Synonymá slova "hlasnã ã ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

hlasný ktorý dobre počuť, ktorý dobre, jasne znie (op. tichý) • hlasitý: viedli hlasný, hlasitý rozhovor; hlasný, hlasitý spev • hrmotný • expr. hurónsky (veľmi hlasný): hrmotný pochod vojakov, hurónsky smiech • hlučný • expr. hulákavý (veľmi, nepríjemne hlasný): hlučná hudba, hulákavá mládež • ohlušujúci (ktorý ohlušuje): ohlušujúci zvuk motorov • prihlasný • prihlučný (príliš hlasný, hlučný)

hrmotný 1. ktorý robí hrmot, lomoz; sprevádzaný hrmotom; veľmi hlučný, silný (o zvuku) • dunivý: hrmotné, dunivé výstrely; dunivé výbuchy v kameňolome • burácavý: burácavé vlny • hrmotavý • buchotavý • lomozivý • lomozný: buchotavé, hrmotavé, lomozivé, lomozné zvuky na povale • expr.: rachotivý • rachotavý • zried. rachotný: rachotivý, rachotný štart prúdových lietadiel • hukotavý • zried. treskotavý: hukotavý, treskotavý zvuk vlakov • expr. hromový: hromový potlesk, hromové burácanie • zried. hrmavý • hovor. expr. hurtovný • nár. hurtácky: hurtovné zaklopanie (Timrava), hurtácka reč (Gráf) • hlučný • hlasný • silný • búrlivý: hlučný, hlasný, silný, búrlivý smiech

2. p. rázny

zvučný 1. jasne, výrazne znejúci • znelý • zvonivý: má zvučný, znelý, zvonivý hlas • sýty • plný: ozvali sa sýte, plné tóny • sonórny: sonórny hlas, bas • hlasitý • hlasný (ktorý dobre počuť): hlasný spev • jasný • ostrý • pren. kovový: jasný, kovový smiech

2. príjemne znejúci • ľubozvučný • lahodný: zvučný, ľubozvučný rým; lahodná reč

kladný 1. ktorý je vyjadrením súhlasu, stotožnenia sa s niečím; ktorý možno hodnotiť ako vyhovujúci, želateľný (op. záporný, negatívny) • pozitívny: vyvolať kladný, pozitívny dojem; prejaviť kladné, pozitívne vlastnosti • dobrý (op. zlý): mať k niečomu dobrý vzťah • priaznivý: priaznivý vplyv, účinok • súhlasný: vyjadriť kladné, súhlasné stanovisko

2. odb. ktorý má v porovnaní s inou hodnotou väčšiu hodnotu (op. záporný) • pozitívny: kladné číslo; kladný, pozitívny elektrický náboj • hovor. plusový (op. mínusový): namerať plusové hodnoty

rovnaký ktorý sa vo všetkom zhoduje s nejakým iným (op. odlišný, rozdielny); ktorý sa nemení, zostáva ten istý (op. premenlivý, nestály) • zhodný • totožný • identický: rovnaké, zhodné obrazce; majú rovnaké, totožné záujmy; identické predstavy, názory • ten istý • taký istý: chodia do tej istej triedy, dostal taký istý darček • jednaký: jednaká kvalita • rovný: deliť rovným dielom • jeden: bolí ma stále na jednom mieste • spoločný: objaviť spoločné znaky rozličných druhov • súhlasný: výpovede svedkov sú súhlasné • jednotný • uniformný • konformný: jednotný, uniformný odev; jednotné, uniformné, konformné myslenie • rovnocenný (rovnaký v hodnote, význame, úrovni a pod.): rovnocenné postavenie • rovnoznačný • lingv. synonymný (o slovách s rovnakým významom) • rovnozvučný • rovnozvuký • lingv. homonymný (o slovách s rovnakou hláskovou, zvukovou podobou) • odb.: homologický • homológny: homologický, homológny rad • nemenný • nemenlivý • ustálený (vždy rovnaký): ich spôsob života je nemenný, nemenlivý, ustálený • nezmenený: nezmenený poriadok • nezmenšený (rovnaký veľkosťou, množstvom): nezmenšený počet • typizovaný: typizované výrobky • odb. súradný: súradné pojmy • stály • konštantný: jeho životné hodnoty sú stále, konštantné • monotónny • jednotvárny (rovnaký, bez zmien, oživenia): monotónny, jednotvárny kraj; jednotvárna práca

spoločný 1. ktorý sa týka dvoch a viacerých; ktorý patrí viacerým, je viacerými konaný, využívaný (op. individuálny) • kolektívny • skupinový: spoločná, kolektívna, skupinová práca; spoločné, kolektívne záujmy • hromadný • kniž. korporatívny (obsahujúci veľký počet niečoho): hromadné ubytovanie, hromadný hrob, korporatívny odchod z rokovania • práv. zastaráv. kumulatívny: kumulatívna žaloba • všeobecný • verejný • kniž. pospolitý (op. súkromný): všeobecné dobro; verejný prospech, záujem (op. osobný); pospolité veci; spojený: dosiahnuť cieľ spojenými silami

2. ktorý je pre dvoch, viacerých al. pre všetkých jeden a ten istý • rovnaký • zhodný: majú spoločné, rovnaké záujmy (op. odlišné); napriek generačným rozdielom mali spoločný, zhodný názor na vec • totožný • súhlasný: spájal ich totožný pohľad na problém; súhlasná výpoveď svedkov (op. rozdielna, odlišná) • ten istý • taký istý • jednaký • jeden: deti chodia do tej istej triedy; zistil, že majú také isté problémy; sú absolventmi jednakej, jednej školy

p. aj rovnaký

súhlasný 1. ktorý je vyjadrením súhlasu, stotožnenia sa s niečím • prisviedčavý • pritakávajúci: súhlasné, prisviedčavé gesto, vyjadrenie • odb. afirmatívny • potvrdzujúci: afirmatívna percepcia; afirmatívny, potvrdzujúci súd

2. p. rovnaký, zhodný

zhodný ktorý je v zhode; zhodujúci sa • totožný: zhodné, totožné trojuholníky • taký istý • ten istý • identický: má také isté, tie isté názory; identické rovnice • rovnaký • jednaký: máme rovnaké, jednaké povinnosti • súhlasný • jednotný (zhodný v hlavných črtách): súhlasná, jednotná výpoveď svedkov; majú jednotný názor • zodpovedajúci • kniž. korešpondujúci (ktorý niečomu vyhovuje svojou podobnosťou, zhodnosťou): ponuky korešpondujúce s potrebami človeka, ponuky zodpovedajúce našim potrebám • odb. konformný: konformné zobrazenie, konformné správanie • odb. homológny • homologický • kongruentný • kongruenčný • koincidenčný: homologický vzťah; kongruentné kružnice; koincidenčný jav

kritický¹ ktorý sa vyznačuje objektívnosťou, triezvym uvažovaním; ktorý poukazuje na chyby, nedostatky niekoho al. niečoho (o človeku a jeho prejavoch; op. nekritický) • súdny: našťastie je to kritický, súdny človek • objektívny (op. neobjektívny): kritický, objektívny pozorovateľ, postoj • nepriaznivý • záporný • negatívny (op. priaznivý, kladný, pozitívny): kritický, nepriaznivý ohlas na knihu; záporná, negatívna recenzia • polemický (majúci charakter ostrej kritiky): polemická reč, polemický charakter • diskurzívny: diskurzívne čítanie, diskurzívny čitateľ (op. naivný) • nesúhlasný • odmietavý: ozvali sa aj nesúhlasné, odmietavé hlasy

nesúhlasný p. odmietavý 1

odmietavý 1. ktorý odmieta, zavrhuje niečo ako nevyhovujúce (op. súhlasný) • zamietavý • nesúhlasný: odmietavý, zamietavý postoj; dať zamietavú, nesúhlasnú odpoveď • záporný • negatívny • hovor. kritický (op. kladný, pozitívny): záporné, negatívne stanovisko k návrhu • negativistický (sústavne odmietajúci niečo): negativistická reakcia na niečo • nelojálny (op. lojálny): nelojálny prejav • pren. hluchý (odmietajúci a nevšímavý): byť hluchý k cudzím prosbám

2. p. nevľúdny 1, odmeraný 1

opačný 1. ktorý je umiestnený na strane ležiacej oproti tej, s ktorou porovnávame • protiľahlý • náprotivný • zried. protivný: dosiahnuť opačný, protiľahlý breh rieky; starí rodičia bývali na opačnej, náprotivnej strane ulice • druhý: ozvena sa vracala z druhého konca doliny • obrátený • odvrátený (umiestnený na tej strane, ktorú nevidieť): opačná, odvrátená strana Zeme • hovor. rubový (o látke; op. lícny): sukňa sa jej vyhrnula na opačnú, rubovú stranu • protismerný

2. ktorý je protikladom, ktorý je v protiklade (op. ten istý, rovnaký, zhodný) • protikladný • protichodný: majú opačné, protikladné, protichodné názory; sú to protikladné, protichodné povahy • kontrastný (úplne opačný): konflikt kontrastných záujmov • pren.: protipólny • protipólový: zaujať protipólny postoj • nesúhlasný • opozičný (ktorý je v protiklade s oficiálnym): nesúhlasná, opozičná mienka • kniž.: diametrálny • opozitný • menej časté: protivný • protivnícky: zaujať diametrálny, opozitný postoj • mat.: prevrátený • recipročný (vzájomne opačný): prevrátená, recipročná hodnota čísla • nepriateľský: ich pozície sú opačné, nepriateľské • zastar. odporný: odporná mienka

rozdielny nezhodujúci sa s nejakým iným (op. rovnaký) • nerovnaký • nerovný: žiť v rozdielnych, nerovnakých, nerovných pomeroch, podmienkach • nesúhlasný • nezhodný (op. súhlasný, zhodný): nesúhlasné, nezhodné stanoviská, názory • odlišný (ktorý sa odlišuje; op. podobný): bratia sú odlišné povahy • odchodný • odchylný (od nejakého): odchodný, odchylný postup • rozličný • rôzny: to sú rozličné, rôzne veľkosti • rozmanitý • iný (nie ten istý): rozmanité, iné tvary, ceny • kniž.: disparátny • diskrepantný

záporný 1. nie dobrý, neželateľný (op. kladný, pozitívny) • zlý • negatívny: záporné, zlé vlastnosti • nepríjemný: nepríjemné stránky pobytu

2. vyjadrujúci nesúhlas, odmietanie • nesúhlasný: nesúhlasná, záporná reakcia verejnosti • nepriaznivý: nepriaznivé stanovisko kritiky • odmietavý • zamietavý • odsudzujúci • negatívny • negativistický • negačný (op. kladný, súhlasný, pozitívny, priaznivý): negativistický postoj ku všetkému

3. menší ako nula • mínusový (op. kladný, plusový): záporná, mínusová hodnota