Synonymá slova "hŕba" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 25 výsledkov (1 strana)

  • dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare • zástup: nedozerné davy, zástupyhúf: húfy divákov na štadiónemasa: masy obyvateľstvaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantovexpr.: hromadakopahŕbakŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detízáľahazáplava: záľaha, záplava vojakovprocesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkovarmáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závoduhovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvorehrúza: hrúza ľudíexpr., obyč. pejor. tlupahovor. fúra: fúra ľudísubšt.: spústa • kopec


    hŕba 1. p. kopa 1, 2, dav, zástup 2 2. p. veľa


    kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

    2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

    3. p. veľa


    množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantitakvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objemrozsahveľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

    2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľakvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvohojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: miliónvagón: vagón myšlienokhúfmasamorehromadakopahŕbahovor. expr.: fúrahaldanávalzáľahazáplavalestucetpaletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

    p. aj kopa 2


    skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

    2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

    p. aj spoločnosť 2


    veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


    zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupehovor. šor: stáť v šorehovor. front: front na vstupenkyrad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencovporadie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradiaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantovexpr. procesia: procesia výletníkov

    2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovymasa: masy pochodujú mestomhúf: húf detíexpr.: kopakopechromada: na zápas prišla kopa, hromada divákovexpr.: hŕbazhrk: hŕba zvedavcovexpr.: záplavazáľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakovexpr. kŕdeľ: kŕdeľ školákovexpr. armáda: armáda nezamestnanýchhovor. expr. rákoš: rákoš detíhovor. fúra: fúra ľudíexpr., obyč. pejor. tlupasubšt. spústa


    hrbáč expr. hrbatý človek • expr. hrbáň


    hrbáň p. hrbáč


    hrbatiť sa p. krčiť sa 2, ohýbať sa 1


    krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sahúžvať sahúžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkvevraštiť samraštiť samŕštiť sanár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôlešúveriť saskrúcať sakriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

    2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sahrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robotenahrbovať saprihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať saohýbať sazohýbať sazhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenomskláňať sa

    3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčíexpr. krepiť sa (Rázus)byť učupenýchúliť sakvočaťčupieťexpr.: čupiť sakvačaťkľučaťdrepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkovzried.: ukŕčať satúliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe


    ohýbať sa, ohýnať sa 1. dostávať sa do oblúkovej polohy, nadobúdať tvar oblúka • zohýbať sazohýnať sazhýbať saskláňať sakloniť sa: konáre sa ohýbajú, skláňajú, klonia pod ťarchou ovocia; z(o)hýbať sa k zemiprehýbať saprehýnať saprehybovať sa (obyč. cez niečo): prehýba sa cez oblok; prehýna, prehybuje sa v pásekriviť sakrivieť (vybočovať z priamej polohy): prsty sa mu krivia, prsty mu krivejú; plech sa krivíhrbiť sahrbatiť sanahrbovať sa (ohýbať sa v chrbte): pri robote sa hrbí, nahrbujekrčiť sa (o polohe tela): vekom sa krčíkrútiť sašúveriť sa (na okrajoch): papier sa krúti, šúverí

    2. p. klaňať sa 2


    hrbatý 1. p. zhrbený 2. p. hrboľatý


    hrboľatý majúci hrbole (op. rovný) • nerovný: hrboľatý, nerovný povrch; hrboľatá, nerovná dlážkadrsný (majúci drobné vyvýšeniny, hrbole): drsný materiálhrčavýhrčovitýhrčkavý: hrčavá, hrčovitá, hrčkavá doskaexpr. hrbatý: hrbatý dvor, chodníkexpr. zried.: hrbľovatýhrboľnatýhrobľavýhrbľavý: hrboľnaté, hrbľavé poliaexpr.: drgavýdrgľavý (hrboľmi spôsobujúci drganie): drgavá, drgľavá cesta


    nerovný 1. majúci vyvýšeniny a priehlbiny al. vyčnievajúce zložky (op. rovný): nerovný terénhrboľatýexpr. hrbatý (majúci hrbole): hrboľatý, hrbatý chodník; hrboľatá cestajamkovitýjamkavýjamovitý (majúci jamy, jamky): jamkavý, jamkovitý asfaltdrsnýdrapľavýškrabľavýexpr. zried. rapľavý (ktorého nerovnosti sa dajú zistiť hmatom; op. hladký): zhobľovať drsný, drapľavý povrch dosky; drsný, škrabľavý papierzrnitý (s drobnými nerovnosťami): zrnitá povrchová úpravaneuhladenýkostrbatý (s nepravidelnými výstupkami): neuhladená, kostrbatá bradavlnitýzvlnenýzvrásnený (majúci vyvýšeniny podobné vlnám): vlnitý, zvlnený kraj; zvrásnené pohorieexpr. zubatý: zubatý okraj

    2. ktorý sa vychyľuje z roviny, ktorý nemá jeden smer (op. rovný) • krivý: nerovná, krivá cestazakrivenýskrivený: zakrivený, skrivený plechšikmýnaklonený (o ploche): dom s naklonenou, šikmou strechousvahovitý: svahovitý terén

    p. aj kľukatý

    3. ktorý má jednu zložku v prevahe oproti inej (op. rovný, vyrovnaný) • nevyrovnanýnevyvážený: viesť nerovný, nevyrovnaný boj; nerovné, nevyvážené manželstvo


    zhrbený ktorý je zohnutý v chrbte • prihrbenýprikrčenýnahrbený: stál tam zhrbený, nahrbený ako starechrbatý: chodí hrbatýsklonenýnaklonenýnahnutýnachýlenýprihnutý: stále je sklonený, nahnutý nad knihami


    hĺbať p. premýšľať


    myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

    2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

    3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

    4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovaťrozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom životarozvažovaťzvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšiedomýšľať: projekt domýšľa do dôsledkovzamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmiexpr.: hútaťprehutovaťpohutovaťrozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianocekniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešilexpr. rozdumovaťčasto iron. mudrovaťhovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ?rozumovaťexpr. rozumkovaťexpr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovaťkumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ?hovor. expr.: morfondírovaťmorfondovať: je to iba plané morfondírovaniepremietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov životfilozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbaťrozjímaťmeditovaťkniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovaniekombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie


    rozjímať hĺbavo premýšľať (obyč. o vážnych veciach) • meditovaťhĺbať: rozjímal, hĺbal nad prítomnosťou; meditoval nad svojím osudomfilozofovaťkniž. kontemplovať: filozofoval o zmysle životasnívaťkniž. sniť (túžobne): sníval o ceste okolo sveta

    p. aj myslieť 1, premýšľať


    hýbať robiť pohyb • pohybovať (obyč. časťou tela): hýbať, pohybovať hlavou, rukoupohýnať (uvádzať niečo do pohybu): hýbe, pohýna stoličku; vietor pohýna, pohybuje záclonoumihať (rýchlo): mihá bičomexpr. ševeliť (jemne, mierne hýbať a spôsobovať pritom slabý zvuk): vietor ševelí lístím


    hýbať sa 1. meniť svoju polohu, prejavovať pohyb • pohybovať sa: všade je ticho, nič sa nehýbe, nepohybujekývať sa: vo vetre sa hýbu, kývu konáremihať samihotať sa (rýchlo): za oblokom sa čosi mihá, mihocepohýnať sa (začať sa hýbať): vlak sa už pohýnarušať (sa): Je už čas rušať!

    2. p. ísť 1 3. p. prospievať 2


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť) • byť na osohísť na osohbyť na úžitokísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitokosožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosožífraz.: byť k duhuísť k duhuexpr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žírislúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži!pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha

    2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite • prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperujevzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáharozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíjarozkvitaťprekvitaťkvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitnehýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbedariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach


Pozri výraz HŔBA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: saa, obh, å ã ro, kra, hpg, vbn, jv, tza, zrm, bhp, tšp, lpg, scotmex, ek, dej
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV