Synonymá slova "hľad" v Synonymickom slovníku slovenčiny

aha 1. vyjadruje dovtípenie, pochopenie • ahá • ah: aha, ahá, teda tak sa to stalo; ah, už rozumiem • a • á • aá • áá: Á! – svitalo mu v hlave. • ach, tak • ach, ták: Ach, tak! Teda aj ty si tam bol.

2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie • ahá • ha: aha, ahá, ha, tam ide • ehe: ehe, už sú tu • hľa • kniž. ajhľa: hľa, ajhľa, aký je zrazu múdry • ľa • ľaľa • nár.: ľaď • ľaľaď • ľaľať • ľaďže • ľaľaďže: ľa, ľaľa, aj oni sú tu; Ľaľaď ho, ako by si vyberal. (Podjavorinská); Ľaďže ti ho, akí fajnoví páni. (F. Kráľ) • pozri • pozrite • hľaď • hľaďte • expr.: pozriže • pozriteže • hľaďže • hľaďteže: pozri(že), kto to tam ide; hľaďte(že), už sa vracajú • nár.: ny • ný • ni: Ny, vyťahuje z vrecka nôž. (F. Hečko); Ni… ni… ľudia boží. (F. Kráľ)

hlad 1. pocit potreby jesť • lačnosť • lačnota: umierať od hladu, od lačnoty

2. všeobecný nedostatok potravín • bieda • núdza: vypukol hlad, vypukla bieda

3. p. túžba

túžba silné, intenzívne chcenie spojené s citovým zápalom: vášnivá túžba; túžba po láske, po slobode • roztúženie • roztúženosť: ľúbostné roztúženie • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • expr. žiadosť (silná túžba) • želanie: tajné, vrúcne želanie • kniž. dezidérium (zbožné, nesplniteľné želanie): priam dezidérium • zastar. žiadza • hlad: hlad po vzdelaní • smäd: smäd po umení • arch. žízeň • poet.: túha • tužoba (Hviezdoslav) • kniž. zastar. žiadba

hľaď, hľaďte p. aha 2

hľadáčik optické zariadenie na pozorovanie fotografovaného objektu • hovor. vizír

hľadaný ktorého al. ktorý chce každý získať, zaobstarať si (pre dobré vlastnosti, výnimočnosť a pod.) • vyhľadávaný: hľadaný, vyhľadávaný odborník • žiadaný (po ktorom je dopyt): žiadaný tovar, žiadané výrobky • obľúbený (ktorý sa teší obľúbenosti): obľúbená literatúra, hračka

p. aj vzácny

obľúbený ktorý je v obľube, v priazni; ktorého majú radi (op. neobľúbený) • milovaný • milý • hovor. zamilovaný: môj obľúbený, milovaný autor; jeho najobľúbenejšia, najmilšia kniha; jesť svoje zamilované jedlo • módny • populárny (momentálne, obyč. dočasne obľúbený): módny, populárny umelec • hľadaný • vyhľadávaný • žiadaný • expr. vychytený (obyč. o tovare al. o niečom, čo sa dá získať; všeobecne obľúbený): toto leto je hľadanou, žiadanou, vychytenou farbou žltá; je to hľadaný, vyhľadávaný spôsob zábavy • expr. zbožňovaný (veľmi obľúbený a obdivovaný): Mozart je môj obľúbený, zbožňovaný skladateľ

vzácny 1. ktorý má veľkú cenu • cenný • drahocenný: vzácne, cenné zbierky; vzácny, drahocenný materiál • hodnotný: hodnotné obrazy • drahý: drahé kovy • odb. ušľachtilý (majúci dokonalé vlastnosti): ušľachtilá oceľ • expr. prevzácny • nezaplatiteľný: šperky nezaplatiteľnej hodnoty

2. zriedkavo sa vyskytujúci • zriedkavý: vzácny, zriedkavý prípad, hosť • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • nebývalý • mimoriadny • výnimočný: neobyčajný, nevšedný, nebývalý, mimoriadny, výnimočný záujem o operu • nevídaný • neslýchaný: nevídaný prírodný úkaz, neslýchaná udalosť • jedinečný: mať jedinečnú príležitosť • zried. riedky: riedke chvíle šťastia • expr. prevzácny: prevzácny zjav • hľadaný • vyhľadávaný: hľadaný, vyhľadávaný tovar • kniž. exkvizitný: exkvizitný vkus • zried. raritný

3. p. významný 1

hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávať • zhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvala • vyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýše • expr.: dulovať • kutrať (sa) • kutať (sa) • prehľadávať • prekutávať • prezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vrecká • macať • omaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínač • pohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávať • hovor.: zháňať • obháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkov • expr.: lašovať • ňúrať • núrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedol • expr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti mená • ískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlave • nár. šukať; sliediť • snoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbe • stopovať • pátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejovi • admin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)

obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obracia • kniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sa • kniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkovisku • hľadieť • pozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložil • hľadať • pátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať si • zaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miesto • zadovažovať si • zaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosť • dbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosť • všímať si • starať sa • mať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbať • brať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerá • stáť • hovor.: zavadiť • zakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne

rozhliadať sa pozerať okolo seba • obzerať sa • kniž. obhliadať sa: rozhliadať sa, obzerať sa po kraji, okolo domu • hľadieť • pozerať sa • dívať sa: hľadieť na všetky strany • hovor. kukať sa: z veže sa kukali po okolí • hľadať • pátrať (očami)

vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby • vykrucovať sa • skrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlom • zvŕtať sa • vrtieť sa • vytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí

2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod. • vykrucovať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič nevie • hľadať výhovorky • hovor.: lavírovať • manévrovať (postupovať rafinovane) • hovor. expr.: fixľovať • kľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiť • hovor.: robiť fóry • okolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalej • nár. odmáhať (sa) (Dobšinský) • pren.: krútiť sa • točiť sa

3. p. tancovať

hladiareň dielňa, podnik, kde sa žehlí, hladí • žehliareň: hladiareň, žehliareň košieľ

hladič kto niečo hladí, žehlí • žehliar • žehlič: hladič, žehliar, žehlič nohavíc

hladička nástroj na hladenie, žehlenie • žehlička: elektrická hladička, žehlička • subšt. pigľajz

dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotu • dať • potrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlo • vidieť • hľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospech • držať: drží na oblečenie • pričiňovať sa • usilovať sa • snažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v byte • bedliť • bdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detí • všímať si • brať ohľad • dávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory iných • zachovávať • rešpektovať • uznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu

hľadieť 1. p. pozerať (sa) 1 2. p. prizerať 1, pozerať (sa) 4 3. p. pokladať 4. p. dbať, starať sa 1 5. p. usilovať sa 1

hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovať • zhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhu • kvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľa • oceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkon • merať: svoj úspech meria vynaloženou námahou • vážiť • zvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovo • hovor. šacovať • odhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazu • bilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky práce • kritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodárenia • klasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotku • bodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacich • pozerať (sa) • hľadieť • dívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec? • zastar. taxovať

pokladať nazerať na niečo istým spôsobom • považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníka • mať (za niekoho, za niečo): Za koho ma máte? • hodnotiť • posudzovať • oceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysoko • rátať • počítať (za niekoho, za niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelých • hľadieť • pozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziu • držať (za niekoho, za niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal

pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosť • sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov • všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy • obracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca • fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene • hovor.: fixovať • fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti • dívať sa • hľadieť (uprene, sústredene) • striehnuť • čakať • číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka • hovor. merkovať • dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badať • zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži • uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný • vidieť • vidno • poznať • cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní • čítať: číta mu na tvári strach • zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať

prizerať 1. popri hlavnom záujme mať sústredenú pozornosť aj na ďalšie dôležité okolnosti • prihliadať • hľadieť • brať do úvahy: pri robote treba prizerať, prihliadať na bezpečnostné predpisy; pri rozhodovaní nebral do úvahy vôľu rodičov, neprizeral na vôľu rodičov • brať/mať zreteľ (na niečo) • brať/mať ohľad (na niečo) • venovať pozornosť (niečomu) • dbať (na niečo): venuje pozornosť aj názorom iných; dbať i na požiadavky ostatných • pozerať sa • všímať si: pozerať sa aj na cudzie problémy • rešpektovať: popri svojom záujme rešpektovať aj potreby detí • admin. zohľadňovať: zohľadňovanie dĺžky pracovného pomeru

2. p. dozerať

spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mne • kniž.: prebývať • dlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokoj • kniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťati • hľadieť • pozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základ • mať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplíne • byť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo? • kniž. tkvieť • väzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k veci • kniž.: koreniť • mať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodine • pochádzať • pochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku tolerancie • zastaráv.: pozostávať • záležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety

starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže • zried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o muža • opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik • dbať • držať • pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí • bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov • hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody • dozerať • dohliadať • dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli • hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávať • zaobstarávať • zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert • zadovažovať • zaopatrovať • hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa • mať starosť • byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí • trápiť sa • obávať sa • umárať sa • hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa

usilovať sa 1. vynakladať úsilie na niečo, vyvíjať duševnú aktivitu na dosiahnutie al. prekonanie niečoho • snažiť sa: musíme sa usilovať, snažiť byť spravodliví; usiluje sa, snaží sa vyhovieť každému • vyvíjať úsilie: vyvíja úsilie, aby bol prvý • pričiňovať sa • pričíňať sa (vynakladať zvýšené úsilie na niečo popri niekom inom): aj vojaci sa pričiňovali, pričíňali o odstránenie následkov havárie • horliť (horlivo sa zasadzovať za niečo): po celý život horlil za pokrok • namáhať sa (vynakladať námahu na niečo): namáhali sa zo všetkých síl, aby zvíťazili • hľadieť • dbať (venovať starostlivosť niečomu): hľadí vždy prísť do roboty načas; dbal vždy na to, aby slovo dodržal • chlapiť sa (usilovať sa pri namáhavej robote): chlapil sa, ale vrece nezdvihol • expr.: pechoriť sa • pachtiť sa (dychtivo sa usilovať o niečo, často malicherne): pechoria sa, pachtia sa za slávou • chápať sa: chápe sa, pechorí, a predsa mu to nevychádza • pokúšať sa: pokúšať sa vyriešiť problém • nár. drcoliť sa

2. s úsilím pracovať • činiť sa: ak sa budeš usilovať, odmena ťa neminie; v novom zamestnaní sa činí • oháňať sa • obháňať sa: musí sa dobre o(b)háňať, aby uživil rodinu • expr.: zvŕtať sa • obracať sa (usilovne a šikovne robiť): vie sa v robote zvŕtať, obracať • chlapiť sa (držať sa po chlapsky): chlapil sa, ale ďalej nevládal • kraj. obhadzovať sa: ak sa nebudeš obhadzovať, aj o gazdovstvo ťa pripravia • nár. uvíjať sa (Dobšinský)

všímať si 1. zrakom vedome vnímať, prejavovať záujem o niečo • venovať pozornosť (niečomu) • zaujímať sa (o niečo) • pozorovať: všímať si, pozorovať okolie, venovať pozornosť okoliu; všíma si, pozoruje každú maličkosť, venuje pozornosť každej zmene; zaujíma sa o všetky podrobnosti • zachytávať • zaznamenávať • hovor. registrovať: dieťa očami zachytáva, zaznamenáva, registruje, čo sa okolo neho robí • pozerať (sa) • hľadieť • dívať sa (so záujmom): pozerá (sa), hľadí, ako sa rastlinky vyvíjajú • obracať pozornosť: teraz obráťte pozornosť na druhú stranu ulice • prizerať sa: so záujmom sa prizerať na výrobný postup • nár. šiacať si (Kukučín)

2. brať do úvahy niečo, brať ohľad na niečo (obyč. v zápore) • dbať (na niečo, o niečo): už si urážky nevšíma, nedbá na ne • hľadieť • dívať sa • pozerať (sa): nehľadí, nedíva sa, nepozerá sa na jeho nedostatky • vidieť: vidí len seba

zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízať • nakúkať • nakukávať • nakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncov • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon

2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať oči • vypliešťať oči • vyvaľovať oči • vypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňa • expr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výklad • expr. civieť: civieť do prázdna • nespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta

hľadieť si p. starať sa 1

povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po dome • expr. povaľkávať sa (Dobšinský) • postávať • obstávať: postáva, obstáva na ulici • expr.: daromníčiť • darebáčiť: daromníči celý deň • zaháľať • leňošiť • hlivieť • expr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie doma • hovor. lažírovať • expr.: halaškovať • ulievať sa • subšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákal • fraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okien • fraz. kraj. ruky si plekať

p. aj túlať sa, leňošiť

2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byte • ležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky

hladina p. úroveň 1, 2

úroveň 1. myslená plocha al. čiara vedená vodorovne vo výške niečoho: byty pod úrovňou chodníka • rovina: lampa v rovine očí • hladina (úroveň tekutiny, obyč. vody): hladina rieky stúpa • povrch (úroveň tekutiny): povrch vody, jazera

2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: nízka úroveň miezd • hladina: cenová hladina • výška (úroveň istej hodnoty): výška príjmov • stupeň: popáleniny prvého stupňa, vysoký stupeň kultúry • miera: mať veľkú mieru zodpovednosti • kniž. niveau: vzdelanostné niveau • formát (dosiahnutá úroveň): vedec svetového formátu

výška 1. priestor al. miesto v priestore od základnej roviny smerom hore: padať z výšky; v ohromnej výške krúžil orol • expr. výšava (veľká výška): modré výšavy • kniž. výš (Vansová) • zastar.: vysokosť (Kalinčiak) • výsosť: sláva na výsostiach Bohu • poet. vysota (Hviezdoslav)

2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: výška trestu • úroveň: umelecká úroveň • hladina: cenová hladina • miera: miera vzdelanosti • stupeň: stupeň kultúry • kniž. niveau [vysl. n-vó]: platové niveau

hľadisko 1. základ posudzovania • aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektov • stanovisko: z tvojho stanoviska je to pravda • zreteľ: brať do úvahy politický zreteľ • ohľad: v istom ohľade je to pravda • zorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inak • prístup: vedecký prístup k riešeniu otázky • stránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránok • východisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaní • perspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti

2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadle • tribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne

kritérium miera, podľa ktorej sa niečo posudzuje • meradlo: kritérium, meradlo výkonnosti, krásy; subjektívne kritérium, meradlo • hľadisko (východisko posudzovania): odborné hľadisko • zreteľ: uplatniť estetický zreteľ

pomer 1. množstvo, hodnota určená vo vzťahu k inému množstvu, k inej hodnote: vzájomný pomer síl • relácia: študovať jav vo všetkých reláciách • proporcia (vzájomný pomer rozmerov): proporcie priemyselných odvetví • súvislosť • súvis: príčinná súvislosť, príčinný súvis

2. okolnosť, že niekto al. niečo je v nejakej súvislosti, spojitosti s niekým al. niečím • vzťah: pomer, vzťah rodičov a detí; byť s niekým v priateľskom pomere, vzťahu; mať s niekým pomer • postoj • stanovisko: mať zlý postoj, zlé stanovisko k niečomu • prístup: vedecký prístup k riešeniu otázky • hľadisko (východisko posudzovania): posudzovať niečo z osobného hľadiska

p. aj vzťah

stránka 1. povaha veci, javu, osoby: ukázať sa z tej horšej stránky; život má aj svoje temné stránky • hľadisko • stanovisko • zreteľ (východisko postoja): posudzuj to aj z iného hľadiska, stanoviska; brať do úvahy aj estetické zretele • moment: sociálny moment • strana: vyhovovať zo všetkých strán

p. aj znak 2

2. p. strana 2, 3 3. p. črta 1

hladiť 1. p. hladkať 2. p. leštiť 3. p. žehliť 1

hladkať jemne prechodiť dlaňou po niečom • hladiť • pohládzať • pohladkávať: hladkala, hladila, pohládzala jemný zamat šiat • láskať • expr.: mojkať • čankať (s láskou, s citom hladkať): matka láskala dieťa po tvári; mojkala, čankala ho, aby neplakalo • expr. mankať • nár. čučuľkať

leštiť hladením, náterom, čistením a pod. dodávať hladkosť a lesk • hladiť: leštili nábytok; hladili parkety • hovor.: blýskať • polírovať • subšt.: glancovať • glančiť: políroval, glancoval kľučky; blýskal si čižmy • hovor. politúrovať (leštiť politúrou): politúroval stoly • hovor. krémovať • zastaráv. boxovať (leštiť krémom topánky, kožu): krémovala, boxovala čižmy • hovor. zastar. viksovať

žehliť 1. teplom, tlakom (obyč. žehličkou) vyrovnávať povrch textilných výrobkov • hladiť • subšt. pigľovať: žehliť, hladiť šaty, nohavice, záclony • mangľovať (hladiť pomocou tlaku na mangli): mangľovanie bielizne

2. porov. urovnať 3

láskať hladkaním, maznaním prejavovať náklonnosť • hladkať: matka láskala, hladkala svoje dieťa • maznať • túliť • tuľkať: maznala syna; tuľkal mačiatko • prituľovať • privíňať • pritískať • vinúť (nežne tisnúť k sebe): otec privíňal, vinul k sebe deti • expr.: mojkať • čankať: mojkal šteniatka

hladko 1. na povrchu bez drsnosti, bez hrboľov; bez hrubých zŕn, nie hrubozrnne (op. drsno, hrubo) • nahladko • dohladka, pís. i na hladko, do hladka: hladko, nahladko opracovaná doska; nahladko, dohladka vymiešať žĺtky s cukrom • jemne • najemno, pís. i na jemno (op. nahrubo): jemne, najemno mletá káva • expr.: hladučko • hladunko • hladulinko • hladuško • nahladučko • nahladunko • nahladulinko • nahladuško, pís. i na hladučko atď. • prihladko (príliš hladko)

2. p. ľahko 1 3. porov. hladký 2, 3 4. porov. vypracovaný 5. porov. úlisný

ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strom • pohodlne • hravo • hladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohy • hovor. v pohode: v pohode sme všetko stihli • zaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázky • zľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plot • hovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadali • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • poľahučky • poľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľa • zried. spoľahky (Švantner) • zried. naľahko (Kukučín) • nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

porov. aj ľahký 2

2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostne • dobre • príjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na duši • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko

3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahko • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievča • tenko • letno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicu • vzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodu • nedostatočne • slabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečení • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej ruky • slabo • mierne • trocha • trochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolela • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • zľahučka • zľahunka • zľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

porov. aj ľahký 3

5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižko • svižne • lahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanci • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko

6. porov. ľahký 4

hladký 1. ktorého povrch al. štruktúra neobsahuje drsnosti, nerovnosti, hrbole, zrnká (op. drsný, drapľavý) • rovný: hladký, rovný povrch; hladká, rovná ľadová plocha • jemný (op. hrubý): jemná pokožka, jemný krém • vyšmýkaný (šmýkaním vyhladený) • expr.: hladučký • hladulinký • hladunký • hladušký • prihladký (príliš hladký)

2. vyznačujúci sa tvarovou jednoduchosťou; bez ozdôb • jednoduchý: hladký, jednoduchý účes; hladká, jednoduchá sadzba • rovný (obyč. o šatách jednoduchého strihu); uhladený • expr.: ulízaný • ulizkaný (o vlasoch)

3. ktorý je bez prekážok, ťažkostí: hladký štart lietadla • ľahký (bez zádrhov; op. ťažký): ľahký chod motora, stroja • nekomplikovaný (bez komplikácií): nekomplikovaný priebeh operácie, choroby • nerušený (plynúci bez prerušovania): nerušený priebeh akcie, generálky

4. p. vypracovaný 5. p. úlisný

jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaniny • hebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasy • ľahký • pavučinkový • pavučinkovitý • pavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závoj • páperistý • páperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavy • hladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvár • pren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasy • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučký • hebunký • hebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký)

2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelán • delikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuť • hovor. výberový: výberové maslo • vyberaný • hovor.: fajnový • fajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenie • lahôdkový • pochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syry • expr. jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký

3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabý • nepatrný • nebadateľný • ľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyk • svetlý • bledý • pastelový (o jemných farbách) • nevtieravý • decentný: nevtieravá, decentná vôňa • nevýrazný • nenápadný • mierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornament • diskrétny • tlmený: diskrétne, tlmené svetlo • mäkký • nežný: mäkké tóny, nežný hlas • príjemný • lahodný • poet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfy • prejemnený • rafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)

4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presný • precízny: jemná, presná, precízna robota filigránsky • detailný • drobný • krehký • minuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperk • kniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanie • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)

5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivý • dobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístroj • presný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovanie • bystrý: bystrý pozorovací talent • vycibrený • vybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký

6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivý • jemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná žena • útlocitný • prejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkus • útly • krehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievča • kniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črty • nežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, ruka • pren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krása • uhladený • kultivovaný • distingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanie • vyberaný • delikátny • hovor.: fajnový • fajný; noblesný • hovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dáma • zduchovnený • kniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnený • odb.: eufemický • eufemistický: zjemnený, eufemistický výraz • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)

7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1

ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taška • nízky • malý • muší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhe • páperový (ľahký ako páper): padá páperový sneh • vzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkanina • nadýchaný • nadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatách • kyprý • pórovitý • riedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betón • tenký • jemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabát • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchý • prostý • nekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrod • pohodlný • bezstarostný • pren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzácia • pokojný • tichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavný • nenáročný • salónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladba • hladký • nerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh choroby • hravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážku • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • mierny • slabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malý • nepatrný • zried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotyk • neprízvučný • nedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétny • nemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlá • nekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvo • spotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný

nerušený ktorý nie je rušený, prerušovaný, vyrušovaný • neprerušovaný: nerušený, neprerušovaný sled udalostí; neprerušovaný chod pracoviska • hladký • nehatený (bez prekážok): hladký priebeh vyučovania; ničím nehatený výkon povolania • voľný • slobodný (bez zábran): voľný, slobodný vývin situácie; dať udalostiam voľný priechod • sústavný (bez prestávok): nerušené, sústavné plnenie úloh • pokojný • tichý • neskalený (bez rušivých vplyvov): pokojný, tichý spánok; ničím neskalené šťastie • čistý (o bezporuchovom vysielaní): nerušený, čistý príjem

p. aj stály

plynulý ktorý prebieha, pokračuje, plynie hladko, bez prerušenia • plynný • súvislý • hladký: plynulé, plynné čítanie; plynulé, súvislé, hladké vyjadrovanie • neprerušovaný • neprerývaný: neprerušovaná, neprerývaná reč, výpoveď • nepretržitý • neprerušený: plynulý, nepretržitý, neprerušený chod továrne • bezporuchový (neprerušovaný poruchami): bezporuchová prevádzka • odb.: kontinuálny (op. diskontinuálny) • kontinuitný (op. diskontinuitný): kontinuálny, kontinuitný vývin • odb. prúdový (o výrobe) • kniž. plavný (o pohybe, kroku a pod.)

rovný 1. nevychyľujúci sa zo smeru, z roviny al. plochy (op. krivý, nerovný) • priamy • priamočiary • lineárny: rovná, priama, priamočiara cesta; lineárny rez • vzpriamený • vystretý • vypätý • vypnutý: vzpriamená postava (op. zhrbený); vystretý chrbát; byť vypätý, vypnutý ako struna • narovnaný • zarovnaný • usporiadaný (ktorý sa stal rovným): narovnaný obrus; zarovnaná ofina; zarovnaný, usporiadaný rad • nezvlnený • rovinatý • rovinný • plochý (ktorý má rovný povrch; op. zvlnený): nezvlnený, rovinatý terén; plochá pláň • hladký (op. drsný, hrboľatý): hladká doska, ľad je hladký • vodorovný: vodorovná strecha domu • expr.: rovnučký • rovnunký • rovnulinký • rovnušký

2. p. rovnaký, rovnocenný 3. p. celý 1, plný 2 4. p. úprimný 1, priamy 1, 2

uhladený 1. ktorý veľmi dbá na slušné správanie, na dobré spôsoby v spoločenskom styku; svedčiaci o tom • slušný • zdvorilý • dvorný: uhladený, slušný, zdvorilý mladík; uhladené, slušné, zdvorilé, dvorné správanie • úslužný • úctivý (správajúci sa podľa bontónu, prejavujúci slušnosť najmä voči starším): úslužná, úctivá osoba • kniž. spôsobný: spôsobné deti • distingvovaný • kultivovaný • jemný • zastar. jemnomravný (op. drsný, hrubý): distingvovaná, kultivovaná, jemná dáma; mať distingvované, kultivované, jemné spôsoby • vycibrený • vybrúsený • kniž. salónny: vycibrená, vybrúsená reč; vybrúsený, salónny slovník • hovor.: fajný • fajnový: zakladal si na fajnovom, fajnom vystupovaní

2. ktorý veľmi dbá na dokonalý vonkajšok (o človeku); vyznačujúci sa peknou úpravou, úhľadnosťou, vkusom • upravený • elegantný: vždy bola uhladená, upravená, elegantná, slovom ako zo škatuľky; uhladený, upravený vonkajšok; uhladené, upravené záhony • expr. ulízaný (nápadne upravený): ulízaný oficier, ulízaný gymnazista • úhľadný: úhľadné písmo; tichá ulička pôsobila uhladeným, úhľadným dojmom

3. starostlivo, hladko učesaný • expr. ulízaný • expr. zried. ulizkaný: mal namokro uhladenú, ulízanú, ulizkanú hlavu; ulízaní, ulizkaní pánkovia • hladký (iba o vlasoch): dáma s uhladeným, hladkým účesom

úlisný neúprimne, dotieravo milý, prajný; svedčiaci o tom • klzký • pejor.: slizký • hladký: úlisný, klzký, slizký človek; úlisná, klzká, slizká tvár; hladké slová • podlízavý • zaliečavý • pejor. pochlebovačný: podlízavé, zaliečavé, pochlebovačné typy ľudí; podlízavé, zaliečavé, pochlebovačné reči • falošný • ľstivý (ktorý sa pretvaruje): falošný, ľstivý priateľ; falošná, ľstivá dobrosrdečnosť • pejor.: sladký • sladkavý • sladkastý • pren. pejor. cukrový (kŕčovito, neprirodzene milý): sladký, sladkavý, sladkastý úsmev

p. aj neúprimný

úzky 1. ktorý má malú šírku (v pomere k dĺžke; op. široký); ktorý má menšiu šírku, ako je potrebné (op. široký) • neširoký • tenký: úzky, tenký pásik; neširoká, tenká stužka • štíhly: štíhle boky manekýnky; štíhle hrdlo vzácnej vázy • priliehavý: priliehavé rukávy • rovný • hladký (bez záhybov, nenáročného strihu): úzka, rovná, hladká sukňa • podlhovastý • pretiahnutý (s väčšou dĺžkou ako šírkou): podlhovastá, pretiahnutá tvár • expr. uzučký • uzunký • uzulinký (veľmi úzky) • priúzky (priveľmi úzky) • zúžený

2. priestorovo, kvantitatívne al. inak obmedzený, vymedzený (op. široký) • tesný • malý • obmedzený: úzke, tesné, malé topánky (op. voľné, veľké); úzky, malý sortiment; poskytli mu úzky, malý, obmedzený priestor na realizáciu • jednostranný • úzkoprsý • zúžený (v negatívnom zmysle): jednostranný, úzkoprsý, zúžený pohľad (op. mnohostranný) • neveľký: vie to len úzky, neveľký okruh známych • užší (úzky, obmedzený čo sa týka rozsahu): užšia právomoc, užší pojem, výber • priúzky

3. založený na vzájomnej blízkosti, spoločných vlastnostiach, záujmoch, potrebách • tesný: úzky, tesný kontakt • blízky • bezprostredný • priamy: sú v úzkom, blízkom vzťahu; bezprostredná, priama spolupráca, súvislosť • priúzky

vypracovaný remeselnou prácou dobre urobený: dobre vypracovaný nábytok • filigránsky (jemne vypracovaný): filigránsky šperk • vybrúsený • vycibrený • vypísaný (vypracovaný častým písaním) • hladký: vybrúsený, vycibrený sloh; hladký preklad, štýl

dychtivý vášnivo, nedočkavo túžiaci; svedčiaci o dychtivosti • chtivý • žiadostivý: dychtivý po poznaní, chtivý poznania; dychtivý, žiadostivý pohľad • túžiaci • bažiaci • baživý • bažný • hladný • lačný • smädný (po duchovných al. materiálnych veciach): túžiaci, bažiaci, hladný, lačný, smädný po láske, bohatstve • túžobný: túžobné očakávanie • nedočkavý (ktorý sa nevie dočkať): nedočkavá mladosť, nedočkavá zvedavosť • expr. rozdychtený: celá je dychtivá, rozdychtená • zried. pachtivý

hladný 1. pociťujúci hlad (o človeku, zvierati); ktorý je nenaplnený potravou (op. sýty) • lačný: byť hladný, lačný; hladné, lačné psy zacítili potravu • prázdny (o žalúdku, bruchu, črevách) • nenajedený • nenasýtený (op. najedený, nasýtený): nenajedené, nenasýtené deti • vyhladnutý • vyhladovaný: vyhladnutý, vyhladovaný ako vlk • expr. hladošský: hladošské krky • nedojedený: chlapec je stále nedojedený • nenásytný • pejor.: nenažraný • nenažratý (ktorý sa nevie nasýtiť, stále hladný): nenásytná, nenažratá šelma • zried. vypostený

2. p. dychtivý, žiadostivý 3. p. chamtivý

chamtivý zhŕňajúci pre seba (majetok, peniaze a pod.); svedčiaci o chamtivosti • ziskuchtivý: chamtivý, ziskuchtivý človek • pejor. hrabivý • expr. pachtivý: hrabivé, pachtivé ruky • lakomý • nenásytný (požadujúci stále viac): nenásytný, lakomý úžerník • expr. hladný: hladný za peniazmi • pren. expr.: pažravý • žravý: byť pažravý, žravý za majetkami • pejor. mamonársky

lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku • chamtivý: lakomý, chamtivý starec • chtivý • nenásytný • zažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmi • ziskuchtivý • prospechársky • hmotársky • zištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudia • expr. pachtivý • pejor.: hrabivý • mamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodník • pejor. vydridušský • úžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmár • expr. hladný • pren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkom • zastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom) • expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok)

2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý) • skúpy: lakomý, skúpy boháč • expr.: žgrlošský • držgrošský • pejor.: skuhravý • skývraživý • skývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazda • nár. expr. škrhľavý

nenásytný 1. ktorý sa nevie (dosť) nasýtiť (op. sýty, nasýtený) • nenajedený: Čo si dnes taký nenásytný, nenajedený? • stále hladný • hovor. nedojedený: stále hladné, nedojedené deti • pejor.: nenažratý • nenažraný: Nebuď taký nenažratý, nenažraný, nechaj aj iným! • pejor.: pahltný • pažravý: pahltné, pažravé kukučie mláďa • hltavý • pejor. žravý (rýchlo, veľkými hltmi jediaci): hltavé kačice • hladný (neprestajne): večne hladné kurence behali za mnou

2. ktorý sa nevie uspokojiť s tým, čo má a požaduje stále viac • chtivý: nemohol potlačiť svoje nenásytné, chtivé túžby • pren. chamtivý (vo vzťahu k majetku): nenásytný, chamtivý lakomec • pejor.: nenažratý • nenažraný • pren. pažravý: nenažratý, nenažraný výberca daní

prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľaša • hladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženka • holý: holé steny • jalový • hluchý: jalový, hluchý klas; hluché miesta • pustý • spustnutý • opustený • osihotený • osamelý • osamotený • osirelý • osirený • osirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polia • neobývaný • vyľudnený • ľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedina • dutý • vyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažný • neobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázy • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dielo • klišéovitý • frázovitý • frázistický • floskulovitý • floskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slová • iron.: mudrácky • mudrlantský • rozumkársky • rozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodný • neužitočný • planý • lacný • pejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľuby • pren. mŕtvy: mŕtva forma • pustý • nenaplnený • bezcieľny • ničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľny • márny • bezvýsledný • nezmyselný • zbytočný • daromný • kniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvody • neskl. expr. nanič • expr.: tupý • otupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

p. aj akademický 2

3. p. voľný 2 4. p. tupý 4

žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu • túžobný • roztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľad • zažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu) • chtivý • dychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaní • hladný • lačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očami • zastar. baživý • zried. bažný: baživý chvály • horúci • náruživý • vášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec

hladomorňa p. väznica

väznica miestnosť al. budova pre väzňov • väzenie: prepustiť niekoho z väznice, z väzenia; zamrežované okná väznice, sedieť vo väzení • žalár: odpykávať si trest v žalári • hovor. kriminál: za to príde do kriminálu • hladomorňa (v minulosti väznica pre odsúdených na smrť hladom) • hovor. expr. basa: dostať sa do basy • hovor. expr. chládok: dať niekoho do chládku • zastar. árešt: byť v árešte • trestnica • temnica • zastar. karcer (školská väznica) • hovor. zastar.: šatľava (Rázus) • šupáreň (Jégé) • kniž. bastila • slang. lapák • subšt. loch (Jurík)

hladoš 1. p. nenásytník 2. p. chudák 2 3. p. lakomec

chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorý • úbožiak: úbožiakovi treba pomôcť • neborák • neborký: neborák sused mal trápenie • nešťastník • nešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastník • expr. bedár: bedár na nohy • expr. zmok

2. chudobný človek: zobrala si chudáka • bedár: dedinskí bedári • expr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzali • expr. hladoš • expr.: trochár • troškár • hovor. pejor.: šiflikár • šuflikár • pejor.: trhan • šklban • handrár: trhani bez majetku • pejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všiváci • pejor.: niktoš: nemá nič, je to niktoš • proletár • iron. sedmoslivkár • zastar.: chudobár (Kalinčiak) • mizerák (J. Kráľ) • biednik (Vansová)

lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani groš • žgrľo • expr.: hladoš • škrečok • nár. žgrgoň (Urbánek) • expr.: žujo (Hronský) • pejor.: skupáň • držgroš • skuhroš • skuhrák • skuhravec • skuhroň • pažravec • vlkolak • pejor. zried.: skývražník • škrhliak • skrbloš • skrbec • skuhráň • hovor. expr.: škót • škrob: nebuď škót a oferuj čosi • ziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivec • chamtivec • mamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brata • expr.: vydriduch • vydrigroš • hrabáč • hraboš • pachtivec

nenásytník kto sa nevie niečím (najmä jedlom) nasýtiť; kto chce stále viac • nenajedenec • nenasýtenec • expr. hladoš • pejor.: nenažranec • nenadžganec • pahltník • pažravec • žráč • žrút • hltavec • hltoň • hltoš

hladošský p. hladný 1

hladovať p. postiť sa

postiť sa zdržiavať sa jedla (najmä mäsitého al. vôbec neprijímať potravu), zachovávať pôst (obyč. z náboženských al. zdravotných príčin) • nejesť • držať pôst: postí sa, neje, drží pôst už tretí deň • hladovať • držať hladovku (dlhší čas neprijímať potravu): hladovať, držať hladovku na protest proti niečomu • fraz. žiť o chlebe: žije o chlebe už tretí deň

hladučko, hladunko, hladuško, hladulinko p. hladko 1

hladučký, hladunký, hladušký, hladulinký p. hladký 1

hľaďže, hľaďteže p. aha 2

nádej viera, že sa splní niečo očakávané, želané: nádej na víťazstvo • zastaráv. úfnosť: je slabá úfnosť na záchranu • výhľad • vyhliadka: sú výhľady, vyhliadky na dobrú úrodu • perspektíva: nemá veľkú perspektívu do budúcnosti • hovor. šanca (nádej na úspech): mať šancu v súťaži

oblok zasklený otvor v stene určený na osvetľovanie a vetranie miestnosti • okno: zavrieť, otvoriť oblok, okno • zastar. výhľad: pôjd s výhľadom (Kukučín) • výzorník (oblok na streche al. vo výklenku)

výhľad 1. možnosť niečo odniekiaľ dobre vidieť • rozhľad: z okna je výhľad na vrchy; z veže bol malebný rozhľad na krajinu • pohľad: zo Slavína je pekný pohľad na Bratislavu • vyhliadka (obyč. miesto s dobrým výhľadom): vyhliadka z výšiny na mesto • zried. prehľad (Kukučín)

2. viera, istota, že sa splní niečo očakávané • vyhliadka: existujú výhľady, vyhliadky na dobrú úrodu • perspektíva: dobré perspektívy do budúcnosti • nádej: nádej na víťazstvo

3. p. oblok

náhľad p. názor

názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľad • mienka: držať sa svojej mienky • úsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o veci • presvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčenie • zmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľania • hovor. teória: má na to svoju teóriu • kniž. nazeranie (Šoltésová) • predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavu • stanovisko • postoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci? • pohľad: realistický pohľad na udalosti • hlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlas • obraz: utvoriť si obraz o svete • zásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásady • hypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)

presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľania • názor • náhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľad • svetonázor • svetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľad • viera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný život • vyznanie • vierovyznanie • náboženstvo • kniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesie • zásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásady • kniž. krédo: konať podľa svojho kréda • istota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiť • mienka • úsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečom • myseľ: je mu to proti mysli

svetonáhľad p. svetonázor

svetonázor sústava politických, právnych, morálnych, filozofických názorov, ideí, predstáv o svete • svetonáhľad: náboženský, materialistický svetonázor, svetonáhľad • ideológia • filozofia (názory na život a na svet): optimistická filozofia