Synonymá slova "hãƒâ dzaãƒâ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

cloniť (úmyselne) kryť pred svetlom • zacláňať • pricláňať • zatieňovať: cloní, zacláňa si tvár; cloní, pricláňa si oči • zakrývať • zastierať (spôsobovať, že niekoho, niečo nevidieť): zakrývate, zastierate nám výhľad • tieniť • tôniť: husté stromy tienia, tônia, clonia dom • hádzať/vrhať tieň

hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá

sádzať 1. umiestňovať, dávať niečo niekam prudkým pohybom rúk • hádzať: sádže, hádže halušky z lopára do vody; sádže, hádže guľky do jamky • klásť: sádzať, klásť chlieb do pece • expr. fŕľať: fŕľa guľku za guľkou do plytkej jamky

2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: sádzať článok petitom • tlačiť (zhotovovať tlač, rozmnožovať tlačou): tlačiť knihy, noviny

trepať 1. uvádzať do prudkého pohybu neupevnenú časť niečoho • trepotať: vták trepe, trepoce krídlami • mykať • šklbať (trhane): kôň myká, šklbe chvostom • triasť • potriasať • hádzať: triasť, hádzať hlavou • rozhadzovať: rozhadzovať rukami

p. aj kývať

2. expr. údermi, hádzaním znehodnocovať • roztĺkať • rozbíjať • roztrepávať • tĺcť • expr. trieskať: trepe, roztĺka hrnce, taniere; roztrepáva, tlčie, trieska riad o zem

3. uvoľňovať vlákno z textilných rastlín • trieť • vytrepávať: trepať, trieť ľan; vytrepávať, trepať konope

4. p. biť 1 5. p. hádzať 1, 2 6. p. šľahať 2 7. p. teperiť 8. p. tárať

vrhať 1. prudkým pohybom spôsobovať let niečoho • hádzať: vrhal, hádzal guľou • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trieska všetko na kopu; cápe taniere o zem • expr.: prášiť • šibať: prášil, šibal kamienky do vody; šibať blesky • zahadzovať • odhadzovať (vrhať preč, od seba): mal vo zvyku odhadzovať papiere na zem • metať • vmietať • miesť (niečo sypké): metá, metie sneh do tváre • nár. lúčať: lúčal kamienky ďaleko od seba

2. porov. vohnať 2 3. p. rodiť 1

hádzať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • vrhať sa • expr. plieskať sa: jeden za druhým sa hádžu, vrhajú, plieskajú do vody • expr. trieskať sa: dieťa sa v zlosti trieska, hádže o zem

2. robiť celým telom prudké pohyby • mykať sa • metať sa • zmietať sa: v horúčke sa hádže, myká, zmieta • expr.: trepať sa • trepotať sa • šklbať sa: ryba sa trepe, trepoce na suchu • natriasať sa • nadhadzovať sa (v tanci) • prehadzovať sa (na posteli) • zvíjať sa • skrúcať sa (dávať sa do oblúkovitej polohy; pri fyzickej al. duševnej bolesti): zvíja sa v kŕčoch; skrúca sa od žiaľu

porov. aj knísať sa

trepotať sa pohybovať sa krátkymi rýchlymi pohybmi • trepať sa: v sieti sa trepoce, trepe ryba; lístky brezy sa trepocú vo vetre; srdce sa trepoce • mykať sa • hádzať sa (nie rytmicky): myká, hádže chvostom • viať • povievať (vo vetre): zástavy sa trepocú, vejú

trhať sa 1. robiť prerušované prudké, krátke pohyby • mykať sa • expr. šklbať sa: dieťa sa mu trhá, myká z ruky; pes sa šklbe z reťaze • expr.: myksovať sa • myksľovať sa • hádzať sa • metať sa • trepať sa • trepotať sa (celým telom): v horúčke sa hádže, mece, trepe • drmancovať sa (Jonáš) • potrhávať sa • potrhovať sa • potŕhať sa • pomykávať sa • expr. pošklbávať sa (chvíľami al. opakovane): pery sa mu potrhávali, pošklbávali

2. dostávať trhlinu, rozrušovať sa puklinami • roztŕhať sa • roztrhávať sa: oblaky sa trhajú, roztŕhajú • pukať • pukať sa: ľadová pokrývka (sa) pukala • praskať • práskať • prašťať: múry pri výbuchu praskali, prašťali

3. p. zaujímať sa

vrhať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • hádzať sa: deti sa neprestajne vrhali, hádzali do vĺn • skákať: chlapci skákali z brala do mora; skákať niekomu okolo krku • expr.: plieskať sa • trieskať sa: plieskal sa o zem

2. porov. napadnúť 2 3. porov. pustiť sa 1

zvíjať sa 1. dávať sa do oblúkovitej polohy, kruhovito sa spájať • zvinovať sa: had sa zvíja, zvinuje • skrúcať sa • stáčať sa • krútiť sa • zakrúcať sa: choré jabloňové listy sa zvíjajú, skrúcajú, krútia; zvíjať sa, stáčať sa do klbka; papier sa na konci zakrúca • zatvárať sa: lístky sa pomaly zatvárajú

2. pohybovať sa do kruhu; skláňať telo do neprirodzených polôh (často pri veľkej fyzickej al. duševnej bolesti) • krútiť sa • skrúcať sa: nad vatrou sa zvíja dym; vlasy sa jej pekne zvíjajú, krútia, skrúcajú; zvíja sa, skrúca sa od bolesti brucha • zmietať sa • hádzať sa (robiť telom prudké pohyby): pri pôrode sa zmieta, mece, hádže od neznesiteľnej bolesti; zmietať sa v kŕčoch

haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho • tupiť • urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť • hanobiť • zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho • zried. paškvilovať (Hurban) • utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniť • expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví • fraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať • očierňovať • osočovať • hovor. expr.: roznášať • rozvláčať • bridiť • hnusiť • špiniť • hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže • hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu • nár. hudiť • expr.: šprihať • brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo

chvieť sa 1. pohybovať jemnými trhavými pohybmi • vibrovať • triasť sa • zachvievať sa: ruky sa mu chvejú, trasú; oblok, vzduch sa chveje, vibruje, zachvieva • expr.: klepať sa • drgľovať sa (o človeku pri pocitoch chladu, vzrušenia a pod.) • fyz.: kmitať • oscilovať: pružné teleso kmitá, osciluje • vlniť sa • hádzať vlny (tvoriť drobné vlny): more, obilie sa vlní • blikať • blikotať • mihať sa • mihotať sa • žmurkať • trblietať sa (o svetle): hviezdy blikajú, mihocú sa, žmurkajú; v diaľke sa mihoce, trbliece svetlo • expr. zried. mrholiť sa (J. Horák)

2. p. báť sa 2, tŕpnuť 1

písať 1. zaznačovať reč písmom • čarbať (neúhľadne písať): písať, čarbať do písanky úlohu • expr.: škrabať • škriabať • čmárať • čmarigať (škaredo, neúhľadne písať): druháčik škr(i)abe ako kocúr; rýchlo čmára odpoveď na list • expr.: čiarať • čiarkať: čiar(k)a si čosi do notesa • expr.: machliť • machuliť (obyč. škaredo, nejasne a pod. písať): čosi machulí na papier • expr. maľovať (pekne písať) • vypisovať (často písať): dievčence mu ustavične vypisujú • fraz. expr. hádzať na papier: hádže na papier čísla

2. umelecky tvoriť • skladať • komponovať: písať, skladať báseň, operu

pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

variť sa 1. byť vo vare • vrieť: polievka sa varí, vrie • zvárať sa • klokočiť (sa) • hádzať klokoče (prudko vrieť): voda sa zvára, klokočí • klokotať • bublať • expr. blbotať (vydávať pritom zvuk): voda buble • kypieť • prekypovať (zároveň pretekať z nádoby): mlieko kypí

2. p. diať sa

vrieť 1. byť vo vare • variť sa: voda vrie, voda sa varí • zvárať sa: mlieko sa zvára • klokočiť (sa) • hádzať klokoče • vrieť klokočom (prudko vrieť a tvoriť veľké bubliny): polievka klokočí • klokotať • bublať • expr. blbotať (vydávať pritom zvuk): kaša buble • kypieť • prekypovať (zároveň pretekať z nádoby)

2. expr. (o citoch) prudko, búrlivo sa prejavovať • kypieť: zlosť v ňom vrie, kypí • búriť sa • kvasiť (sa): všetky jej city sa búria; hnev (sa) v ňom kvasí • expr. zvárať sa: krv sa mu zvára od zlosti • kniž. prekypovať

3. expr. byť veľmi rušný • kypieť • kniž. prekypovať: ulica vrie, kypí, prekypuje životom

vracať² vyprázdňovať obsah žalúdka ústami • dáviť: vracia, dávi všetko, čo zje; núti ju na dávanie • zjemn.: vrackať • grckať • expr.: šabliť • tyčkovať • hádzať šabľu/tyčku • subšt. zvracať • hrub. grcať

zahrávať sa, zahrávať si mať k niečomu, niekomu ľahkovážny postoj, k vážnym veciam pristupovať ako k hre, ľahkomyseľne • brať naľahko • brať na ľahkú váhu • hrať sa: zahrávať sa, zahrávať si so zdravím; to netreba brať naľahko, na ľahkú váhu, s tým sa netreba hrať; zahrávať si s citmi dievčaťa • zastar. zaihrávať sa (Dobšinský) • fraz.: hádzať frčky niekomu • hádzať si frčky s niekým • pohrávať sa • poihrávať sa (udržiavať vzťah k niekomu iba zo zábavy) • žartovať • nár. fačkovať (Kálal; obyč. v zápore): so skutočnou láskou sa nežartuje; S ohňom nežartuj! • hazardovať (ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu): jazdí rýchlo, hazarduje so životom • riskovať (ľahkomyseľne uvádzať do nebezpečenstva): zlým výstrojom zbytočne riskuje život, zdravie

zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiť • obľahčiť • uľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciu • poľahčiť • uľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilo • vyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu

2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciu • hovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovali • podceniť • znehodnotiť • zdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnosti • obsmiať • vysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiť • zneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)