Synonymá slova "inv" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 40 výsledkov (1 strana)

  • invalid človek neschopný plnohodnotnej práce (obyč. fyzickej) pre následky choroby, úrazu a pod.: vojnový invalidmrzák (človek s trvalou telesnou chybou): je mrzák na nohykalika: po havárii ostal kalikouexpr.: žobrákbedárhovor. vozičkár (invalid, ktorý musí používať invalidné vozidlo) • hovor. pejor. kripel


    mrzák človek s trvalou telesnou chybou • kalika: narodiť sa ako mrzák, kalikainvalid (mrzák následkom úrazu, choroby) • hovor. lazárhovor. pejor. kripel


    dôchodok 1. pravidelný príjem osôb, ktoré nemôžu hradiť náklady na živobytie z pracovného príjmu: starobný, vdovský dôchodokhovor.: penziapenzijnézastar. renta: poberať penziu, rentustarobné (starobný dôchodok) • invalidné (invalidný dôchodok) • vdovské (vdovský dôchodok) • admin. zastar. výslužné

    2. situácia dôchodcu: byť na dôchodkuhovor. penzia: odísť do penziezastaráv.: odpočinokvýslužba: profesor na odpočinku, vo výslužbe

    3. p. príjem 1, zisk 2


    invalidné p. dôchodok 1


    chorý1 1. postihnutý chorobou (op. zdravý) • nezdravýkniž. nemocný: cítiť sa chorý, nezdravý, nemocný; často býva chorý, nemocnýpráceneschopný (neschopný pracovať pre chorobu; obyč. v zamestnaneckom vzťahu): byť týždeň práceneschopnýinvalidný (natrvalo vyradený z práce pre chorobu): invalidná mládežindisponovaný (neschopný zvyčajného výkonu pre chorobu): indisponovaný spevákhovor.: prechoretýprechorený (cítiaci sa nie celkom zdravý) • hovor. expr. skapatý (unavený z choroby): je nejaká prechoretá, prechorená, skapatá

    2. p. choromyseľný 3. p. chorobný 2


    postihnutý nepriaznivo zasiahnutý, obyč. chorobou • defektný: telesne, duševne postihnutá, defektná mládežhovor. handicapovaný (ktorý je v nevýhode pre postihnutie): handicapovaný jedinecinvalidný (ktorý je v invalidite): invalidné dieťapoškodený (na zdraví) • poznačený


    invariabilný p. stály 1, nemenný


    nemenný ktorý nepodlieha zmenám (op. premenlivý, nestály) • nemeniteľnýstály: udržiavali sme nemenné, stále priateľské vzťahy; nemenné, nemeniteľné, stále zákony prírodyustálený (ktorý postupne získaval svoju podobu): starým ľuďom vyhovuje ustálený spôsob životarovnaký (zachovávajúci si stále svoju podobu; op. iný, zmenený): odkedy ho poznám, má rovnaké názorytrvalý (nepodliehajúci zmenám v čase): spája nás nemenné, trvalé spojenectvo; pociťuje voči učiteľovi trvalý obdivpevnýfixnýstabilný (odolávajúci zmenám; dohodou, predpismi a pod. presne určený; op. labilný): je to človek s pevnými zásadami; bol určený pevný, fixný, stabilný poplatok za dopravu; hodiny vydržal sedieť v nemennej, stabilnej polohezastaráv. nemenlivý (ktorý nemožno meniť): vo všetkom dodržiaval nemenlivý poriadoknepremennýodb.: invariabilnýinvariantný: nepremenná, invariantná veličinazaužívanývžitý (podmienený dlhodobým zvykom, obyčajom, opakovanosťou; op. nový): život v malom meste šiel zaužívaným, vžitým spôsobom; ťažko sa dajú vykoreniť zaužívané, vžité zvyklostitradičný (podmienený tradíciou; taký ako v minulosti; op. netradičný, nový): počas sviatkov dodržiavajú nemenné, tradičné zvykynezmeniteľnýnezvratnýpoet. nezmenný (raz navždy daný): nezmeniteľné, nezvratné rozhodnutie; nezmenné šťastie (Hviezdoslav)neodvolateľný (obyč. v slovnom prejave): neodvolateľný rozsudokpren. nehasnúci: nehasnúce šťastie


    stály 1. ktorý nie je prerušený, ktorý neprestáva v čase, ktorý sa nemení • neprestajnýnepretržitý: stále, neprestajné, nepretržité sneženieustavičnýkniž. neustályjednostajný: žiť v ustavičnom, neustálom strachu; jednostajný zhonpermanentný: permanentná pohotovosťtrvalýtrvácitrvácny: mať o hudbu trvalý záujem (op. dočasný); trvalé bydlisko (op. prechodné); pevnosť je trváca, trvácna vlastnosť kovudefinitívnykonečný (ďalej už nemenný): rozhodnutie nadobudlo definitívnu, konečnú platnosťodb. habituálny: habituálny stavplynulýsúvislýneprerušenýnerušenýsústavný (op. prerušovaný, nesúvislý): plynulá, súvislá prevádzka; neprerušený proces; sústavné úsilienevyčerpateľnýpren.: nevysýchavýnevysychavýnehasnúcizried. nepominuteľný: nevyčerpateľný, nevysýchavý, nevysychavý zdroj poznania; nehasnúca, nepominuteľná slávakniž. nehynúcivečný: jeho pamiatka je nehynúca, večná; večný nepokojkniž.: nadčasovýgnómický (presahujúci významom svoju dobu): nadčasové hodnoty, gnómická platnosťpevnýfixný (op. pohyblivý, premenlivý): pevné, fixné cenynemennýkonštantný (op. premenlivý, variabilný): nemenná, konštantná veličina; konštantná hodnotastabilný (op. labilný) • odb. stacionárnyneprenosný (op. prenosný) • ustálenýnepohyblivýnehybný: stabilné, stacionárne, neprenosné technické zariadenie; ustálená, nepohyblivá menanepremenný (op. premenný) • odb.: invariabilný (op. variabilný) • invariantný (op. variantný): nepremenný, invariabilný, invariantný prvoknemenlivýnemeniteľný; neodstrániteľnýnezmazateľný: neodstrániteľná, nezmazateľná škvrna, stopaneodmysliteľný: neodmysliteľná súčasťnepodvratnýnezvratný: nepodvratná, nezvratná istotanerozbornýnezničiteľnýnevykoreniteľnýpren. nerozbitný: nerozborné priateľstvo, nezničiteľné puto, nerozbitná jednotakniž. utkvelý: utkvelá predstava, myšlienka

    p. aj rovnaký

    2. p. pravidelný 3


    invariantný p. stály 1, nemenný


    invázia p. útok 1


    útok 1. vojenské napadnutie niekoho, niečoho; priama bojová akcia na zničenie nepriateľa: ozbrojený útok; útok na nepriateľské pozícieagresiavpádinvázia (útočné napadnutie): agresia, vpád na cudzie územie; invázia námornej pechotynájazd (vtrhnutie na cudzie územie): tatárske nájazdyofenzíva (väčší útok): prejsť do ofenzívynápor: nápor nepriateľských vojskvýpad (náhly útok): výpad jazdyvýboj (útok s cieľom získať cudzie územie): koloniálne výbojevoj. úder (sústredený útok): smer hlavného úderukniž. atakzastar.: šturmnápad (Kalinčiak)

    2. náhle, prudké napadnutie (iné ako vojenské, napr. fyzické, slovné, v tlači a pod.): útok rozzúreného zvieraťa; v každom slove videl útok proti sebeatentát (útok na život z politických pohnútok): spáchať atentát na niekohokniž. inzultácia: inzultácia rozhodcu na futbalovom zápasevýpad: výpady opozícienápor: to je nápor na nervykniž.: atakinvektíva: verejné ataky, invektívy


    invektíva p. útok 2


    invektívny p. útočný


    útočný ktorý útočí, ktorý je založený na útoku • ofenzívnyúderný: útočná, ofenzívna kampaň; útočný, úderný charakter vojenskej operácieagresívny: agresívna povaha človekaagresorskýútočnícky: agresorský, útočnícky plánbojovnýbojachtivý: bojovné, bojachtivé silydobyvačnýdobyvateľskývýbojný: viesť dobyvačnú, dobyvateľskú vojnu; výbojná výprava; výbojný duchinvektívnynapádavý (napádajúci, obyč. rečou, slovným prejavom): invektívny článok


    dôvtip schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a uvážlivo konať: prejaviť dôvtipostrovtip: vynikať ostrovtipomdôvtipnosť: nikdy mu nechýbala dôvtipnosťdômyselnosťdômysel (Kukučín)duchaplnosť: duchaplnosť odpovedevtipnosť: vtipnosť postrehuvtip: ukázal vtip pri riešení problémubystrosť: bol známy svojou bystrosťoukniž. bystrozrakpoet.: bystroumnosťbystroumostroumbystrotapohotovosť: rozprávačská pohotovosťvynachádzavosťvynaliezavosť: jeho vynachádzavosť bola známahovor. fígeľ: pomáhať si fígľomhovor. fortieľ: robiť niečo s fortieľomhovor. expr. chochmes: mať chochmeshovor. expr. fifik: ísť na niečo s fifikomesprit: francúzsky espritiskrakniž. invencia: umelecká invencia


    invencia p. dôvtip


    dôvtipný prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia (o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach • bystrý: dôvtipný, bystrý žiakvynachádzavývynaliezavýinvenčný (ktorý sa vie vždy vynájsť, nájsť riešenie, prísť s niečím novým): vynaliezavý, vynachádzavý remeselník; invenčné riešeniedômyselný: dômyselná konštrukciaostrovtipnýkniž. ostroumnýmenej časté: bystrohlavýbystroumný: ostrovtipný, bystroumný spoločník na diskusiuinteligentnýduchaplný (prejavujúci inteligenciu, vtip): inteligentná, duchaplná odpoveď; duchaplný rozhovorchytrývtipnýšikovný (rozumovo): chytrá, vtipná, šikovná hlavaexpr. šalamúnsky: šalamúnske riešeniehovor. nápaditý

    p. aj bystrý


    invenčný p. dôvtipný, vynachádzavý, tvorivý


    tvorivý ktorému je vlastná tvorivosť, činorodosť, ktorý je schopný tvoriť; svedčiaci o tvorivosti; umožňujúci tvorbu • kniž. činorodý: tvorivý, činorodý človek, umelecodb.: kreačnýkreatívny (vyznačujúci sa kreativitou; súvisiaci s kreativitou): kreačná energia, potencia; kreatívne vlastnosti, produktyaktívny (op. pasívny): tvorivé, aktívne myslenieplodnýproduktívny (bohatý na výsledky): plodné, produktívne obdobie; plodný životkonštruktívny (op. deštruktívny): konštruktívna činnosť, konštruktívny duchinšpiratívny (podnecujúci k tvorbe): tvorivé, inšpiratívne prostredie; inšpiratívna atmosférakniž. invenčnýpodnetný: invenčný pracovník; invenčný, podnetný prístupzastar. samotvorný (Štúr)


    vynachádzavý ktorý ľahko, rád vynachádza (spôsob riešenia situácie a pod.) • vynaliezavý: dieťa je pri hre vynachádzavé, vynaliezavédômyselný (ukazujúci bystrosť mysle): dômyselný konštruktérdôvtipný (ktorý má dôvtip): dôvtipný študenthovor. nápaditýbystrý (majúci dobrý a rýchly postreh): bystrý pozorovateľexpr. vymýšľavý (Alexy)pren. expr. šalamúnsky (ktorý sa vie vynájsť): šalamúnske riešeniekniž. invenčný


    inventár p. zoznam


    zoznam spísanie mien, údajov; kniha s takýmito menami, údajmi • index: zoznam žiakov, telefónny zoznam; menný, vecný indexsúpis (systematický písomný zoznam): súpis inventárasúpiska (listina obsahujúca zoznam): súpiska hráčovkatalóg (zoznam vecí, osôb usporiadaný podľa istého kritéria): autorský katalóg, katalóg výstavyinventár (zoznam a opis predmetov patriacich do istého celku): zostaviť inventárregister (abecedný zoznam): podnikový register, register trestovukazovateľ: abecedný ukazovateľnomenklatúra: prevziať niekoho do nomenklatúryvýpočetenumerácia: výpočet, enumerácia priestupkov, faktovevidencia (vedenie záznamov): mzdová evidenciazried. zrkadlo: spovedné zrkadlo


    inventarizácia činnosť, ktorou sa k istému dátumu zisťuje skutočný stav hospodárskych prostriedkov v porovnaní so stavom v účtovných zápisoch • inventúra: polročná, kontrolná inventarizácia, inventúra; obchod je pre inventúru zatvorený


    inventúra p. inventarizácia


    kontrola 1. zisťovanie náležitostí: kontrola akosti výrobkovrevízia: revízia účtovprevierka: previerka pracoviskainšpekcia: vykonať inšpekciuprehliadka (dôkladné prezretie): colná prehliadkainventúra (činnosť, ktorou sa k istému dátumu zisťuje skutočný stav hospodárskych prostriedkov v porovnaní so stavom v účtovných zápisoch): mesačná inventúradozordohľad (pozorovanie zaisťujúce dodržiavanie predpisov, noriem a pod.): stavebný dozor, prísny lekársky dohľadzastar.: vizitavizitáciavizitírka (Kukučín)dohliadka (Vajanský)

    2. hovor. kontrolný orgán • revízia: zajtra príde kontrola, revíziainšpekcia: čakať inšpekciuzastar. vizita


    inverzne p. naopak, opačne 1


    naopak opačným smerom al. spôsobom, na opačnú stranu • opačne: všetko robil naopak, opačneobráteneprevrátene: kartu položil na stôl obrátene, prevráteneinverzne: inverzne prehodnotiť vzťah medzi človekom a prírodounaruby (na opačnú stranu): pred praním prevrátila obliečku naopak, narubyfraz.: dolu hlavouhore nohami


    opačne 1. na druhej, náprotivnej strane, z druhej, náprotivnej strany; opačným smerom • protiľahlonáprotivne: priamkou spojíme opačne, protiľahlo, náprotivne ležiace bodyobráteneodb. inverzne: teplý vzduch teraz prúdi opačne, obrátene, inverzneprotismerne: autá vyšli opačne, protismerne

    2. v protiklade s niekým, s niečím (op. takisto, rovnako; zhodne) • inaknaopak: vyslovuje sa o tom opačne, inak, naopak ako ostatníprotikladneprotichodnekontrastne: jeho konanie vyznieva protikladne, protichodne, kontrastne oproti tomu, čo hlásanesúhlasneopozične: od istého času vystupuje nesúhlasne, opozične


    investovať p. vkladať 3


    vkladať 1. umiestňovať dovnútra, medzi niečo • klásť: vkladala, kládla veci do skrine; vkladal si jedlo do ústvpravovaťpchať (vkladať tlačením): pchal knihy do taškyvsúvaťstrkaťvstrkovaťvstrkávať (vkladať posúvaním): strkať si ruku do vreckaexpr.: vpašovávaťvpašúvať (vkladať tajne, nenápadne): vpašúval peniaze do kufríkaexpr. vpratávať: vpratávala bielizeň do práčky

    2. dávať do úschovy do peňažného ústavu • ukladaťodkladaťuschovávať: vkladala, odkladala pravidelne peniaze na knižku

    3. dávať financie s cieľom dosiahnuť zisk • investovaťvynakladať: vkladal peniaze do podniku; vynakladal peniaze na výrobuexpr. vrážať


    invitovať p. pozvať1


    pozvať1 zdvorilo al. priateľsky vyzvať niekoho, aby sa na niečom zúčastnil, aby niekam prišiel • zavolať: pozvať, zavolať priateľa domov na obed; pozvať, zavolať niekoho na slávnosť, na svadbupovolať (najmä úradne): povolali ho na lekársku prehliadkuzvolaťzozvať (pozvať viacerých): zvolať, zozvať účastníkov odbojapopozývaťpozvolávať (postupne, viacerých): na svadbu popozývali, pozvolávali celú rodinuprizvať (pozvať popri niekom inom): na hostinu prizvali napokon aj mňahovor. ohlásiť: na krstiny nás neohlásilizastar. invitovať (J. Chalupka)predvolať (pozvať v úradnej veci): dostať predvolanie na súd


    invokovať p. osloviť 2, vzývať 1


    osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť saprivravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťunár. prizvať sa (Gabaj)pustiť sa/dať sa do rečinadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi!prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegomohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľakniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

    2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadaťpoprosiťobrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradilihovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžemvyzvať: vyzval ma spolupracovaťkniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

    3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovaťpomenovaťnazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

    4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujaťzaujať pozornosťvyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerýchzasiahnuťzapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťouprihovoriť saprivravieť sakniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbounájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími


    vzývať kniž. 1. úpenlivo prosiť o pomoc vyššiu moc (v náboženskom zmysle) • kniž. invokovať: vzývať, invokovať Boha, svätýchnáb. adorovať

    2. prejavovať veľkú úctu, pokoru (obyč. Bohu, božstvu) • uctiť (si)klaňať sa: vzývať jediného Boha, uctiť si ho, klaňať sa munáb. adorovať: slávnostné adorovaniezbožňovať: zbožňovať, vzývať krásu


Pozri výraz INV v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV