Synonymá slova "hlasi" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 27 výsledkov (1 strana)

  • oznamovač 1. zariadenie na oznamovanie služobných správ a hlásení • hlásič: dispečerský oznamovač, hlásičindikátor (železničné zariadenie na oznamovanie smeru): železničný indikátor

    2. pes, ktorý oznamuje poľovníkovi postrelenú zver • hlásič


    hlásiť dávať na vedomie, na známosť • ohlasovaťzahlasovať: hlásia, ohlasujú, zahlasujú, že vlak meškáohlášať: každú zmenu nám ohlášajúoznamovať: v rádiu oznamujú najnovšie správyzastar. meldovať: všetko musí meldovať rodičomkniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupredpovedať (hlásiť ako predpoveď): v televízii predpovedajú počasie na sobotu a nedeľuavizovaťsignalizovať (vopred hlásiť): pošta nám avizovala, že balík si treba vyzdvihnúťzastar. raportovať (podávať úradné, obyč. vojenské hlásenie) • referovať (podávať správu o niečom): pravidelne referuje o všetkom


    domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivostinaliehaťvymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšeniehlásiť sauchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácužiadaťpožadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne zárukydotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projektexpr.: domŕzaťdolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať saexpr.: pýtkaťprosíkaťproskaťmodlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstvefraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu


    hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sazahlasovať saoznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzuohlasovať saozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

    2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sapovažovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slovákamať sa: má sa za rozvážnehorátať sapočítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcovpriznávať sa: už sa k svojim ani nepriznávapoznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

    3. stávať sa viditeľným • prejavovať sazjavovať saobjavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípkyohlasovať saohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmiukazovať saprichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

    4. p. domáhať sa


    uchádzať sa1 robiť kroky na dosiahnutie, získanie niečoho, niekoho • zried. uchodiť sa: uchádza sa o prijatie na vysokú školu už druhý raz; uchádza sa o dievčahovor. expr. uháňať sa: uháňa sa o priazeň nadriadenýchhlásiť saprihlasovať sa (uplatňovať obyč. nárok na niečo): hlási sa, prihlasuje sa o svoje právo, o slovo do diskusieašpirovaťreflektovať (mať záujem niečo dostať): reflektuje, ašpiruje na miesto účtovníkakandidovať (uchádzať sa o nejakú hodnosť, funkciu): kandidovať na miesto ministrastáť (o niečo, o niekoho): ešte stále stojí o jeho lásku, náklonnosťdomáhať sa (s námahou sa usilovať získať): domáhať sa uznaniakniž. pretendovať (robiť si nároky na niečo): pretenduje na profesúru


    hlasno s väčšou, veľkou intenzitou hlasu al. zvuku; znejúco výrazne (op. ticho) • hlasnehlasitohlasitenahlas: hlasno, hlasito sa rozosmiali; hovor nahlas, aby ťa počulazastar. hlasom (Sládkovič, F. Hečko)hlučnohlučnehrmotneexpr.: hurónskyhulákavo (veľmi hlasno): hlučne, hrmotne sa zabávali do nociohlušujúcoprihlasnoprihlasito (príliš hlasno): rádio mal zapnuté prihlasno, prihlasitoprihlučneprihlučno (príliš hlučne): prihlučno sa vracali domovhud. fortefraz. z plného hrdla


    hlasito, hlasite p. hlasno


    hlasitý p. hlasný


    hlasný ktorý dobre počuť, ktorý dobre, jasne znie (op. tichý) • hlasitý: viedli hlasný, hlasitý rozhovor; hlasný, hlasitý spevhrmotnýexpr. hurónsky (veľmi hlasný): hrmotný pochod vojakov, hurónsky smiechhlučnýexpr. hulákavý (veľmi, nepríjemne hlasný): hlučná hudba, hulákavá mládežohlušujúci (ktorý ohlušuje): ohlušujúci zvuk motorovprihlasnýprihlučný (príliš hlasný, hlučný)


    zvučný 1. jasne, výrazne znejúci • znelýzvonivý: má zvučný, znelý, zvonivý hlassýtyplný: ozvali sa sýte, plné tónysonórny: sonórny hlas, bashlasitýhlasný (ktorý dobre počuť): hlasný spevjasnýostrýpren. kovový: jasný, kovový smiech

    2. príjemne znejúci • ľubozvučnýlahodný: zvučný, ľubozvučný rým; lahodná reč


    dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížilinezabrániť: nezabrániť sporu, hádkestrpieťzniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážkydovoliťprivoliťpristaťpristúpiťsúhlasiť

    2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslaťzoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest


    dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičeniadopustiťpripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížiliumožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničísúhlasiťprivoliťpristúpiťpristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kinastrpieťzniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávaniekniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte


    pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiťdať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičopristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpuprivoliťdovoliťkniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolilipodvoliť sazried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísťpripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovededopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodiliprikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavkypejor.: odkývnuťodkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

    2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do vozasvedčaťsvedčiťslušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilohovor.: pasovaťšiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predseduhovor.: sadnúťseknúťpadnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej seknehovor.: sedieťstáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliatešatiť (o šatách): tento strih dobre šatí


    prisviedčať, prisvedčovať slovne al. gestom prejavovať súhlas s niekým, niečím • pritakávať: na matkino prehováranie iba prisviedča, pritakávaprikyvovaťexpr.: prikyvkávaťkyvkať (prisviedčať obyč. kývnutím hlavy, ruky): na rozkazy ochotne prikyvoval, prikyvkával, kyvkalnár. kynkať (Kálal)súhlasiť (vyjadrovať súhlas, prejavovať zhodnosť v názore): s návrhom sme všetci prítomní súhlasili; súhlasiť s kolegom, prisviedčať kolegovihovor. expr. uhmkať: pozeral na prednášateľa a súhlasne uhmkalhovor. sekundovaťkontrovať (podporovať názor niekoho; op. oponovať): pri kritike šéfa mu všetci ochotne sekundovaliexpr. zried. hehejkať (Gabaj)dosviedčaťdotvrdzovaťpotvrdzovať (podávať svedectvo): znova dosviedčal, dotvrdzoval, potvrdzoval, že to bolo takkniž. afirmovať


    schváliť prejaviť súhlas s niečím, dať súhlas na niečo, uznať za správne • súhlasiť: schválili naše rozhodnutie, súhlasili s nímodobriť (uznať za dobré): nemôžem odobriť tvoj postupprijaťakceptovať: parlament prijal, akceptoval zákonodhlasovať (hlasovaním schváliť): rezolúciu jednomyseľne odhlasovaliadmin. odsúhlasiť (vyjadriť súhlas): projekt na schôdzke odsúhlasiliratifikovať (schváliť medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne) • potvrdiťkniž. sankcionovať (uznať za platné): uznesenie, zmluvu parlament potvrdil, sankcionovalodb.: kolaudovaťskolaudovať (úradne schváliť, prevziať stavbu)


    súhlasiť 1. byť s niekým rovnakej mienky, rovnakého názoru, prejavovať súhlas • dávať súhlasvyjadrovať súhlas: súhlasím s riešením, aké ste navrhli; dávam na to súhlas; iba počúva a so všetkým súhlasí, vyjadruje súhlasstotožňovať sa (mať rovnaký názor): nestotožňoval sa s rozhodnutím predstavenstvaobyč. pejor. prikyvovať (horlivo al. mechanicky súhlasiť): na schôdzke na všetko prikyvoval, so všetkým súhlasilprisviedčaťprisvedčovaťpritakávať (slovne prejavovať súhlas): na otázky iba prisviedčal, pritakávalzastaráv. svedčiť: kto mlčí, ten svedčípristávaťpristupovaťprivoľovať (častejšie v dokonavom vide): už pristávajú, pristupujú, privoľujú na naše požiadavkypodvoľovať sapodrobovať sa (prestávať odporovať a prejavovať súhlas): už sa podvoľujú, podrobujú, že rozkazy splniasympatizovať (vyjadrovať kladný postoj, obyč. vnútorne): s jeho konaním sympatizujemekniž. aklamovať (nahlas, hromadne prejaviť súhlas)

    2. byť rovnaký, zhodný s niečím al. navzájom • zhodovať sa: súhlasiť, zhodovať sa s originálomzodpovedať (byť totožný s niečím): vyhlásenie zodpovedá pravdekniž. korešpondovať (byť v súlade): korešponduje to s mojou predstavouhovor.: hraťsedieťštimovať (byť v poriadku): niečo tu nesúhlasí, neštimuje; to akosi nehrá, nesedí


    zhodovať sa 1. stotožňovať sa v názoroch, vo výsledkoch a pod. • byť zhodnýbyť rovnaký: v cieľoch výchovy sa zhodujeme, sme zhodní; naše stanoviská sa zhodujú, sú rovnakébyť zajedno: manželia boli zajedno v tom, že deti treba otužovaťrozumieť si: rozumieť si v názorochzastar. rovnať sa: povahy sa im rovnali

    2. nachádzať sa v stave zhody, súhlasu • byť v súladebyť v zhodebyť v súhlasezodpovedaťodpovedať (niečomu): výsledky sa zhodujú, sú v súlade s výpočtami; všetko je v zhode, v súhlase s plánmi; (z)odpovedať predpokladomsúhlasiť: údaje súhlasia (s pôvodnými)kniž. korešpondovať: tvoje informácie korešpondujú s našimiznášať sa (žiť v zhode): so všetkými sa dobre znášazastaráv.: súzvučaťbyť v súzvuku: pieseň súzvučí, je v súzvuku s citmi prítomnýchzried. kryť sa: sen sa nekryje so skutočnosťou


    zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovednýniesť zodpovednosťpreberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičiaručiťzaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobkymôcť: ja za to nemôžem

    2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať saodpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťoubyť v súladebyť v zhodebyť v súhlasesúhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmikniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s našímzastaráv.: súzvučaťbyť v súzvukupren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelomzried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou

    3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovujehodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám


    nesúhlasiť p. protestovať, protirečiť 1


    protestovať vysloviť rozhodný nesúhlas, prejaviť odpor proti niečomu (obyč. slovne) • zaprotestovaťvysloviť protestpodať protest: protestovať, zaprotestovať proti neodôvodnenému obvineniu; vláda vyslovila protest, podala protest proti uvedenému postupuohradiť sa: proti ohováraniu sa ostro ohradilaozvať sa: rečník hovoril nepravdy, ale nik sa neozvalzodvihnúť/zdvihnúť hlas (proti niečomu, niekomu) • postaviť savzoprieť sa (dať najavo nesúhlas): neodvažuje sa postaviť rodičomnesúhlasiť (vyjadriť odlišný názor): nesúhlasiť s predloženým návrhomvetovať (protestovať vyslovením veta): vetovať návrh zákonakniž. apelovať (obracať sa s výzvou): apelovať na vrchnosť


    protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponovalodporovaťnesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiťpolemizovaťviesť polemikuhovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemikunamietaťmať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietkyprotiviť savzdorovaťvzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmiexpr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätísubšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?

    2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči


    odhlasovať hlasovaním vyjadriť súhlas: všetci odhlasovali návrh predsedupejor.: odkývaťodkývnuťodmávať (mechanicky odhlasovať): bezmyšlienkovite všetko odkýval, odmávalschváliť: projekt všetci schváliliadmin. odsúhlasiť

    p. aj schváliť


    odsúhlasiť 1. účt. porovnať účtovné záznamy s dokladmi • kolacionovať: odsúhlasenie, kolacionovanie účtov

    2. p. schváliť


    zladiť uviesť do súladu, súhry, harmónie • priviesť/dať do súladuzharmonizovať: treba zladiť, dať do súladu všetky zložky hospodárstva; neboli si schopní život zharmonizovaťkniž. vyladiť: vyladiť časti celkumenej vhodné zosúladiťadmin. slang. zosúhlasiť: zosúhlasenie položiekkoordinovaťskoordinovať: projekty neboli dobre (s)koordinovanékniž. al. odb. synchronizovať (uviesť do časového súladu): synchronizácia strojovurovnaťzrovnaťusporiadať (dať do poriadku): urovnať, zrovnať si myšlienky v hlave; usporiadali si rodinné vzťahy


    zosúhlasiť p. zladiť


Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: sbr, umu, gtm, rko, stred, eucolait, tzg, ceps, ttw, or, å udiå, vsz, čzp, ccu, cast
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV