Synonymá slova "inf" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 66 výsledkov (1 strana)

  • hana pohŕdavé, znevažujúce vyjadrovanie sa o niekom; uvalenie hanby na niekoho • pohanapotupa: vystaviť niekoho hane, pohane; zmyť hanu, potupuurážka (ublíženie na cti výrokom al. činom): surová urážkakniž. poškvrna: zbaviť sa poškvrnykniž. infámia (najmä na cti)


    infámia p. hana


    hanebný 1. hodný hanby, odsúdenia • nehanebný: hanebný, nehanebný skutokpodlýnízkymrzký (bez mravnosti, cti): podlý, nízky človek; to je podlé, mrzkézahanbujúcineprístojnýzastar. hanobný: zahanbujúce, neprístojné, hanobné správanieškandálnyškandalózny (vzbudzujúci verejné pohoršenie) • pohoršlivýpohoršujúcipoburujúci: škandálne, škandalózne vyhlásenia; pohoršlivý, pohoršujúci, poburujúci článokkniž. profánnyznesväcujúcizneucťujúci: profánny, znesväcujúci, zneucťujúci čin, smiechneslýchanýopovrhnutiahodnýsubšt. nehorázny: neslýchaný, nehorázny výmyselkniž. infámny

    p. aj podlý, nehanebný

    2. p. potupný


    infámny p. hanebný 1, potupný


    potupný ktorý spôsobuje potupu, urážku • hanebnýhanobnýhanlivýhanoblivý: potupný, hanebný, hanobný pamflet; musel počúvať potupné, hanlivé, hanoblivé urážkyhnusnýohavnýodporný: hnusná, ohavná, odporná zradaurážlivýurážajúci: znášal urážlivé, urážajúce obvineniaponižujúcipokorujúci (ktorý ponižuje, pokoruje): vydržal v ponižujúcej, pokorujúcej pozícii na kolenách; ponižujúci, pokorujúci trestnedôstojný: potupná, nedôstojná smrťkniž. infámny


    infant p. princ


    princ nevládnuci člen panovníckeho al. kniežacieho rodu: korunný princkráľovič (princ v rozprávkach) • infant (princ v Španielsku) • cárovič (cárov syn)


    infantéria p. pechota


    pechota pešie vojsko • zastar. infantéria


    infanterista p. pešiak 1


    pešiak 1. vojak pechoty • zastar. infanterista

    2. šachová figúrka najnižšej hodnoty • hovor. sedliakpeón


    infantilizmus 1. odb. ustrnutie na nízkom stupni vývinu • infantilnosťdetinskosť: príčinou jeho infantilizmu, infantilnosti bola rodičovská výchova

    2. nerozvážny čin • infantilnosťdetinstvodetinskosť: to bolo od neho detinstvo


    infantilnosť p. infantilizmus 1, 2, sprostosť 1


    sprostosť 1. nedostatok rozumu, slabé rozumové schopnosti (op. múdrosť) • sprostotahlúposť: ľudská sprostosť, hlúposťtuposť: mozgová tuposťobmedzenosťzadubenosť: duševná obmedzenosť, zadubenosťexpr. zadebnenosťslabomyseľnosťdebilitadebilnosťkreténstvoinfantilnosťoslab.: nerozumnerozumnosťkniž. stupídnosťzried. hlúpota (Hviezdoslav)hlupstvo (F. Hečko)subšt. blbosť

    2. expr. nerozumný čin, nerozumná reč • nerozumnerozumnosťhlúposťsprostota: stvárať sprostosti, nerozumnosti, hlúposti; tárať sprostosti, sprostotynerozvážnosť: dopustiť sa nerozvážnostipochabosťbláznovstvo: bol známy svojimi bláznovstvamiexpr.: debilitadebilnosťhovor. expr.: somárčinasomárstvosomarinavolovinakoninakravinacapinapejor. hovädzinasubšt.: vylomenina • hovadina • blbosť • blbina • debilina

    p. aj táranina

    3. p. daromnica 1


    infantilný p. naivný 1, nedospelý


    naivný 1. ktorý príliš zjednodušujúco a dôverčivo pristupuje ku skutočnosti, ktorý ju nevie reálne odhadnúť a zvážiť; svedčiaci o takomto prístupe (op. reálny, vecný, triezvy) • prostomyseľnýprostoduchýprostodušný: nesmieš byť taký naivný, prostoduchý a každému uveriť; kládol nám prostomyseľné, prostodušné otázkydetinskýdetskýkniž. infantilný (na úrovni dieťaťa): máš naivné, detinské predstavy o svete; vyznačoval sa detinskou, detskou prostotou; detinský, infantilný činpejor. hlúpy: naivná, hlúpa dôverčivosť

    p. aj dôverčivý; prostý 1

    2. ktorý tvorí al. je tvorený na základe prirodzeného talentu, bez osobitnej odbornej prípravy • neškolenýneučenýlaický: naivné, neškolené, neučené maliarstvo; naivné, laické umenieinsitný: výstava insitných maliarovnáturistický (ktorý sa učil sám; ktorý vytvoril samouk): náturistický sochár


    nedospelý ktorý ešte nemá skončený (fyzický) vývin; svedčiaci o tom (op. dospelý) • nevyspelýnezrelý: nedospelý, nezrelý mladík; pohlavne nevyspelá, nezrelá mládeždetskýdetinskýpolodetský; chlapčenskýmladícky (o príslušníkovi mužského pohlavia) • dievčenský (o príslušníčke ženského pohlavia): ešte stále má detskú, chlapčenskú, dievčenskú postavu; detské chápanie svetanedorastenýnevyvinutý (čo sa týka veľkosti, tvarov a pod.): presádzať nedorastené, nevyvinuté rastlinky; nedorastené, nevyvinuté časti telanevyzretýinfantilný (obyč. o mentálnej nedospelosti): nedospelé, nevyzreté, infantilné názorypubertálnyslang. puberťácky (charakteristický pre pubertu): pubertálne správaniepráv. neplnoletýzastaráv. maloletý (o neplnoprávnom človeku vo veku do 18 rokov; op. plnoletý): trestná činnosť neplnoletých, maloletých občanovmalýmladýkniž.: útlyraný (nachádzajúci sa v časovom období detstva; týkajúci sa tohto obdobia): starať sa o malých súrodencov; zomrel v mladom, útlom, ranom vekuneoperený (o vtáčati, pren. expr. aj o človeku): neoperený vrabecpejor.: sopľavýusoplenýusmrkaný: si ešte sopľavé, usoplené, usmrkané deckovulg.: zasranýzasratý

    p. aj mladý, malý


    nevyspelý ktorý nenadobudol fyzickú al. rozumovú vyspelosť; svedčiaci o tom (op. vyspelý) • nezrelý: duševne, fyzicky nevyspelý, nezrelý človeknevyzretýnedorastenýpren. expr. nedonosený (ešte nie dosť vyspelý): nevyzreté, nedorastené názory mladýchdetinskýkniž. infantilný (na úrovni dieťaťa): detinský, infantilný činzaostalý (v duchovnom al. hospodárskom smere): chlapec je zaostalý; zaostalý spôsob životanecivilizovanýnekultúrnyprimitívnyobmedzený (bez súčasnej civilizačnej vyspelosti): necivilizované, nekultúrne oblasti sveta; nekultúrne obecenstvo; primitívne, obmedzené myslenieneuvedomenýneuvedomelý (bez poznania vlastnej ceny, dôležitosti a pod.): byť občiansky neuvedomenýnevyvinutýútly (bez fyzickej vyspelosti): nevyvinutá mládež; nevyvinuté, útle telo

    p. aj nedospelý, mladý


    nezrelý ktorý nemá dokončený (fyzický al. duševný) vývin; svedčiaci o tom; ktorý nedosiahol potrebnú úroveň, potrebný stupeň dokonalosti (op. zrelý): nezrelé plody, nezrelá mládežnedozretýzelený (o plodoch; ktorý nedozrel; pren. o duševnej sfére): Nejedzte nezrelé, nedozreté, zelené ovocie!; nezrelé, nedozreté problémynevyzretý (nie úplne, dokonale zrelý; op. vyzretý) • pren. expr. nedovarený: hrušky sú ešte nevyzreté; nezrelé, nevyzreté, nedovarené umelecké dielonedospelý (ktorý nedosiahol dospelosť, vyspelosť): nezrelý, nedospelý mladík (op. dospelý); nedospelé názory (op. vyspelé) • nevyspelýkniž. infantilný (op. vyspelý): nezrelá, nevyspelá mládež; nevyspelá kultúra; politicky nevyspelý, infantilný človeknehotový (ktorý ešte nedosiahol konečné štádium vývinu): nehotový odborník, nehotové myšlienkynevyvinutýnerozvinutýpren. expr. nedonosený: nevyvinutá, nerozvinutá osobnosťneskúsený (bez potrebných skúseností): článok napísal nezrelý, neskúsený autor

    p. aj mladý


    infarkt p. porážka 2


    porážka 1. neúspech v boji, v zápase, v súťaži (op. víťazstvo) • prehra: volebná, športová porážka, prehradebakel (veľká porážka): vojnový debakelfiasko (úplný neúspech): premiéra hry sa skončila fiaskom

    2. ochrnutie centrálnych orgánov tela • mŕtvica: mozgová porážka, mŕtvicahovor. expr. šľak: trafil ho šľakinfarkt (odumretie tkaniva spôsobené zamedzením prietoku krvi v tepne): srdcový infarkt


    infarktový p. napätý 2


    napätý 1. ktorý má zvýšenú intenzitu (obyč. o duševnej námahe); prezrádzajúci zvýšenú duševnú námahu al. zvýšené úsilie pri istej činnosti (op. oslabený, uvoľnený) • napnutý: napäté, napnuté nervy; napätý, napnutý výraz tvárevypätývystupňovaný: preteky sledoval s napätou, vypätou, vystupňovanou pozornosťousústredenýpozorný (upriamený na niečo): jej sústredený, pozorný pohľad prezrádzal záujemkoncentrovaný: hráč má zmysly vrcholne napäté, koncentrovanévybičovanývzrušený (veľmi napätý; op. ochabnutý): film nás do konca udržal v napätom, vybičovanom, vzrušenom očakávaní

    2. hroziaci konfliktom, nepríjemným vyvrcholením • konfliktnýkonfliktový: medzi manželmi sa utvoril napätý, konfliktný, konfliktový vzťahvypätývystupňovaný: nastala vypätá, vystupňovaná medzinárodná situáciavyostrenývyhrotenýzostrený (smerujúci k zlému koncu): vyostrený, vyhrotený, zostrený spor o územievybičovaný (vo väčšej miere): napätá, vybičovaná pracovná atmosférahovor.: našponovanýnašpanovanývyšponovanývyšpanovanýhovor. expr. infarktový

    3. p. napnutý 1


    infekcia p. nákaza


    nákaza vniknutie choroboplodných zárodkov do živého organizmu • infekcia: chrániť sa pred nákazou, infekciouepidémia (hromadná nákaza): chrípková epidémiamor (v minulosti epidemická choroba vôbec)


    infekčný p. nákazlivý


    nákazlivý ľahko prenosný (obyč. z chorého organizmu na zdravý) • infekčný: žltačka je nákazlivá, infekčná chorobahovor. chytľavý: chytľavý kašeľ; smial sa nákazlivým, chytľavým smiechom


    inferiórny p. podradný 1


    podradný 1. menej dôležitý (op. prvoradý, hlavný, dôležitý) • podružnýdruhoradýtreťoradý: podradná, podružná, druhoradá, treťoradá vecbočnývedľajšínepodstatnýnedôležitý: bočný, vedľajší, nepodstatný, nedôležitý problém; záležitosť bočného, vedľajšieho, nepodstatného, nedôležitého významuperiférnyokrajový: periférny, okrajový prípad; mať v niečom periférnu, okrajovú úlohukniž. inferiórny (op. superiórny)

    2. ktorý má menšiu hodnotu, horšiu kvalitu • druhotriednytreťotriedny: podradná, druhotriedna, treťotriedna akosť (op. prvotriedny) • druhoradýmenejcennýmenejhodnotnýnekvalitnýnehodnotný (op. kvalitný, hodnotný): druhoradá, menejcenná, menejhodnotná práca; nekvalitný tabak; nekvalitný, nehodnotný tovarpozadný (o obilí horšej kvality) • brakovýsubšt. aušusový (obyč. o tovare zlej kvality, menšej hodnoty) • hrubý: hrubá robota, hrubá stravanízkyzlý (o kvalite)


    hrozný 1. ktorý vyvoláva hrôzu, strach al. zároveň aj odpor • strašnýhrozivý: hrozný, strašný, hrozivý krik; strašné, hrozivé zavýjaniedesivýdesný: desivý, desný nočný zážitokstrašidelnýhrôzostrašnýkniž. hrôzyplný: strašidelné, hrôzostrašné, hrôzyplné príbehymátožný (vytvorený bujnou fantáziou, podobný mátohe, strašidlu): mátožné tienepren. apokalyptický (taký ako v apokalypse): apokalyptické vidinypríšernýohavnýobludnýmonštruózny: vykonať príšerný, ohavný, obludný čin; obludný, monštruózny netvorexpr.: hrozitánskystrašlivý: mávala hrozitánske, strašlivé snyzverský: zverská hrôza, zverský revexpr. pekelnýkniž. infernálny: vynálezca pekelnej zbrane ničiacej všetko živédiabolskýdémonický (podobný diablovi, démonovi): diabolská, démonická tvárpoet. hrôzonosný (Vajanský)

    2. p. veľký 1, obrovský 3. p. zlý 2


    infernálny p. hrozný 1, strašný 1


    strašný 1. ktorý vyvoláva strach, vzbudzuje pocit strachu, hrôzy al. zároveň aj odporu • hroznýhrozivý: strašná, hrozná, hrozivá moc; hrozné, hrozivé zvuky nočného lesadesivýdesný (vyvolávajúci veľký strach, des): desivá, desná atmosférastrašidelnýhrôzostrašnýkniž. hrôzyplný: strašidelný zámok; vyhýbať sa povestnému hrôzostrašnému, hrôzyplnému miestumátožný (podobný mátohe vytvorenej obyč. bujnou fantáziou): stromy sa v tme menili na mátožné postavypren. apokalyptický (zodpovedajúci apokalypse): apokalyptické výjavypríšernýobludnýmonštruóznyohavnýzverský: morili ju príšerné, obludné sny; zmocnila sa ho zverská hrôzaohromujúciúžasný: ohromujúce, úžasné výkrikydiabolskýdémonickýmefistofelovskýmefistovský (podobný diablovi, démonovi): diabolská tvár, démonické silygorgónsky (podobný Gorgóne z gréckej mytológie) • expr.: hrozitánskystrašlivýpekelnýkniž. infernálny: hrozitánske, strašlivé vidiny; pekelná zbraňpoet. hrôzonosný (Vajanský)

    2. p. veľký 1, obrovský 3. p. zlý 2


    inferno p. peklo 1


    peklo 1. v náboženstvách miesto večného zatratenia: veriť v pekloarch. sitno: bodaj sa prepadol do sitnakniž. inferno

    2. p. trápenie 3. p. starosť1 1


    infertilný p. neplodný 1, jalový 1


    jalový 1. ktorý nie je schopný reprodukcie, neschopný mať potomstvo (o zvieratách, hrub. i o človeku), plody (o rastlinách, pôde a pod.) • neplodný (op. plodný) • odb.: sterilnýinfertilný (op. fertilný): jalové, neplodné, sterilné samice dobytka; infertilná pôdaplanýneúrodný (op. úrodný): planý kvet jablone; neúrodná zemhluchý (i hosp.): hluchý klas

    2. ktorý nie je oplodnený (o zvieratách) • neoplodnený: jalové, neoplodnené samice

    3. pejor. ktorý nemá vnútornú (obyč. myšlienkovú) hodnotu • prázdny: jalové, prázdne reči (rozprávanie o ničom) • bezobsažnýneobsažnýpovrchnýplytký: bezobsažný, neobsažný život; povrchné, plytké mysleniesamoúčelnýpejor. akademický (bez praktického významu): jalová, samoúčelná, akademická debatabezcieľnybezúčelnýzbytočnýneužitočnýdaromnýmárny: bezcieľne, bezúčelné, zbytočné roky; neužitočná, daromná, márna prácanezmyselný (ktorý neprináša výsledok): nezmyselný boj


    neplodný 1. zbavený plodnosti, rodivosti (op. plodný) • odb.: sterilnýinfertilný (o tvoroch al. o pôde; op. fertilný): neplodná, sterilná žena, zemjalový (o zvieratách al. o pôde): jalová ovca, pôdaneúrodnýplanýpren. mŕtvy (op. úrodný): neúrodná, planá, mŕtva zem (op. žírna); neúrodný, planý strom

    2. ktorý neprináša (dostatočné) výsledky (op. plodný) • neužitočnýzbytočnýmárnydaromný (op. užitočný): neplodná, neužitočná práca; zbytočné, márne úsilie; zbytočný, daromný životnetvorivýneproduktívny (op. tvorivý, produktívny): netvorivá, neproduktívna metóda výskumuprázdnybezobsažnýpren. pejor. jalový (bez vnútornej hodnoty, obsahu al. smerovania): viesť neplodné, jalové rozhovory; používať prázdne, bezobsažné slová; to sú len jalové, prázdne sľuby


    nakazený postihnutý nákazou, pren. smiechom, náladou iného a pod.; obsahujúci nákazu, prenosné choroboplodné zárodky • infikovanýnainfikovaný: pacient je nakazený, nainfikovaný nevyliečiteľnou chorobou; nakazená, nainfikovaná voda; infikované miesto na tele; ovocie infikované plesňou; pren. som nakazený, nainfikovaný tvojím smiechomhovor. chytený


    infikovať preniesť infekciu • nakaziť: infikovať, nakaziť niekoho chrípkou; infikovať ranukontaminovať: kontaminovanie vody, krmiva


    nakaziť preniesť nákazu na zdravého človeka • infikovaťhovor. nainfikovať: otec nakazil deti chrípkounaočkovať (nakaziť očkovaním): lekár naočkoval morčaťu záškrt


    infiltrovať odb. prenikať cez niečo al. do niečoho ako cudzí prvok (o tekutine) • presakovaťpresiakaťvnikať: infiltrovanie, presakovanie hnojnice do spodných vôd


    vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsťpreniknúťvpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hryexpr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej rolyvohnať savhnať savhrnúť savpadnúťnahrnúť sanabehnúťvovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetloexpr.: vrútiť savraziťvbŕdnuťzried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do ústvtrhnúťvbiť sadobiť savlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchoduvliať sanaliať sapresiaknuťodb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôduvprúdiťvtiecťvplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žílvovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do myslevlámať sakniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domuprebiť sapreraziťprebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mestausadiť sausídliť sazahniezdiť sahovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajzevrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zemevhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablkazabodnúť sazapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

    2. p. pochopiť 1


    infinitív p. neurčitok


    neurčitok gram. pomenovací tvar slovesa s neurčitkovou príponou • gram. infinitív


    kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

    2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

    3. p. veľa


    informácia 1. p. správa1 2. p. údaj 3. p. poznatok


    poznatok jednotlivý výsledok poznávacej činnosti • poznanie: rozšíriť svoje poznanie; vychádzať z doterajších poznatkov, z doterajšieho poznaniavedomosť (iba mn. č.) • znalosť (poznatok nadobudnutý štúdiom, skúsenosťou): mať rozsiahle vedomosti, znalostipoučenie: kniha je zdrojom poučeniainformácia: získať obšírne informácie o niečompren. publ. signál: dostávať signály


    správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesťnovinanovotanovosťtrocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domovachýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýryinformácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informáciehlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohyoznámenieoznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznamdezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformáciehovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o pučizastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raportkniž. referencia: podať o niekom referencienotickadrobničkadrobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovaniadepeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslancaposolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvoodkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkazreferát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferenciipovesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že…hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámyklebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebetyreč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiamavízo: dostať avízohovor. expr.: šuškandašepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda


    údaj jednotlivá skutočnosť ako súčasť istého oznámenia, prejavu, správy a pod.: hodnoverné, spoľahlivé údaje; údaje o finančnom stave podnikuinformácia: získať obšírne informácie o niečompomn. dáta: životopisné dátafakt: overiť si faktymateriál: zbierať výskumný materiálpoložka (údaj v účtovnej knihe): bilančná položka


    informačný ktorý informuje, prináša informácie, správy • informatívny: informačný, informatívny kalendár; informačná službaspravodajský: spravodajské stredisko, spravodajská reláciaoboznamovacístručnýkrátkyzbežnýprehľadnýorientačný (prinášajúci iba základné informácie, určený iba na orientáciu): oboznamovacia, stručná, krátka, zbežná, orientačná, prehľadná prednáška, schôdzka


    oznamovací určený na oznamovanie, na oznamy • informačný: oznamovací, informačný tón; informačná tabuľavývesný (určený na vyvesovanie oznamov): vývesná skrinka


    informatívny p. informačný


    informátor 1. p. sprievodca 2 2. p. vrátnik


    sprievodca 1. zamestnanec poverený kontrolou cestovných lístkov v dopravnom prostriedku: sprievodca v rýchlikuzastar.: konduktorsprievodník (Jégé)

    2. publikácia slúžiaca na informáciu a propagáciu: turistický sprievodcainformátor: informátor z výstavybedeker (knižný cestovný sprievodca)


    vrátnik zamestnanec vykonávajúci službu pri vchode do budovy istej inštitúcie: hotelový vrátnik; informácie podáva vrátnikinformátor (vrátnik so zameraním na podávanie informácií) • zastar.: portierportáš


    informovaný ktorý má o niečom informácie, správy, poznatky, vedomosti • oboznámenýpoučený: je informovaný o udalosti; je oboznámený s udalosťou; byť informovaný, poučený o rozhodnutí, o zmenáchzasvätený (dobre oboznámený s niečím): politik je zasvätený do finančnej problematikyorientovanýzorientovaný


    informovať podať informáciu, správu o niečom • poinformovaťdať správuoboznámiťzoznámiť: informovať obyvateľstvo o stave hospodárenia; oboznámiť čitateľov s novinkami; zoznámil nás s predpismi, poinformoval nás o predpisochupovedomiť (úradne oznámiť) • kniž. vyrozumieť (obyč. o úradnej správe): písomne nás upovedomili, vyrozumeli o rozhodnutí súdudať na vedomie: zmenu pracovného času treba dať na vedomie všetkým pracovníkompoučiť (dať poučenie o nejakom fakte): žiakov ešte raz poučili o odchode vlakovzasvätiť (podrobne, dôverne): zasvätiť niekoho do všetkých podrobnostípozoznamovaťpooboznamovať (postupne, viacerých informovať): dôkladne pozoznamovať niekoho s predpismi


    oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásilidať znaťdať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídetezahlásiťavizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na streduinzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garážezastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupodať správuzreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavilinformovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v dopravesignalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčalupovedomiťkniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisiekniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevuvyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudoktlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného

    2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jarkniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk

    3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľavyzradiť: vyzradiť vinníkakniž. denuncovaťsubšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneverupooznamovaťpoudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov


    poučiť poskytnúť poznatky o niečom al. dať radu, pokyn na konanie, vysvetlenie niečoho • ponaučiť: poučiť, ponaučiť deti o dopravných pravidláchoboznámiťinformovať: účastníci sú so všetkými podmienkami oboznámení; o podrobnostiach vás informuje príslušný pracovníkinštruovať (dať príslušné inštrukcie, pokyny): inštruovať frekventantov kurzupodučiťpoinformovať (poskytnúť isté, obyč. menšie množstvo informácií o niečom): ešte ťa podučím, ako treba zaobchádzať s prístrojomvyškoliť (dôkladne poučiť na školení): v danom odbore dobre poučený, vyškolený pracovníknapomenúť (dať poučenie týkajúce sa obyč. správania sa): matkino napomenutie na cestu prijala s porozumením


    zasvätiť 1. vysvätením určiť (Bohu, svätým) al. určiť niekomu vôbec; dať z vyšších pohnútok • obetovať: chrám zasvätený, obetovaný Panne Márii; život zasvätila, obetovala rodineposvätiť: voľný čas posvätiť umeniuvenovaťkniž. zastar. obecať: dielo venovať pamiatke národného hrdinupren. upísať: všetok čas upísať športu

    2. podrobne, dôkladne niečo niekomu porozprávať o niečom • oboznámiť (niekoho s niečím): zasvätiť priateľa do svojich plánov, oboznámiť ho s nimiinformovať (podať základné fakty o niečom): informovať o stave chorého

    3. porov. oslavovať 1


    dozvedať sa 1. získavať správy, informácie • oboznamovať sainformovať sa: postupne sa dozvedal o problémoch pracoviska; oboznamoval sa s novými úlohami, informoval sa o nových úloháchdopočúvať sapočúvať (dozvedať sa sluchom): dopočúvam sa, počúvam o tebe samé chvályzoznamovať sa (bližšie sa dozvedať): so svojimi právami sa obžalovaný zoznamoval prostredníctvom advokátahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa

    2. p. pýtať sa 2


    informovať sa p. zoznámiť sa 2


    zoznámiť sa 1. navzájom (osobne) prísť do kontaktu, nadviazať známosť • spoznať sapoznať sa: zoznámili sa, (s)poznali sa na dovolenkezried.: oboznámiť sazoznať sa: zoznali sa a spriatelili (Tatarka); oboznámiť sa s celou rodinouzastaráv.: oboznať saobznať sanár. oznať sapozoznamovať sa (postupne): do konca pobytu sme sa všetci pozoznamovali

    2. bližšie sa poučiť o niečom, získať o niečom informácie, vedomosti • oboznámiť sainformovať sa: podrobne sa zoznámiť, oboznámiť s podmienkami štúdia; informovať sa o svojich právach, zoznámiť sa so svojimi právamizastaráv. oboznať sazastar. obznať sazried. obznámiť sa (Laskomerský)pooboznamovať sapozoznamovať sa (postupne): pooboznamovať sa s problémami pracoviskapoinformovať sa (vyžiadať si informácie): poinformovať sa o zdravotnom stave detí


    mitra bohoslužobná prikrývka hlavy nosená ako odznak biskupskej hodnosti • infula


Pozri výraz INF v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV