Synonymá slova "hun" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 40 výsledkov (1 strana)

  • halena voľný mužský súkenný kabát ako súčasť ľudového odevu • huňaširica: chlap v halene, huni, širici po pätynár. gubazastar.: surovica (Dobšinský)surka (Vajanský)


    huňa p. halena


    kožuch 1. kožušinový al. kožušinou podšitý kabát: bizamový kožuchhuňaguba (v ľudovom odeve kabát z kožušiny) • šuba (dlhší voľný kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šubazastaráv. bunda: zababušiť sa do bundy

    2. p. kožušina, srsť


    huňatý p. chlpatý


    chlpatý pokrytý chlpmi, vlasmi; ktorý má obyč. veľké a husté chlpy • ochlpenýzarastený: chlpaté, ochlpené, zarastené nohy, prsiasrstnatýhustosrstý: srstnaté zviera; hustosrstý medveďhuňatýzried. bundatý (s hustou a mäkkou srsťou): huňatý, bundatý pesnár.: kosmatýkešavýklkovatýklkovitýnár. expr. konopatý: klkovatá, klkovitá priadzachĺpkatýchĺpkavý (pokrytý, porastený drobnými, jemnými chĺpkami): chĺpkatá, chĺpkavá húsenica, tkaninaexpr. al. zdrob. chlpatučkýexpr. zried. chuchmatý


    kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačkeexpr. kolembaťnár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručíuspávaťexpr.: čičíkaťbeľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľaťhučkaťhunčkať (na hojdačke) • kývaťknísať: vietor kýva, kníše konármi stromovpohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťaopálaťexpr.: hompáľaťholengaťbolengaťcombáľaťcelembaťcelengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami

    2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhaťtápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskoukniž. vajatať

    3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujúpohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly


    huncút p. samopašník, vtipkár


    samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašníknezbedníkrozmaznanecrozpustenecnezdarníkuličníkexpr.: roztatáreneclotorzbojníklagangalgankoťuhačertovo futroneposedníklapajloptošhuncútpochábeľšašozurvaleczastar. prostopašník (Škultéty)pejor. znachorsubšt. štricák

    p. aj šibal


    šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliarvtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkáromexpr.: huncútlapajvýmyselníkvybíjanecprefíkanecprešibanecviselecšinterkoťuhafurtáklíškališiakkujonšelmastonohapotmehúdmigľanczbojníklapikurkárhovor.: beťárpofahovor. expr.: živáňčíslonumerobujdošbujofiktusšibenecšibeničníkšibeníkobyč. pejor. chytrákpejor. potvorahovor. recesista


    vtipkár kto rád vtipkuje • figliaršibal: vtipkár, figliar, šibal od kostižartovník (Jesenská)humoristahovor. beťár: to je veľký beťárhovor. komik: komik spoločnostihovor.: špásovníkrecesistahovor. pejor. pofaexpr.: huncútfurtákpotmehúdexpr. zried.: smieško (Tatarka)smiechotár (Dobšinský)


    huncútsky 1. p. šibalský 2. p. žartovne


    samopašný ktorý je prehnane veselý; ktorý rád vystrája, vyvádza a nerešpektuje pritom výchovné úsilie, spoločenské normy a pod.; svedčiaci o tom • roztopašnýzastar. prostopašný: pozornosť vzbudzovali samopašní, roztopašní mladíci; samopašné, roztopašné kúskynespútanýneviazanýrozpustenýrozmaznaný (veľmi uvoľnený, bez zábran, obmedzení a pod.): nespútaná, neviazaná zábava; rozpustené, rozmaznané detibujnýrozbujnenýrozbujdošenýrozbujdašenýrozšantenýrozšantovanýrozsamopašenýbujarýbujdošskýrujný (ťažko ovládateľný): bujná, rozbujdošená, rozšantená, bujará spoločnosťexpr.: rozbláznenýrozvirganýhovor. expr. rozkokošenýexpr. laškovný: rozbláznené, rozvirgané, rozkokošené dievčatábakchickýbakchantskýhýrivý (výstredne samopašný, pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské orgie; hýrivé nocihuncútskylapajskýšantivýnár. šantovlivý (hravo samopašný): huncútska, lapajská chasa; šantivé psíčanezbednýnezbedníckyneposlušnýnespratný: nezbedné, nezbednícke vnúča; neposlušní šarvanci; nespratné správaniesvojvoľnýzried. sebevoľný (ktorý vo svojej samopaši neberie na nikoho ohľad): výstredné správanie svojvoľného, sebevoľného dievčiskarecesistickýrecesijný (samopašný s úmyslom provokovať, zosmiešňovať): išlo len o nevinnú recesistickú pouličnú maškarádu; recesijný prístup k niečomuzastar. vospustný


    šibalský ktorý robí žartovné al. nezbedné výčiny; ktorý rád niečo vyparatí, rád prejde niekomu cez rozum; prezrádzajúci šibalstvo • figliarskyvtipkársky: zaiskrilo sa mu v šibalských, figliarskych očiach; figliarsky, vtipkársky starý otecexpr.: huncútskyšinterskýfurtáckyhovor. beťársky (ktorý vedome vyhľadáva a robí veselé, často riskantné veci): huncútski, šinterskí, furtácki chlapci; zabudol už na svoje beťárske kúskyprešibanýprefíkanýlišiackyexpr. kujonskýexpr. lapikurkársky (ktorý na svoje ciele používa klamstvo, lesť, pretvárku a pod.): prezrádzal ju prešibaný, prefíkaný, lišiacky úsmev; kujonský šarvanecpotmehúdskypotuteľnýexpr.: šelmovskýfraz. diablom podšitýhovor. šibenecký (ktorý potajme, ľstivo spriada, pripravuje šibalstvá, nezbedné kúsky): potmehúdsky, potuteľný záblesk v očiach; tichý, ale potmehúdsky, šelmovský, diablom podšitý spoločník; šibenecké žmurknutieexpr.: lapajskýlaganskýgalganskýloptošskýlotrovskýzbojnícky (ktorý s pôžitkom robí zle, niekomu proti vôli): so strážcom si lapajská, laganská, galganská chasa veselo poradila; loptošský, lotrovský, zbojnícky plánexpr. zried. fafrnský


    veselý 1. ktorý je naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať a pod.; svedčiaci o tom (op. smutný): vrátil sa domov veselý; mala také veselé očinatešenýnaradovanýnaradostenýnaradostnený (pociťujúci radosť): deti boli z výletu natešené, naradostenéšťastný (ktorý je plný šťastia): šťastná matka; pozerať sa veselými, šťastnými očamirozradostenýrozradostnenýrozradovaný: krik rozradostnených, rozradovaných školákovuradostenýuradostnenýuradovaný: ozval sa veselý, uradostený smiechrozveselenýpotešený: rozveselení diváci; starý otec ostal po návšteve potešenýradostný (op. nešťastný): radostný výraz tváreuveličenýblažený: návratom syna bola uveličená, blaženározjarenýbujarýrozihranýrozmarný: rozjarení svadobčania; bujarý, rozmarný smiechexpr. zried. rozpachtenýhovor. rozgurážený: rozgurážené publikumrozjasnenýrozžiarený: rozjasnené, rozžiarené detské očirozjasaný: rozjasaný pohľadjasný: jasná tvárživý: živá zábavausmievavý (ktorý sa často usmieva): milý, usmievavý človekusmiaty (ktorý sa usmieva): usmiate dieťavysmiatyexpr.: rozchichotanývychichotaný: vysmiate, vychichotané dievčaúsmevný: úsmevná tvárbodrý: bodrá náladaexpr. preveselý (veľmi veselý)

    p. aj naradovaný

    2. ktorý spôsobuje, prináša veselosť, radosť (op. smutný): zabával spoločnosť veselým rozprávanímvtipnýžartovný: vtipná, žartovná poznámkahumornýhumoristickýkomický: vznikla humorná, komická situácia; humoristický príbehsmiešny (vyvolávajúci smiech): smiešna historkaúsmevný (vyvolávajúci úsmev): stala sa nám úsmevná príhodaexpr. podarený: je to podarená figúrahuncútsky: huncútsky chlapechovor. špásovný: rozprával špásovné udalosti z vojenčinysubšt.: švandovný • subšt. a vulg. srandovný • neskl. prča: je to prča chlappestrýhýrivý (o farbe)

    p. aj vtipný 2


    žartovne veselým, žartovným spôsobom, zo žartu, nie vážne (op. vážne) • žartom: žartovne, žartom prehodil pár slovvtipnehumornehumoristicky: vtipne, humorne, humoristicky spracovaná témaprekáravo: prekáravo sa prihovoril dievčaťufigliarskyšibalskyexpr.: huncútskyfurtácky: figliarsky, šibalsky odpovedala na jeho ponuku; huncútsky, furtácky mu položil niekoľko otázokhovor. špásovneexpr. laškovne: špásovne, laškovne hovoriť o svojich kúskochnár.: podkúšavoprehárčavosubšt. švandovne • subšt. a vulg. srandovne

    porov. aj žartovný 1


    žartovný 1. obsahujúci žarty a vzbudzujúci veselosť • veselýhumorný: rozprával žartovné, veselé, humorné zážitkyvtipný (duchaplne žartovný): vtipné poznámkyrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): rozmarné poviedky; zábavné čítanieanekdotický (žartovný a krátky): anekdotický príbehhumoristický (obsahujúci humor): humoristický časopisrecesistickýrecesijný (provokatívne, vyzývavo žartovný) • figliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky: vyviedol figliarsky, beťársky kúsokkomickýsmiešny (vzbudzujúci smiech): komické, smiešne maskyburlesknýfraškovitý (hrubo žartovný): burleskné predstavenieprekáravý (žartovne podpichovačný): prekáravé slovázried. žartovlivý (Hviezdoslav)subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný

    2. (o človeku) ktorý rád žartuje • veselý: je to veselý, žartovný pánhumornývtipný: humorný, vtipný človekfigliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky (ktorý rád robí fígle, huncútstva): môj starký bol figliarsky, beťársky človekrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): veľmi úsmevná, zábavná spoločnosťhovor. špásovný: špásovné dievčasubšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný


    huncútstvo p. šibalstvo


    šibalstvo vlastnosť obyč. mladého človeka ktorý oplýva vtipom, šikovnosťou, rozumom; čin takéhoto rázu • figliarstvofígeľexpr.: huncútstvolapajstvofurtáctvolišiactvokujonstvošantivosťprefíkanosťprešibanosťvybíjanosťšinterstvošelmovstvoexpr. zried. šelmovčinaexpr.: potmehúdstvozbojníctvozbojstvohovor. beťárstvoobyč. pejor. chytráctvohovor. recesia


    žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipyanekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fórfrk: vždy povie dajaký fór, frksubšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vichovor.: fígeľfigliarstvopletkašpásexpr. huncútstvopestvošibalstvohovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstvahovor. expr.: psinakanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanadahrub. prčasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estrádahumor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humorsmiechoty: robí si z nás smiechotypobaveniezábava: som im len na pobavenie, zábavunezbedanezdobaneplechasamopašlapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechyhovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl


    hundroš expr. človek, ktorý stále prejavuje nespokojnosť hundraním • expr.: hundrajhundrákdudroš: rokmi sa z neho stával nespokojný hundroš, hundrák, dudrošhovor. expr. brblošpejor. frflošpejor. zried.: šomráčšomrákšomroš


    nespokojenec nespokojný človek • kverulant (kto sa ustavične ponosuje) • expr.: hundrošhundrákhundrajdudroš (človek, ktorý stále prejavuje nespokojnosť hundraním): rokmi sa z neho stával hundroš, hundrák, dudrošhovor. expr. brblošpejor. frflošpejor. zried.: šomráčšomrákšomroškniž. nonkonformista (kto sa nechce prispôsobiť) • nespútanecbúrlivákbúrlivec (človek búrlivej, nespokojnej povahy)


    hundraj, hundrák p. hundroš, nespokojenec


    mrmlot 1. expr. nezrozumiteľná tichá reč s temným zvukovým zafarbením • expr.: brblot: nerozumieť mrmlotu, brblotuexpr.: hundraniešomraniefrfotfrflaniefrfotaniemumlotmumlaniemrmotbrbotbrbotaniedudraniehuhlanie

    2. expr. prejavovanie nespokojnosti takýmto spôsobom • expr.: brblotmrmotmrmlaniebrblaniehundraniešomraniefrfotfrflaniefrfotaniedudraniebrbot: z radu sa ozýval nespokojný mrmlot, frfot, brbot


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    hundrať expr. 1. slovami prejavovať nespokojnosť • expr.: šomraťbrblaťdudraťfrflaťfrfotaťškamraťškamriťškemraťmrmlaťnár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiuexpr. drdlať (Ferko)arch.: žehraťzried. žuhrať: žehrať na celý svetreptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repcehromžiťexpr.: hartusiťharusiťhartušiťharušiť (hnevlivo): hromží na neporiadkyexpr. zried. homraťnár. žompáriť (Timrava)pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať)

    2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť • expr.: brblaťbručaťdudlaťdrdlaťdudraťmrmlaťmrmotaťmumlaťmumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmleexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoníexpr. huhlať (tlmene) • huhňaťfufnaťchuchmať (s nosovým prízvukom)


    mrmlať 1. vydávať hlboké tlmené zvuky (o zvieratách, o hudobných nástrojoch) • mumlať: medveď mrmle, mumle; mumlanie basy, hromumrmraťmumraťmručaťbručať: mumranie mora

    2. expr. nezrozumiteľne a ticho hovoriť • expr.: brblaťbľabotaťhundrať: stále si čosi mrmle, brble, hundre popod nosbručaťmručať: bručí, mručí pri roboteexpr.: pomrmlávať (si)pohundrávať (si) (chvíľami mrmlať): pred skúškou si pomrmlávalexpr.: mumlaťmumraťmrmraťmrmotať: mumlal mu čosi do ucha; ženy mrmotali na priedomíexpr.: dudraťdudlaťdudaťdrmoliťšomraťškamrať: dudre, šomre popod fúzyexpr.: šemotiťšemoniťšamotiť (veľmi ticho): dievčatá si šemotili tajomstváexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (tlmene, s nosovým prízvukom): opilec huhlal, fufnalexpr.: mrnčaťmrnkať (tenkým hlasom): mrnkal si pesničkuexpr. zjemn. mrmkať (o deťoch): dieťa mrmkalo pri hrenár. žundrať

    3. p. hundrať 1, 2


    povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávaťhovoriťvravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padnešíriť sarozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že…šuškaťšepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepkáexpr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali

    2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si)šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoruexpr.: šepotaťšušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajúhovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoceexpr.: mrmlaťmrmotaťmumlaťmumraťhundraťšomraťbrblaťdudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otecexpr.: šemotiťšamotiťšemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos


    hundravo p. mrmlavo


    mrmlavo vydávajúc hlboké tlmené zvuky, nezreteľne hovoriac, mrmlajúc • mumlavoexpr. mumravo: mrmlavo, mumlavo si čosi stále opakovalbručavobručivoexpr.: hundravodudravohovor. expr. brblavo: bručavo, hundravo sa prihovoril hosťom; dudravo, brblavo odpovedal na naše otázkyzried. mrmkom: mrmkom počítal peniazehud. brumendo (mrmlavo so zatvorenými ústami): brumendo spievali akúsi melódiu


    hundravý 1. ktorý slovami (často nie dosť výrazne, rázne) prejavuje nespokojnosť; ktorý má charakter hundrania • uhundranýreptavý: hundravý, uhundraný, reptavý starecexpr.: šomravýdudravýfrflavýnár. expr. frfravý: šomravá, dudravá, frflavá, frfravá žena; šomravý, dudravý hlasexpr.: škamravýškemravýmrmlavýarch. zried. žehravý

    2. nezrozumiteľne, nejasne, nedôsledne hovoriaci, hovorený (i pren. o zvuku podobnom hundraniu) • expr.: brblavýbručivýdudlavýdudravýnár. žundravý: hundravé, brblavé dieťa; hundravý, bručivý, dudlavý potok; dudravé huslenezrozumiteľný: nezrozumiteľná rečexpr.: šomravýmrmlavýmumlavýmumravý: šomravé, mrmlavé, mumlavé, mumravé zvukyexpr.: šamotivýšemotivýšemonivý (nezrozumiteľný a tichý) • expr.: huhňavýhuhlavýfufnavýchuchmavý (nosovo hovoriaci, hovorený)


    mrmloš 1. expr. uhundraný, nespokojný človek • expr. hundroš: je to známy mrmloš, hundrošexpr.: brblošfrfloššomrošdudroš

    2. expr. človek, ktorý nezrozumiteľne, mumlavo rozpráva • expr.: brblošhundrošhuhlošmumlošmumlákšomrošfrflošdudrošchuchmák

    3. p. medveď 1


    hungarista odborník v hungaristike • maďarčinár


    maďarizácia násilné zavádzanie maďarčiny ako jediného jazyka • pomaďarčovaniehungarizácia: maďarizácia, hungarizácia negatívne poznačila slovenskú inteligenciu


    hungarizovať p. pomaďarčovať


    pomaďarčovať robiť maďarským, dodávať niekomu al. niečomu maďarský ráz • maďarizovaťmaďarčiť: mnohí si pomaďarčovali, maďarizovali mená; maďarčenie pohraničiahungarizovať: vláda školstvo hungarizovalapejor. maďarónčiť


    maďarofil obdivovateľ Maďarov a všetkého maďarského • hungarofil


Pozri výraz HUN v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: cle, file, gui, tex, uni, emp, att, mag, vs, ban, dl, work, dens, hot, super
Ekonomický slovník: viacročný rozpočet, usa, , mal, usr, efla, acr, lco, dim, syc, czk, pxk, rei, htn, plh
Slovník skratiek: v28, tn, šušťať, dsr, nmj, e89, clm, rajã, omk, bel, g97, efi, ada, z30, ecp
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV