Synonymá slova "horí" v Synonymickom slovníku slovenčiny

horibilný p. obrovský

obrovský ktorý má mimoriadnu veľkosť, čo sa týka rozmerov, intenzity, významu, množstva a pod. (op. malý) • ohromný • nesmierny: stavba obrovských, ohromných rozmerov; obrovský, nesmierny význam slobody; mládež má ohromné, nesmierne možnosti • kolosálny • monumentálny • gigantický • gigantský: kolosálny, monumentálny, gigantický komplex budov • expr.: ozrutný • ozrutánsky • ohromitánsky • zastar. zrutný • hovor. expr. pyramidálny: ozrutné, ohromitánske skalisko; ozrutánska sila živlov • expr.: náramný • prenáramný (prekvapujúco obrovský): urobiť náramný pokrok; pocítiť náramný, prenáramný žiaľ • obrovitý • expr. obrovitánsky • zastar. al. expr. ozorný (pripomínajúci rozmermi, silou obra): obrovitý medveď; obrovitánska moc; ozorný pomník (Štúr) • mohutný: mohutná stavba; mohutný nápor vetra • nespočítateľný • nesčítateľný • nepreberný • nevyčísliteľný • bezpočetný • kniž.: nesčíselný • nespočetný • expr. státisícový (obrovský čo do množstva): nespočítateľné, nevyčísliteľné zástupy; nesčíselné, nespočetné množstvo ľudí • enormný (obrovský čo do množstva al. intenzity): enormný počet uchádzačov; enormný záujem o niečo • nevyjadriteľný • nevypovedateľný • neopísateľný • nevýslovný (ktorý sa pre mimoriadnu intenzitu nedá opísať, vyjadriť slovami) • kniž. neskonalý: cítiť nevyjadriteľný, nevypovedateľný, nevýslovný žiaľ; zavládlo neopísateľné nadšenie; prežiť neskonalé šťastie • nevyčerpateľný: nevyčerpateľná zásoba • neslýchaný • nevídaný (presahujúci priemerné, zvyčajné hodnoty): zaznamenať neslýchaný, nevídaný úspech • nepredstaviteľný (ktorý si pre svoju veľkosť nemožno ani predstaviť): prekonať nepredstaviteľné ťažkosti • expr.: úžasný • závratný (svojou veľkosťou vyvolávajúci úžas, závrat): rútiť sa úžasnou, závratnou rýchlosťou • neľudský • nadľudský • kniž. titanský (svojou veľkosťou presahujúci ľudské možnosti): vynaložiť nadľudskú, titanskú námahu • hovor. expr.: hrozný • strašný • hrozitánsky • príšerný • šialený • expr.: obludný • monštruózny (ktorého mimoriadna veľkosť je často neželaná): napáchať hrozné, strašné materiálne škody; požiar sa rozrástol do príšerných, obludných, monštruóznych rozmerov • herkulovský • herkulesovský (akým sa vyznačoval Herkules): herkulesovská sila • expr.: velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preveliký: velikánsky, veličizný dom; je to preveľká, preveliká škoda • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr. katastrofálny: krajinu postihlo katastrofálne sucho • hovor. expr. fantastický (ktorého mimoriadna veľkosť je želateľná): robiť fantastické pokroky v učení • kniž.: horibilný • horentný (čo do množstva): zaplatiť horibilné sumy • expr.: miliónový • miliardový: rekonštrukcia si vyžaduje miliónové, miliardové položky • nekonečný • nezmerateľný • kniž. nezmerný (ktorý sa nedá zmerať, určiť): obrovské, nezmerateľné, nezmerné vzdialenosti; nekonečné číslo • šokujúci: stíhačka letela šokujúcou rýchlosťou • expr. mamutí (obyč. o podniku, závode): mamutí podnik; mamutí môstik (skokanský) • expr.: leví • levský: mať na niečom leví, levský podiel • expr. vysokánsky (obrovský čo do výšky): vysokánsky komín • pren. nebotyčný: obrovská, nebotyčná sláva • expr.: prenesmierny • preohromný • preukrutný: pociťovať prenesmierny, preukrutný hlad

p. aj veľký

horčina horká látka al. horká chuť • horkosť: mať horčinu, horkosť v ústach • expr.: horič • blen: ostala mu na jazyku horič

horič p. horčina

háj¹ menší súvislý porast listnatých al. ihličnatých stromov • horička • lesík • hôrka: dubový, brezový háj, lesík; riedka horička, hôrka

horička p. háj¹

blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskať • blyšťať sa • lesknúť sa • ligotať sa • expr.: blyskotať (sa) • bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slza • žiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiari • zried. jasať sa (Timrava, Rázus) • trblietať sa • jagať sa • jagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajú • skvieť sa • svietiť • svietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotou • striebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazero • perliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlí • belieť sa • prebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokrásky • vynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí víno • horieť (o očiach): oči mu horia radosťou

p. aj hrať 3

2. p. chváliť sa

červenať sa 1. mať na tvári rumenec od citového pohnutia • červenieť sa: cítila, že sa od hanby červená, červenie • kniž.: pýriť sa • rumeniť sa • rumenieť sa: od zlosti sa celý pýril, rumenil • expr. pŕliť sa • poet. rdieť sa • expr. horieť (veľmi sa červenať): tvár jej horí ako fakľa

p. aj hanbiť sa

2. javiť sa červeným • červenieť sa • byť červený: v diaľke sa červenejú strechy; v záhrade sa červenajú, červenejú jahody • poet. bronieť

horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sa • páliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sa • blčať • blkotať • nár. dudotať (Kálal) • expr.: bĺkať • blkať • blnkať • blnkotať • kniž.: planúť • plápolať • poet.: hárať • zhárať • pláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou

2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť

hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do rána • hovor. muzicírovať: rád doma muzicíruje • zastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikuje • vyhrávať • expr.: vyhúdať • vyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deň • brnkať • vybrnkávať • drnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiu • hovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesoch • pejor.: fidlikať • fidlikovať • pidlikať • pidlikovať • pihlikať • hudlikať • hudlikovať • cvrlikať • čvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgať • vŕzať • vrzúkať • hovor. expr.: škrípať • píliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkania • expr.: tudlikať • tulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlo • interpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosť • pohrávať • poihrávať: na perách jej pohráva úsmev • blýskať • blýskať sa • blyšťať sa • lesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiach • horieť (o očiach): oči horia nadšením • iskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať

sršať 1. prudko vo väčšom množstve vyletúvať, odskakovať (obyč. o iskrách): z prskavky iskry sršali na všetky strany • šľahať • vyšľahovať (o ohni): plameň, oheň šľahal, vyšľahoval do výšky • prskať (rozstrekovať sa so syčivým zvukom): raketa prská, srší • iskriť sa: neos. z komína sa iskrí

2. expr. prudko, vo veľkej miere sa prejavovať (obyč. citovo) • planúť • expr. horieť: srší, planie, horí zápalom, radosťou • kniž. prekypovať: prekypuje v ňom zlosť, oduševnenie • kniž. sálať • vyžarovať • zračiť sa: z očí mu sála strach, nenávisť; z tváre vyžaruje radosť; v pohľade sa zračí veselosť • iskriť (očami, pohľadom): iskrí očami od zlosti

svietiť 1. vydávať, vyžarovať svetlo • žiariť: hviezdy na oblohe jasno svietia, žiaria • blikať • blikotať • mihať sa • mihotať sa • žmurkať (vydávať prerušované al. slabé svetlo): sviečka v tme slabo bliká, blikoce, žmurká; medzi stromami sa mihá, mihoce plamienok • prebleskovať • poet. pableskovať (svietiť v zábleskoch, chvíľami, obyč. cez niečo): z diaľky prebleskuje svetlo • horieť: žiarovka, lampa horí • nár. sviecať (Rysuľa) • žmúriť • expr.: sliepňať • škamrať • škamriť (slabo svietiť): žiarovka v kúte slabo žmúri, sliepňa, škamre • expr. vysvecovať (ustavične, dlho svietiť): pouličné lampy vysvecujú celý deň

p. aj svetielkovať

2. p. blýskať sa 1 3. p. prekážať 1

túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokoji • bažiť • dychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinou • kniž.: prahnúť • žízniť: prahne, žízni po láske, uznaní • kniž. lačnieť: lačnie za vzdelaním • zried. smädiť: smädia po krvi • expr.: mrieť • zmierať • umierať • hynúť • horieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milým • zried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostí • expr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženou • expr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciami • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmi • rojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajinách • expr.: divieť • šalieť (sa) • šialiť sa • hovor. expr.: blaznieť • blázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatami • hovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužov • lakomiť sa • expr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa

vkladať sa plne sa sústreďovať na niečo • oddávať sa: celý sa vkladal do spevu, oddával sa spevu • odovzdávať sa • žiť: odovzdávala sa, žila len deťom • venovať sa • obľubovať: venovali sa jazde na koni; obľubovali jazdu na koni • hovor. holdovať • kniž. horieť

p. aj venovať sa

žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deň • vyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastie • pren. kniž.: planúť • plápolať: tvár mu planie nadšením • fyz. emitovať

p. aj svietiť, svetielkovať

2. vydávať lesk • blýskať (sa) • blyšťať sa • lesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazera • ligotať sa: rosa sa v tráve ligoce • jagať sa • jagotať sa • trblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajú • skvieť sa • svietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotou • horieť (o očiach) • zlatieť sa • zlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenica • iskriť (sa): sneh (sa) iskrí

horizont 1. p. obzor 1 2. p. rozhľad 1

obzor 1. viditeľná hranica, na ktorej sa obloha zdanlivo stretá so zemou; časť zemského povrchu viditeľná po túto hranicu • horizont • zastar.: nebasklon • nebosklon

2. p. rozhľad 1

prehľad 1. celkové dobré poznanie niečoho • orientácia: mať v niečom prehľad, orientáciu • rozhľad (dobré vedomosti o veci): umelecký rozhľad • obzor • horizont: mať široký obzor, horizont

2. zhrnutie umožňujúce ľahkú orientáciu: prehľad dejín literatúry • konspekt (krátky, obsažný prehľad): konspekt prednášky • sylabus (stručný prehľad): vypracovať sylabus • výpis • výpisok • výťah (zhustený prehľad): výpis, výpisok, výťah z článku • rešerš (prehľad údajov na istú tému) • evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia

rozhľad 1. dobrá znalosť vecí a schopnosť hodnotiť ich • obzor • horizont: mať široký, úzky rozhľad, obzor, horizont • orientácia: bol známy svojou dobrou orientáciou • prehľad: mať o niečom prehľad

2. p. výhľad 1

horizontálne 1. porov. vodorovný 2. p. rovno 3, ležato

ležato rovnobežne s vodnou hladinou, vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy • naležato, pís. i na ležato, ležmo: fľaše daj do tašky ležato, naležato; chladničku nie je vhodné prepravovať ležmo • ležiačky • poležiačky: skriňu museli prenášať ležiačky, poležiačky • vodorovne • horizontálne: vodorovne, horizontálne pripevnená súčiastka

rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamo • prosto: cesta viedla prosto ku kaštieľu • neohnuto • nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôty • dorovna • narovno: dorovna, narovno vykopaná ryha • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystreto • vypäto • vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystreto • vztýčene • narovnane • vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnane • kolmo: palice trčia kolmo k nebu • zvislo • zvisle: obraz je zavesený rovno, zvislo • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško • fraz. hore koncom

3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovne • horizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doska • dorovna • narovno: dorovna, narovno uložené potrubie • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamo • priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľu • prosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťa • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamo • presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestej • práve • hovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamo • otvorene • úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalo • nezaobalene • nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehať • prosto • doprosta • dorovna • fraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslí • kniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneď • ihneď • priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkému • bezodkladne • naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrnca • bezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfa • nesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamo • priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráči • práve • hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

10. p. rovnako 1

horizontálny p. vodorovný

vodorovný rovnobežný s vodnou hladinou (op. zvislý) • horizontálny: vodorovná, horizontálna čiara, poloha • rovný: rovná strecha • rovnobežný

hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneď • okamžite • zaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiť • teraz • momentálne • zastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázali • už • už aj: hneď, už, už aj sa vráťte • začerstva • zahorúca, pís. i za čerstva, za horúca • zried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitky • bezodkladne • neodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviť • obratom • mihom • naskutku • razom • expr. v mihu-okamihu • hovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do roboty • hovor. štandopede • expr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domov • hovor. expr. nafľaku, pís. i na fľaku • nár.: porád (Dobšinský) • pospolu (Kukučín) • stojme (Dobšinský) • fraz.: hneď a zaraz • obratom ruky • na prvý pohľad

2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneď • skoro • čoskoro • čochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerí • rýchlo: mal to rýchlo hotové • zakrátko • zanedlho • onedlho • zried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadku • priam • hovor.: čosi-kdesi • čosi-kamsi • už-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tma • expr.: zamálo • zamáličko (Plávka, Rázus) • fraz. každú chvíľu

3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneď • bezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikať • tesne • rovno: prišiel tesne, rovno po začiatku • blízko: blízko pri ceste je odpočívadlo • okamžite • vzápätí • kniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

4. p. rovno 9

hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)

horšiť sa 1. porov. zhoršiť sa 2. p. hnevať sa

horár lesný zamestnanec vykonávajúci technickú a ochrannú službu • hovor. zastaráv. jáger • lesník • slang. lesák (pracovník v lesnom hospodárstve)

horčicový p. žltý

žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltý • ostrožltý • sýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnko • svetložltý • slabožltý • žltobledý • žltobiely • bledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farby • žltastý • žltkastý • žltavý • žltkavý • nažltastý • nažltkastý • nažltkavý • žltavobiely • žltkavobiely • žltkavobledý • žltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografie • expr.: žltučký • žltulinký • žltunký • žltušký: žltučké kuriatka • žltozelený • zelenožltý • kaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúza • mosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltý • žltozlatý • zlatistý • zlatý • zlatkavý • zlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasy • slamenožltý • slamený • slamovožltý • slamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučký • zlatušký • zlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zore • žltohnedý • okrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožka • žltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlina • pomarančovožltý • oranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltý • tmavožltý • temnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medový • medovožltý • citrónový • citrónovožltý • kanárikový • pieskový • púpavový • žĺtkový • žĺtkovožltý • maslový • krémový • šafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farby • plavý • hovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasy • zožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list

horčičiak p. pohár 1

pohár 1. nádoba na pitie, obyč. zo skla; jej obsah: pivový pohár; vypiť pohár džúsu • kniž. čaša: naliať víno do čiaš • hovor. krígeľ (väčší pohár s uchom): krígeľ piva • hovor. šampuska (pohár na šampanské) • horčičiak (pôvodne nádoba na horčicu používaná ako pohár)

2. symbolická nádoba udeľovaná ako trofej za víťazstvo v súťaži • kniž. zastar. pokál: získať putovný pohár, pokál natrvalo

3. p. fľaša

horľavý p. zápalný 1

zápalný 1. ktorý sa ľahko zapáli, ľahko horí • horľavý • chytľavý: zápalné, horľavé chemikálie; chytľavý materiál

2. slúžiaci na zapálenie • zapaľovací: zápalná, zapaľovacia šnúra

horlivý prehnane usilovný, zaujatý niečím; plný nadšenia; svedčiaci o horlivosti • agilný • príčinlivý: horlivý, agilný, príčinlivý duch; horlivá, agilná, príčinlivá povaha • oduševnený • nadšený: oduševnený, nadšený organizátor • zapálený • zápalistý • kniž. zanietený • rozhorlený • rozohnený: zapálený, zápalistý prejav; zanietený, rozhorlený, rozohnený diskutér • horúčkovitý (robený, konaný náhlivo a s veľkým zaujatím): horúčkovité upratovanie • veľký • expr.: silný • tuhý • tvrdý: veľký, silný, tuhý vlastenec • fanatický • prepiaty • expr. posadnutý (prehnane, vášnivo až slepo horlivý): fanatické, prepiate, posadnuté stúpenkyne feminizmu • prihorlivý (príliš horlivý): prihorlivý agitátor • expr. prehorlivý (veľmi horlivý)

horúčkovitý p. prudký 1, rýchly, horlivý

prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietor • kniž. razantný: razantný úder • lek. akútny: akútny zápal • strmý • rýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostí • rapídny: rapídny vzostup • rázny • vehementný • kniž. briskný: rázny, briskný útok, pohyb • náhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasia • dravý • nespútaný: dravý, nespútaný tok rieky • turbulentný: turbulentný tok, pohyb • ostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenie • živelný (prudký ako živel): živelná sila • bleskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úder • zúrivý • divý • divoký • expr.: diabolský • besný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempo • expr.: šialený • bláznivý: šialený, bláznivý cval • horúčkovitý • publ. hektický • kniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)

p. aj ničivý

2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý cit • náruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láske • vznetlivý • impulzívny • popudlivý • prchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povaha • eruptívny • explozívny • výbušný • cholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanie • energický • rázny • kniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverí • strmý • hovor. expr.: hurtovný • hurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopanie • kraj. náramný • kniž. sverepý (o človeku) • živelný • búrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnosti • náhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutie • silný • mocný (op. slabý): silné, mocné vášne • divý • divoký: divá, divoká radosť • expr.: bláznivý • šialený: bláznivá, šialená túžba • pren. expr. cigánsky: cigánska krv, nátura • expr. žeravý • nespráv. horkokrvný

3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmý • príkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopec • ostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta

rýchly vyznačujúci sa rýchlosťou; uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase (op. pomalý) • bystrý • rezký • dynamický • čerstvý • chytrý: rýchle, bystré, rezké, dynamické, čerstvé kroky; rýchle, rezké tempo; chytrá robota • bleskový • bleskurýchly • bleskorýchly (rýchly ako blesk): bleskový, bleskurýchly návrat; blesková, bleskurýchla schôdza • expresný • hovor. neskl. expres: expresný, expres vlak; expresné vybavenie žiadosti • pren. telegrafický • náhlivý • chvatný (svedčiaci o ponáhľaní): náhlivé pohyby • okamžitý (ktorý nastáva hneď): okamžitá lekárska pomoc • náhly (ktorý sa rýchlo stane): zaskočila ich náhla zmena počasia • kniž. promptný: promptná obsluha • nár.: frišký • frišný: frišké, frišné raňajky • bystronohý • ľahkonohý (schopný rýchleho behu): bystronohé, ľahkonohé zviera • pohyblivý (rýchlo sa pohybujúci): pohyblivý futbalista • rapídny (rýchly a prudký): rapídny pokles • hovor. uponáhľaný: žijeme uponáhľaný život • expr.: horúčkovitý • zimničný: horúčkovitá činnosť, zimničné tempo • hud. i pren. allegrový • nespráv. spešný • prekotný

p. aj prudký 1

horúci 1. veľmi teplý: horúci kúpeľ, horúce jedlo • rozhorúčený • rozpálený • rozohriaty • zohriaty: dieťa je horúce, rozhorúčené, rozpálené ani piecka; rozohriaty, rozpálený asfalt • vriaci • hovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu, ktorý vrie; obyč. o tekutinách): vriaca, vrelá polievka • pálivý • pálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnko • tropický (horúci ako v trópoch): tropický deň • expr.: ohnivý • žeravý: ohnivé, žeravé pery, leto • kniž. zastar.: žarký (Hviezdoslav) • žihavý (Kukučín)

2. p. vrúcny 3. naliehavý 2; nepríjemný

naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónom • úpenlivý • poet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko) • neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkami • nutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť

2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrny • akútny • urgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípad • neodkladný • bezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnosti • nástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnosti • pálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahov • nevyhnutný • nutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutná • expr.: horúci • žeravý: žeravá téma • zried. doliehavý

p. aj aktuálny

náruživý 1. silno citovo zaujatý za niečo, priveľmi oddaný niečomu; svedčiaci o silnom zaujatí • vášnivý: otec bol náruživý, vášnivý hubár (op. sviatočný); vrhol sa do práce s náruživým, vášnivým zaujatím • nadšený • oduševnený (pri sústredenom zaujatí, ktoré prináša radosť, uspokojenie): herca obliehal dav nadšených, oduševnených obdivovateliek; odmenili ho nadšeným, oduševneným potleskom (op. vlažným) • horlivý (veľmi aktívne podporujúci niečo): horlivý propagátor nových myšlienok • silný • tuhý (vo veľkej miere a vytrvalo zaujatý al. oddaný; op. slabý): patril k silným vlastencom; tuhí, silní fajčiari sa nedožijú vysokého veku • kniž.: zapálený • zanietený: zapálení, zanietení bojovníci za ľudské práva; zapojiť sa do náruživej, zanietenej diskusie • fanatický • prepiaty (neznášanlivo al. nekriticky zaujatý): náruživý, fanatický odporca pokroku; fanatická, prepiata viera • expr. posadnutý (neovládateľne silno zaujatý): náruživý, posadnutý poľovník

2. hlboko prežívajúci ľúbostné city; prudký v ľúbostných prejavoch, zážitkoch; svedčiaci o ľúbostnej vášni • vášnivý: náruživý, vášnivý milenec; náruživý pohľad • žiadostivý • chtivý (spojený so silnou pohlavnou túžbou): upieral na dievča žiadostivé oči • ohnivý • plamenný • horúci (obyč. o prejavoch náruživosti): ohnivý, plamenný pohľad; obsypal ju horúcimi, ohnivými bozkami • rozohnený • rozpálený • rozvášnený (na istý, obyč. kratší čas): byť rozohnený, rozpálený, rozvášnený láskou

p. aj vášnivý 1

nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vec • nesympatický • zastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odporný • protivný • príkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladu • neznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomery • obávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súper • trápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápne • delikátny • háklivý • chúlostivý • citlivý • expr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosť • nepohodlný • neželaný • nevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažou • nevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotu • nedobrý • nepriaznivý • expr. škaredý • hovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocit • odpudzujúci • nevábny • odpudivý • ošklivý • mrzký • expr.: hnusný • paskudný • potvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robota • nevľúdny • neprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanie • nechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správanie • mrzutý • expr.: sprostý • hlúpy • expr. zastar.: oštarný • obidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavení • zlý • záporný • kniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosť • tiesnivý • omínavý • tienistý • tônistý • zastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky života • expr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíle • expr.: pálčivý • boľavý • bolestný • bolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problém • expr. horúci: prežiť horúce minúty • zried. mrkotný (F. Hečko)

srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivý • milý • láskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povaha • priateľský • kamarátsky • otvorený • bezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféra • úprimný • nepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiech • teplý • vrúcny • horúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatie • kniž.: vrelý • iskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav

teplý¹ 1. vyvolávajúci pocit tepla (op. chladný, studený): teplá polievka, teplý vzduch • hrejivý (ktorý príjemné hreje): hrejivé lúče slnka, hrejivá kožušina • preteplený (prestúpený teplom): preteplené obilie, preteplená bielizeň • vlažný • hovor. letný (mierne teplý; obyč. o tekutine, ktorá nie je horúca): vlažné mlieko; vlažná, letná voda • vlahý (príjemne teplý a mierne vlhký): vlahý letný večer, vlahý vánok • rozohriaty • horúci (veľmi teplý): rozohriata, horúca rúra; horúci deň • zried.: teplastý • teplistý (Zúbek, Rysuľa) • expr.: teplučký • teplušký • teplunký • teplulinký; odb. termálny (obsahujúci teplú vodu): termálne kúpalisko; termálny liečivý prameň • varený: varená strava (op. studená)

porov. aj horúci

2. p. útulný 3. p. milý, nežný 4. p. homosexuálny

vášnivý 1. silno citovo zaujatý za niečo; svedčiaci o silnom zaujatí • náruživý: vášnivý, náruživý rybár; dal sa na šport s vášnivým, náruživým zaujatím • nadšený • oduševnený: nadšení, oduševnení zástancovia modernej hudby • horlivý • zápalistý: horliví prívrženci futbalu • silný • tuhý: silní, tuhí fajčiari • ohnivý • kniž.: zapálený • zanietený: ohnivý, zapálení, zanietení bojovníci za demokraciu • fanatický • prepiaty: fanatická, prepiata viera • expr. posadnutý: je posadnutý za autami • expr. zúrivý: zúrivý zberateľ

2. neovládane, živelne reagujúci; svedčiaci o živelnosti: vášnivý človek • prudký • výbušný: prudká, výbušná povaha • temperamentný • ohnivý: temperamentný rečník • rozvášnený (ktorý podľahol vášni): rozvášnení diváci • búrlivý: búrlivá debata • neskrotný • nespútaný: neskrotný hnev • kniž. eruptívny (Vajanský) • kniž.: maniacky • manický • maniakálny (prejavujúci sa istou vášňou): maniakálne blúznenie

p. aj výbušný 2

3. prudko prejavujúci ľúbostné city; svedčiaci o ľúbostnej vášni • náruživý: vášnivý, náruživý muž; vášnivé objatie • žiadostivý: žiadostivé pohľady • horúci • plamenný • ohnivý: horúce, plamenné bozky • rozohnený • rozpálený • rozvášnený • roztúžený: rozohnený, rozvášnený milenec

p. aj náruživý

vriaci ktorý vrie • hovor. vrelý: napiť sa vriaceho, vrelého čaju • zastar. vrúci: vrúci vosk (Kostra) • horúci (veľmi): horúca polievka

vrúcny ktorý je bez pretvárky • horúci: vrúcne, horúce slová; vrúcne, horúce objatie • kniž.: vrelý • vrúci: vrelý vzťah • nefalšovaný: nefalšované priateľstvo • opravdivý • naozajstný • ozajstný • skutočný • pravý: opravdivá, naozajstná, skutočná láska • úprimný: úprimný pohľad • kniž. plamenný: plamenný pozdrav • srdečný: srdečná vďaka • hlboký • intenzívny: hlboký, intenzívny cit

žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu • túžobný • roztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľad • zažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu) • chtivý • dychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaní • hladný • lačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očami • zastar. baživý • zried. bažný: baživý chvály • horúci • náruživý • vášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec

horúčava 1. veľmi horúce počasie • horúčosť • páľava: letná horúčava, horúčosť, páľava • spara • sparno (dusivá horúčava): v spare, v sparne sa ťažko pracuje • expr. páľa: na poludnie bola veľká páľa • suchopár (slnečná horúčava) • úpek (poludňajšia horúčava) • žiar: žiar slnka • úpal: letný úpal • úžeh (Plávka) • znoj (Hviezdoslav) • zried. zápara (Čajak) • expr. zried. zvara (Žáry) • subšt. hic

2. pocit veľkého tepla na tele • horúčosť: tvár jej blčí horúčavou, horúčosťou • expr.: vara • var: obliala ma vara, obišiel ju var • expr. oheň

žiar¹ vyžarované teplo • horúčava • horúčosť: žiar, horúčava letného slnka • páľa • páľava: z pece vychádza páľava • úpek (slnečný žiar) • poet. opal • zried. žiara

horúčosť p. horúčava 1, 2

horúčka 1. telesná teplota nad 38 °C • hovor. teplota: mať horúčku, teplotu; vysoká horúčka, teplota • expr. oheň

2. p. nervozita

nervozita zvýšená nervová dráždivosť • nervóza • nervóznosť: nervozita, nervóza, nervóznosť pred skúškami • podráždenosť • nepokoj: pociťovať podráždenosť, nepokoj • vzrušenie: od vzrušenia nemôže zaspať • horúčka: cestovná horúčka

p. aj nepokoj 1

teplota 1. miera tepelného stavu hmoty • temperatúra: pokles dennej teploty, temperatúry

2. hovor. zvýšenie tepelného stavu tela od 37 °C: mať teplotu • horúčka (telesná teplota nad 38 °C)

3. p. neha

horúčkovito 1. p. rýchlo 2. porov. horlivý

rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchle • chytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedol • narýchlo • nachytro: narýchlo, nachytro uvarila obed • napochytro • napochytre • naponáhlo • naponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z tašky • urýchlene • zrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchať • chvatne • chvatom • zried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicu • bystro • rezko • svižne • svižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvor • expr. šibko: šibko sa pustil do jedenia • mihom • švihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odíde • náhlivo • horúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil veci • náhle • náhlo • zried.: nanáhle • nanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúť • rapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížila • hovor.: expresne • expres • pren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebné • obratom • kniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky doklady • hneď • ihneď • skoro • naskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiť • zaraz • razom • v okamihu • okamžite • expr.: raz-dva • šupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zima • behom • skokom • zried. skokmo: behom, skokom sa pustili do roboty • letkom • letmo • v letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domov • expr.: hupkom • hupky • zvrtkom • zried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodmi • nár.: friško • šmihom • gvaltom (Hviezdoslav, Botto) • nár. stojme (Dobšinský) • prirýchlo • prichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavili • bleskove • bleskovo • bleskom • poet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalší • bleskurýchle • bleskurýchlo • poet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povie • expr.: ozlomkrk • ozlomkrky • ostopäť • ostošesť • fraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorky • expr.: odušu, pís. i o dušu • fraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalej • fraz.: s časom opreteky • s vetrom opreteky: cestu stavali s časom opreteky • fraz.: akoby bičom plesol • akoby dlaňou plieskal • z minúty na minútu • len tak fuk-fuk • míľovými krokmi • nár.: úvalom • úbehom • nespráv.: spechom • spešne • prekotne

menejcenný ktorý má menšiu hodnotu, kvalitu, závažnosť a pod. • menejhodnotný • neplnohodnotný: duševne menejcenný, neplnohodnotný človek; menejhodnotný, neplnohodnotný športový výkon • podradný • druhoradý • druhotriedny (menej významný, kvalitný; op. prvotriedny): podradný umelec; druhoradá, druhotriedna kvalita tovaru • nekvalitný • horší • slabší (op. dobrý, kvalitný): menejcenný, nekvalitný, horší tovar; horší, slabší pracovný výsledok • hovor. pozadný (o obilí): pozadné zrno • treťoradý • treťotriedny (pomerne zlej kvality, hodnoty): treťoradý význam; treťotriedny hotel • pochybný • pokútny • pejor. brakový • kniž. obskúrny (ktorý má malú, podozrivú hodnotu): pridelili mu pochybnú, pokútnu prácu; braková, obskúrna literatúra • nezávažný (menej významný): nezávažný problém

okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?

začerstva, pís. i za čerstva kým je niečo nové, čerstvé; v túto chvíľu, bez meškania, bez odkladania • sčerstva • zahorúca, pís. i za horúca • zried. zhorúca: začerstva, sčerstva sa pochválil so svojou novou známosťou; zahorúca im všetko vyrozprával • hneď • ihneď: hneď, ihneď ho začal prehovárať • zaraz • okamžite: zaraz, okamžite chcel oznámiť radostnú novinu • rýchlo • chytro: ponáhľal sa domov, aby si rýchlo, chytro všetko poznačil • bezodkladne • neodkladne: bezodkladne, neodkladne si to chcel všetko objasniť

záhor p. zápach

zápach nepríjemný čuchový vnem (op. vôňa): odporný zápach horiacej gumy • smrad: smrad výfukových plynov • pach: pach potu • puch (silný zápach): pivničný puch • zhorenina (zápach po niečom zhorenom): cítiť zhoreninu • výpar (zmes zápachov, ktorá vzniká vyparovaním): kuchynské výpary • zried. záhor (pach po niečom rozpálenom)