Synonymá slova "hr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 675 výsledkov (6 strán)

  • hrbáč expr. hrbatý človek • expr. hrbáň


    hrbáň p. hrbáč


    hrbatiť sa p. krčiť sa 2, ohýbať sa 1


    krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sahúžvať sahúžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkvevraštiť samraštiť samŕštiť sanár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôlešúveriť saskrúcať sakriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

    2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sahrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robotenahrbovať saprihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať saohýbať sazohýbať sazhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenomskláňať sa

    3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčíexpr. krepiť sa (Rázus)byť učupenýchúliť sakvočaťčupieťexpr.: čupiť sakvačaťkľučaťdrepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkovzried.: ukŕčať satúliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe


    ohýbať sa, ohýnať sa 1. dostávať sa do oblúkovej polohy, nadobúdať tvar oblúka • zohýbať sazohýnať sazhýbať saskláňať sakloniť sa: konáre sa ohýbajú, skláňajú, klonia pod ťarchou ovocia; z(o)hýbať sa k zemiprehýbať saprehýnať saprehybovať sa (obyč. cez niečo): prehýba sa cez oblok; prehýna, prehybuje sa v pásekriviť sakrivieť (vybočovať z priamej polohy): prsty sa mu krivia, prsty mu krivejú; plech sa krivíhrbiť sahrbatiť sanahrbovať sa (ohýbať sa v chrbte): pri robote sa hrbí, nahrbujekrčiť sa (o polohe tela): vekom sa krčíkrútiť sašúveriť sa (na okrajoch): papier sa krúti, šúverí

    2. p. klaňať sa 2


    hrbatý 1. p. zhrbený 2. p. hrboľatý


    hrboľatý majúci hrbole (op. rovný) • nerovný: hrboľatý, nerovný povrch; hrboľatá, nerovná dlážkadrsný (majúci drobné vyvýšeniny, hrbole): drsný materiálhrčavýhrčovitýhrčkavý: hrčavá, hrčovitá, hrčkavá doskaexpr. hrbatý: hrbatý dvor, chodníkexpr. zried.: hrbľovatýhrboľnatýhrobľavýhrbľavý: hrboľnaté, hrbľavé poliaexpr.: drgavýdrgľavý (hrboľmi spôsobujúci drganie): drgavá, drgľavá cesta


    nerovný 1. majúci vyvýšeniny a priehlbiny al. vyčnievajúce zložky (op. rovný): nerovný terénhrboľatýexpr. hrbatý (majúci hrbole): hrboľatý, hrbatý chodník; hrboľatá cestajamkovitýjamkavýjamovitý (majúci jamy, jamky): jamkavý, jamkovitý asfaltdrsnýdrapľavýškrabľavýexpr. zried. rapľavý (ktorého nerovnosti sa dajú zistiť hmatom; op. hladký): zhobľovať drsný, drapľavý povrch dosky; drsný, škrabľavý papierzrnitý (s drobnými nerovnosťami): zrnitá povrchová úpravaneuhladenýkostrbatý (s nepravidelnými výstupkami): neuhladená, kostrbatá bradavlnitýzvlnenýzvrásnený (majúci vyvýšeniny podobné vlnám): vlnitý, zvlnený kraj; zvrásnené pohorieexpr. zubatý: zubatý okraj

    2. ktorý sa vychyľuje z roviny, ktorý nemá jeden smer (op. rovný) • krivý: nerovná, krivá cestazakrivenýskrivený: zakrivený, skrivený plechšikmýnaklonený (o ploche): dom s naklonenou, šikmou strechousvahovitý: svahovitý terén

    p. aj kľukatý

    3. ktorý má jednu zložku v prevahe oproti inej (op. rovný, vyrovnaný) • nevyrovnanýnevyvážený: viesť nerovný, nevyrovnaný boj; nerovné, nevyvážené manželstvo


    zhrbený ktorý je zohnutý v chrbte • prihrbenýprikrčenýnahrbený: stál tam zhrbený, nahrbený ako starechrbatý: chodí hrbatýsklonenýnaklonenýnahnutýnachýlenýprihnutý: stále je sklonený, nahnutý nad knihami


    hrbiť sa p. krčiť sa 2, ohýbať sa 1


    kriviť sa stávať sa krivým • krivieť: prsty mu od choroby krivejú, krivia saohýbať saohýnať sazohýbať sazohýnať sahrbiť sanahrbovať sa (o chrbte, chrbtici): žiakovi sa pri sedení ohýba chrbát; žiak sa pri sedení kriví, hrbí, nahrbujeskrúcať sakrútiť satočiť sašúveriť sa (o doske, dyhe): doska sa teplom kriví, skrúca; dyha sa šúveríprehýbať saprehybovať saprehýnať sa (kriviť sa do vydutého tvaru): doska sa pod ťarchou kníh prehýba, prehýnadeformovať sa


    hrbľavý, hrbľovatý p. hrboľatý


    hrb okrúhla vyvýšenina • hrboľhrbolec (menšia okrúhla vyvýšenina): hrby, hrbole, hrbolce na cestekopeckopček (v teréne): potknúť sa o kopec, kopček hliny, zeme


    hrboľ p. hrb


    drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

    2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

    3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

    4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


    rapavý pokrytý jazvami, jamkami (obyč. po kiahňach) • jamkavýjamkovitýexpr. poďobaný: rapavá, jamkavá, poďobaná tvárzjazvenýjazvovitý: zjazvené, jazvovité lícadrsnýdrapľavýhrboľatý: drsná pokožka; rapavé, drsné gombičky; drapľavá, hrboľatá stenaexpr.: rapkavýrapľavýškrapatý


    hrbolec p. hrča 1, hrb


    hrča 1. navretá spuchlina: mať hrču na hlavehrbolec: navreli mu hrbolce na telehľuzaexpr.: gučagundža

    2. uzlovitý útvar (obyč. v dreve) • uzol: hrča, uzol v dlážkenár. suk

    3. niečo skrútené do gule, do uzla • expr.: gučagundža: hrča, guča, gundža papiera, cestahúžva: šatku skrútila do húžvyexpr. žvacheľ: vytiahol žvacheľ bankoviek

    4. ryba s mäsitými výrastkami pri ústach • sumec

    5. p. kopa 2


    opuchlina miesto na tele, kde sa v dôsledku poruchy metabolizmu hromadí tekutina • opuchopucheľodb. edém: na nohe sa mu objavila veľká opuchlina, veľký opuch, opucheľnapuchlinanabehlinanavrelinazdurenina: nahmatať si napuchlinu, zdureninuhrčahrbolecexpr. gundža (opuchlina obyč. po údere): navrela mu na čele hrča, gundža


    hrboľnatý p. hrboľatý


    chumáč niečo zmotané dohromady: chumáč nití, vatyhrča: zhúžvať papier do hrčechuchvalec: chuchvalec vlnyklk: klky priadzeexpr.: gučagundžachumeľ: guča snehu, chumeľ vlasovstrapec: strapec srstiodb. trs: trs trávychochol (odstávajúci chumáč vlasov, srsti, peria): na hlave mu trčí chocholvecheť (chumáč slamy, obyč. na podpaľovanie al. čistenie): vydrhnúť sud vechťom (slamy)expr. žvacheľ: žvacheľ slamyviecha (chumáč slamy): zapáliť viechuroj (väčšie spoločenstvo lietavého hmyzu): na ovocí sa pasie roj ôsexpr. snop: snopy slnečných lúčov (F. Hečko)


    kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

    2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

    3. p. veľa


    roj 1. veľké spoločenstvo lietavého hmyzu; vo včelárstve časť včelstva, ktoré sa oddelí ako nová rodina: roj sršňov, včielchumáč (hustý roj): chumáč ôsexpr.: chumeľgučahrčahúf: chumeľ, húf komárovexpr.: oblakmračno: oblak, mračno kobyliek

    2. p. kopa 2


    dunieť ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hučaťhukotaťhrčať: v diaľke duní, hučí vodopádnár.: duňať (Gráf)dudnieť (Kukučín)expr. huhlať (tlmene dunieť): potok huhleexpr. romoniť: v horách romonili hromyexpr.: burácaťbúriť: víchor burácal


    hrčať 1. p. hrmotať 2. p. tiecť 1


    hrkotať 1. pri náraze spôsobovať al. vydávať krátky tupý a obyč. pravidelne opakovaný zvuk • drkotaťhrkaťexpr.: hrkľovaťhrgľovaťdrgľovať: voz pri ceste hrkoce, drkoce, hrkáhrčať (o stroji, motore) • klepotaťklopotať: zuby mu klepocú; voz klepoce, klopoceštrkaťštrkotaťštrngaťcvakaťcvakotať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrká, štrngá reťazami; cvaká, cvakoce zubamišramotaťšramotiťexpr.: harašiťharasiť (pri vydávaní slabšieho zvuku): šramotil, harašil kľúčombuchotaťhrmotať (intenzívnejšie): niečo vedľa buchoce, hrmoce

    2. p. tiecť 1


    hrmotať, hrmotiť pri náraze tvrdých predmetov vydávať al. spôsobovať tupý prerušovaný a obyč. nepravidelne znejúci zvuk • lomoziťbuchotaťbúchať: hrmoce, buchoce dvermi; niečo v komore lomozí, hrmotíexpr. trepotať: počuť trepotanie bubnovexpr.: rachotaťrachotiť (o silne znejúcom zvuku) • hrmľovať: vlaky na moste rachocú, hrmľujúexpr.: durkaťdurkotať: čosi na dvore durkoceexpr.: runcovaťruntovať: runcuje s hrncamihrub. expr.: štabarcovaťhurtovať: na dvore štabarcujú deti; na ceste hurtuje, hrmoce kočšramotaťšramotiťexpr.: harašiťharasiť (o slabšie znejúcom zvuku): hrmoce, šramotí riadom v kuchynihrkotaťhrkaťhrčaťdrkotaťexpr.: hrkľovaťhrgľovaťdrgľovať (o pravidelne znejúcom zvuku): niečo vonku hrkoce, drkoce; voz hrkľuje, drgľujeexpr.: durkaťdurkotať: hromy durkajú, durkocúexpr. surmovať: ktosi surmuje na pôjdenár. expr. herbeľovať: kolesá herbeľovali po hrboľatej ceste


    hučať 1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hukotaťhrčať: voda hučí, hukoce, hrčídunieť: v diaľke duneli delánár. dunčať (Dobšinský)expr. romoniť: v horách romonili hromyexpr. huhlať (tlmene hučať): potok huhleexpr.: burácaťbúriť (silno hučať): víchor burácal, búril celú nochúkať (ťahavo hučať): sirény húkaliexpr. revať: rozvodnený potok reveexpr.: víchoriťvíchriť: víchrenie vĺn

    p. aj hrmieť 1

    2. p. kričať 1 3. porov. nahovoriť 2


    rapkať 1. vydávať tupý a prerušovaný rapkavý, hrkotavý zvuk • rapotaťexpr. rapčať: rapkáč rapká; stroje rapocú; guľomet rapčíhrkaťhrčaťhrkotaťdrkotaťklepotaťklopotať: voz hrkoce na dlažbeexpr.: rachotaťrachotiť (vydávať silný, hrmivý zvuk): vlak rachoce, rachotí

    2. p. hovoriť 1, rapotať 1


    tiecť 1. (o tekutých látkach) pohybovať sa v nepretržitom prúde • prúdiť: voda v rieke pokojne tečie, prúdi; krv v žilách prúdiliať sa (silným prúdom): mlieko sa leje z kanvyexpr. cediť sakniž. rinúť sa (v množstve): krv sa rinie z ránroniť sa (tiecť po kvapkách): slzy sa dieťaťu ronili z očístekať (zhora dolu al. dovedna): z očí mu stekajú slzy; potôčiky stekajú do jedného prúduvytekať (tiecť odniekiaľ): zo stromu vyteká smolakniž. plynúť (zvoľna): Dunaj ticho plyniekniž. kanúť (obyč. po kvapkách): slzy jej kanú po tváriexpr.: cícerkaťčurčať (tenkým prúdom, cícerkom): zo žľabu cícerká, čurčí vodažblnkotaťžblnkaťzurkotaťexpr.: zurčaťžurčaťzurkaťčurkotať (pri pohybe tekutiny vydávať hlasný zvuk): potok žblnkoce, zurkoce, čurkocecrčaťcrkaťcvrčaťcvrkaťcvŕkaťexpr.: curkaťcrkotať (tenkým a hlasným, niekedy aj prerušovaným prúdom): mlieko crčí, c(v)ŕka do šechtáranár.: cechtiť (sa)cechtať (tiecť cícerkom) • expr.: hrčaťhrkotať (prudko): za domom hrčí rozvodnený potok

    2. p. míňať sa 2, plynúť 1 3. p. zatekať


    vrčať 1. (o zvieratách) vydávať nízky hrdelný zvuk: pes vrčí, mačka vrčíexpr.: vrňaťvrnieťvrndžaťvrnčať: mačka spokojne vrníbzučať (o hmyze): vrčanie, bzučanie múchpriasť (o mačke)

    2. (o strojoch) vydávať hrčivý zvuk • hrčaťhrkotať: v izbe vrčí vysávač, hrčanie motorkyexpr.: vrňaťvrnieťvrndžaťvrnčať: kolovrat vrndží

    3. p. hovoriť 1


    hrčavý p. uzlovitý 1, hrboľatý


    uzlovitý 1. majúci uzly, hrče; podobný uzlom, hľuzám • uzlovatýhrčavý: uzlovité, uzlovaté, hrčavé drevohrčovitýhľuzovitýhľuzavý: hrčovité, hľuzovité plodynár.: sukovitýsukovatý: sukovitá palicauzlíkovýuzlíkatýhrčkavýhrčkovitýzried. hrčnatý: sukovitá, uzlíkatá, hrčkatá priadzaexpr.: gučavýgundžavýgundžovitý: gundžavé ruky, gučavé klky

    2. p. žilnatý


    hrčiť sa p. hromadiť sa, porov. zhromaždiť sa 1


    hromadiť sa dostávať sa vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiť sanakopovať sa: problémy sa hromadia; mračná sa kopia, nakopujúvŕšiť savrstviť sanavršovať sanavrstvovať saukladať sa (v hromadách, vrstvách): nevybavené spisy sa vŕšia, vrstvia na stoleexpr. hrčiť sa: vyľakané deti sa hrčili v kútezhromažďovať sazbiehať sa (v rýchlosti): sliny sa mu zbiehajú, zhromažďujú v ústachzbierať sasústreďovať sakoncentrovať sa: chmáry sa zbierajú nad vrchmi; sily sa v nás sústreďujú, koncentrujú na odplatuhovor. grupovať sa: účastníci sa už grupujúakumulovať sa: energia sa akumuluje


    hrčkavý p. uzlovitý 1, hrudkovitý, drsný 1, hrboľatý


    hrudkovitý obsahujúci hrudky (op. hladký, jemný): hrudkovitý krémhrčkavýhrčkovitý: hrčkavá, hrčkovitá kašagranulovanýzrnitý (majúci štruktúru v podobe pravidelných hrudiek): granulovaná, zrnitá zmes


    hrčkovitý p. hrudkovitý, drsný 1, uzlovitý 1


    hrčnatý p. uzlovitý 1


    hrčovitý p. hrboľatý, uzlovitý 1


    hrdáň p. namyslenec


    namyslenec namyslený človek • expr.: nafúkanecnadutecnapuchrenechrdáňhrdošpejor.: horenoshrdopychhrdopyskmárnomyseľníkzried. márnivec (človek preceňujúci vlastné prednosti) • pejor. primadonakniž. furiant

    p. aj povýšenec


    hrdina kto vyniká odvahou, smelosťou, rozhodnosťou uplatnenou v rozhodujúcich situáciách: hrdinovia revolúcie, povstaniakniž.: bohatierjunák: národní bohatieripoet.: hérosherojrek (Rázus)iron. viťúz


    hrdinný p. hrdinský


    hrdinský vyznačujúci sa odvahou konať ušľachtilé, často život ohrozujúce skutky (o človeku); svedčiaci o hrdinstve • udatný: hrdinskí, udatní vojaci; hrdinský, udatný bojkniž.: chrabrýhrdinný: chrabrá, hrdinná armádakniž.: heroickýbohatierskyjunácky: heroický, bohatiersky, junácky duchstatočnýodvážnysmelý: statočný, odvážny, smelý záchranca, činexpr. al. pejor.: frajerskýviťúzskyexpr. geroický (A. Bednár)


    heroizmus prejav ušľachtilej odvahy, vykonanie veľkého činu • heroickosťhrdinstvohrdinskosťkniž. bohatierstvo: bezpríkladný heroizmus, bezpríkladné hrdinstvo


    hrdinskosť p. heroizmus


    smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutkynebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domuudatnýkniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovnícijunáckyhrdinskýbohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdcetrúfanlivýtrúfalýprismelýpriodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievčapren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkoumužnýzastar. zmužilýchlapskýodhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný činkniž.: nebojácnyneohrozenýzastar. odvážlivýhovor. gurážnyexpr. srdnatýpren. expr. prometeovskýpren. expr. zastar. prometejskýexpr. čertovský


    statočný ktorý sa vyznačuje čestnosťou, mravnosťou, odvahou a pod. (o človeku); ktorý svedčí o týchto vlastnostiach • čestnýcharakterný: statočný, čestný, charakterný človekpoctivý (ktorému je cudzie klamstvo, podvod a pod.): stratené veci vrátil poctivý nálezcarýdzi: rýdza povahasvedomitý (konaný so zmyslom pre zodpovednosť, vyznačujúci sa tým): svedomitá robota bola preňho samozrejmosťoupočestnýslušnýporiadny (mravne bezúhonný): hľadať si počestnú, slušnú ženu; viesť poriadny životdobrýčistý: má dobré, čisté úmyslyudatnýhrdinskýkniž. chrabrý (vyznačujúci sa nevšednou odvahou, odhodlaním): zvíťaziť v udatnom, hrdinskom boji; chrabrí bojovníci


    hrdinstvo p. heroizmus


    hrdiť sa p. pýšiť sa 2, zakladať si


    chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sabyť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje detibyť hrdýhrdiť sakniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkomexpr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťamivychvaľovať savystatovať sahovor. expr.: vyťahovať savypínať savyvyšovať savynášať saexpr.: chlapiť sablýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazízried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé)chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastázastar. veličiť sa (Šoltésová)kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvýexpr.: nafukovať sanaparovať saprtošiť sahrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnúexpr.: rozdrapovať sanadrapovať sarozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzovalzried. pechoriť sa


    pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšnýbyť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenievystatovať savypínať savyvyšovať savynášať sahovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkamichvastať sakniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotkuchváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodomvychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitostiexpr.: nafukovať safúkať sanadúvať sanaparovať saprtošiť sanár. šušoriť sahrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrázakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

    2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdýhrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiťkniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťamibyť pyšnýblýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťamichváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami


    vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sapovyšovať savynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenievystatovať sakniž. honosiť sapýšiť sahrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitýchvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastášhovor. vyťahovať saexpr.: naparovať sanadúvať saprtošiť sanafukovať sarozdrapovať sarozhadzovať sanár. drcoliť sahrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

    2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sadvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hradtróniťdominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostolčnieťpnieť sapnúť sakniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorieklenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá oblohastrmiť sastrmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skalyvyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora majákexpr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty


    zakladať si pripisovať niečomu, niekomu prílišnú dôležitosť, cenu (často neodôvodnene) • byť namyslenýbyť pyšnýbyť hrdý: zakladá si na svojom zemianskom pôvode; byť namyslený, pyšný, hrdý na svoje úspechypýšiť sahrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa svojím vzdelanímkniž. honosiť sa: honosiť sa titulmihovor. bazírovať (prikladať niečomu význam): bazíruje na svojom pôvode


    hrdko p. hrdo 1, pyšne 2


    hrdo 1. uvedomujúc si vlastnú hodnotu al. hodnotu niekoho al. niečoho, právom si zakladajúc na niečom; svedčiac o tom • pyšnepyšnosebavedome: hrdo sa postavil dopredu; pyšne, sebavedome kráčala hore ulicouvysoko: hrdo, vysoko zdvihol hlavu a začal hovoriťpoet. zhrda (Rázus)expr. zried. hrdko

    porov. aj hrdý 1

    2. porov. veľkolepý, nádherný 1


    pyšne, pyšno 1. veľa si o sebe mysliac, preceňujúc vlastné hodnoty, sily, vlastnú dôležitosť • povýšenenamyslene: pyšne, povýšene zakýval na pozdrav; pri každom stretnutí namyslene dvíhal hlavupohŕdavoarogantne: keď skončil, pohŕdavo, arogantne sa usmialexpr.: nadutonafúkane: ku každému sa správal naduto, nafúkaneexpr. bohorovne: bohorovne sa postavil pred zhromaždenýchpoet. zhrda (Rázus)zastar. zhŕdavo (Figuli)

    2. oprávnene si zakladajúc na niečom • hrdo: pyšne, hrdo kráčal za svojím otcomsebavedome: sebavedome vstal a začal rozprávaťexpr. zried. hrdko (Timrava)

    porov. aj pyšný 1


    hrdlačina p. práca 1, námaha


    lopota 1. expr. ťažká, úmorná práca • expr. drina: celodenná lopota, drinaexpr.: hrdlačinahrdloviskomordoviskomordovačkaotročina: otročina vo vinici

    2. p. námaha


    námaha veľké vynaloženie síl: získať niečo s veľkou námahouúsiliesnaha (vypätie síl na dosiahnutie al. prekonanie niečoho): na to treba vynaložiť obrovské úsilie, obrovskú snahuvypätienapätie (vystupňovanie námahy): duševné vypätie, napätiehovor. zastar. unuvácia: za unuváciu nepýtam ničprácarobota: dalo mi to veľa práce, robotyhovor. fuška (veľká námaha) • hovor.: štrapaštrapácia (sústavná fyzická námaha): cestovať každý deň je štrapa, štrapáciaexpr.: hrdlačinadrinalopotaklopotagaleje (veľká námaha)


    práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robotaexpr.: hrdlačinadrinalopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliachšichtafuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška!galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačkamordovisko (úmorná práca) • babračkapapračkapiplačkašiplačkaprplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohuzaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísťkniž. trudsubšt. makačka

    2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotuzamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnaniepovolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: nájsť si živobytiehovor. chlieb: prísť o chliebhovor. expr. džob: má dobrý džob

    3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomalyzadanie: dostať zadanie

    4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, robotyúsiliesnaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahounámaha: námaha sa vyplatilapričinenieusilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaškniž. snaženiesubšt. makačka

    5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robotadielo: vedecké dielovýtvor: literárny výtvorkniž. útvor

    p. aj dielo

    6. p. činnosť 1, 2, chod 2


    drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať • expr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiťchlopotiť saklopotiťklopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrkuexpr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať saplahočiť sarobotiťnádenníčiťexpr. al. hist. robotovaťhovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri strojihovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za trochexpr.: katovať sastrháňať saexpr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v banisubšt. makať

    2. p. šúchať sa 3. p. učiť sa 1


    hrdlačiť p. drieť sa 1, robiť 1


    pracovať 1. konať istú duševnú al. telesnú prácu; vykonávať prácu ako zamestnanie • robiť: celý deň ťažko pracuje, robí; pracovať, robiť v záhrade, za písacím strojombyť zamestnanýmať zamestnanie: Kde si zamestnaný, kde pracuješ?; syn nemá zamestnanie, nepracujehovor. expr. zarezávať (naplno pracovať): zarezávali sme od ránaexpr.: robotiťnádenníčiť (tuho, ťažko pracovať) • expr. al. hist. robotovaťhovor. expr.: koňovať (ťažko pracovať) • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá to za trochexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť saplahočiť sa (namáhavo, ťažko pracovať) • expr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať sa (ťažko, namáhavo pracovať): otročí celý deň vo fabrike; hlušiť ako otrok; morí sa, mozolí na polisubšt.: fachčiť • makať (intenzívne pracovať) • expr. zjemn. robkať: Budete ešte chvíľu robkať?

    2. byť v chode, v činnosti • fungovať: prístroj nepracuje, nefungujeísť (náležite): motor ide dobrebežať (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno


    robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

    2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

    3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

    4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

    5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

    6. p. pokračovať 1


    bozkávať dotýkať sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • dávať bozk/bozkyexpr. dávať božtek/božteky: vrúcne sa bozkávali; bozkáva dieťa, dáva bozk, božtek dieťaťu na čelohovor.: dávať pusu/pusinkupusinkovaťpoet. celovaťzastar. ľúbaťexpr.: lízaťoblizovaťcukrovaťhrdličkovaťexpr., obyč. pejor.: cmúľaťcmuľkaťcuckať: stále sa lížu, oblizujú, cmúľajúzasýpať/zasypávať bozkamiobsýpať/obsypávať bozkami (veľa bozkávať)


    hrdličkovať p. bozkávať


    hrdličkovať sa p. maznať sa 1


    láskať sa prejavovať si lásku, náklonnosť nežnosťou • maznať sa: milenci sa láskali, maznalitúliť satuľkať savinúť saprivíňať saprituľovať sapritískať sa (nežne sa k niekomu, niečomu tisnúť): vinuli sa, pritískali sa k sebeexpr.: mojkať sacukrovať sahrdličkovať sa: stále sa cukrujúnár. ľuľkať sa (Kálal)obyč. pejor.: milkovať samiliskovať sa (v povrchnom ľúbostnom vzťahu): milkoval sa s dievčatamiexpr. oblizovať sa (láskať sa bozkami)


    maznať sa 1. prejavovať niekomu lásku slovami, nežnosťou, láskaním • láskať sa: maznal sa, láskal sa s dievčaťomexpr.: ľuľkať samazlinkať sa: iba s ním sa ľuľkala (Dobšinský)expr. zried. mazuľkať sa (Jesenský)nár. mazniť sa: deti sa maznili s mačiatkamiexpr.: cukrovať sahrdličkovať sahovor. expr. holúbkovať sa (navzájom): pred svadbou sa cukrovali, holúbkovali

    2. p. hrať sa 2


    hrdlo 1. p. hrtan 2. p. krk 1, 2


    hrtan anat. horná časť dýchacieho ústroja, kde sa tvorí hlas • expr. hrdlo


    krk 1. časť tela spájajúca hlavu s trupom • hrdlo: mať štíhly krk, štíhle hrdlo; chytiť niekoho okolo krku, hrdlaexpr. gágor: má gágor ako huspren. pejor.: hrvoľlalok (tučná al. ovisnutá predná časť krku)

    2. niečo podobné krku; osoba, ktorú treba živiť • hrdlo: krk, hrdlo fľaše, hovor. expr. mať doma štyri hladné krky, hrdlá


    hrdlorez p. vrah 1, zločinec


    vrah 1. kto sa dopustil vraždy: lúpežný vrah, vypátrať vrahazabijakzabíjačkatan (viacnásobný vrah) • pejor. hrdlorezzastar. mordár (Kalinčiak)kniž. zastar. vražedník (Jesenský)

    2. p. škodca 1


    zločinec kto sa ťažko previňuje proti právnemu poriadku: chytiť, odsúdiť zločincalotorhovor. pejor. gaunerexpr.: lumppekelníkhovor. kriminálnik (trestaný človek) • kniž. zlosynpejor.: hrdlorez (kto vraždí) • gangster (kto prepadáva ľudí) • vyvrheľ (kto je vyradený zo spoločnosti pre svoje nemorálne činy)

    p. aj zlodej


    hrdlovať p. drieť sa 1, robiť 1


    hrdohlavý p. sebavedomý, pyšný 1


    pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslenýexpr.: nadutýnafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako pávpoet.: hrdohlavýhrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinkaexpr. horedržanýpejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajerpovýšenýpovýšeneckýexpr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanievystatovačnývypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človekkniž. spupný: spupný panovníkhovor. expr. rohatý

    2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdýsebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti

    3. p. nádherný 1, veľkolepý


    sebavedomý ktorý si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: sebavedomí ľudia, sebavedomá rečsebaistýistý (ktorý si dôveruje, ktorý je istý samým sebou; svedčiaci o sebaistote): sebaistý umelec, istým gestom niečo odmietnuťhrdý (ktorý si zakladá na svojej osobe, neznižuje, neponižuje sa): hrdý človek; má hrdé vystupovaniepyšnýpoet. hrdohlavý: pyšné, hrdohlavé dievčapovýšenýpovýšenecký (ktorý dáva najavo pohŕdanie druhými, ktorý je prejavom pohŕdania) • obyč. pejor. suverénny: priateľova povýšená, povýšenecká povaha; suverénne správanieexpr. frajerskýobyč. pejor. supermanskýexpr. horedržaný: frajerské, supermanské spôsoby


    hrdokrásny p. nádherný 1


    nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocitskvelý: skvelý hotelobdivuhodnýúžasnýkniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanecrozkošnýroztomilýexpr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienokočarujúcioslňujúcioslnivýpodmaňujúcipodmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudbyexpr.: čarovnýanjelskýkniž.: čarokrásnyprelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjavexpr.: nebeskýrajskýelyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódiahovor. expr. božský: má božský hlasexpr.: rozprávkovýrozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájnyhovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný životžiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmevveľkolepýskvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavbaprepychovýluxusnýblýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaletaparádnypompéznykniž. pyšnýexpr. hrdýpoet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralákniž. honosnýzastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievodexpr. prenádherný

    p. aj pekný 1, krásny 1

    2. p. výborný


    hrdopych p. namyslenec


    hrdopysk p. namyslenec


    hrdopyšný p. hrdý 1, pyšný 1


    hrdý 1. zakladajúci si na niečom, niekom; vyvolávajúci, vzbudzujúci hrdosť • pyšný: byť hrdý, pyšný na úspechy svojich detí; učiteľ hrdý, pyšný na svojich žiakovpovýšenýpoet. hrdopyšný: víťazka sa stala povýšená, hrdopyšnásebavedomý (poznajúci vlastnú hodnotu a zakladajúci si na nej): sebavedomý človek, sebavedomé správanienepokorený (ktorý si zachoval hrdosť): zostala hrdá, nepokorenánepodplatný (ktorému hrdosť nedovolí porušovať svoje zásady): nepodplatný charakterkniž. honosný: je nositeľom honosných titulovexpr. zried. zhŕdavý (Hviezdoslav)prihrdý (príliš hrdý)

    2. p. veľkolepý, nádherný 1


    hrdoš p. namyslenec


Pozri výraz HR v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV