Synonymá slova "hon" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 58 výsledkov (1 strana)

  • hon1 p. lov 1


    hon2 p. pole 1


    lov 1. chytanie, strieľanie, lapanie zveri a vtáctva • poľovačkahonhonbahovor. poľovka: lov, poľovačka na medvede; pren. expr. lov, poľovačka na ženy

    2. p. korisť


    pole 1. obrábaný pozemok • roľa: orať, hnojiť polia, rolehon (časť poľa): ďatelinový honlán (veľké pole): obilné lánytabuľatablatablica (menšie pole): tabuľa, tabla pšenice, tablica kukuricezáhon (časť poľa istým spôsobom vymedzená): záhon pod ľanostredok (malý záhon) • grapa (neúrodné kamenisté pole, obyč. na svahu): kysucké grapyzem: namáhali sa, aby mali zeme (Tajovský)pôda (poľnohospodársky pozemok): výmera pôdyzastaráv. grunt (gazdovské pozemky): byť na vlastnom grunte pánom

    2. p. chotár 3. p. oblasť 2


    honba 1. často opakované úsilie dosiahnuť niečo, zháňanie: honba za ziskom, za slávouhovor.: zhánkazháňačka (veľký dopyt): zhánka, zháňačka za stavebnými pozemkami

    2. sledovanie niekoho s úmyslom chytiť ho; vystupovanie proti niekomu, niečomu mocou • prenasledovanie: honba na zlodejov; honba na politických protivníkovpubl. pohon: policajný pohonexpr. štvanica: politické štvanice

    p. aj chytačka


    chytačka prenasledovanie, chytanie niekoho; hra na naháňanie, chytanie • naháňačka: deti sa hrajú na chytačku, na naháňačkulapačkahonba: lapačka, honba zlodejov


    zháňačka hovor. veľký záujem o získanie niečoho (obyč. kúpou) • hovor. zhánka: zháňačka, zhánka za bytmihonba (úsilie dosiahnuť niečo): honba za peniazmidopyt: dopyt po tovare


    honcovať sa p. páriť sa 1


    páriť sa 1. (o živočíchoch) pohlavne sa spájať; mať čas párenia • honiť sa (o niektorých cicavcoch): ovce sa pária, honiapoľov. honcovať sa: zajace sa na roli honcujúbehať sa (mať čas párenia; o krave) • húkať sa (mať čas párenia; o svini) • horovať sa (o kobyle)

    2. p. spájať sa 1


    honec 1. p. poháňač 2. p. nadháňač 1


    nadháňač 1. kto nadháňa strelcovi zver • honec

    2. p. prisluhovač


    poháňač kto niečo poháňa: poháňač stádahoneczastar. hajčiar (kto ženie statok)


    honelník p. pastier


    pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasákbača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava)zastar.: gondáškondaš (pastier svíň)


    čestný 1. konajúci v súlade so svojím svedomím, presvedčením (o človeku); svedčiaci o tom: čestní ľudia, čestný prístup (op. nečestný) • statočnýcharakterný (op. bezcharakterný): byť statočný, charakterný; charakterné konaniepoctivý (konajúci v súlade so cťou): mať poctivý úmysel; poctivý nálezcahovor. férovýneskl. fér, pís. i fair: To nie je od teba fér, férové!; férový hráččistýrýdzipočestný (bez akýchkoľvek morálnych prehreškov): čistý, rýdzi človek; žiť čistý, počestný životkniž. zried. honetný (Kukučín)

    p. aj bezúhonný

    2. udelený ako pocta, na znak úcty, ocenenia • titulárny: čestná, titulárna hodnosť; čestné členstvohonorárny (neplatený): honorárny konzul, profesor


    honetný p. čestný 1


    honiť usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo • naháňať: honili, naháňali zlodeja až po domprenasledovaťstíhať: prenasledujú ho, stíhajú ho za vraždunadháňať (honiť pri poľovačke): nadháňanie zverichytaťlapať: beží, lebo ho chytajú, lapajú


    chytať 1. brať obyč. do ruky al. rúk • uchopovať: chytá, uchopuje šálku do obidvoch rúkdotýkať sa: dotýkať sa pecesiahaťčiahať (naťahovať ruku s úmyslom chytiť): siaha za peňaženkou; čiaha za knihouzmocňovať sa (mocou, silou, šikovnosťou a pod. chytať): zmocňuje sa mikrofónuschytávaťexpr.: chmátaťschvátaťpopadať (prudko, náhle chytať): chmáce dievča okolo pása; schytáva, popadá dieťa za rukyexpr.: chytkaťpochytkávaťchmatkaťchvatkaťchňapkať (jemne chytať): dieťa chytká okraj stola; psík chňapká ňufáčikom po rukeochytávaťohmatávaťoblápaťexpr.: obchytkávaťohmatkávaťoblapkávať (chytať dookola): zvedavo obchytáva, obchytkáva novú hračku; oblapkávať dievča; ohmatkáva nové šaty

    2. ísť, bežať za niekým s úmyslom zadržať ho • naháňať: chytať, naháňať zlodejalapaťhoniť (usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo): lapať, honiť zverprenasledovaťstíhať: prenasledovanie, stíhanie vinníkov

    3. porov. chytiť, zmocniť sa 2


    lapať 1. trocha expr. brať do ruky • chytať: pri hre lapal, chytal loptuchápaťuchopovať: chápal, uchopoval ju za rukuexpr. lapkať (jemne) • expr. chniapať (prudkým pohybom): chniapal priateľa za plece

    2. usilovať sa zmocniť niečoho al. niekoho • loviťchytať: mačka lapá myši; lovili zverexpr. chniapať (prudko siahať za niečím): pes chniapal po mačkenaháňaťhoniťprenasledovaťstíhať (behom, prenasledovaním): naháňali, stíhali bandu zlodejov


    naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytaťprenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincovstíhaťtrocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejovštvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zverhoniť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

    2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňaťpobádať: naháňal všetkých do prácenáhliťsúriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempaexpr.: hnaťduriťhuckaťdurkať: netreba ho hnať, duriť do robotypreháňaťhovor.: šikanovaťsekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadenýchhovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

    3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať


    stíhať 1. usilovať sa dochytiť niekoho • prenasledovať: obzerá sa, či ho dakto nestíha, neprenasledujechytaťlapaťhoniťnaháňať (často s cieľom uloviť al. potrestať): chytajú, lapajú zver; honia, naháňajú líšku, zlodejaperzekvovať (vystupovať proti niekomu z pozície moci, obyč. z politických príčin): perzekvovať veriacich

    2. nepriaznivo, nepríjemne zasahovať • postihovaťzastihovať: stíha, postihuje, zastihuje nás jedno nešťastie za druhýmprenasledovaťtrápiťsužovať: už roky oblasť prenasleduje sucho; trápia, sužujú ich pohromydoliehaťexpr. prikvačovať: doliehajú na nás, prikvačujú nás choroby

    3. p. trestať 1 4. p. nasledovať 2 5. p. stačiť 3


    onanovať vykonávať onániu • masturbovaťukájať sasamoukájať sakniž.: samoprzniťsebaprzniťvulg. honiť (si)


    hnať sa 1. expr. rýchlo postupovať (obyč. v množstve) • rútiť savaliť sa: oproti sa ženú, rútia ťažké mraky; ženie sa, valí sa na nás vodahrnúť sa: po autostráde sa hrnú kamiónyuháňať: kone uháňajú opreteky

    2. expr. veľmi sa usilovať dosiahnuť niečo, horlivo sa púšťať do niečoho • expr.: naháňať sazháňať sa: ženú sa, naháňajú sa, zháňajú sa iba za majetkomexpr.: pachtiť sahoniť sa: pachtí sa, honí sa za slávou, za uznanímnaháňať: stále čosi naháňa, sám nevie, čohovor. expr. štvať sa: štve sa za kariérouexpr. pechoriť sa (hnať sa za niečím, na čo sily nestačia): pechoria sa za bohatstvomlakomiť sa: lakomiť sa za peniazmi

    3. p. bežať 1, ponáhľať sa 1, 2


    honiť sa 1. p. hnať sa 2, pachtiť sa 2. p. páriť sa 1


    pachtiť sa expr. veľmi za niečím túžiť a usilovať sa dosiahnuť to • expr. pechoriť sa: pachtí sa, pechorí sa za slávouexpr.: zháňať sahoniť sahnať sanaháňať sa (pachtiť sa obyč. za majetkom): odjakživa sa zháňa, ženie, naháňa iba za peniazmi; honiť sa, hnať sa za kariérouexpr.: driapať sahrabať saškrabať saškriabať sachabrať sachamrať sachamriť sachamtať sa: bezohľadne sa driapal, hrabal, škrabal na najvyššie pozície vo vedeníexpr.: chápať sachapkať sanár. chaporiť sa: chápe sa dopredu; len sa chapkajú, chaporia a robota nikdepejor. chamtiť (sa)lakomiť sa: susedka sa chamtila, lakomila za každou korunou; chamtiť po peniazoch

    p. aj usilovať sa, túžiť


    habať 1. úradne odnímať (v prospech štátu) • konfiškovať: po vojne habali, konfiškovali pôdurekvirovať: rekvirovanie potravínbraťexekvovať: berú, exekvujú im záhradu, majetok; brať priekupníkom pašovaný tovar

    2. pejor. usilovať sa získať pre seba (obyč. majetok, peniaze) • zhromažďovaťhromadiťzhŕňať: po celý život iba zhromažďuje, zhŕňa majetkypejor.: chamtiť (sa)pachtiť (sa)hrabaťhonobiťzhrabúvať: chamtí sa, pachtí sa za peniazmi; hrabe všetko pre seba

    3. p. brať 1


    honobiť p. šetriť 2, habať 2


    šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkovhovor.: šporovaťšporiťgazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časomhovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohatoexpr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platochnár. škrvačiť (Tajovský)hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniazenár. žgrvániť

    2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiťodkladaťukladať: šetriť, sporiť, odkladať na autohovor.: šporiťšporovať: šporí si, šporuje si do pokladničkyexpr.: stískaťutískať (po troche) • expr.: skrbliťskrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovkepren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiťzhŕňaťzháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetkypejor.: žgrlošiťžgrlačiťžgrliťžgŕňaťžgrloniťdržgrošiťskývražiťskuhraťskuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemalexpr.: skupániťskúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

    3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleňhovor.: šanovaťšianať: muža si šanuje, šianaopatrovaťexpr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)


    honor p. úcta, vážnosť 1


    úcta uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti niekoho: úcta k starším ľuďomvážnosť: získať na vážnostiautorita (uznávaná vážnosť): autorita rodičov, učiteľovrešpekt (úcta spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpektpieta (zbožná úcta): spomínať na niekoho s pietoučesťpocta (prejav, výraz úcty): vzdať niekomu česť, prijať niekoho so všetkými poctamihold (veľký prejav úcty): prijímať holdkniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honorzastar. uváženie (Vajanský)


    vážnosť 1. stav toho, kto je vážený pre svoje korektné správanie, pre zodpovedný prístup k niečomu, hlboký záujem o niečo a pod. • úcta: požívať veľkú vážnosť, úctu; tešiť sa vážnosti, úcte; prejavovať niekomu úctuautorita (uznávaná vážnosť): rodičovská autoritarešpekt (vážnosť spojená so strachom): vzbudzovať rešpektprestíž (významné postavenie): osobná prestíždôstojnosťkniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honorkniž. dekórum (formálna vážnosť): zachovať dekórum

    2. p. význam 2


    honorácia kniž. al. iron. najvýznamnejšie osobnosti podľa majetku, postavenia • často pejor.: panstvopániprominenti: mestská honorácia, mestskí páni; panstvo prišlo na mercedesoch

    p. aj pán 2


    pán 1. kto niekomu, kto niekde rozkazuje, kto má moc • vládcavladár: pán, vládca, vladár hradu, mesta; vzbury sedliakov proti pánom; Kto je tu pánom?

    2. predstaviteľ moci, nadriadená osoba • vrchnosť: mestskí páni, mestská vrchnosťkniž. al. iron. honorácia (najvýznamnejšie osoby podľa postavenia, majetku): cirkevná honoráciačasto pejor. panstvo: panstvo prišlo vo frakoch

    p. aj honorácia

    3. kto niekoho zamestnáva • zamestnávateľ: pracovať u dobrého pána, zamestnávateľaslang. bos: štedrý boszastaráv. al. pejor. chlebodarca: slúžil slepo svojmu chlebodarcovihovor. milosťpán (oslovenie zamestnávateľa v minulosti): milosťpán rozkázal zapriahať

    p. aj zamestnávateľ

    4. zdvorilé oslovenie osoby mužského pohlavia • často pejor. panstvo: vážení páni, vážené panstvosir (v anglickom prostredí) • donseňor (v španielskom prostredí) • signor [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • iron. milosťpán často iron. al. pejor. pánko: ulízaný mladý pánko

    5. p. chlap 1 6. p. vlastník 7. p. šľachtic 1 8. pís. Pán p. Boh


    honorár p. zárobok


    odmena hmotné ocenenie istej činnosti, služby a pod. • prémia: vyplatiť pracovníkovi odmenu, prémiumzdaplat (odmena za vykonanú prácu): mesačná mzda, mesačný platfunkčné (odmena za vykonávanie funkcie) • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho rázu): autorský honorárprovízia (odmena za sprostredkovanie obchodu): desaťpercentná províziaobslužnéprepitnésubšt. tringelt (dobrovoľná peňažná odmena za obsluhu) • hovor. expr. diškrécia (malá odmena za službu): dať chlapcovi diškréciuslužné (odmena vojakom základnej služby) • žold (plat žoldniera; pejor. odmena za nečestnú službu) • subšt. bakšiš


    zárobok peniaze získané obyč. prácou: nízky, dobrý zárobokplat (pravidelná peňažná odmena za prácu): zvýšiť niekomu platplácamzda (odmena za prácu): valorizácia miezdhonorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho charakteru): autorský honorárpríjem (zárobok plynúci obyč. z pracovného pomeru): mesačný príjem pracovníkazisk (peniaze získané obchodom): podiel na ziskuhovor. expr. džob (výhodný zárobok): mať dobrý džobhovor. gážazastar.: lônlôň


    honorárny p. čestný 2


    honosiť sa p. pýšiť sa 2, chváliť sa


    chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sabyť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje detibyť hrdýhrdiť sakniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkomexpr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťamivychvaľovať savystatovať sahovor. expr.: vyťahovať savypínať savyvyšovať savynášať saexpr.: chlapiť sablýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazízried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé)chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastázastar. veličiť sa (Šoltésová)kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvýexpr.: nafukovať sanaparovať saprtošiť sahrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnúexpr.: rozdrapovať sanadrapovať sarozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzovalzried. pechoriť sa


    pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšnýbyť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenievystatovať savypínať savyvyšovať savynášať sahovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkamichvastať sakniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotkuchváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodomvychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitostiexpr.: nafukovať safúkať sanadúvať sanaparovať saprtošiť sanár. šušoriť sahrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrázakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

    2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdýhrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiťkniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťamibyť pyšnýblýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťamichváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami


    vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sapovyšovať savynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenievystatovať sakniž. honosiť sapýšiť sahrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitýchvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastášhovor. vyťahovať saexpr.: naparovať sanadúvať saprtošiť sanafukovať sarozdrapovať sarozhadzovať sanár. drcoliť sahrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

    2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sadvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hradtróniťdominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostolčnieťpnieť sapnúť sakniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorieklenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá oblohastrmiť sastrmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skalyvyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora majákexpr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty


    vyznačovať sa mať ako charakteristický znak • zastar. vyznamenávať sa: náš rod sa vyznačuje, vyznamenáva vysokým vzrastomoplývaťprekypovaťkypieť (mať niečoho v hojnej miere): povahovo oplýva, prekypuje veselosťou; starec kypí múdrosťoukniž. honosiť sa: kaštieľ sa honosí vzácnymi pamiatkami


    zakladať si pripisovať niečomu, niekomu prílišnú dôležitosť, cenu (často neodôvodnene) • byť namyslenýbyť pyšnýbyť hrdý: zakladá si na svojom zemianskom pôvode; byť namyslený, pyšný, hrdý na svoje úspechypýšiť sahrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa svojím vzdelanímkniž. honosiť sa: honosiť sa titulmihovor. bazírovať (prikladať niečomu význam): bazíruje na svojom pôvode


    honosnosť p. nádhera 1


    nádhera 1. neobyčajná krása • veľkoleposť: nádhera, veľkoleposť prírodylesk: lesk slávnostikniž.: pompapompéznosťhonosnosť (honosná nádhera): korunovačná pompa, pompéznosťsláva: mesto v plnej slávepoet. glória (Smrek)hovor. paráda: to bola parádakniž. prelesť: ženská prelesť (Škultéty)zastar. okázalosťkniž. zastar.: veličie (Kukučín)veličavie (Hviezdoslav)

    2. p. prepych 1


    prepych 1. prílišné bohatstvo prejavujúce sa v nákladnom spôsobe života; nedostupná vec • luxus: žiť v prepychu, v luxuse; to je preňho prepych, luxusnádhera (prepych v obliekaní, zariadení, výzdobe a pod.): renesančná nádherakomfortveľkoleposťkniž.: honosnosťpompéznosť (prepych navonok): honosnosť, pompéznosť palácovsubšt. flanc

    2. p. blahobyt


    honosný p. veľkolepý, prepychový


    hrdý 1. zakladajúci si na niečom, niekom; vyvolávajúci, vzbudzujúci hrdosť • pyšný: byť hrdý, pyšný na úspechy svojich detí; učiteľ hrdý, pyšný na svojich žiakovpovýšenýpoet. hrdopyšný: víťazka sa stala povýšená, hrdopyšnásebavedomý (poznajúci vlastnú hodnotu a zakladajúci si na nej): sebavedomý človek, sebavedomé správanienepokorený (ktorý si zachoval hrdosť): zostala hrdá, nepokorenánepodplatný (ktorému hrdosť nedovolí porušovať svoje zásady): nepodplatný charakterkniž. honosný: je nositeľom honosných titulovexpr. zried. zhŕdavý (Hviezdoslav)prihrdý (príliš hrdý)

    2. p. veľkolepý, nádherný 1


    nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocitskvelý: skvelý hotelobdivuhodnýúžasnýkniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanecrozkošnýroztomilýexpr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienokočarujúcioslňujúcioslnivýpodmaňujúcipodmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudbyexpr.: čarovnýanjelskýkniž.: čarokrásnyprelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjavexpr.: nebeskýrajskýelyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódiahovor. expr. božský: má božský hlasexpr.: rozprávkovýrozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájnyhovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný životžiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmevveľkolepýskvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavbaprepychovýluxusnýblýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaletaparádnypompéznykniž. pyšnýexpr. hrdýpoet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralákniž. honosnýzastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievodexpr. prenádherný

    p. aj pekný 1, krásny 1

    2. p. výborný


    prepychový svedčiaci o bohatstve, hojnosti, tomu zodpovedajúcej nádhere (op. skromný) • luxusnýexkluzívnykomfortný: prepychové, luxusné, komfortné zariadenie; nakupuje iba v prepychových, exkluzívnych obchodochkniž. honosný (ktorým sa možno hrdiť, pýšiť): vlastniť honosný kaštieľkniž. pompézny (prepychový najmä navonok) • nákladnýdrahý (ktorý je vzhľadom na cenu prepychom): nákladná, drahá dovolenka; nevzdala sa nákladných, drahých radovánokexpr. blýskavý: blýskavý život

    p. aj nádherný 1


    veľkolepý uchvacujúci zmysly, ducha svojou nádherou, bohatosťou, veľkosťou a pod. • nádhernýkrásnyprekrásny: veľkolepá, nádherná, krásna, prekrásna prírodná scenériagrandióznymohutnýmonumentálny: veľkolepý, grandiózny plán; mohutná, monumentálna stavba storočiaohromujúcikolosálnyimpozantný: ohromujúce, kolosálne dielo; impozantný palácskvelýbombastický: skvelé, bombastické divadloreprezentačnýreprezentatívny (hodný reprezentácie): reprezentačná oslavaparádnypompéznyhonosnýzastar. okázalýexpr. hrdýkniž. pyšný: okázalá, hrdá hostina

    p. aj nádherný 1, výborný


    hontŕľať p. kolísať 1


    kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačkeexpr. kolembaťnár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručíuspávaťexpr.: čičíkaťbeľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľaťhučkaťhunčkať (na hojdačke) • kývaťknísať: vietor kýva, kníše konármi stromovpohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťaopálaťexpr.: hompáľaťholengaťbolengaťcombáľaťcelembaťcelengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami

    2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhaťtápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskoukniž. vajatať

    3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujúpohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly


    natriasať 1. trasením upravovať • čuchraťnačuchrávať: natriasala, čuchrala poduškyexpr.: čechraťnačechrávaťšuchoriť: šuchorila ľan, aby sa presušil

    2. prudko pohybovať niečím sem a tam • mykaťšklbať: natriasal dieťa v kočíku; mykal, šklbal plecami od rozčúlenianadhadzovaťpohadzovať (mykať smerom hore): nadhadzoval dieťa na rukáchtriasťstriasaťlomcovať (veľmi silno natriasať): horúčka ním trasie, lomcuje; zimnica ho striasaexpr.: drgaťdrmaťhegaťdrgľovať: staré auto hegá, drgľuje; drmal hlavouexpr.: drgoliťstrgáňaťtrlingať: bričku drgolilo, trlingaloexpr.: nadŕdaťsepkaťnár.: hegľovaťhontŕľať


    hontŕľať sa p. knísať sa


    knísať sa pohybovať sa z boka na bok • kolísať sakývať sa: na vlnách sa kníše, kolíše, kýve člnexpr. kyvotať sa: vo vetre sa kyvocú konárehojdať saexpr. kolembať sa (pri chôdzi, na hojdačke a pod.): žena sa hojdá, kolembá v bokochexpr.: kyvkať sapokyvovať sapokyvkávať sa (slabo sa knísať z boka na bok) • pohojdávať sapokolembávať sa (mierne sa hojdať) • expr. zivkať: lavička sa začala zivkaťexpr.: hontŕľať sahučkať sa (na hojdačke): deti sa v parku hontŕľajú, hučkajúopálať saexpr.: hompáľať sacombáľať sacombŕľať sa (Šikula)holengať salengať sabolengaťbolengať sacelembať sacelengať sa (o niečom visiacom): na pleci sa mu opálal, hompáľal plecniak; ruky sa mu combáľali, holengali pri tele; dlhá sukňa sa jej bolengala, celengala okolo nôh; kosa mu bolengala na pleciklátiť sa (pri pohybe z boka na bok padať pod ťarchou): stromy vo vetre sa klátilinár. kynášať sa (Timrava)pren. balansovať: ruky mu balansovali pozdĺž telaprehýnať sa: v bokoch sa pôvabne prehýnazried. prekyvovať sa: v chôdzi sa prekyvuje z boka na boknespráv. kymácať sa


Pozri výraz HON v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV