Synonymá slova "inn" v Synonymickom slovníku slovenčiny

aktívny 1. prejavujúci aktivitu, založený na aktivite (op. pasívny) • činný (vyvíjajúci činnosť): byť aktívny, činný v nejakej oblasti; byť verejne aktívny, činný; činná vojenská služba • iniciatívny • kniž. činorodý: mať iniciatívny, činorodý prístup k práci • príčinlivý (aktívny, obyč. v práci): príčinlivý pracovník • agilný • horlivý (prejavujúci zvýšenú aktivitu): agilný, horlivý organizátor • podnikavý • nelenivý (ktorý musí stále niečo robiť, ktorý nemôže byť nečinný): od mladosti si ju pamätal ako aktívnu, podnikavú, nelenivú osobu • výkonný (o pracovnej al. športovej oblasti): výkonný športovec; výkonný zamestnanec (op. penzionovaný)

2. ktorý vykazuje zisk v ekonomike (op. pasívny): aktívna bilancia • ziskový: aktívny, ziskový podnik (op. stratový)

činný p. aktívny 1

automatický 1. vykonávajúci nejakú činnosť al. úkony vlastnou silou, vlastným mechanizmom, bez účasti, zásahu človeka; založený na tomto princípe • plnoautomatický • plnoautomatizovaný: automatická, plnoautomatická, plnoautomatizovaná výrobná linka • samočinný • samochodný • samohybný: automatická, samočinná kontrola výrobkov; samočinné vypínanie magnetofónu; samochodný, samohybný stroj • automatizovaný (vykonávaný automaticky): automatizované zariadenie, automatizované ovládanie prevádzky

2. konaný automaticky, u človeka bez účasti vôle, vedomia (o prejavoch človeka al. iného živého tvora) • mimovoľný • samovoľný: automatický, mimovoľný, samovoľný pohyb, reflex • neuvedomený • nevedomý (bez účasti ľudského vedomia; op. uvedomený, vedomý): neuvedomená, nevedomá reakcia • podvedomý • pudový • inštinktívny: podvedomá, pudová, inštinktívna obrana • reflexný • reflexívny: reflexné, reflexívne prejavy organizmu • zmechanizovaný • mechanický • zautomatizovaný (robený bez rozmýšľania, automaticky, ako stroj; obyč. o pohyboch pri manuálnej práci) • bezmyšlienkovitý: bezmyšlienkovitá práca, bezmyšlienkovité úkony

p. aj bezduchý 1

mechanický 1. vzťahujúci sa na hmotnú, fyzickú stránku • fyzický: mechanické, fyzické podráždenie • vonkajší (op. vnútorný): mechanický, vonkajší vplyv

2. založený na mechanizme; vykonávaný mechanizmom (op. ručný, manuálny): mechanické hračky • mechanizovaný • zmechanizovaný (vybavený mechanizmom): (z)mechanizovaná výroba • strojový (vykonávaný pomocou strojov): strojové obrábanie pôdy • automatizovaný • zautomatizovaný • automatický (vybavený automatom): mechanické, (z)automatizované riadenie; automatická výrobná linka

3. uskutočnený bez účasti vedomia, vôle • neuvedomený • mimovoľný • samovoľný: robiť mechanické, neuvedomené, mimovoľné pohyby; mimovoľná, samovoľná reakcia na podnet • zmechanizovaný • zautomatizovaný • automatický • samočinný (obyč. ako výsledok častého opakovania): zmechanizovaná, zautomatizovaná, automatická činnosť; zmechanizovaný, samočinný postup práce • spontánny • podvedomý: spontánne, podvedomé konanie • reflexívny • inštinktívny (založený na reflexe, inštinkte): reflexívna, inštinktívna obrana • bezduchý • netvorivý (bez uplatnenia rozumu): mechanický, bezduchý, netvorivý dril • pejor.: remeselnícky • remeselný • rutinný • rutinovaný • rutinérsky • šablónovitý • šablónový: remeselnícky, rutinný, šablónovitý spôsob práce

mimovoľný ktorý nie je usmerňovaný vôľou, vedomím (op. úmyselný, vedomý, zámerný) • neúmyselný • nezámerný • nechcený: spôsobiť mimovoľné, neúmyselné, nezámerné ublíženie na tele; neúmyselný, nezámerný, nechcený pohyb • neuvedomený • nevedomý • zastar. nepovedomý: neuvedomený, nevedomý čin; nepovedomé konanie • samovoľný • spontánny • automatický • mechanický • samočinný (uskutočňovaný bez vonkajšieho al. vnútorného úmyselného pôsobenia): útlak vyvolal mimovoľnú, samovoľnú, spontánnu nenávisť; urobiť automatické, mechanické gesto; samočinný obranný reflex • podvedomý (iba nejasne uvedomovaný): ovládol ho podvedomý pocit úzkosti • pudový • inštinktívny • reflexívny • reflexný (podvedome usmerňovaný pudom, inštinktom al. reflexom): pocítil k nemu pudový, inštinktívny odpor; na teplo reagujeme reflexívnym, reflexným myknutím • živelný (uskutočňovaný rýchlo, bez účasti vedomia, obyč. pod vplyvom ohrozenia): panika vyvoláva živelné konanie • náhodný • zastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou): na tvári sa jej objavil náhodný, náhodilý úsmev • nevdojaký • zastar. nezradný (uskutočnený nevdojak, znezrady): ovládla ho nevdojaká túžba po domove

prirodzený 1. daný prírodou, vyplývajúci z prírodných zákonitostí • vrodený: prirodzený, vrodený inštinkt • pudový: prirodzené, pudové správanie, prejavy • spontánny • živelný • neusmerňovaný (bez zásahu zvonka, bez ľudského vplyvu): spontánny, živelný vývoj; spontánny, neusmerňovaný živočíšny výber • samočinný • samovoľný (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba): samočinné, samovoľné čistenie vody; samovoľné striedanie sa štyroch ročných období • necvičený • neškolený (bez cviku, učenia): necvičený hlas, neškolený talent

2. neutvorený ľudskou činnosťou, pochádzajúci z prírody (op. umelý) • prírodný: prirodzené, prírodné hnojivo; prirodzený, prírodný hodváb (op. syntetický) • kniž. naturálny: naturálne produkty • pravý (zachovávajúci prírodnú pôvodnosť): zmenila svoju prirodzenú, pravú farbu vlasov

3. plný prirodzenosti, nenútenosti (op. neprirodzený) • bezprostredný • spontánny: prirodzený, bezprostredný, spontánny prejav radosti • nenútený (op. nútený) • nestrojený (op. strojený): nenútené, nestrojené správanie, gestá • nenásilný (op. násilný, silený): nájsť nenásilný spôsob vplyvu, nenásilný smiech • uvoľnený (op. upätý): byť uvoľnený v spoločnosti, v rozhovore

4. ktorý sa neprieči prirodzenosti, nevymyká z normálu • bežný • obyčajný: prirodzený, bežný, obyčajný jav • obvyklý • všedný: prirodzená, obvyklá reakcia organizmu; všedná vec • normálny • samozrejmý: normálny, samozrejmý fakt; samozrejmá ľudská potreba • pravidelný (prirodzený svojou pravidelnosťou): pravidelné príznaky choroby • zried. zrejmý (Urban)

samočinný 1. ktorý prebieha bez zásahu človeka • samovoľný • spontánny: samočinný, samovoľný pohyb; samovoľný, spontánny rozpad • prirodzený • živelný (ničím neusmerňovaný, neriadený): samočinné, prirodzené čistenie vody; prirodzený, živelný vývin

2. p. automatický 1

spontánny ktorý je bez vonkajšieho alebo vedomého popudu, zásahu, usmerňovania • samovoľný • mimovoľný • neuvedomený (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba, bez uvedomenia): spontánne, samovoľné hojenie rán; samovoľná, mimovoľná, neuvedomená reakcia • inštinktívny: inštinktívne poznanie, správanie • samočinný • živelný • neusmerňovaný: samočinný, živelný, neusmerňovaný vývin • nekontrolovaný: nekontrolované gestá, pohyby • prirodzený: prirodzené prejavy • pudový: mať k niečomu pudový odpor • nenútený • nestrojený • bezprostredný (o človeku a jeho prejavoch): nenútený smiech; zapáčil sa všetkým svojím nestrojeným, bezprostredným správaním • nepripravený: jeho prejav bol spontánny, nepripravený

živelný 1. spôsobený silami v prírode • prírodný: živelná, prírodná katastrofa, pohroma

2. ktorý má veľkú intenzitu podobajúcu sa živlom • prudký • neovládateľný: zmocnila sa ho živelná, prudká, neovládateľná zúrivosť • divý • divoký • nespútaný • bujný: divá, nespútaná sila • mocný • silný • intenzívny: mocný, intenzívny cit • zúrivý • vášnivý • búrlivý: zúrivá nenávisť; vášnivá, búrlivá radosť • kniž. robustný: robustný temperament • expr.: diabolský • besný • bláznivý • šialený: diabolská vášeň, bláznivý smiech

3. prebiehajúci sám od seba, bez usmerňovania, vonkajšieho zásahu • spontánny: živelný, spontánny prejav • samovoľný • samočinný: samovoľný, samočinný vývin • neusmerňovaný • neorganizovaný: neusmerňovaná výchova, neorganizovaná vzbura • neplánovaný • neplánovitý: neplánované, neplánovité hospodárstvo

p. aj spontánny

bezdôvodný ktorý nemá dôvod, príčinu (op. odôvodnený) • neodôvodnený: bezdôvodné, neodôvodnené podozrievanie • neopodstatnený (op. opodstatnený): neopodstatnený hnev • apriórny • nepodložený • nepodopretý (ktorý je bez dôkazov, nezdôvodnený; op. podložený, podopretý): apriórne tvrdenie; nepodložené, nepodopreté obvinenie • neoprávnený (op. oprávnený) • bezpodstatný: neoprávnená, bezpodstatná žiadosť, obava • bezpríčinný: bezpríčinný smiech • bezpredmetný: bezpredmetná námietka • expr.: planý • jalový: planý, jalový poplach • zbytočný (ktorý nemusel byť, pretože nemal dôvod): narobili zbytočný rozruch • zried. bezzákladný

p. aj nezaslúžený, nespravodlivý

bezpríčinný p. neodôvodnený, bezdôvodný

neodôvodnený ktorý nie je podopretý (dostačujúcimi) dôvodmi (op. odôvodnený) • bezdôvodný: niet príčin na neodôvodnené, bezdôvodné obavy • neoprávnený • neopodstatnený (op. oprávnený, opodstatnený): neoprávnené, neopodstatnené obvinenie • nepodopretý • nepodložený (bez uvedenia dôkazov a pod.): predložiť ničím nepodopretý, nepodložený návrh • bezpredmetný • bezpríčinný • bezpodstatný • zried. bezzákladný (úplne bez odôvodnenia): mať bezpredmetné požiadavky • bezúčelný • nezmyselný (bez účelu, bez zmyslu): bezúčelné, nezmyselné mrhanie; bezúčelné výdavky • zbytočný • márny • daromný (vyvolaný nezávažnými dôvodmi): zbytočná hádka; Načo bol tvoj márny, daromný strach?; trápil ju zbytočným, daromným podozrievaním • jalový • expr. planý: planý, jalový poplach

p. aj nespravodlivý 2, nezaslúžený

bezúčinný p. neúčinný

neúčinný ktorý je bez účinku (op. účinný) • nepôsobivý • neefektívny: neúčinné, nepôsobivé dohováranie niekomu; neúčinná, neefektívna pomoc • neplatný • zbytočný (celkom bez účinku): tu je akákoľvek rada neplatná, zbytočná • bezvýsledný • zried. bezúčinný (bez konečného účinku): bezvýsledné úsilie • slabý (so zanedbateľným účinkom; op. silný): neúčinný, slabý liek; použil neúčinné, slabé slová

blahočinný p. dobročinný; blahodarný

blahodarný majúci pozitívny účinok; prinášajúci blaho, dobro, úžitok a pod. • priaznivý: blahodarný, priaznivý vplyv pohybu na zdravie človeka • kladný • pozitívny • dobrý: kladný, pozitívny, dobrý účinok lieku • expr. požehnaný: požehnaný dážď • užitočný • osožný: pobyt v horách bol pre deti užitočný, osožný • zastar.: blahodejný • dobrodejný • blahonosný • blahočinný • poet. zastar. blahodajný • kniž. zastar. blahodatný

dobročinný zameraný na dobročinnosť; poskytujúci, robiaci dobročinnosť • charitatívny: dobročinná, charitatívna organizácia • benefičný: benefičný koncert, benefičné podujatie • humánny • humanitárny (zameraný na človeka, sledujúci jeho dobro): humánne, humanitárne ciele • ľudomilný • ľudomilský • filantropický: robiť ľudomilné skutky • zastar.: blahočinný • dobrodejný

milosrdný prejavujúci súcit, pochopenie, lásku, zľutovanie voči iným, obyč. trpiacim, biednym (op. nemilosrdný, krutý): milosrdný Boh • dobročinný • samaritánsky (ktorý nezištne pomáha iným): konať milosrdné, dobročinné, samaritánske skutky • súcitný • zhovievavý (op. bezcitný, krutý): mať milosrdné, súcitné srdce; milosrdný, zhovievavý sudca • dobrý • láskavý: milosrdný, dobrý, láskavý vládca

efektný ktorý vyvoláva silný dojem (najmä vonkajškom, navonok) • pôsobivý • účinný: efektná, pôsobivá výzdoba; efektné, účinné osvetlenie • rafinovaný (vypočítaný na efekt): rafinované šaty, rafinovaná elegancia • vyumelkovaný: vyumelkovaný účes

p. aj bombastický

mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silný • veľký: mocný, silný, veľký panovník • despotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládca • vplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ

2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasom • mohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vody • statný • robustný • hodný • urastený • svalovitý • svalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievka • chlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvári • zdatný • hovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládež • pevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hradu • veľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odpor • hrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohy • prudký • intenzívny • výdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľ • rýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôň • expr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuk • nezdolný • nepremožiteľný • nezdolateľný • neochvejný • nezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľa • expr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičky • expr. premocný (veľmi mocný)

3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinný • pôsobivý • silný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slová • neodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbu • veľký: mať na niekoho veľký vplyv

pôsobivý ktorý vie zapôsobiť na zmysly, city; ktorý vyvoláva (obyč. kladný) dojem • účinný (ktorý má účinok; op. neúčinný): pôsobivý, účinný činiteľ • efektný (zrakom vnímaný ako pôsobivý): efektná scéna predstavenia, efektné farby • sugestívny • podmaňujúci • podmanivý (ktorý má silný vplyv, ktorému nemožno odolať): sugestívny hlas; podmaňujúca, podmanivá hudba • romantický • poetický: pobudnúť v romantickom, poetickom kraji • mocný • silný (veľmi pôsobivý): mocné, silné umenie

účinný majúci žiadaný účinok • efektívny • platný: účinná, efektívna, platná pomoc; málo platný trest • pôsobivý • efektný (účinne pôsobiaci obyč. na zmysly): pôsobivé, efektné farby; pôsobivá, efektná scéna divadelnej hry • mocný • silný (veľmi účinný): mocný, silný film, príbeh; mocný, silný liek • zastar. účinlivý (Jégé, Vajanský)

horský vyskytujúci sa, nachádzajúci sa v hore, v lese • hôrny: horský vzduch, prameň; hôrne kvety (Timrava); hôrne cesty (Tajovský) • výšinný • výšinový: výšinný vzduch • vrchársky (nachádzajúci sa vo vrchoch): vrchárska osada • lesný: lesný chodníček

nečinný ktorý nevykonáva (nijakú) činnosť, prácu; ktorý nevyvíja úsilie, nerobí kroky v prospech al. neprospech niečoho; svedčiaci o tom (op. činný, činorodý) • pasívny • neaktívny • kniž. nedvižný: nečinný, pasívny člen hnutia; zaujať neaktívny, nedvižný postoj k problému • trpný (úplne bez záujmu, úsilia): trpné prijímanie rozkazov; trpná oddanosť osudu • nepodnikavý (op. podnikavý): nepodnikavý obchodník • pejor. zápecnícky • kniž.: oblomovský • oblomovovský: viesť zápecnícky, oblomovský spôsob života • expr. ťapákovský • kniž. al. odb. inertný (neschopný reagovať)

pasívny 1. ktorý neprejavuje aktivitu, vyznačujúci sa nečinnosťou, nezáujmom; svedčiaci o pasivite (op. aktívny, činný, činorodý) • neaktívny • neiniciatívny: pasívny, neaktívny, neiniciatívny človek; pasívny, neaktívny, neiniciatívny prístup • nečinný • trpný • kniž.: nedvižný • oblomovský: poddať sa nečinnému, trpnému, nedvižnému čakaniu; oblomovský postoj • nebojovný • nevýbojný (op. bojovný, výbojný) • nepodnikavý (op. podnikavý) • expr. ťapákovský • pejor. zápecnícky (pasívny a zaostalý): nepodnikavý, ťapákovský, zápecnícky duch • apatický • letargický (chorobne pasívny): je celkom apatický, letargický

2. p. stratový

nedostatočný nedostačujúci, nevyhovujúci obyč. z hľadiska potreby al. očakávania (op. dostatočný): nedostatočný prospech (v škole); nedostatočné zásoby uhlia • slabý (obyč. čo sa týka množstva, kvality al. úrovne): slabá účasť mládeže na zhromaždení; slabá kultúra predaja • nízky • malý (obyč. čo sa týka množstva al. úrovne): na túto funkciu máš nedostatočný, nízky stupeň vzdelania; mať nedostatočný, malý vplyv; prejavoval o ňu iba malý záujem • neuspokojivý (nespĺňajúci očakávania, potreby): neuspokojivá odpoveď • sotva badateľný • nepatrný (čo sa týka množstva, účinku; op. značný): injekcia mala sotva badateľný, nepatrný účinok • nevýdatný (čo sa týka množstva, intenzity): tento nevýdatný prameň studňu nenaplní • neúčinný (čo sa týka účinku): neúčinné výchovné pôsobenie; neúčinný tlak verejnosti na politikov • pejor.: mizerný • chatrný • chabý: do daždivého počasia je to mizerné, chatrné oblečenie; hokejisti dosiahli na majstrovstvách mizerné, chabé výsledky • hovor. mínusový: mínusové riešenie národnostnej otázky

neplatný ktorý stratil platnosť, účinnosť (op. platný) • prepadnutý: neplatný, prepadnutý cestovný lístok • starý • zastaraný (v minulosti platný; op. nový): mám iba starý, zastaraný cestovný poriadok • neúčinný (op. účinný): to je už dávno neúčinné nariadenie • zrušený • kniž. anulovaný • práv. al. kniž. nulitný (vyhlásený za neplatný): zrušená, anulovaná, nulitná zmluva • práv. zastar. zmätočný

príčinný vyplývajúci zo vzťahu príčiny a následku • kniž. kauzálny: príčinná, kauzálna spojitosť, podmienenosť javov

súčinný ktorý sa zúčastňuje na nejakej činnosti spolu s iným • spolupôsobiaci: súčinné, spolupôsobiace prvky • odb.: synergetický • synergický • synergistický: synergetické, synergické, synergistické systémy

trestný ktorý zasluhuje trest, ktorý sa trestá obyčajne súdom vymeraným trestom • práv. trestateľný • stíhateľný (právom, súdom a pod.) • napadnuteľný (právne): trestná, trestateľná, stíhateľná, napadnuteľná činnosť • kriminálny • zločinný • zločinecký (ktorý je v rozpore so zákonom, právom a pod.): kriminálny, zločinný prípad; zločinný, zločinecký čin

zločinný 1. p. trestný 2. p. zlý 1

zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský

2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý

p. aj nepríjemný

3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

p. aj nevľúdny

5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný

výšinný, výšinový p. horský