3. p. rušný, búrlivý 1, 3


    neposedný ktorý nevydrží pokojne, bez pohybu (sedieť) na jednom mieste (op. pokojný, vyrovnaný) • živýčulývrtký: neposedné, živé dieťa; čulé, vrtké medvieďanepostojný: nepostojné konenepokojnýhovor. expr.: rozbehanýrozlietaný (plný energie, aktivity): nepokojný, rozbehaný, rozlietaný pomocníknezbednýšantivý (o deťoch a mláďatách)


    organický 1. týkajúci sa živočíšneho al. rastlinného organizmu (op. anorganický): organická hmota, prírodaústrojný (op. neústrojný): ústrojné látkyprírodný (op. priemyselný, umelý): organické hnojivoživý (op. neživý): živé tvorstvo

    2. vzájomne spätý, tvoriaci zložku usporiadaného celku; súvisiaci s usporiadaným celkom • ústrojný: organický, ústrojný celok; ústrojný prvok štruktúryprirodzený: organický, prirodzený dôsledok niečoho

    3. týkajúci sa orgánu ako časti živého organizmu • biologický: organická, biologická porucha srdca


    osobný 1. súvisiaci s osobou ako ľudským jedincom; ktorý je v majetku, starostlivosti jednotlivca • súkromný: sledovať svoje osobné, súkromné záujmy (op. verejné); mať niečo v osobnom, súkromnom vlastníctve (op. spoločnom) • hovor. privátny: prísť o svoj osobný, privátny majetok (op. verejný, štátny) • intímny (dôverne osobný): Nestaraj sa do môjho osobného, intímneho života!individuálny (op. kolektívny, spoločný): dať si osobný, individuálny záväzok; mať za niečo individuálnu zodpovednosťpersonálny (obyč. v úradnom styku vo vzťahu k právnemu subjektu): osobné, personálne oddelenie (podniku); zisťovať osobnú, personálnu totožnosť

    2. ktorý je založený na rozumovej činnosti, na hodnotiacich kritériách jednotlivca (op. neosobný, objektívny) • subjektívnyneobjektívny: hovoriť niečo ako svoj osobný, subjektívny názor; byť terčom subjektívnej, neobjektívnej kritiky vedúcehozaujatý: príliš osobný, zaujatý postoj

    3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby (op. nepriamy, sprostredkovaný) • priamybezprostredný: poznám ho na základe osobného, priameho, bezprostredného kontaktu; vyžadovať niečiu priamu, bezprostrednú účasťživý: nadviazať s niekým živý písomný styk


    ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

    5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

    6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

    7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

    8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

    9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


    pestrý 1. ktorý má rozmanité, výrazné, často aj krikľavé farby • pestrofarebný: pestrá, pestrofarebná látkafarebnýfarbistýviacfarebnýmnohofarebnýrôznofarebný (majúci mnohoraké al. odlišné farby): farebné, farbisté ozdoby do vlasov; súprava pestrých, viacfarebných, mnohofarebných papierov; rôznofarebné hlavičky astierživýveselýhýrivý (o farbách, ktoré svojou pestrosťou pôsobia príjemne, radostne) • strakatýstrakavý (majúci rozmanité, obyč. kontrastné al. krikľavé farby, škvrny): strakatá, strakavá sukňanár.: tarkavýtarkastý: tarkavé jesenné lístiejarabatýjarabý (obyč. o perí vtákov) • expr. čačkavýexpr. storaký (o farbe)

    2. plný zmien, bohatý na rýchle sa striedajúce udalosti, odlišné zážitky, javy, prvky a pod. (op. jednotvárny, monotónny) • rozmanitýmnohotvárny: mať pestrý, rozmanitý, mnohotvárny životmnohorakýmnohotvarýrôznorodýrôznotvárny: mnohoraké druhy tovaru; mnohotvarý, rôznorodý, rôznotvárny materiálfarbistýfarebnýživý (op. bezfarebný, nevýrazný): farbistý, farebný, živý štýl, opis udalostímiešanýpren. expr. strakatý: miešaná, strakatá spoločnosťrozličnývšelijaký: rozprávať rozličné, všelijaké zážitky z ciest


    pohyblivý 1. ktorý je schopný pohybu, ktorý nemá polohu, miesto al. aj hodnotu • nestatický (op. pevný, statický): pohyblivý, nestatický bod, predmetodb. mobilnýprenosný: mobilné, prenosné zariadenie (op. nemobilné, stacionárne) • ambulantnýprevoznýpojazdný: ambulantná, prevozná predajňa zeleniny; pojazdný žeriavlingv. voľný (o slovnom prízvuku) • nestabilnýnestályodb. flexibilný (op. pevný, stabilný, stály): nestabilná mena, nestále ceny, flexibilný kurz peňazí

    2. (o človeku) ktorý má dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o mimoriadnej pohyblivosti (op. ťarbavý) • obratnýšikovnývrtký: pohyblivé, obratné gymnastky; pohyblivé, obratné, šikovné, vrtké prsty behajú po klávesochsvižnýsvižký: svižný, svižký tanečníkhybkýexpr. šibký: hybké, šibké nohyčulýživý (majúci sa k svetu, plný energie a pohybu): čulá starenka, živé detineposedný (veľmi pohyblivý): neposedný chlapčekzastar. hýbavý


    pravdivý založený na pravde, skutočnosti; obsahujúci pravdu (op. lživý, nepravdivý): pravdivé slovávernýpresný (zodpovedajúci pravde, skutočnosti): pravdivé, verné, presné zobrazenie životaopravdivýnaozajstnýnaozajskýozajstnýskutočnýnefalšovanýpravý (op. falošný): vyrozprával nám opravdivý, naozajstný, naozajský, ozajstný príbeh zo svojho života (op. vymyslený, fiktívny); film o skutočnej udalosti; nefalšované, pravé slzy; nefalšovaná radosť (op. predstieraná) • faktický (založený na faktoch): zatajiť faktický stavreálnyživý: reálny, živý dôkaz o niečom


    rušný plný ruchu, hluku, nepokoja, pohybu (op. tichý, pokojný) • hlučnýživý: rušná, hlučná, živá diskusia; chodba je cez prestávku rušná, hlučná, živáfrekventovaný (ktorý má veľkú frekvenciu): frekventovaná križovatkanepokojnýbúrlivýrozbúrenýrozvírenýexpr.: rozkvasenývriaci: nepokojný, búrlivý život; rozbúrená, rozvírená, rozkvasená dobakniž. pohnutý: pohnuté časyzastaráv. vzrušenýpoet. vzrušný


    skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný) • reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novináchefektívny (op. fiktívny): efektívne hodnotykonkrétny (op. abstraktný) • hmatateľnýpoznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svetfaktickýskutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stavjavový: javový svet, javová podstataozajstnýnaozajstnýnaozajskýživý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človekpravdivýopravdivýpravýnefalšovanýúprimnýnepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé) • plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličanaživotný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdinaneskreslenýholýnahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda

    2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod. • celýdokonalýpravýrýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťaniačistýneskalenýozajstnýnaozajstnýnaozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dámanepochybný: nepochybná pravdavážny: mať o niečo skutočný, vážny záujemopravdivý: opravdivé hrdinstvohovor.: hotovýúplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný géniusnaslovovzatý: naslovovzatý odborníkneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence


    svižný ktorý sa ľahko a rýchlo pohybuje (o človeku); ktorý ľahko, rýchlo a plynule prebieha • svižký: svižná, svižká starenka; svižné, svižké pohybynár.: švižnýšvižký (Hviezdoslav, Jégé)čulýživý: čulé, živé dieťa; živý tanecpohyblivývrtkýobratnýšikovný (pohybovo; op. nepohyblivý, ťarbavý): mať pohyblivého, vrtkého tanečníka; obratná, šikovná gymnastkapružnýohybnýhybkýstrunistý (ktorý má pružnosť a pevnosť; ktorý je ako struna; op. mľandravý, ochabnutý): pružné, ohybné telo; hybká, strunistá postavazastar.: strunovatýstrunovitýzried.: strunatýstrunastý (Hurban, Štúr)expr. šibkýnár. strungastý: šibký, strungastý mládeneckrepkýrezký: krepké, rezké krokysviežirýchlydynamický: svieže, rýchle, dynamické tempo (op. pomalé) • ľahkýplynulýkniž. plavný (o chôdzi, pohybe) • nespráv. čiperný


    temperamentný ktorý má temperament; ktorý reaguje veľmi spontánne, bezprostredne, obyč. aj prudko; svedčiaci o tom • ohnivývášnivýnáruživý: temperamentná, ohnivá žena; stisk ruky prezrádzal ohnivú, vášnivú, náruživú osobnosťživelnýnespútaný: živelné, nespútané prejavy; živelné, nespútané správanievitálnyvervný (plný životnej sily, elánu): vitálny, vervný človekbujnýbujarý (plný neovládateľnej životnej sily): bujní, bujarí mladícidynamickýživý: dynamický, živý tanec; byť veľmi živýprudkýimpulzívny: prudká, impulzívna povaha; prudké, impulzívne gestánespráv. horkokrvný


    verný 1. ktorý dodržiava záväzky (op. neverný) • oddaný: verná, oddaná manželka; verný, oddaný zásadámúprimný: vzniklo medzi nimi úprimné priateľstvolojálny: lojálny občanexpr. skalnývytrvalýtrvalý: skalný, vytrvalý fanúšik

    2. úprimne myslený, vykonávaný • ozajstnýnaozajstnýopravdivý: ozajstná, naozajstná, opravdivá láskanepredstieraný: nepredstierané cityskutočný: jeho strach bol skutočný

    3. pravdivo niečo vystihujúci, súhlasiaci so skutočnosťou • presný: verná, presná kópia obrazuvýstižný: výstižný opis havárieživý: živé líčenie udalostizodpovedajúci: zodpovedajúci preklad dielareálnyrealistický (zodpovedajúci skutočnosti): reálny pohľad na život


    veselý 1. ktorý je naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať a pod.; svedčiaci o tom (op. smutný): vrátil sa domov veselý; mala také veselé očinatešenýnaradovanýnaradostenýnaradostnený (pociťujúci radosť): deti boli z výletu natešené, naradostenéšťastný (ktorý je plný šťastia): šťastná matka; pozerať sa veselými, šťastnými očamirozradostenýrozradostnenýrozradovaný: krik rozradostnených, rozradovaných školákovuradostenýuradostnenýuradovaný: ozval sa veselý, uradostený smiechrozveselenýpotešený: rozveselení diváci; starý otec ostal po návšteve potešenýradostný (op. nešťastný): radostný výraz tváreuveličenýblažený: návratom syna bola uveličená, blaženározjarenýbujarýrozihranýrozmarný: rozjarení svadobčania; bujarý, rozmarný smiechexpr. zried. rozpachtenýhovor. rozgurážený: rozgurážené publikumrozjasnenýrozžiarený: rozjasnené, rozžiarené detské očirozjasaný: rozjasaný pohľadjasný: jasná tvárživý: živá zábavausmievavý (ktorý sa často usmieva): milý, usmievavý človekusmiaty (ktorý sa usmieva): usmiate dieťavysmiatyexpr.: rozchichotanývychichotaný: vysmiate, vychichotané dievčaúsmevný: úsmevná tvárbodrý: bodrá náladaexpr. preveselý (veľmi veselý)

    p. aj naradovaný

    2. ktorý spôsobuje, prináša veselosť, radosť (op. smutný): zabával spoločnosť veselým rozprávanímvtipnýžartovný: vtipná, žartovná poznámkahumornýhumoristickýkomický: vznikla humorná, komická situácia; humoristický príbehsmiešny (vyvolávajúci smiech): smiešna historkaúsmevný (vyvolávajúci úsmev): stala sa nám úsmevná príhodaexpr. podarený: je to podarená figúrahuncútsky: huncútsky chlapechovor. špásovný: rozprával špásovné udalosti z vojenčinysubšt.: švandovný • subšt. a vulg. srandovný • neskl. prča: je to prča chlappestrýhýrivý (o farbe)

    p. aj vtipný 2


    žiarivý 1. vydávajúci žiaru, svetlo, lesk • jagavýligotavýtrblietavý: žiarivé, jagavé, trblietavé hviezdyoslnivýsvietivý: oslnivé, svietivé šperkylesklý: lesklý drahokamblýskavýblyšťavýblyskotavýjagotavýiskrivý (vydávajúci lesk obyč. prerušovane): blýskavé, jagotavé zlatoživýjasnýjasavý (obyč. o farbách): šaty v živých, jasných farbáchexpr. žeravý (ohnivo žiariaci): žeravé slnkokniž. zried. zorivýpoet.: zoristýzornýzôrny (žiariaci ako zora): zoristá vatra, zorné ránopoet. zlatožiarny (žiariaci ako zlato): zlatožiarne slnkopoet. zried.: blesknýjagotnýžarkavý (Hviezdoslav)zastar. žiarny (Vajanský)expr. roziskrený

    2. výrazne priťahujúci pozornosť • oslnivýoslňujúci: žiarivá, oslnivá krásapeknýkrásnyvynikajúci: mal krásny, vynikajúci úspechlákavýsľubný: lákavá, sľubná budúcnosťnasledovaniahodný: bol pre ňu nasledovaniahodným príkladomsvietivýradostný: spomínala na svietivé, radostné, chvíle mladosti


    životodarný 1. nevyhnutne potrebný na život • oživujúciživný: životodarná, oživujúca vlaha; živná zemživý: živá vodabiol. biogénny: biogénne prvkyexpr. požehnaný: požehnaný dážďkniž.: živototvornýživotonosný: živototvorný, životonosný dážďkniž. zastar. životvorný (Botto)

    2. kniž. podnecujúco pôsobiaci • blahodarný: životodarná, blahodarná sila prírodypriaznivýkladnýpozitívny: priaznivé účinky teplapodnetnýkonštruktívnyplodonosný: plodonosné myšlienky, vplyvyživý: živá moc lásky


    živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmykniž. zastar. živúci: živúca prírodaexpr.: živučkýživučičký: vrátil sa domov živučičký, živý

    2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienkytrvajúcipretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy

    3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulýpohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťabodrýkrepký: bodrý mladík, bodrá myseľbystrývrtkýobratnýhybkýexpr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníctemperamentnýenergický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahuživelnýprudkýimpulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestáživotaschopnývitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človeknespráv. čiperný

    p. aj veselý

    4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulicafrekventovaný: stál na frekventovanej križovatke

    5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívnysilný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlasveľkýmohutný: urobiť na niekoho mohutný dojemvýrazný: výrazná vôňa kvetovprenikavýostrýexpr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolenečulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu

    6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2


    akživ p. nikdy


    nikdy popiera jestvovanie niečoho v čase; v nijakom čase • ani razhovor. jakživzastar. akživ: nikdy, ani raz, jakživ som ho nevidelzastar.: nikdanikdá (Kukučín, Štúr)fraz. žart.: na (svätého) Nikdalana svätého Dindyfraz.: ani do súdneho dňačo svet svetom stojí


    anorganický ktorý nie je organického pôvodu (op. organický) • neústrojný (op. ústrojný) • neorganický: anorganické, neústrojné, neorganické látkyneživý: anorganická, neživá príroda (op. živá)


    mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretýumretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuznýchkniž. zastaráv.: zomrelýumrelýumrlý (Kukučín, Timrava)zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojacizdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý peskniž. zosnulýtrocha zjemn. nebohýexpr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otcaneživýnehybnýbezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telomeravýstuhnutýexpr. tuhýpren.: vystretývyvrátenývyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážkepren.: studenývychladnutý: už je studenýpren. vyhasnutý (o očiach) • odumretýodb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo

    2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný


    neživý 1. p. mŕtvy1 1 2. p. anorganický 3. p. pustý 1


    pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľspustnutýzapustnutýopustený: spustnutý, opustený dvorosamotenýosamelýosihotenýosirenýosirotenýosirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polianeobývanýpustatinnýpustatinovýnehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný krajvyľudnenýľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne uliceexpr.: neživýmŕtvy (op. živý) • pren. hluchý

    2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna dušabezobsažnýneobsažnýplanýpren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnenýbezcieľnybezútešnýsmutnýtupý (obyč. o živote) • pren.: hluchýmŕtvysubšt. spustlý

    3. p. bezočivý


    schematický 1. ktorý má charakter schémy, znázorňujúci niečo vo všeobecných a podstatných črtách • rámcovýrámcovitý (op. podrobný): rámcové, rámcovité osnovyzjednodušený: pripraviť schematický, zjednodušený plán akcie; schematický, zjednodušený náčrt práce

    2. ktorý je urobený, utvorený podľa schémy, šablóny • šablónovitý: schematická, šablónovitá literatúraneživotnýbezživotnýbezduchýpren. neživýnerealistickýneskutočnýknižnýpapierovývykonštruovaný (umelo utvorený, bez reálneho základu): neživotná, bezživotná, neživá, nerealistická postava; neskutočný, knižný, papierový, vykonštruovaný hrdina románustereotypný (utvorený rovnakými postupmi, pričom sa netvorivo opakujú isté prvky; obyč. o literatúre, umeleckých dielach a pod.): stereotypné prednášky, stereotypná fabula filmuzjednodušený: schematické, zjednodušené zobrazenie životapren. málokrvný: málokrvné umenie


    umelý 1. ktorý vznikol zásahom človeka, nie prirodzeným spôsobom; vyrobený, vyhotovený (op. prírodný, prirodzený) • syntetický: umelé, syntetické vlákna; syntetický hodvábplastický: plastické látkyplastovýumelohmotný: plastové, umelohmotné materiályneživý (op. živý) • nepravý (op. pravý) • falošnýnevlastný: neživé, nepravé kvety; nepravá kožušina; falošné, nevlastné zuby, vlasy

    2. p. strojený, neprirodzený 1, 2


    antagonistický založený na antagonizme, svedčiaci o antagonizme • antagonickýprotirečivýprotikladnýprotichodný: antagonistické, antagonické, protirečivé sily; protirečivé javy; protikladné, protichodné názory, postojenepriateľský: nepriateľské triedy, táborynezmieriteľný (nezmieriteľne protirečivý): nezmieriteľné protiklady, rozpory


    protikladný ktorý je protikladom iného, stojaci proti inému; obsahujúci v sebe protiklad, rozpor • protichodný: protikladné, protichodné informácie, názoryprotismerný: protismerné tendencie, prúdy v umeníopačnýpolaritnýzried. polárny: stoja na opačných, polaritných pozíciáchdiametrálny: diametrálne postojeopozitnýodb. antinomický: opozitná, antinomická dvojicakontrastnýprotipólnyprotipólový: kontrastné pomery; kontrastné, protipólne, protipólové kategórieprotirečivýkniž. rozpornýrozporuplnýkniž. kontroverzný (vnútorne protikladný): protirečivé, rozporné, rozporuplné, kontroverzné javy, cityodb. ambivalentný (protikladný vo vzťahu k tomu istému objektu): ambivalentný vzťahparadoxný: paradoxné tvrdenieantagonistickýantagonický: antagonické, antagonistické tábory, skupinyodb.: kontradikčnýkontradiktickýkontradiktórnykontradiktorický: kontradikčné, kontradiktórne, kontradiktické pojmy, znenie zákonazastar. rozchodný (Jégé)


    protirečivý vzájomne si odporujúci; obsahujúci protirečenie • protichodnýprotikladný: protirečivé, protichodné výpovede, svedectvá; protirečivé, protikladné javykniž.: rozpornýrozporuplnýodb.: antinomickýkontradikčnýkontradiktórnykontradiktorickýkontroverznýambivalentný (obsahujúci rozpor, antinómiu, kontradikciu, ambivalenciu): rozporné, rozporuplné, antinomické, kontradiktórne tvrdenieparadoxný (obsahujúci paradox): paradoxné myšlienkyantagonistickýantagonický (založený na antagonizme): antagonistické, antagonické sily

    p. aj protikladný, antagonistický


    balušivý p. blúznivý 1


    blúznivý 1. ktorý nevedome, nepríčetne hovorí (v spánku al. v chorobe); svedčiaci o tom • expr.: balušivý: blúznivý, balušivý chorý; blúznivý, balušivý stonodb.: delirickýdelíriový: delirický, delíriový stav; delirické, delíriové výkriky

    2. p. rojčivý


    baživý, bažný p. dychtivý, žiadostivý


    bezočivý urážlivo smelý • opovážlivýtrúfalýexpr. prismelý: bezočivý, opovážlivý mladík; bezočivé, trúfalé, prismelé správanie voči autoritearogantný (bezočivo povýšený) • hovor. drzý (bezočivo vyzývavý): zabolela ju synova arogantná odpoveď; premeriaval si ženu drzým pohľadomkniž. impertinentnýnemiestny: impertinentná, nemiestna poznámkanetaktnýnevychovaný (op. taktný, vychovaný) • pejor. chrapúnsky: netaktné, nevychované, chrapúnske správaniedotieravýdobiedzavý (bezočivo neodbytný): dotieraví, dobiedzaví novináriodporný: odporný fagannehanebnýkniž. bezostyšný (nepoznajúci hranice hanby): nehanebné, bezostyšné ohováranieneslýchanýsubšt. nehorázny • expr.: pustýbohapustýbohaprázdny (bezočivosťou vzbudzujúci pohoršenie): neslýchaná, nehorázna, pustá, bohapustá lož; bohaprázdny rehotnár. priezočivýsubšt. sprostý


    dotieravý ktorý sa (bezohľadne) vnucuje, ktorý (bezohľadne) obťažuje • vtieravý: dotieravý, vtieravý človekneodbytnýexpr. zastar.: dôkučnýdôkučlivý (F. Hečko; ktorého sa nemožno zbaviť): neodbytní obdivovatelia, neodbytné myšlienkyexpr.: dolípavýlepkavýnár.: úlipnýulipavý: dolípavý, úlipný, ulipavý ako muchadobiedzavýdomŕzavýdojedavý: dobiedzavé, domŕzavé, dojedavé komárebezočivýhovor. drzý (bezočivo, nevyberaným spôsobom dotieravý): bezočivé, drzé obťažovanie v kine; nemohla sa zbaviť bezočivého, drzého nápadníkanetaktnýindiskrétny (nemajúci cit pre takt, mieru v správaní): netaktné, indiskrétne otázkynutkavýnaliehavý (ktorý sa stále vracia, natíska): nutkavé, naliehavé myšlienky


    hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látkamasívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dveretučnýhovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, rukyexpr.: hrubánskyhrubiznýhrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

    2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný mužsurovýbezohľadnýhovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsobybezcitnýnešetrnýnevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovníkneslušnýnetaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkamineuhladenýexpr.: neokresanýneotesanýneokrôchanýpejor. mameluckýpren. pejor.: paholskýkočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanienekultivovanýprimitívnybarbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnskysubšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slovávulgárnyordinárnyhovor. škaredýexpr.: šmykľavýklzkýhovor. expr.: šťavnatýmastnýpren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipybezočivý: bezočivá lož

    3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý


    nehanebný 1. konajúci, vykonaný bez akejkoľvek hanby, bez psychických al. morálnych zábran • hanebný: nehanebné, hanebné klamstvoneprístojný (prekračujúci únosnú mieru): nehanebné, neprístojné vyčíňanie opilcovodsúdeniahodný (ktorý treba odsúdiť): odsúdeniahodný zradca; odsúdeniahodná zradaškaredýošklivýohyzdnýmrzký (s negatívnymi následkami): škaredý, ošklivý, mrzký činpodlýexpr.: špinavýhnusný (využívajúci nečestné postupy): nehanebný, podlý úskok; špinavá, hnusná ložbezočivýkniž. bezostyšnýhovor. drzý (vyznačujúci sa bezočivosťou, hrubosťou): vyvrátiť nehanebné, bezočivé obvinenie; bezočivý, bezostyšný, drzý klamárpejor. ohavnýhovor. pľuhavý: nehanebná, ohavná zrada; ohavný, pľuhavý skutokexpr.: bohaprázdnybohapustý

    p. aj zlý

    2. p. necudný


    neodbytný ktorého sa nedá zbaviť, ktorého nemožno odohnať • dotieravýdobiedzavýdolípavýdomŕzavý: neodbytný, dotieravý záletník; dobiedzavá, domŕzavá muchabezočivýhovor. drzý (vytrvalo a pritom nevyberane sa domáhajúci niečoho, presadzujúci niečo a pod.): neodbytný, bezočivý zákazníknástojčivýnutkavýnaliehavý (dôrazne, neústupčivo trvajúci na niečom; neústupčivo sa natískajúci): predniesť nástojčivé, naliehavé prosby; prenasledujú ho nástojčivé myšlienky; cítil nástojčivú, nutkavú túžbu odísť


    opovážlivý ktorý je príliš al. nemiestne odvážny; svedčiaci o prílišnej al. nemiestnej odvahe • trúfalýtrúfanlivý: opovážlivý, trúfalý mladík; trúfalé, trúfanlivé rečibezočivýhovor. drzýkniž. impertinentný (spojený s bezočivosťou až bezohľadnosťou): je to od neho drzé, impertinentné; má bezočivé, drzé vystupovanie; klásť impertinentné otázkysilný (pri negatívnom hodnotení rečového prejavu): použiť opovážlivé, silné slová


    priezočivý p. bezočivý


    biedny 1. žijúci v biede (materiálnej al. duchovnej); trpiaci nedostatkom, zažívajúci útrapy; svedčiaci o tom: biedny tvorchudobný (op. bohatý) • núdznynemajetný (op. majetný) • bezmajetnýbedársky: sú veľmi biedni, chudobní, núdzni; nemajetné, bezmajetné, bedárske pomeryubiedenývybiedenýzastar. ubedovaný: ubiedené, ubedované detiúbohýexpr. neborkýexpr. zastaráv. nevoľný: úbohá, neborká, nevoľná sirotazúboženýzbedačený (biedny telesne i duševne): zúbožení, zbedačení utečencipoľutovaniahodný (vzbudzujúci súcit): poľutovaniahodný mrzákexpr. zbedárenýzbedovanýzbiedenýzried. zabiedenýexpr. zried. živorivý (Tatarka)expr.: prabiednypramizernýprebiednyúbohučký

    2. expr. nevyhovujúci kvalitou, množstvom a pod. • chudobný (op. bohatý): biedna, chudobná strava; biedna, chudobná úrodachatrný (opotrebovaný): chatrné oblečeniechabývetchýnedostatočný: chabé, vetché zdravie; chabé, nedostatočné vedomostislabýexpr.: úbohýmizernýpramizernýžobráckyprabiednykniž. zastar.: mizeráckymizeráblpejor.: všivavývšivácky: slabý, úbohý, mizerný, pramizerný plat; žobrácky, všivavý životexpr. tenký (biedny čo do množstva): tenký zárobokkniž. dezolátnyexpr.: žalostnýprebiednyúbohučký: dezolátny stav, žalostný výsledokexpr.: psípsovskýpsotný

    p. aj slabý, zlý

    3. p. chudý 4. p. bezmocný 2


    mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný) • zlýnedobrýplaný: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlonevyhovujúcinekvalitnýnedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobokneschopnýnesúcinanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčovslabýmalýnízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobokexpr.: biednyúbohýchatrnýchabýžobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo al. kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky životexpr.: mizeráckypramizernýmrcha (neskl.) • zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasiehovor. expr.: mrchavýnafigufraz. expr.: na starú belusubšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedvešpejor.: všivavývšiváckypľuhavýsubšt. blbý • niž. hovor. poondiatypoondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robotavulg.: posratýna hovnona riť

    2. p. bezvýznamný, bezcenný 3. p. zlý 1, 2


    všivácky p. biedny 2, mizerný 1


    blaživý p. šťastný, slastný, príjemný


    príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodnýzastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietorblaživýblaženýkniž. blahýoblažujúcislastnýhrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlanepeknýpôvabnýutešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deňmilýroztomilýrozkošnýľúbyhovor. chutnýhovor. expr.: chutnučkýchutnulinkýexpr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievčasympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosťdobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajnpríma: dobrý dojem; fajn, príma prostrediedomácky (príjemný ako doma): domácka atmosférapotešujúcipotešiteľnýradostnýlichotivýoptimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanieľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božskýrajský: božská, rajská hudbaružový: ružové snyexpr. sladkýpren. expr.: medovýcukrový: sladký, medový životpoet. sladkoústy: sladkoústy sen


    slastný ktorý lahodne, príjemne pôsobí na zmysly; ktorý je plný slasti, blaženosti, rozkoše • blaženýblaživý: slastné, blažené snenie; spomienka v nej vyvolala slastný, blažený, blaživý pocitrozkošnýexpr.: rajskýnebeský: rozkošné, rajské chvílepoet. slastiplný

    p. aj príjemný


    šťastný ktorý je plný šťastia, radosti a spokojnosti; ktorý je prejavom šťastia (op. nešťastný) • šťastlivý: šťastný, šťastlivý výhercablažený: šťastná, blažená matka; mať na tvári šťastný, blažený úsmevblaživýkniž. blahýpoet. zried. preblahý: usínať s blaživým, blahým, preblahým pocitomradostnýjasavýexpr. plesavý: radostný, jasavý, plesavý smiechveselýnatešenýrozjasanýrozjasnenýrozjarenýrozšťastnený: veselá, rozjasaná, rozjarená tvár; láska sa zračí v jeho rozjasnených, rozjarených očiachkniž. blahoslavený (Kukučín, Smrek)dobrývydarený: šťastný, dobrý, vydarený rokradostiplný: radostiplné Vianoceúspešnýpožehnanýpriaznivýžičlivýexpr. svetlý: mať za sebou úspešný deň; po šesťdesiatke prežil ešte pár požehnaných rokov; očakávala priaznivú, svetlú budúcnosťpríjemný: spomínať na príjemné chvíle spoločného životazávideniahodný: závideniahodný osud, životexpr. zlatý: staré zlaté časy, zlatá mladosťexpr.: prešťastnýprešťastlivý (veľmi šťastný)


    bručivý p. hlboký 4; hundravý 2


    hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

    2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

    3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

    4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


    hundravý 1. ktorý slovami (často nie dosť výrazne, rázne) prejavuje nespokojnosť; ktorý má charakter hundrania • uhundranýreptavý: hundravý, uhundraný, reptavý starecexpr.: šomravýdudravýfrflavýnár. expr. frfravý: šomravá, dudravá, frflavá, frfravá žena; šomravý, dudravý hlasexpr.: škamravýškemravýmrmlavýarch. zried. žehravý

    2. nezrozumiteľne, nejasne, nedôsledne hovoriaci, hovorený (i pren. o zvuku podobnom hundraniu) • expr.: brblavýbručivýdudlavýdudravýnár. žundravý: hundravé, brblavé dieťa; hundravý, bručivý, dudlavý potok; dudravé huslenezrozumiteľný: nezrozumiteľná rečexpr.: šomravýmrmlavýmumlavýmumravý: šomravé, mrmlavé, mumlavé, mumravé zvukyexpr.: šamotivýšemotivýšemonivý (nezrozumiteľný a tichý) • expr.: huhňavýhuhlavýfufnavýchuchmavý (nosovo hovoriaci, hovorený)


    clivý vyjadrujúci smútok a túžbu • melancholický: clivá, melancholická pieseňnostalgický (vyjadrujúci túžbu po niečom minulom al. vzdialenom): nostalgická nálada; nostalgické spomienkyzádumčivýsentimentálnykniž. sladkobôľny: zádumčivý pohľad; sentimentálne, sladkobôľne veršekniž. tklivýkniž. zastar.: tesknýtesklivý: tklivý, teskný hlas huslísmutnýotupný (plný clivoty, nečinnosti): smutné, otupné odpoludnieexpr. rozclivený

    p. aj smutný


    melancholický ktorý má povahu melancholika al. podlieha melanchólii; svedčiaci o melanchólii; vzbudzujúci melanchóliu • zádumčivýťažkomyseľnýkniž. trudnomyseľnýpoet. trúchlodumný (Horov): melancholický, zádumčivý, ťažkomyseľný človek; zádumčivá, trudnomyseľná povahaclivýsmutnýtrúchlivý (op. veselý, bujarý): clivé, smutné, trúchlivé myšlienky, piesnenostalgický (naplnený clivou túžbou za niečím nesplniteľným, vzdialeným): nostalgické spomienky na mladosťkniž. sladkobôľny (naplnený príjemným pocitom smútku): sladkobôľne verše; sladkobôľne túžby po domoveskľúčenýdepresívny (naplnený hlbokým žiaľom): melancholický, skľúčený, depresívny pohľad pacientakniž. splínový (naplnený melanchóliou spojenou s nudou): mať splínové dni


    smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselýbezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbehťažkomyseľnýkniž.: trudnomyseľnýtrudnýzried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človekskľúčenýsklesnutýskleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutýstiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnenáskormútenýzarmútenýzronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvárustaranýustarostenýutrápenýužialenýužalostenýnešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastnéhorozžialenýrozžalostenýrozsmutnenýzried. bolestiplnýexpr.: rozboľavenýrozbolenýrozbolestenýrozbolestnený: rozboľavené srdcevážny: čakala vážna, bez úsmevunár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokomzarmucujúcineradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správupochmúrnypošmúrnybezútešnýkniž.: ponurýponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajineneutešený: neutešené pomeryzádumčivýclivýkniž. tklivýmelancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická náladasentimentálnysladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básničkabaladický (smutný ako v balade): baladický príbehzúfalýzlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlastrpkýbolestnýpren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmevpren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté očikniž. žiaľnybôľnyžalostnýkniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčkaelegickýtrúchlivýkniž. trúchly: trúchlivé spomienkysvetobôľnychmúrnypesimistickýkrušnýčiernyexpr.: temnýtmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dnitragickýdramatický: tragický, dramatický koniecexpr. presmutný (veľmi smutný)


    zádumčivý p. melancholický, clivý


    cvendžavý, cvendživý p. zvonivý


    červivý napadnutý červami, larvami, hmyzom • červavý: červivé, červavé ovocienár.: črvavý (Kukučín)chrobavýchrobačný: chrobavé, chrobačné jablká, slivkyprederavenýexpr. prežratý (od hmyzu): prederavené, prežraté drevo, vlnené materiályčervotočivýčrvotočivý (napadnutý červotočou; o dreve)


    červotočivý p. červivý


    črvotočivý p. červivý


    čip napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú drobné vtáky, hydina; napodobňuje štebotanie drobných vtákov, kurčiat a pod. • čípčivčim: čip, číp, čiv, čiv, ozývali sa vtáčiky zo stromucipčiap: cip, cip, čiap, čiap, pí, pí, pišťali malé kurčiatka hľadajúce matkuzried. ču-ču (Hviezdoslav)


    čiv p. čip


    čivčať, čivikať, čivkať p. pišťať 1


    dlhý 1. majúci veľký rozmer v dĺžke (op. krátky): dlhý rad ľudívysoký (dlhý vo vertikálnom smere; op. nízky): vysoké chlapčiskoveľký (dlhý v horizontálnom smere; op. malý): veľký zástup, veľká vzdialenosťkniž. siahodlhýexpr. nekonečný: namáhavá a siahodlhá, nekonečná cestaexpr. zried. siaživý: siaživý krok (Tatarka)hovor. neskl. maxi (op. mini): maxi sukňaexpr.: dlhánskydlhokánskydlhočiznýdlžiznýpredlhý (veľmi dlhý): dlhánska, dlhočizná niťexpr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý kabátpren. expr.: polmíľovýsedemmíľový: polmíľové, sedemmíľové krokypren. expr. oslí (o ušiach)

    2. majúci veľký časový rozmer (op. krátky): dlhé čakaniedlhotrvajúci (trvajúci dlhý čas): dlhá, dlhotrvajúca operácia; dlhotrvajúci potleskdlhodobý (op. krátkodobý) • dlhoročnýmnohoročnýdlhoveký (trvajúci dlhý časový úsek, veľa rokov): dlhodobý pobyt v cudzine; svedkovia dlhoročného, mnohoročného, dlhovekého vývoja životaexpr.: stáročnýstovekýpoet. stáveký: stáročné, stáveké úsilieďaleký: vydať sa na ďalekú cestukniž. siahodlhý (dlhý a obyč. aj únavný, obšírny): siahodlhé rozprávanieexpr. nekonečný: nekonečný príbehexpr.: dlhánskydlhokánskydlhočiznýdlžiznýpredlhý: dlžizný rokexpr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý časkniž. zastar. drahný


    siaživý p. dlhý 1


    dobiedzavý ktorý dobiedza, nedá pokoj, dráždi, podpichuje niekoho; svedčiaci o tom • domŕzavýdojedavý: dobiedzavé, domŕzavé deti; dobiedzavé, dojedavé bzučaniedotieravýneodbytnýexpr. dolípavý (ktorý sa vnucuje, ktorého nemožno odbyť): dotieraví, neodbytní fanúšikovia; dotieravý, neodbytný, dolípavý hmyzexpr.: zádrapčivýzáderčivýzadrapovačnýzádrapkárskyzapáravýzadieravýzabŕdavý (ktorý dobiedza obyč. rečami): zádrapčivá, zabŕdavá osoba; zapáravé slovoexpr.: podpichovačnýštúravý: podpichovačná susedkaprekáravý (ktorý dobiedza zo žartu): prekáravé dievčatá

    p. aj bezočivý


    zádrapčivý p. dobiedzavý


    záderčivý p. dobiedzavý


    dôverčivý ktorý ľahko dôveruje; svedčiaci o tejto vlastnosti (op. nedôverčivý, opatrný) • ľahkoverný: je dôverčivá, ľahkovernázried. dôverivýzastar. dôverlivýneopatrný: výsledok dôverčivého, neopatrného správania, prístupunaivnýdetinskýdetský: zlákať naivné deti; mať detinský, detský pohľad; detinská, detská povaha


    drobčivý p. drobný 1


    drobný 1. ktorý má malé rozmery • malý (op. veľký): drobné, malé zvieratkonepatrnýexpr. maličký (veľmi malý): vysypať na zem drobné, nepatrné, maličké zrnkáminiatúrny: miniatúrne obrázky, miniatúrne rozmeryfiligránsky (drobný a krehký, jemne vypracovaný): filigránske ornamenty v starých kniháchperličkový: perličkové písmo, krajč. perličkový stehútlysubtílnyšťúplyexpr.: šťúplučkýšťúplušký (malý a tenký): útla knižočka veršov; útla, subtílna, šťúpla postavaliliputánsky (i pren.) • expr. trpasličípren. expr., často pejor. piadimužícky: žena liliputánskeho, trpasličieho vzrastu; liliputánsky štátmikroskopickýexpr. drobnohľadný: mikroskopické, drobnohľadné živočíchypren.: myšímyšací (obyč. o zuboch): má drobné, myšacie zúbkydrobčivý (o kroku) • expr.: drobnučkýdrobnulinkýdrobulinkýdrobunkýdrobuškýdrobučkýdrobnuľkýdrobnušký (veľmi al. milo drobný) • zakrpatenýkrpatý: mláďa je zakrpatené, krpaté

    p. aj malý 1

    2. p. bezvýznamný, malý, obyčajný 1, bežný


    drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

    2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

    3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

    4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


    chrapľavý ktorý znie nejasne, s pazvukmi (obyč. o zvuku, hlase) • chripľavýzachrípnutýchrchlavýchrchľavý: mať chrapľavý, chripľavý, zachrípnutý hlas; z rádia sa ozval chrchlavý, chrchľavý zvukchraptivýchrčivýzried. chrčavý: chraptivé, chrčivé dýchaniedrapľavýdrsný: drapľavý, drsný hlas, smiechexpr.: škrabľavý (o hlase) • chrochtavý

    p. aj drsný 3, zastretý 1


    chrčivý p. chrapľavý


    dýchavičný trpiaci záduchom, ťažko dýchajúci (o človeku, zvierati); charakteristický pre záduch • astmatickýdusivý: dýchavičný, astmatický pacient; dýchavičný, astmatický, dusivý kašeľzadúšavýzried.: zádušivýzádušlivýdušnýexpr. záduchľavýhovor. zdýchavičný


    zádušivý p. dýchavičný


    dychtivý vášnivo, nedočkavo túžiaci; svedčiaci o dychtivosti • chtivýžiadostivý: dychtivý po poznaní, chtivý poznania; dychtivý, žiadostivý pohľadtúžiacibažiacibaživýbažnýhladnýlačnýsmädný (po duchovných al. materiálnych veciach): túžiaci, bažiaci, hladný, lačný, smädný po láske, bohatstvetúžobný: túžobné očakávanienedočkavý (ktorý sa nevie dočkať): nedočkavá mladosť, nedočkavá zvedavosťexpr. rozdychtený: celá je dychtivá, rozdychtenázried. pachtivý


    žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu • túžobnýroztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľadzažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu) • chtivýdychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaníhladnýlačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očamizastar. baživýzried. bažný: baživý chvályhorúcináruživývášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec


    falošný 1. ktorý sa pretvaruje, ktorý nezmýšľa ani nekoná úprimne (o človeku); svedčiaci o takýchto vlastnostiach (op. úprimný) • neúprimnýpokrytecký: báť sa falošných, neúprimných, pokryteckých ľudí; falošná, neúprimná, pokrytecká žičlivosťdvojakýdvojtvárnykniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovská tvárexpr. obojakýpren. pejor.: obojživelnýobojživelnícky: obojaký, obojživelný, obojživelnícky človekjudášsky: judášsky bozkpejor. farizejský: farizejská láskaúskočnýľstivýprešibanýexpr. prefíkaný (používajúci úskoky, lesť, faloš, vypočítavosť): vidno jej v očiach úskočnú, ľstivú, prešibanú, prefíkanú povahupren. expr. cigánsky (o falošných očiach) • expr.: potmehúdskyzastar. potmehúdly: potmehúdsky úsmevnepravýpejor. takzvaný: nepraví, takzvaní priateliaúlisný (vtieravo milý a pritom neúprimný) • pejor. potuteľný: úlisný úsmev

    p. aj neverný

    2. dopúšťajúci sa podvodu, založený na podvode, nepravde, klame (op. pravdivý) • podvodnýklamný: falošný, podvodný posol; podvodné, klamné údaje, faktypodvodníckyklamlivýpren. expr. cigánsky: naletieť na podvodnícke, klamlivé, cigánske sľubynepravý (op. pravý) • fingovaný: nepravý prorok, fingovaná adresakniž. lživý: lživá demokraciapejor. takzvaný: takzvaná slobodakrivýnepravdivýkrivoprísažný (týkajúci sa obyč. právnych, súdnych záležitostí): krivá prísaha, nepravdivé obvinenie, krivoprísažné svedectvofalšovanýsfalšovaný (získaný falšovaním): falšované peniaze, sfalšovaný podpis

    3. vyvolávajúci zdanie pravosti (op. pravý) • nepravý: falošné, nepravé vrecko; falošné, nepravé zlatoslepý (bez pravého určenia): slepý náboj, slepá chodbaumelý: umelé zuby, mihalnicekašírovaný (zhotovený ako napodobenina obyč. z papiera): kašírované rekvizitypren. zastar. talmový

    4. p. chybný 2, nesprávny


    klamný založený na klame, vyvolávajúci nesprávnu predstavu al. mienku (op. neklamný) • klamlivýzried.: klamavýoklamný: klamné, klamlivé zdanie; klamné, klamlivé, klamavé zvukyzdanlivýneskutočný (ktorý sa len zdá, ktorý v skutočnosti nie je): zdanlivé, neskutočné vidinyiluzívnyiluzórnyskreslený (založený na ilúzii): mať o živote iluzívne, iluzórne, skreslené predstavypren. krivý: krivé zrkadlomámivýfatamorganickýzried. šalebnýpoet. mamný (ktorý mámi, zavádza): mámivá, šalebná hra na láskupreludný: preludná radosť (Šoltésová)expr. zastaráv.: šaľbiarsky (Plávka)šialivý (Jesenská)kniž. lichý: liché nádejenepravdivýnepravýpejor. takzvaný: uveril nepravdivej, nepravej úprimnosti; dočkali sa takzvanej slobodypodvodnýkniž. lživý (založený na úmyselnom klamstve) • demagogický (opierajúci sa o falošné argumenty, prázdne sľuby; obyč. v politike) • zavádzajúci: podvodné, lživé dôkazy; lživá, demagogická propaganda; demagogická, zavádzajúca politikafalošnýnesprávnybludný: falošné, nesprávne, bludné teórie o rovnostimylnýmystifikujúci: mylné, mystifikujúce informáciemenej časté mýlivý (ktorý mýli) • nestálypremenlivýhovor. aprílový (o počasí) • expr. zried. vyluhaný: vyluhaná láska (Figuli)


    lživý p. klamný, nepravý 1, falošný 2


    nepravý 1. ktorý nemá (všetky) zodpovedajúce vlastnosti; iný ako ten, ktorý je skutočný, ozajstný, pravdivý (op. pravý) • falošný: nepravé, falošné zlato; nepravá, falošná srdečnosťklamnýnepravdivýpodvrhnutýkniž. lživý: uviedol klamný, nepravdivý dôvod; klamné lživé svedectvo; nepravdivý, lživý, podvrhnutý dôkaz vinyumelýstrojený (op. skutočný, naozajstný): prejavoval umelý, strojený záujem; nepravé, umelé zubyslepý (ktorý je iba istou náhradou; obyč. o výrobkoch, produktoch): slepý náboj (op. ostrý); slepý guláš, slepý oblokiron. takzvaný (op. skutočný, naozajstný): nepravá, takzvaná slobodanevlastný (op. vlastný): vystupoval pod nevlastným menom

    2. p. nesprávny, nevhodný


    zavádzajúci ktorý úmyselne skresľuje, klame • lživýskresľujúci: zavádzajúca, lživá politika; má skresľujúce rečidemagogický: demagogickí rečníci, demagogické frázymystifikujúci: mystifikujúce správy

    p. aj klamný


    holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahýobnaženýodkrytýrozhalenývyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečenýnepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavouexpr.: holučkýholučičkýholunkýholulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké detiexpr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

    2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skalylysýexpr. lysatýplešivýplešatýplechatýplechavýbezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcovneoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatášutýpustýpren.: nahýobnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromovopŕchnutýopršanýošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepkabezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

    3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

    4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číryčistý: holé, číre, čisté faktynahýskutočnýreálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravdaprostý: bojovať o prosté prežitiestrohý: strohé údaje

    5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2


    plešivý ktorému nenarástli al. vypadali vlasy (čiastočne al. úplne) • plešatýplechavývyplešivený: už v tridsiatke bol plešivý, plešatý, plechavýholohlavý (úplne plešivý): holohlavý ako kolenolysýlysatýholýbezvlasý: lysá, holá, bezvlasá hlavaoplešivenýoplechavenýexpr. plechatýnár. plchatý (Gráf)plešivastýplešivkastý (začínajúci plešivieť)


    horúci 1. veľmi teplý: horúci kúpeľ, horúce jedlorozhorúčenýrozpálenýrozohriatyzohriaty: dieťa je horúce, rozhorúčené, rozpálené ani piecka; rozohriaty, rozpálený asfaltvriacihovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu, ktorý vrie; obyč. o tekutinách): vriaca, vrelá polievkapálivýpálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnkotropický (horúci ako v trópoch): tropický deňexpr.: ohnivýžeravý: ohnivé, žeravé pery, letokniž. zastar.: žarký (Hviezdoslav)žihavý (Kukučín)

    2. p. vrúcny 3. naliehavý 2; nepríjemný


    naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónomúpenlivýpoet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko)neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkaminutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť

    2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrnyakútnyurgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípadneodkladnýbezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnostinástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnostipálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahovnevyhnutnýnutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutnáexpr.: horúcižeravý: žeravá témazried. doliehavý

    p. aj aktuálny


    nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


    pálčivý 1. p. horúci 1 2. p. silný 2, ostrý 5, prenikavý 1 3. p. naliehavý 2 4. p. nepríjemný


    prenikavý 1. prudko, ostro pôsobiaci na telo, na zmysly (obyč. veľkou intenzitou): pociťovať prenikavý chladostrýtuhýzaliezavý (o zime, mraze, chlade a pod.) • silnývýrazný: omráčila ju prenikavá, silná, výrazná vôňa ľalií; ozval sa silným, výrazným hlasompálčivýzried. pálivý (o bolesti) • piskľavýpískavýhvízdavýpiskotavý (prenikavý ako piskot; o zvuku) • jačavý (nepríjemne vysoký; o zvuku, hlase) • ohlušujúci (nadmieru hlasný, silný; o zvuku) • krikľavý (o hlase)

    2. ktorý prenikavo, ostro pozoruje (o pohľade, očiach) • jastrivýsliedivý: jastrivý, sliedivý pohľadpren.: pichľavýbodavý: pichľavé, bodavé oči; uhrančivý

    3. p. veľký 1 4. p. bystrý 2


    silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatnýmohutnýsvalnatýsvalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitýrobustnýobrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrnýzemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášskyherkulesovskýherkulovský (o postave človeka) • expr.: premocnýpresilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

    2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľkýmohutnýintenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhýohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúciúporný (o zime, mraze) • sýtyvýrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavýostrýpríkrypálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivýdivýdivokýstrašnýhrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromovýhurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľnýnezhasiteľnýneutíšiteľnýneskrotnýneovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivýšialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravýprisilný (príliš silný)

    3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevnýtuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatýpriebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomnýnezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železnýoceľovýžulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalýnezničiteľnýnerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitýprisilný (príliš silný)

    p. aj pevný

    4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivýveľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhýtvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotnýortodoxnýfanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

    5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


    štipľavý 1. vyvolávajúci pocit štípania, pálenia, prenikavej bolesti • bodavý: štipľavý, bodavý hmyz; štipľavý, bodavý mrázkorenistýkorenitý: koreni(s)tá chuťrezavýpálčivýpálivý: rezavý vietor; pálčivá, pálivá bolesťtuhýostrý (ktorý pôsobí veľmi intenzívne, najmä na chuťové zmysly): tuhý, ostrý dym štípe oči; štipľavá, tuhá, ostrá paprika, cibuľakorenenýpikantný (štipľavý v chuťovej zložke): korenené, pikantné jedlá

    2. p. ironický, posmešný, ostrý 5, 9


    žeravý 1. veľmi horúci • rozpálenýrozžeravený: žeravé, rozžeravené uhlie; žeravá, rozpálená pahrebavriacihovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu; obyč. o tekutinách): vriaca voda, vrelá polievkaohnivý: ohnivé letopálivýpálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnkotropický (ako v trópoch): bol tropický deňkniž. žihavý: žihavé lúče, plamene

    2. p. prudký 2, silný 2, mučivý 3. p. naliehavý 2


    chlácholivý ktorý tíši, upokojuje • upokojujúciutišujúci: chlácholivý, upokojujúci hlas; chlácholivé, utišujúce slová, pohladkanieexpr. čičíkavý: matkina chlácholivá, čičíkavá náruč, pieseňzried. tíšivý: tíšivá rukautešujúci (prinášajúci útechu)


    tíšivý p. chlácholivý, upokojujúci


    upokojujúci ktorý blahodarne pôsobí na zmysly, zmierňuje bolesť, psychické rozrušenie a pod. • utišujúcizried. tíšivý: upokojujúca, utišujúca, tíšivá matkina rukachlácholivýexpr.: čičíkavýčankavý: chlácholivý hlas; čičíkavé objatie, slovoutešujúci (prinášajúci útechu) • zastar.: útešlivýútešný (Kukučín, Hviezdoslav): utešujúca odpoveďfarm. sedatívny (o lieku)


    chorľavý ktorý má slabšie zdravie, ktorý býva často chorý • neduživý: chorľavé, neduživé dieťaexpr.: chudorľavýdengľavýcintľavý: byť chudorľavý, dengľavý, cintľavýkniž. nezdravistý: chorľavý, nezdravistý chlapecnár. chymražný

    p. aj neduživý


    neduživý trpiaci (dlhodobejšou) chorobou, náchylný na choroby; fyzicky slabo vyvinutý; svedčiaci o tom • chorľavýchudorľavý: neduživé, chorľavé, chudorľavé dieťa; neduživý, chorľavý výraz tváre; bez slnka vyrastú iba chudorľavé rastlinkyexpr.: dengľavýmľandravý: neduživé, dengľavé, mľandravé telokniž. nezdravistý: mať nezdravistý výzorslabýútlytenkýexpr. cintľavý (z hľadiska fyzickej stavby): neduživé, slabé jedince v prírode zahynú; chémia spôsobuje, že porast v lese je útly, tenký, cintľavýnár. chymražný


    slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako muchaneodolnýkrehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmuschabývetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého telalek. astenickýmalátnyochabnutýoslabenýzoslabnutýzoslabenýoslabnutývysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiťchatrnýneduživýpodlomenýlabilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starecnevládnybezvládnynemohúciumdlenýumdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletýháklivýchúlostivýcitlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdokchymražnýexpr.: mľandravýdengľavýcintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťavybiedený: popoháňal vybiedené koneexpr.: slabučkýslabunkýslabuškýslabulinkývetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

    p. aj chudý

    2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočnýnevyhovujúcinepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce ziskymalýneveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý roknevýdatnýmizerný: nevýdatný, mizerný spánoknízkychatrnýbiednyskromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťamipodpriemernýpodnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkonexpr. tenký: tenký obedskúpypriskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnkobledýexpr.: úbohýpramizernýpren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledkyriedky: riedka polievkamatný: matné spomienky, matná predstava o budúcnostikrátkyderavýsklerotickýzábudlivý (o pamäti) • zlýprislabý (príliš slabý) • expr.: slabučkýslabuškýslabulinkýslabunký

    3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý údertichýtlmenýpridusenýšepkavýšeptavýševelivýtenkýexpr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasombledýsvetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieňnevýraznýnejasnýnezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spevnepatrnýnebadateľnýjemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevuchabýnepostrehnuteľnýnebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohelek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulzexpr. škamravýzried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivýprislabý (príliš slabý)

    4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiakneschopnýzlý: neschopný, zlý odborníknetalentovanýneúspešnýneuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelecpren. expr. čajový: čajový spevák,prislabý

    5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2


    chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorýúbožiak: úbožiakovi treba pomôcťneborákneborký: neborák sused mal trápenienešťastníknešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastníkexpr. bedár: bedár na nohyexpr. zmok

    2. chudobný človek: zobrala si chudákabedár: dedinskí bedáriexpr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzaliexpr. hladošexpr.: trochártroškárhovor. pejor.: šiflikáršuflikárpejor.: trhanšklbanhandrár: trhani bez majetkupejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všivácipejor.: niktoš: nemá nič, je to niktošproletáriron. sedmoslivkárzastar.: chudobár (Kalinčiak)mizerák (J. Kráľ)biednik (Vansová)


    naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomníkpodliakpejor. zried. podlina (Jesenská)oplanexpr.: lumplumpákdarebákmizerákpaskudapaskudníklotormrchamrchavecmršinaneosožníkžobrákbezbožníkšpinašpinavecledačinaledačolapikurkárpohanplaninapliagapekný vtákzgerbahovor. expr. anciáštrocha pejor.: lapajlaganpejor.: niktošmamľasobšivkáršklbanpľuhapľuhákpľuhavecpľuhavníkvšivákgalganbitangsmradhnusobahnusákhnusotahnusníkhovor. pejor.: vagabundpapľuhgaunernepodarenecnevydarenecnepodaroknezdarníkpejor. zried. nezdareneckniž. nehodníkhrub.: sviňakurva


    všivák p. naničhodník


    jakživ p. nikdy


    klokotavý ktorý klokoce, vydáva zvuk ako tečúca al. vriaca voda • bublavýexpr. dudlavý: klokotavé, bublavé, dudlavé liečivé bahnozurčivýzurkotavýzried. zurkotnýexpr. blbotavý: zurčivá, zurkotavá, zurkotná bystrina; blbotavý prúd vodyžblnkavýžblnkotavýexpr. čurkotavý (pravidelne a jemne klokotajúci; žblnkotajúci): žblnkavý, žblnkotavý, čurkotavý jarčekexpr.: špľachotavýšplechotavý; hukotavý: hukotavý vodopádvriaciexpr. frfotavý: stiahla zo sporáka vriacu, frfotavú kašu


    zurčivý p. klokotavý


    žblnkotavý expr. ktorý vydáva zvuk podobný žblnkotu • expr. žblnkavý: žblnkotavý, žblnkavý šum potokazurkotavýzurčivýexpr.: žurkotavýčurkotavýzried. zurkotný: zurčivé, čurkotavé horské bystrinyklokotavýbublavý (ktorý vydáva zvuk ako vriaca voda): klokotavý, bublavý prameňvriaciexpr.: dudlavýblbotavýfrfotavý: vriaca, frfotavá polievka


    lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku • chamtivý: lakomý, chamtivý starecchtivýnenásytnýzažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmiziskuchtivýprospechárskyhmotárskyzištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudiaexpr. pachtivýpejor.: hrabivýmamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodníkpejor. vydridušskýúžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmárexpr. hladnýpren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkomzastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom) • expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok)

    2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý) • skúpy: lakomý, skúpy boháčexpr.: žgrlošskýdržgrošskýpejor.: skuhravýskývraživýskývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazdanár. expr. škrhľavý


    skúpy 1. ktorý nerád dáva zo svojho (op. štedrý): nikdy neponúkne zo svojho, je skúpylakomý (ktorý zo svojho nedáva, ale zato túži po veciach, majetku iných): lakomému človeku nikdy nie je dosťpejor.: žgrlošskýdržgrošskýskuhravýskývraživýskývražný: žgrlošský, držgrošský, skuhravý starý mládenecnár. expr. škrhľavý: škrhľavý starý otec (Timrava)pren. macošský: macošská prírodapriskúpy (príliš skúpy)

    2. ktorého je málo, nepostačujúci (op. štedrý) • slabýmalýnízkybiedny: skúpa, slabá, malá pláca; nízky, biedny zárobokskromnýsporý: skromné, sporé lúče slnkaneveľkýnevýdatnýchabý: neveľká úroda (op. bohatá, hojná); nevýdatný, chabý dážďpriskúpy (príliš skúpy)


    lenivý 1. ktorý má nechuť k práci; pracujúci s nechuťou; vyhýbajúci sa práci (op. usilovný) • darebnýdarobnýdaromný: leniví, darební ľudia; darebný, darobný aj myslieť; darobná, daromná gazdinázáhaľčivýzried. zaháľavý (ktorý sa venuje záhaľke): záhaľčivá mládežpohodlný (ktorému sa nechce vynakladať námahu): leniví, pohodlní zaháľači; dieťa je príliš lenivé, pohodlné do učeniamenej časté nerobotnýhovor. pejor. hnilý: nerobotné dievky sa nevydajú; byť hnilý do akejkoľvek robotypejor. povaľačský

    2. p. pomalý 1


    liečivý ktorý pomáha liečbe, ktorý uzdravuje • hojivý: liečivá, hojivá masť; púpava má liečivý, hojivý účinokuzdravujúci: uzdravujúci prostriedokmedicinálny: medicinálne víno, mydlo


    zdravý 1. ktorý má neporušené zdravie, nenapadnutý chorobou; svedčiaci o tom (op. chorý): zdravý človek, zdravé rastliny; má zdravú farbuzdatnýjadrný (zdravý a mocný): zdatná mládežsvieži (zdravý a čulý): cíti sa svieživ dobrej kondíciiv dobrom stavenormálnyvyvinutý: novorodenec je zdravý, normálny, vyvinutýhovor. fit (neskl.): vrátil sa v dobrej kondícii, vrátil sa fitpráceschopný (zdravý a schopný pracovať; op. práceneschopný): práceschopný zamestnanec; má dve práceschopné rukyexpr. zdravučký; neboľavý (ktorý nebolí): má zdravé, neboľavé srdcekniž. zemitý: zemitý spánok

    2. osožný zdraviu (op. nezdravý) • liečivý: zdravý, liečivý horský vzduchdobrýneškodnýbezchybnýsubšt. nezávadný (zdravotne vyhovujúci): dobrý byt; bezchybné prostredie; bezchybná, nezávadná voda

    3. taký, aký má byť, zodpovedajúci potrebám • správny: má zdravé, správne názoryracionálny: správna, racionálna stravarozumnýdobrýželateľný: rozumná, želateľná diéta; má dobrý základ do života


Pozri výraz IV v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: mr, mží, tŕň, hm, úkš, čumí, tonáž, inr, ã â v, twa, useã ã, tug, khv, terã ã, atn
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV