Synonymá slova "imper" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 21 výsledkov (1 strana)

  • imperatív p. rozkaz, požiadavka 1


    požiadavka 1. nevyhnutná, potrebná podmienka na utvorenie al. jestvovanie niečoho • potreba: vyhovovať požiadavkám, potrebám zdravej výživy; spĺňať požiadavky, potreby modernej dobypredpoklad: predpoklady demokracienárok: mať veľké nároky na vedomosti uchádzačovkniž. postulát: dielo nevyhovuje postulátom dramatickej tvorbykniž.: pretenziaimperatív: to je imperatív dneška

    2. p. vôľa 2, žiadosť 1


    rozkaz ústny al. písomný prejav vôle, ktorým sa ukladá niekomu istá úloha: dostať rozkaz ustúpiťpríkaz (autoritatívny rozkaz): vydať, splniť príkaznariadenieustanovenie (úradný rozkaz): podľa nariadenia vládypredpis (záväzné písomné nariadenie, podľa ktorého sa treba správať): bezpečnostné predpisyhovor. expr. komando: nebudem skákať na tvoje komandopovel (ustálená formula na vyjadrenie rozkazu): povel na štart, na útokkniž. imperatívkniž. zastar. ordonancia


    imperatívny p. rozkazovačný


    rozkazovačný ktorý rád rozkazuje; majúci charakter rozkazu • rozkazujúcirozkazovacíprikazovací: hovoriť rozkazovačným, rozkazujúcim, prikazovacím tónompanovačný: byť panovačnýmimperatívny: imperatívny podtón prejavuveliteľskýgenerálsky: veliteľská, generálska povahazried. sekantný

    p. aj panovačný, prísny


    imperátor p. panovník


    panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladárvládca: despotickí panovníci, vladári, vládcoviahist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnáripejor. mocipánimperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisárcár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cársultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentátihist. knieža: údelné kniežakniž. dynasta (Rázus)kniž. zastar. zemevládca (Rázus)


    imperátorský p. panovačný


    panovačný usilujúci sa ovládať iných, presadzujúci svoju vôľu; svedčiaci o tom • pánovitý: panovačná, pánovitá povaharozkazovačnýrozkazovací (ktorý rád rozkazuje; vyznačujúci sa prísnosťou, ráznosťou): rozkazovačná žena; rozkazovačný, rozkazovací hlas učiteľkyveliteľskýgenerálsky: odradil všetkých svojím veliteľským, generálskym správanímautoritatívnyautoritársky (vynucujúci si autoritu): autoritatívne, autoritárske vystupovaniedespotickýdiktátorský (vyznačujúci sa despotizmom, diktátorstvom): despotický, diktátorský otecimperátorský: imperátorský postojzastar. sekirantský (ktorý rád preháňa iných svojimi príkazmi, požiadavkami a pod.): sekirantský vedúci


    imperiálny p. mocenský


    mocenský majúci moc; opierajúci sa al. usilujúci sa o moc: viesť rokovanie z mocenskej pozície; uplatňovať mocenskú politiku voči iným štátomvplyvný (opierajúci sa o vplyv): získať mocenské, vplyvné postaveniediktátorský (opierajúci sa o neobmedzenú moc): uplatňovať diktátorské metódyvládychtivývládybažnýmocichtivý (usilujúci sa o moc, o vládu): presadzovať vládychtivé, vládybažné, mocichtivé záujmy politických stránsvetovládny (usilujúci sa ovládnuť svet): svetovládne plányveľmocenskýimperiálny: mocenská, veľmocenská, imperiálna politika štátovvládny (majúci vládu): pracovať v mocenských, vládnych orgánoch


    impérium p. štát


    štát základná mocenská organizácia spoločnosti na istom území: slobodný štát, spolkový štát, rakúsky štátkrajinakniž. zastar. zem: rozvojové krajiny, demokratické krajinyríša (veľký štátny útvar): Veľkomoravská ríšaimpérium (veľký štátny útvar): ruské, britské impériumveľmocmocnosť (politicky a ekonomicky mocný štát) • veľríša (Figuli)monarchiakniž. zastar. mocnárstvo (štátna forma, pri ktorej na čele štátu stojí dedičný, niekedy aj doživotne volený vládca) • kráľovstvo (štát, na ktorého čele je kráľ) • hist. koruna: uhorská korunacisárstvo (štát, na ktorého čele je cisár) • republika (štátna forma, pri ktorej je hlava štátu volená na isté obdobie)


    impertinencia kniž. urážlivá al. nemiestna smelosť • impertinentnosťbezočivosťopovážlivosť: dopustiť sa impertinencie, impertinentnostihrubosťtrúfalosťdotieravosťhovor. drzosť


    opovážlivosť neprimeraná al. nemiestna odvaha • trúfalosťtrúfanlivosť: jeho trúfalosť zarážabezočivosťhovor. drzosť (drzá opovážlivosť): bola to od nej veľká bezočivosť, drzosťsmelosť: doplatil na svoju opovážlivosť, smelosťkniž. impertinencia


    impertinentnosť p. impertinencia


    bezočivý urážlivo smelý • opovážlivýtrúfalýexpr. prismelý: bezočivý, opovážlivý mladík; bezočivé, trúfalé, prismelé správanie voči autoritearogantný (bezočivo povýšený) • hovor. drzý (bezočivo vyzývavý): zabolela ju synova arogantná odpoveď; premeriaval si ženu drzým pohľadomkniž. impertinentnýnemiestny: impertinentná, nemiestna poznámkanetaktnýnevychovaný (op. taktný, vychovaný) • pejor. chrapúnsky: netaktné, nevychované, chrapúnske správaniedotieravýdobiedzavý (bezočivo neodbytný): dotieraví, dobiedzaví novináriodporný: odporný fagannehanebnýkniž. bezostyšný (nepoznajúci hranice hanby): nehanebné, bezostyšné ohováranieneslýchanýsubšt. nehorázny • expr.: pustýbohapustýbohaprázdny (bezočivosťou vzbudzujúci pohoršenie): neslýchaná, nehorázna, pustá, bohapustá lož; bohaprázdny rehotnár. priezočivýsubšt. sprostý


    impertinentný p. bezočivý, neslušný, opovážlivý


    neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanienevychovanýkniž. nespôsobnýnetaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanienezdvorilýneúctivýnegalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveďhovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsobynemravnýneporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievčaneprístojnýnemiestnykniž. impertinentnýzastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žartyuličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúskynecudnýlascívnypejor.: obscénnyoplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavydvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážkyhrubýdrsnývulgárnyordinárnyexpr.: klzkýšmykľavýmastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slováhovor.: mrzkýškaredýošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy!surovýexpr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávkypren. pejor.: svinskýsviniarsky


    opovážlivý ktorý je príliš al. nemiestne odvážny; svedčiaci o prílišnej al. nemiestnej odvahe • trúfalýtrúfanlivý: opovážlivý, trúfalý mladík; trúfalé, trúfanlivé rečibezočivýhovor. drzýkniž. impertinentný (spojený s bezočivosťou až bezohľadnosťou): je to od neho drzé, impertinentné; má bezočivé, drzé vystupovanie; klásť impertinentné otázkysilný (pri negatívnom hodnotení rečového prejavu): použiť opovážlivé, silné slová


Pozri výraz IMPER v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: pgi, vin, gaec, top, fenil, neh, ise, my my, hfcs, teb, ša, lte, hpd, echa, mls
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV