Synonymá slova "ih" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 44 výsledkov (1 strana)

  • ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ácháách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmeniloaááá: Á, to ste vy?bác: bác, to som si mohol myslieťejha: ejha, to je prekvapeniefíhafiha: fí(ha), to sa ti podarilohahahhachhajhájhuhhuch: hah, či som sa zľakolhííhjajhjáj: hí, hjaj, ale ich tu jeiííí: í, veď ten nás vyprášiíha: íha, také čosi ešte nevideljejjéjjojjojojjójjuj: jej, jój, či si vyrástolohóhochojojejojéjojojojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo

    2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme?ehechej: ech, ej, ale by som sa rád povozilochojjojjuj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády

    3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliťau: au, to bolíihíhohochóho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičomjajjájjojjójjujjúj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípejajajjojojjujujjujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý

    4. p. eh 1


    ujú vyjadruje veselosť, radosť, bujnosť • ujujúujhauchťajťájťajajťajáj: ujú, ujujú, ťaj, ale sme sa zabaviliťúťuhťuhaťuhajťuhájťuhajaťuhujťujťújtuľaľa: ťuh, ťuhaj, tuľaľa, zvýskol od radostiihíhihaíhaíhajihájihohóihop: už je náš, iha, iháj, ihohóihúihuhúichúichuchújuchjuchájuchachájujjújjujujjujújhujújhuhuhuhúhahóhujujhujbuj: ihú, ihuhú, juch, jujuj, rozbehli sa a šup do vody


    ih, íh 1. p. ach 3 2. p. ujú


    fíha vyjadruje obdiv, prekvapenie, údiv, zhrozenie a pod. • fihafihííhíha: fíha, fí, to je výkon; híha, ale si vyrástolíííihaíha: Í, íha, už si sa vrátil?ejhaha: ejha, ha, ten je rýchlyóóóohóhóhaoch: ó, óha, och, však je to krásneojojejojéjojojojój: oj, ojej, to je výškathíťhítíha: thí, tí, tíha, pozri, koľkí idú


    iha p. ujú


    íha 1. p. ach 1, fíha 2. p. ujú


    ihaha napodobňuje zvuk vydávaný koňom • ihaháihiihihí: ihaha, ihihí, ozývalo sa zo stajnemihimihihimihahá: žrebec skáče, erdží: ihi, mihihi


    iháj, íhaj p. ujú


    ihi, ihihí p. ihaha


    ihlan mnohosten, ktorého základňou je mnohouholník a bočnými stenami sú trojuholníky so spoločným vrcholom • pyramída: mať podobu ihlana, pyramídy; do pyramíd nakopené sudy


    čečina zelené konáre z ihličnatých stromov • čačina: zakryť kvety na zimu čečinou, čačinoučečinie (Urbánek)chvojina: jedľová chvojinachvojaihličie (konáre al. lístie ihličnatých stromov): vôňa ihličianár. omelina


    ihličie p. čečina


    hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

    2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

    3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

    4. p. rovno 9


    ihneď 1. p. hneď 1, teraz 1, začerstva 2. p. hneď 2, rýchlo, priam 1 3. p. hneď 3, tesne 1, rovno 7, vzápätí 4. p. naliehavo 2


    naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivoneodbytneneústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienokdôrazneúporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovyexpr.: pálčivožeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahochúpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoczastar. úsilnestuhakniž. zastar. snažne

    porov. aj naliehavý 1

    2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivoakútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovodsúrneneodkladnebezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zberenevyhnutnenutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácienaskutkurazom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiekhneďihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiťnespráv. pilne


    priam 1. o veľmi malú chvíľu • hneďihneďzaraz: priam, hneď sa vyberie do mesta; ihneď, zaraz musíš s tým skončiť

    2. v tej chvíli, v tú chvíľu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • práve: priam, práve, už, keď chcel odísť, začalo pršaťhovor. akurát: akurát sme sa vrátili

    3. zdôrazňuje platnosť pripojeného výrazu • priamo: bol to priam, priamo vynikajúci úspechveru: také reči počúvať je až, veru hriechpráverovnohovor.: akurátdirekt: práve, rovno ten tu chýbal; akurát, direkt otec nás musel stretnúťdoslovadoslovne: na deťoch oblečenie doslova, doslovne horí

    4. p. takmer 5. p. sám 5 6. p. tesne 1


    rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamoprosto: cesta viedla prosto ku kaštieľuneohnutonezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôtydorovnanarovno: dorovna, narovno vykopaná ryhaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

    2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystretovypätovypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystretovztýčenenarovnanevyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnanekolmo: palice trčia kolmo k nebuzvislozvisle: obraz je zavesený rovno, zvisloexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuškofraz. hore koncom

    3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovnehorizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doskadorovnanarovno: dorovna, narovno uložené potrubieexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

    4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamopriamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľuprosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

    5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamopresne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestejprávehovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

    6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamootvoreneúprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalonezaobalenenezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehaťprostodoprostadorovnafraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslíkniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

    7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneďihneďpriamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkémubezodkladnenaskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

    8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrncabezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfanesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

    9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamopriam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráčiprávehneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

    10. p. rovnako 1


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    teraz 1. v tejto chvíli, v tomto čase, v súčasnosti; v tomto prípade (op. potom) • nateraz: teraz, nateraz si musíme pomôcť samimomentálnezastar. momentánne: momentálne sa mu daríhneďihneďokamžite: dohodu musia podpísať hneď, ihneď, okamžitedneshovor. dneska: dnes, dneska by sa už také niečo nemalo stávaťzatiaľ: teraz, zatiaľ som tu ešte ja pánomtentoraz: tentoraz sa pomýlilnár.: včuľ (F. Hečko)včulekyfraz. hneď a zaraz

    2. vyjadruje okamžité nastúpenie deja • : Keď zakričím, vybehneš! – Teraz! Už!

    3. p. práve 1


    tesne 1. veľmi blízko (miestne i časovo) • bezprostrednecelkompriamopriam: chata stojí tesne, bezprostredne pri jazere; prešli celkom, priamo pri plotehneďihneď: hneď, ihneď za nami prišli aj ostatníúzko: jednotlivé kapitoly na seba tesne, úzko nadväzujúexpr.: tesnučkotesnunkotesnulinko: stáli tesnučko, tesnulinko pri sebe

    2. tak, aby niečo veľmi priliehalo k niečomu • natesno, pís. i na tesnozastaráv. tesno: tesne, natesno upchať škáryexpr.: tesnučkotesnunkotesnulinkonatesnučkonatesnunkonatesnulinko, pís. i na tesnučko atď.: tesnučko, (na)tesnunko poukladať knihy do poličky

    3. porov. tesný 1, 2


    vzápätí v nasledujúcej chvíli, v nasledujúcom okamihu • kniž. vzápäť: vzápätí, vzápäť za otcom prišla aj matkahneďihneďokamžite: hneď, ihneď po skúške išli domovbezprostrednetesne: stalo sa to bezprostredne, tesne po Vianociachhneď natohneď zatýmhneď potom: najprv súhlasil, no hneď nato, hneď potom si to rozmyslelzastaráv. zápäť (Zguriška)


    začerstva, pís. i za čerstva kým je niečo nové, čerstvé; v túto chvíľu, bez meškania, bez odkladania • sčerstvazahorúca, pís. i za horúcazried. zhorúca: začerstva, sčerstva sa pochválil so svojou novou známosťou; zahorúca im všetko vyrozprávalhneďihneď: hneď, ihneď ho začal prehováraťzarazokamžite: zaraz, okamžite chcel oznámiť radostnú novinurýchlochytro: ponáhľal sa domov, aby si rýchlo, chytro všetko poznačilbezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne si to chcel všetko objasniť


    ihohó p. ujú


    ihop p. ujú


    hrať sa 1. zamestnávať sa hrou • ihrať sa: deti sa hrajú, ihrajú s legom, na vojakovzabávať sabaviť sa (nachádzať potešenie v niečom): rád sa zabáva, baví s deťmipohrávať sapoihrávať sa: po(i)hrávala sa s prstencom vlasovexpr. al. det. bavkať sa: dievčatko sa bavká s bábouexpr.: ihračkať saihrajkať saihruškať sahrajkať sa (obyč. v styku s deťmi)

    2. zdĺhavo al. dôkladne niečo robiť, niečím sa zaoberať • ihrať sa: hrať sa, ihrať sa s vysávaním izbyhovor. expr.: piplať sašiplať sababrať sapaprať saprplať satitlať sa: s opravou strojčeka sa piple, šiple, prple už od ránazdržiavať sa: netreba sa toľko zdržiavať s robotouexpr. maznať sapohrávať sa (zdĺhavo sa s niečím zaoberať): mazná sa s lákavou predstavou

    3. p. zahrávať sa


    ihračkať sa, ihrajkať sa p. hrať sa 1


    hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do ránahovor. muzicírovať: rád doma muzicírujezastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikujevyhrávaťexpr.: vyhúdaťvyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deňbrnkaťvybrnkávaťdrnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiuhovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesochpejor.: fidlikaťfidlikovaťpidlikaťpidlikovaťpihlikaťhudlikaťhudlikovaťcvrlikaťčvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgaťvŕzaťvrzúkaťhovor. expr.: škrípaťpíliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkaniaexpr.: tudlikaťtulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

    2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlointerpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

    3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosťpohrávaťpoihrávať: na perách jej pohráva úsmevblýskaťblýskať sablyšťať salesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiachhorieť (o očiach): oči horia nadšenímiskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

    4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať


    ihrať p. hrať 3


    lesknúť sa vydávať lesk • lisknúť salisnúť sa: okná sa lesknú, lisknú na slnkublyšťať sablýskať (sa)ligotať sajagať sajagotať sa: hviezdy sa blyštia, ligocú; v ušiach sa jej jagajú, jagocú diamantyjasať sa (Rázus)trblietať sa (lesknúť sa v zábleskoch): na krku sa jej trblieta šperkstriebriť sastriebornatieť sa (lesknúť sa ako striebro): v diaľke sa striebri riekapoblyskávaťpoblyskovaťpoblyskúvať (chvíľami sa lesknúť): rosa poblyskáva na slnkuexpr. bleskotať (sa)nár. lišťať sa: zlato sa bleskotalozrkadliť sa (lesknúť sa v odraze svetla): kaluže sa zrkadlia na cestehraťmeniť sapoet. ihrať (obyč. o farbách): hodváb hrá proti svetlu; farby ihrajú na slnkukniž. skvieť sa (najmä od čistoty): auto sa skvelo na slnku


    babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sašpiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blateexpr.: rýpať saryť sahrabať saprehrabávať sanár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť safafrať sačičrať sabŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

    2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sapiplať saprplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňahovor. expr.: šiplať sašušmať sašuchtať satitlať safafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlhoexpr.: šmotkať sašmotlať saexpr. zried. šmatlať sarýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpehrať saihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večerazdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekanímexpr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifrujehrub.: kašlať sakašľať savulg. srať sa

    3. p. zaoberať sa


    ihrať sa 1. p. hrať sa 1, 2 2. p. koketovať 3. p. babrať sa 2


    koketovať nápadne sa správať s cieľom vzbudiť pozornosť, obdiv (obyč. druhého pohlavia): dievča koketuje s chlapcomflirtovať (prejavovať ľúbostný záujem, obyč. zo zábavy): rád flirtuje s cudzinkamiihrať sapohrávať sahrať sa (pri nezáväznom vzbudzovaní citov): ihrá sa, pohráva sa s ním, ale nemyslí to vážne; hrať sa, pohrávať sa s predstavou krásnej dovolenky pri mori


    ihravo 1. porov. hravý 1 2. p. veselo 2


    veselo 1. v dobrej nálade, s optimizmom, s veselosťou, s radosťou (op. smutno) • zvesela: veselo, zvesela si vyspevovalarozveselenerozosmiato: rozveselene, rozosmiato odpovedal na otázkyradostnerozradostenerozradostnene: radostne, rozradost(n)ene sa pustil do prácerozihranerozjareneexpr. rozjasane: rozihrane, rozjarene prechádzali okolo nás; rozjasane vychádzali z miestnosti

    porov. aj veselý 1

    2. s príjemným, rozveseľujúcim účinkom (op. chmúrne, pochmúrne) • zvesela: potôčik veselo, zvesela poskakoval po skaláchradostneihravo: oheň radostne, ihravo blčal v sporáku

    3. hovor. bez starostí, bez obmedzenia, bez rozpakov • bezstarostne: veselo, bezstarostne míňa ťažko zarobené peniazehovor. dínom-dánomlen tak: žije si dínom-dánom, len tak

    4. porov. veselý 2


    hravý 1. ktorý sa rád hrá, ktorý je často v živom pohybe (o človeku, zvieratách); pôsobiaci hravo, živo • ihravý: hravé, ihravé deti, mačiatka; hravý, ihravý vietoršantivýexpr. laškovný (nespútane, samopašne hravý) • pohyblivýživý: pohyblivé, živé morské vlnky

    2. p. ľahký 2


    ihravý p. hravý 1


    ihrisko vymedzené a upravené miesto na hry, šport: volejbalové, detské ihriskoštadión (veľké športové ihrisko s hľadiskom): futbalový štadión


    ihruškať sa p. hrať sa 1


    ihú, ihuhú, ichú, ichuchú p. ujú


Pozri výraz IH v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Pravidlá slovenského pravopisu: priň, ucenec, prepych, au, je, prekrývať, ragú, ku, tom, auto, amplión, rozsedieť sa, zobrazi, prezývka, nové zámky
Technický slovník: wrc, timeout, free, cod, vša, it, use, sã ã, d, lan sie, white, prince2, male, sl, ä as
Ekonomický slovník: opäť, sey, tev, triáž, mir, hvi, tuv, vee, eco, citt, pol, flo, cbj, špik, thi
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV