Synonymá slova "hlã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

hlasno s väčšou, veľkou intenzitou hlasu al. zvuku; znejúco výrazne (op. ticho) • hlasne • hlasito • hlasite • nahlas: hlasno, hlasito sa rozosmiali; hovor nahlas, aby ťa počula • zastar. hlasom (Sládkovič, F. Hečko) • hlučno • hlučne • hrmotne • expr.: hurónsky • hulákavo (veľmi hlasno): hlučne, hrmotne sa zabávali do noci • ohlušujúco • prihlasno • prihlasito (príliš hlasno): rádio mal zapnuté prihlasno, prihlasito • prihlučne • prihlučno (príliš hlučne): prihlučno sa vracali domov • hud. forte • fraz. z plného hrdla

hlásnik p. strážca

strážca kto niekoho al. niečo stráži, ochraňuje: strážca majáka, telesný strážca • stráž (ozbrojený strážca): výmena stráží • voj. strážny • strážnik: strážnik na stavbe • ochranca (kto niečo ochraňuje, stráži): ochranca poriadku • hlásnik (v minulosti nočný strážca na dedine, ktorý trúbením oznamoval čas) • hovor. zastar.: vartáš • vartár: nočný vartáš, vartár • zastar.: vachtár (Stodola) • vachman (Tajovský) • hovor. zastar. varta • hist. hajtman (obecný strážnik) • expr. gorila (osobný strážca významnej osobnosti)

hlasný ktorý dobre počuť, ktorý dobre, jasne znie (op. tichý) • hlasitý: viedli hlasný, hlasitý rozhovor; hlasný, hlasitý spev • hrmotný • expr. hurónsky (veľmi hlasný): hrmotný pochod vojakov, hurónsky smiech • hlučný • expr. hulákavý (veľmi, nepríjemne hlasný): hlučná hudba, hulákavá mládež • ohlušujúci (ktorý ohlušuje): ohlušujúci zvuk motorov • prihlasný • prihlučný (príliš hlasný, hlučný)

hrmotný 1. ktorý robí hrmot, lomoz; sprevádzaný hrmotom; veľmi hlučný, silný (o zvuku) • dunivý: hrmotné, dunivé výstrely; dunivé výbuchy v kameňolome • burácavý: burácavé vlny • hrmotavý • buchotavý • lomozivý • lomozný: buchotavé, hrmotavé, lomozivé, lomozné zvuky na povale • expr.: rachotivý • rachotavý • zried. rachotný: rachotivý, rachotný štart prúdových lietadiel • hukotavý • zried. treskotavý: hukotavý, treskotavý zvuk vlakov • expr. hromový: hromový potlesk, hromové burácanie • zried. hrmavý • hovor. expr. hurtovný • nár. hurtácky: hurtovné zaklopanie (Timrava), hurtácka reč (Gráf) • hlučný • hlasný • silný • búrlivý: hlučný, hlasný, silný, búrlivý smiech

2. p. rázny

zvučný 1. jasne, výrazne znejúci • znelý • zvonivý: má zvučný, znelý, zvonivý hlas • sýty • plný: ozvali sa sýte, plné tóny • sonórny: sonórny hlas, bas • hlasitý • hlasný (ktorý dobre počuť): hlasný spev • jasný • ostrý • pren. kovový: jasný, kovový smiech

2. príjemne znejúci • ľubozvučný • lahodný: zvučný, ľubozvučný rým; lahodná reč

hlasom p. hlasno

hlasovať p. voliť 2

voliť 1. rozhodovať sa pre jednu z možností • vyberať: volil iné riešenie, vyberal si odbor štúdia; voliť inú cestu

2. odovzdávať hlas, uskutočňovať voľby • hlasovať: volili poslancov; hlasoval proti uzneseniu • kniž. zastar. votovať: votoval za iného kandidáta

časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri časti • diel: prvý diel filmu • dielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dielec • zväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníka • čiastka: čiastky roka • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podiel • kvóta (pomerná časť): finančná kvóta • súčasť • súčiastka: súčasť, súčiastka oblečenia • kus: kus chleba • článok: článok reťaze • ohnivo • ohnivko (časť reťaze): železné ohnivká • etapa: vývinová etapa • oddiel: oddiel knihy • kapitola • zastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlava • pasáž • kniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedky • partia: partia symfónie • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihy • epocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epochách • výňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z opery • hud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomok • fragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposu • útržok: útržky rozhovoru • kniž. úlomok: úlomky viet • ukážka: predniesť ukážky z diela • kniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo života • kniž. výrez: výrez zo skutočnosti • zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • úryvok: úryvky z listu • zložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdy • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementy • odb. komponent: komponenty zlúčenín • úsek: úsek cesty • rajón • kniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajón • sektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektory • štvrť (časť mesta): vilová štvrť • hovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment

človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna

2. p. chlap 1

hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavou • expr.: kotrba • makovica: tvrdá kotrba, makovica • lebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebku • hovor. pejor.: gebuľa • gigaňa • gegyňa • drgaňa • griňa • grňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grini • pejor.: tekvica • lebeň • lebeňa: dostať po lebeni

2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavu • rozum • um: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na um • intelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemerný • myseľ: bystrá myseľ • mozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozog • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: ten má fifika

3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci²

jednotlivec jednotlivý človek • jedinec • indivíduum: životaschopný jednotlivec, jedinec, životaschopné indivíduum; silný jedinec, silné indivíduum • kniž. subjekt: každý subjekt má na to právo • hlava: spotreba na hlavu

oddiel 1. organizačne vymedzený útvar • jednotka: vojenský, letecký oddiel, vojenská, letecká jednotka • batalión • prápor (vojenský útvar zložený z rôt) • flotila (oddiel loďstva al. letectva) • garda (vybraný vojenský oddiel) • jazda (oddiel jazdcov) • voj (časť vojenského oddielu) • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel)

2. niečo z väčšieho celku • diel • časť: oddiel, diel, časť knihy • kapitola • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.)

rozum ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať • um • mozog: mať bystrý rozum, um, mozog; niečo mi prišlo na rozum, na um • intelekt (myšlienkové schopnosti): jeho intelekt je vysoko nad priemerom • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: nemať fifika, nemať chochmes, fištrón • hlava (sídlo rozumu): mať dobrú hlavu • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • myseľ: zamestnáva to jeho myseľ

vedúci² kto vedie, riadi, obyč. menšiu organizačnú jednotku: vedúci dielne, predajne • nadriadený: poslúchať príkazy nadriadeného • predstavený: predstavený kláštora • náčelník (v minulosti osoba stojaca na čele istej organizácie, úradu a pod.): náčelník stanice • hlava (vedúca al. zodpovedná osoba): hlava rodiny • kapitán (vedúci hráč športového družstva): kapitán mužstva • hovor. šéf: mať dobrého šéfa • expr. šéfko • slang. bos • publ. líder

p. aj správca

nerozmyslene bez predchádzajúceho, obyč. primeraného, zodpovedného uvažovania • bez uváženia • bez rozmyslu • nedomyslene • nepremyslene: bez uváženia skočil do vody; bez rozmyslu, nepremyslene sa pustil do boja • slepo: slepo splní každý príkaz • neuvážene • prenáhlene • unáhlene: neuvážene, prenáhlene zaútočiť na súpera; unáhlene, nerozmyslene odpovedala na to, čo sa jej pýtali • nerozumne • nerozvážne • hazardne: nerozmyslene, nerozumne investovať do nákupu starých strojov; nerozvážne, hazardne začal míňať peniaze na dostihoch • hovor. expr. naverímboha: naverímboha márni čas v krčme • fraz. hlava-nehlava: začal trhať kvety hlava-nehlava • ľahkomyseľne • ľahkovážne (nie dosť rozvážne): ľahkomyseľne, ľahkovážne vydala peniaze na zbytočnosti

porov. aj neuvážený

hlaváč 1. sladkovodná ryba s veľkou hlavou a zúženým telom • hláč

2. p. hodnostár

hodnostár osoba, ktorá má istú hodnosť, funkciu: cirkevní hodnostári • funkcionár: olympijskí funkcionári • predák: odboroví predáci • prominent: vojenskí prominenti • hovor. expr. šarža • pejor.: potentát • potentátnik: miestni potentáti • pejor.: mocnár • mocipán: politickí mocnári, mocipáni • pejor. pohlavár: bývalí komunistickí pohlavári • hovor. pejor.: papaláš • hlaváč • arch. činovník: činovníci družstva • pejor. aparátnik

hlavaj p. tvrdohlavec

tvrdohlavec človek, ktorý neústupne trvá na svojom • svojhlavec • zaťatec • expr.: hlavaj • hlaváň • hovor. expr. trucoš (F. Kráľ) • expr. zanovit (Kukučín) • zastar. zatvrdilec

hlavajský p. spurný

spurný ktorý sa stavia na odpor, ktorý sa prieči; svedčiaci o tom • priečny • zastaráv. priekorný: spurná, priečna povaha • vzdorovitý • vzdorný • hovor. trucovitý (prejavujúci vzdor): skrotiť spurného, vzdorovitého, vzdorného ducha; vzdorovité, vzdorné erdžanie koňa; nevedieť si rady s trucovitým dieťaťom • svojhlavý • hlavatý • zaťatý • tvrdohlavý (neústupne trvajúci na svojom): svojhlavé, hlavaté dievča; zaťaté, tvrdohlavé mlčanie • expr. hlavajský

hlaváň p. tvrdohlavec

hlavatý p. tvrdohlavý, spurný

neoblomný ktorý trvá na svojom, ktorý sa nedá presvedčiť, obmäkčiť (op. ústupčivý, poddajný, mäkký) • neústupný • neústupčivý: neoblomný, neústupčivý človek; má neústupnú, neústupčivú povahu • tvrdohlavý • zaťatý • tvrdošijný • hlavatý: tvrdohlavé, tvrdošijné presadzovanie vlastných záujmov; zaťaté, hlavaté pridŕžanie sa dogiem • nezlomný • nezdolný • nepoddajný • zastar. nepovoľný (odolávajúci nátlaku): zostal nezlomným, nezdolným, nepovoľným buričom; zachovával si svoj nepoddajný postoj • nezmeniteľný • nezvratný • pevný: je to človek nezmeniteľných, pevných zásad; jeho rozhodnutie je nezmeniteľné, nezvratné • neúprosný • neľútostný (o niečom negatívnom, čomu sa nedá zabrániť, vyhnúť): neoblomný, neľútostný osud; neúprosná, neľútostná smrť • nezmieriteľný • zarytý (obyč. nerozumne trvajúci na niečom; op. zmierlivý): stal sa z neho nezmieriteľný, zarytý odporca nových poriadkov • tvrdý • pren.: kamenný • žulový (spojený s bezcitnosťou): má tvrdé, kamenné srdce; kamenná, žulová viera

p. aj pevný, tvrdý

tvrdohlavý ktorý neústupne, často nerozumne trvá na svojom, dožaduje sa svojho al. presadzuje svoje; svedčiaci o tvrdohlavosti • hlavatý • zaťatý • tvrdošijný: tvrdohlavý, hlavatý človek; zaťatá, tvrdošijná povaha • zanovitý • zatvrdnutý • zastar. vrtohlavý: zanovitý, vrtohlavý chlapec • kniž.: uvzatý • zavzatý • zastar. zatvrdilý • zried. zatvrdlivý: byť uvzatý, zavzatý, zatvrdilý • zarytý: zaryté odmietanie • neústupný • neústupčivý • nepovoľný: neústupné, neústupčivé presadzovanie svojho názoru • neoblomný • nepoddajný: neoblomná, nepoddajná otcova povaha • svojhlavý • svojvoľný • samovoľný (uplatňujúci svoju vôľu bez ohľadu na iných): svojhlavé, svojvoľné deti • vzdorovitý • vzdorný • spurný • expr. urputný (ktorý neústupčivosťou, nepoddajnosťou vyjadruje svoj odpor, odmietanie a pod.): vzdorovitý, vzdorný, spurný žiak; vzdorovité, vzdorné, spurné, urputné mlčanie • hovor. kapriciózny • hovor. zastaráv. krutohlavý • expr. zried. kotrbnatý

vzdorovitý ktorý rád vzdoruje; svedčiaci o tom • vzdorný • spurný • priečny: vzdorovité, vzdorné, spurné, priečne dieťa; vzdorovitý, vzdorný, spurný, priečny výraz tváre • hlavatý • tvrdohlavý • svojhlavý: hlavatý, tvrdohlavý, svojhlavý človek; tvrdohlavé odmietnutie • zanovitý • zaťatý: zanovití, zaťatí rodičia; zanovitý, zaťatý postoj • hovor. trucovitý: trucovitý vnuk • neústupný • neústupčivý: neústupný, neústupčivý manžel • tvrdošijný: tvrdošijná povaha • neoblomný • nepovoľný (ktorý sa nedá obmäkčiť): neoblomný, nepovoľný otec; neoblomný, nepovoľný charakter • odb. renitentný

zanovitý ktorý nerád ustupuje zo svojich pozícií, od svojich názorov; svedčiaci o tom • neoblomný: zanovitý, neoblomný postoj; neoblomný, zanovitý nepriateľ neporiadku • tvrdohlavý • zaťatý • zarytý: tvrdohlavý žiak; zaťatý, zarytý odpor • spurný • hlavatý • neústupný • neústupčivý • nepovoľný • svojhlavý • vzdorovitý • vzdorný: spurné, hlavaté, vzdorovité dieťa • tvrdý • tvrdošijný: tvrdošijná povaha • kniž.: uvzatý • zavzatý • expr. zried. zahryzený: zahryzený odporca novôt

zarytý ktorý trvá na svojom, ktorý sa nedá presvedčiť; svedčiaci o tom • zaťatý • neoblomný: zarytý, zaťatý nepriateľ zmien; má neoblomnú povahu • tvrdohlavý • tvrdošijný • hlavatý: tvrdohlavé, hlavaté presadzovanie vlastných cieľov • nezmieriteľný • tvrdý: nezmieriteľný, tvrdý odporca novej filozofie • expr. zried. zahryzený: zahryzený byrokrat • zatvrdnutý • zastar.: zatvrdilý • zatvrdlivý (ktorý sa zatvrdil, ktorý nechce ustúpiť): zatvrdnuté srdce, zatvrdilý protivník

hlavička p. záhlavie 1

záhlavie 1. titulná časť písomnosti, publikácie, a pod. • hlavička: záhlavie knihy, list s hlavičkou firmy • titul • názov: titul, názov článku

2. p. tylo 1

hlávik p. hlavnica

hlavnica mäkká podložka pod hlavu naplnená obyč. perím • vankúš • poduška: ozdobná, páperová hlavnica; ozdobný, páperový vankúš; zaboriť hlavu do podušky • podhlavnica • podhlavník • podhlavec: oprieť si hlavu o podhlavnicu • nár. hlávik (Švantner)

hlavne p. najmä

najmä zdôrazňuje platnosť výrazu, pričom ho označuje ako najdôležitejší • predovšetkým • hlavne: teraz musí najmä, predovšetkým pokojne ležať; chcel sa stretnúť hlavne s otcom • nadovšetko: má rád architektúru, sochy, no nadovšetko obrazy • osobitne • kniž. v prvom rade • zvlášť • kniž. obzvlášť • zastar.: zvlášte • obzvlášte: zaujímali sa v prvom rade, zvlášť, obzvlášť o teba • zastar. menovite • subšt. gór (Hrúz, Johanides)

hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základný • fundamentálny • rozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvok • podstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázka • prvoradý (op. druhoradý) • prvý • primárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcia • najdôležitejší • najvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienka • kniž. eminentný: eminentný záujem • ústredný • centrálny • titulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románu • zastar.: sídelný • stoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhu • kľúčový • nosný • oporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné body • kniž. kardinálny • zastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problém • generálny • najvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miesta • vedúci • hegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna sila • korunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok

2. p. predný 1

nadradený 1. zaujímajúci v poradí, v systéme vyššie, dôležitejšie miesto (op. podradený): mať nadradené postavenie • vyšší • nadriadený • vyššie postavený • kniž. superiórny (z hľadiska pracovného, právneho a pod. zaradenia): rozhodnutie vyššieho, nadriadeného, vyššie postaveného pracovného orgánu • všeobecnejší • širší • strešný (majúci väčší rozsah a menší obsah): všeobecnejší, širší, strešný pojem (v logike) • základný • hlavný • dominantný (z hľadiska dôležitosti, závislosti): základný, hlavný vetný člen (op. vedľajší); otec má dominantné postavenie v našej rodine

p. aj privilegovaný

2. p. povýšený

podstatný 1. ktorý tvorí podstatu, základ al. ktorý je súčasťou podstaty niečoho (op. nepodstatný) • hlavný • základný: podstatné, hlavné, základné znaky, vlastnosti • kniž. konštitutívny • kľúčový • kniž.: kardinálny • kapitálny: konštitutívny prvok; kľúčová, kardinálna otázka • rozhodujúci: rozhodujúci argument • kniž. relevantný (podstatný vo vzťahu k niečomu): relevantný faktor • principiálny • zásadný: principiálna, zásadná chyba • závažný • významný • dôležitý (ktorý má význam, závažnosť): mať závažný, významný, dôležitý vplyv na úspešné riešenie veci • bytostný: bytostná črta etnika • kniž. zastar.: esenciálny • esencionálny • expr.: leví • levský: leví, levský podiel na niečom

p. aj základný, hlavný

2. p. výrazný 2, značný 1

popredný ktorý je v popredí (v zmysle dôležitosti, významu, poradia) • čelný • hlavný: poprední, čelní, hlavní predstavitelia štátu • významný • význačný • predný: popredné, významné, význačné, predné osobnosti vedy, kultúry; zaujať významné, význačné, predné miesto • prvý: prvé športové družstvo; je prvým žiakom v triede • prominentný • prominentský: prominentný lekár, umelec • uznávaný • zastar. uznaný (popredný vďaka uznaniu): uznávaný, uznaný huslista

p. aj známy

predný 1. umiestnený, nachádzajúci sa vpredu (op. zadný): predné sklo auta, predné nohy zvieraťa • frontálny • čelný: predná, frontálna, čelná stena; frontálny, čelný náraz • titulný • prvý: článok na titulnej, prvej strane novín • hlavný (op. bočný, vedľajší): hlavný vchod

2. p. popredný, hlavný 1, dôležitý 1

prvoradý stojaci na prvom mieste z hľadiska dôležitosti, významu, potreby a pod. (op. druhoradý) • hlavný • základný: prvoradé, hlavné, základné ciele, povinnosti • prvý • najdôležitejší: štúdium je uňho na prvom, najdôležitejšom mieste • kniž. prioritný: prioritná pozícia, prioritné oblasti • prednostný (prednostne prvý v poradí): žiadosti určené na prednostné vybavenie; prednostná návšteva • kniž. eminentný: mať na niečom eminentný záujem • popredný • predný • významný • význačný: popredný, predný, významný, význačný pracovník

rozhodujúci 1. ktorý o niečom rozhoduje, ktorý má veľkú dôležitosť, veľký význam • rozhodný • dôležitý • závažný: povedať rozhodujúce, rozhodné slovo; urobiť rozhodujúci, dôležitý, závažný krok v živote • kniž. relevantný (op. irelevantný): relevantný komponent • hlavný • kľúčový • určujúci: mať v niečom hlavný, kľúčový, určujúci význam • smerodajný: uvedené číslo je smerodajné • životný • osudný • osudový (rozhodujúci pre život, pre ďalší vývin): životný, osudný okamih • kritický: dosiahnuť kritický bod • finálový (posledný a rozhodujúci): finálové stretnutie (v športe)

2. p. prevažný

ústredný nachádzajúci sa v strede; vystupujúci do popredia; prvý z hľadiska dôležitosti, nadradenosti a pod. • centrálny: ústredná, centrálna budova podniku; ústredný, centrálny orgán, riaditeľ • hlavný • základný • kľúčový • dominantný: sústrediť sa na hlavný, základný, kľúčový problém; kľúčový konflikt románu; dominantná postava príbehu • najdôležitejší: najdôležitejšia myšlienka textu • najvyšší (inštančne): najvyšší úrad, najvyšší veliteľ

významný 1. ktorý má veľký význam • význačný • dôležitý • závažný • prominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problém • veľavýznamný • mnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutia • historický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosť • svetodejný • kniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvo • pamätný • kniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rok • slávny: slávne výročie • podstatný: počasie bez podstatných zmien • rozhodný • rozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamih • osudný • osudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyv • prevratný: prevratný vynález • prelomový: prelomové časy • ďalekosiahly: ďalekosiahle závery • strategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické suroviny • epochálny: epochálny vynález • veľký: to je veľká vec • výrečný: výrečné svedectvo • vážny: vážne nebezpečenstvo • nezaplatiteľný • neoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné služby • vzácny: dnes čakáme vzácneho hosťa • zodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciu • hovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šarža • expr. svetoborný: vymyslieť niečo svetoborné • čelný • popredný • predný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské práva • vedúci: vedúci činiteľ • prvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcov • hlavný: mať na niečo hlavný vplyv • prvoradý: prvoradá úloha • zastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie (Hurban) • zastar. znatný: znatná rodina (Timrava)

2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru • veľký • značný: významné, veľké, značné úspechy • vynikajúci • pozoruhodný • znamenitý • výborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledky • znateľný: mať znateľný vplyv

p. aj výborný, veľký

3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel • veľavýznamný • mnohovýznamný • veľavravný • mnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadom • mnohoznačný • veľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmev • mnohosľubný • veľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gesto • výrečný: výrečné svedectvo

p. aj veľavravný 2

základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učenia • uholný • osnovný • východiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavby • prvotný • primárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálny • kľúčový • dominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvok • zásadný • ťažiskový: zásadný, ťažiskový problém • kniž.: fundamentálny • meritórny • principiálny • kapitálny • kardinálny • substanciálny • bazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázky • podstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti! • existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potreby • expr. psí: psia povinnosť • kniž.: konštitutívny: konštitutívne prvky • kmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádo • začiatočný • prvopočiatočný • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stav • neodvodený: neodvodený význam slova • elementárny • jednoduchý • triviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzky • všeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelanie • kniž. rudimentárny: rudimentárne znaky života • školácky • začiatočnícky: školácka chyba

hádanka 1. slovná hra vyžadujúca pri hľadaní naznačeného riešenia dôvtip • hlavolam: lúštiť hádanku, hlavolam

2. p. záhada 2, tajomstvo 2, problém 1

hlavolam 1. p. hádanka 1 2. p. problém 1

problém 1. niečo zložité, čo treba riešiť • otázka: problém, otázka výživy ľudstva • úloha: výskumná úloha, šachová úloha • hádanka • záhada: jeho správanie bolo preňho vždy hádankou, záhadou • hovor. rébus: stál pred rébusom • hovor. háčik (skrytý problém): má to jeden háčik • hovor. hlavolam (zložitý problém) • pren.: oriešok • otáznik

2. p. starosť¹ 1

lebkový týkajúci sa lebky • lebečný: lebková, lebečná kosť • anat. hlavový: lebková, hlavová dutina

bezduchý 1. (i pejor.) duševne, intelektuálne nerozvinutý; konaný, uskutočňovaný bez (tvorivej) rozumovej činnosti; nemajúci myšlienkovú náplň, hĺbku • bezobsažný • prázdny • neobsažný: bezduchý, bezobsažný, prázdny človek; bezduché, bezobsažné, prázdne, neobsažné táranie • zried.: duchaprázdny • duchapustý (Hurban, Záborský) • bezmyšlienkový: bezmyšlienkové dielo • obmedzený • hlúpy: obmedzený byrokrat, hlúpe poznámky • netvorivý (op. tvorivý): netvorivé napodobňovanie, netvorivá práca • bezmyšlienkovitý • automatický • zautomatizovaný • mechanický • pren. pejor. papagájsky (robený mechanicky, bez hlbšieho uvedomenia, rozmýšľania): bezmyšlienkovité, automatické memorovanie; automatická, zautomatizovaná, mechanická činnosť; papagájske opakovanie

p. aj schematický

2. p. mŕtvy¹ 1

bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamný • nedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosť • nezávažný • nepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumenty • kniž.: irelevantný • indiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentné • zanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chyba • bezcenný (op. cenný): bezcenná rada • kniž. efemérny • zried. efemerický • kniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autor • všedný • banálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne reči • malicherný: malicherný spor • hovor. expr.: hlúpy • sprostý • subšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkosti • drobný • nepatrný • malý • ničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veci • prázdny • zbytočný: prázdne gestá, zbytočné starosti • expr. mizerný: trápiť sa pre mizerný groš • expr. smiešny: smiešna hádka • expr.: troškársky • trochársky • blchársky • trpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetok • expr.: naničhodný • nanič (neskl.)

hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté reči • nechápavý • tupý • ťarbavý • ťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváre • expr. tupohlavý • obmedzený • primitívny • kniž. stupídny • pejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejav • zried.: duchaprázdny • duchapustý • expr.: zadubený • zadebnený • idiotský • imbecilný • debilný • kreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tvári • retardovaný • zaostalý (mentálne) • hlupácky • subšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutý • dutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlava • nár. krepý • pren.: tvrdý • dúpny; nasprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • subšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentný • nemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické kroky • nevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipný • nedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajší • neskúsený • mladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladý • nezmyselný • nerozumný • expr.: chumajský • somársky • lajošský • sprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápad • expr. hlúpučký • prihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2

naivný 1. ktorý príliš zjednodušujúco a dôverčivo pristupuje ku skutočnosti, ktorý ju nevie reálne odhadnúť a zvážiť; svedčiaci o takomto prístupe (op. reálny, vecný, triezvy) • prostomyseľný • prostoduchý • prostodušný: nesmieš byť taký naivný, prostoduchý a každému uveriť; kládol nám prostomyseľné, prostodušné otázky • detinský • detský • kniž. infantilný (na úrovni dieťaťa): máš naivné, detinské predstavy o svete; vyznačoval sa detinskou, detskou prostotou; detinský, infantilný čin • pejor. hlúpy: naivná, hlúpa dôverčivosť

p. aj dôverčivý; prostý 1

2. ktorý tvorí al. je tvorený na základe prirodzeného talentu, bez osobitnej odbornej prípravy • neškolený • neučený • laický: naivné, neškolené, neučené maliarstvo; naivné, laické umenie • insitný: výstava insitných maliarov • náturistický (ktorý sa učil sám; ktorý vytvoril samouk): náturistický sochár

nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vec • nesympatický • zastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odporný • protivný • príkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladu • neznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomery • obávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súper • trápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápne • delikátny • háklivý • chúlostivý • citlivý • expr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosť • nepohodlný • neželaný • nevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažou • nevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotu • nedobrý • nepriaznivý • expr. škaredý • hovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocit • odpudzujúci • nevábny • odpudivý • ošklivý • mrzký • expr.: hnusný • paskudný • potvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robota • nevľúdny • neprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanie • nechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správanie • mrzutý • expr.: sprostý • hlúpy • expr. zastar.: oštarný • obidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavení • zlý • záporný • kniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosť • tiesnivý • omínavý • tienistý • tônistý • zastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky života • expr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíle • expr.: pálčivý • boľavý • bolestný • bolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problém • expr. horúci: prežiť horúce minúty • zried. mrkotný (F. Hečko)

nerozumný ktorý sa nespravuje rozumom, ktorý sa nedrží rozumu; svedčiaci o tom (op. rozumný) • nemúdry: nerozumná, nemúdra mládež; nemúdre rozhodnutie • nezmyselný (bez rozumného dôvodu, zmyslu): nezmyselné požiadavky; klásť nezmyselný odpor • hlúpy • sprostý • kniž. neumný (nemajúci rozum; svedčiaci o slabom rozume; op. múdry): je to ešte iba hlúpe, neumné dieťa; hlúpy, sprostý príkaz; hlúpa neopatrnosť • expr.: bláznivý • pochabý • zried. pochábeľský • pomätený • subšt. blbý: uskutočniť bláznivý, pochabý čin; klásť pochabé, pomätené otázky • detinský • detský (vyznačujúci sa naivnosťou detí): detinské nápady • nerozvážny • neuvážený (nie dostatočne premyslený; op. rozvážny, triezvy): nerozvážny, neuvážený skutok; nerozvážne konanie • expr.: nenormálny • šialený (nehľadiaci na možné negatívne následky): mať nenormálne, šialené plány; dopúšťať sa šialených pochabostí • expr. pubertálny • hovor. pejor. somársky: somárska vojna

p. aj neuvážený

nezaslúžený získaný bez zásluhy; neprávom prisúdený (op. zaslúžený) • neopodstatnený: nezaslúžené, neopodstatnené zvýšenie platu; nezaslúžená, neopodstatnená kritika • neodôvodnený • bezdôvodný (op. odôvodnený): neodôvodnené výčitky; bezdôvodné obvinenie • neoprávnený (op. oprávnený): neoprávnená pokuta • nespravodlivý (pri javoch so záporným dosahom): nezaslúžený, nespravodlivý trest • hovor. expr.: hlúpy • sprostý (pri javoch s kladným dosahom): ten má ale hlúpe, sprosté šťastie

nezmyselný ktorý je bez zmyslu, pre ktorý niet rozumného dôvodu • nelogický • alogický: nezmyselné, nelogické riešenie; nelogické dôvody • hlúpy • sprostý • subšt. blbý (op. múdry): klásť hlúpe, sprosté otázky • absurdný (ktorý je celkom bez zmyslu, logiky): absurdná myšlienka • pochabý (svedčiaci o nezodpovednom, ľahkovážnom prístupe): viesť nezmyselné, pochabé reči • nerozumný (op. rozumný, triezvy): klásť nerozumný odpor; viesť nerozumné vojny • neopodstatnený • neodôvodnený • bezdôvodný (op. opodstatnený, odôvodnený): neopodstatnené, bezdôvodné nepriateľstvo • zried.: bezzmyselný • protirozumový • protizmyselný

p. aj zbytočný

obmedzený 1. ktorý má ohraničený duševný obzor, slabé duševné schopnosti; svedčiaci o tom • neinteligentný • nevyspelý • nevzdelaný (op. rozhľadený): obmedzený, neinteligentný politik; nevyspelý, nevzdelaný pracovník; obmedzené, neinteligentné výroky • hlúpy • sprostý • bezduchý • slaboduchý • fraz. kniž.: chudobný duchom • chudobný na duchu (op. múdry): hlúpy, sprostý, bezduchý študent; autor chudobný duchom, chudobný na duchu • tupý • kniž. stupídny • pejor. primitívny (značne obmedzený): mať tupé, stupídne, primitívne spôsoby • zaostalý (duševne) • retardovaný (mentálne) • expr.: zadebnený • zadubený: zaostalá, zadubená mládež; zaostalé, (mentálne) retardované dieťa; zadebnené, zadubené názory • jednostranný • úzky • úzkoprsý (posudzujúci veci z jedného hľadiska al. z malého počtu hľadísk; op. široký): obmedzený, úzkoprsý človek; jednostranný, úzky pohľad na vec; obmedzený, úzky duševný obzor • malomeštiacky • kniž. filisterský (s plytkým životným cieľom): malomeštiacky, filisterský prístup k životu • malicherný (lipnúci na maličkostiach; op. veľkorysý): obmedzený, malicherný byrokrat • pejor. úbohý: úbohé správanie sa • konzervatívny • spiatočnícky (ktorý nemá schopnosť prijímať niečo nové): konzervatívne, spiatočnícke teórie • dogmatický • dogmatársky (nepripúšťajúci námietky, pochybnosti): dogmatický názor • expr. kocúrkovský: kocúrkovské mravy

2. p. ohraničený, malý 1, úzky 2

obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklý • bežný • všedný • častý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý jav • zvyčajný • pravidelný • nepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom čase • normálny • prirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stave • každodenný • denný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravy • prozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžby • rutinný • rutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťou • pejor. ordinárny: podávať ordinárny rum • triviálny • banálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiek • expr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisíce • zaužívaný • tradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadok • jednoduchý • prostý • radový • nevýznačný • nevýznamný • drobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojak • pospolitý • zastar. obecný: pospolitý ľud • hocijaký • bársaký • ledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelec • bezvýznamný • bezcenný • expr. mizerný • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe pero • expr. praobyčajný

2. p. jasný 2

odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemný • protivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuť • hnusný • ohavný • ohyzdný • zlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutný • nemilý • expr.: bridký • bridivý • neskl.: brid • briď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudia • ošklivý • mrzký • škaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanie • odpudzujúci • odpudivý • nevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatický • antipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvár • neznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomery • slizký: slizká tvár • príkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuť • expr.: obludný • príšerný • hrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvo • zried. sprotivený • pejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opilec • kniž. odiózny: odiózne slová • mrzutý • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia

2. p. opačný 2

sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázky • nedôvtipný • nechápavý • tupý • ťažkopádny • ťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľ • obmedzený (rozumovo) • kniž. stupídny • expr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákov • pejor.: primitívny • bezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táraním • nerozumný • nemúdry • kniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienka • neinteligentný • nevzdelaný • nekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správanie • zaostalý • expr.: zadebnený • zadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človek • prázdny • expr. vykradnutý • pren. pejor.: dutý • dúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpny • pren. expr.: debilný • imbecilný • idiotský • kreténsky • expr., často pejor.: somársky • sprostácky • chumajský • lajošský • subšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučký • sprostulinký • sprostunký • hlúpučký; nasprostastý • sprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • hovor. expr. pripečený • subšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostený • nár. expr. krepý • hovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)

2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1

suchý 1. ktorý neobsahuje vlhkosť al. ktorý stratil (prirodzenú) vlhkosť, vodu (op. mokrý, vlhký): suchá krajina • vysušený • kniž. vyprahnutý • vodoprázdny: suchá, vysušená bielizeň; suché, vysušené koryto rieky; vysušené, vyprahnuté ústa • uschnutý • vyschnutý • zoschnutý • odumretý (op. čerstvý, živý): suché, uschnuté kvety vo váze; zoschnuté, odumreté stromy, konáre • usušený (ktorý sa sušením zbavil vlhkosti): vysušené, usušené drevo, hríby • bezdaždivý: bezdaždivé leto • expr.: suchučký • suchunký • suchulinký (úplne al. príjemne suchý)

2. ktorý neobsahuje masť, tuk • holý • neomastený • nenamastený: jesť suché, holé, neomastené zemiaky; suchý, nenamastený chlieb • expr. hlúpy (obyč. o zemiakoch) • expr. planý: plané jedlo

3. p. chudý 4. p. odmeraný 1, strohý 2, 3, nezaujímavý

bláznovstvo 1. stav duševnej nerovnováhy prejavujúci sa v zníženej miere zodpovednosti za svoje činy; čin, ktorý svedčí o takomto stave • bláznivosť: keď ho zasa chytí bláznovstvo, bláznivosť, všeličo postvára • šialenstvo • šialenosť • pomätenie • pomätenosť: obchádza ho šialenstvo; netreba sa báť, že narobíme pomätenosti • hlúpota • hlupstvo • expr. šibnutosť: podozrieval ho zo šibnutosti • hlúposť • sprostosť (iba o čine): nevšímal si, aké sprostosti robí • expr. idiotstvo • hovor. expr.: trafenosť • rapeľ: nerozprávaj sa s ním, drží ho rapeľ • subšt.: magor (iba choroba) • magorstvo • magorina

2. p. samopaš

daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosť • daromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnosti • nečin • zried.: daromnina • hlúpota • hovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletky • expr.: taľafatka • šepleta • sprostosť • hlúposť • naničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúposti • expr.: chamraď (Kukučín) • chamradie • hovor., obyč. pejor.: haraburda • haraburdie • rároh • rároha • krám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámov • hovor. expr. cárach • subšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)

2. p. neporiadnica

hlúpota 1. p. sprostosť 1, bláznovstvo 1 2. p. daromnica 1

sprostosť 1. nedostatok rozumu, slabé rozumové schopnosti (op. múdrosť) • sprostota • hlúposť: ľudská sprostosť, hlúposť • tuposť: mozgová tuposť • obmedzenosť • zadubenosť: duševná obmedzenosť, zadubenosť • expr. zadebnenosť • slabomyseľnosť • debilita • debilnosť • kreténstvo • infantilnosť • oslab.: nerozum • nerozumnosť • kniž. stupídnosť • zried. hlúpota (Hviezdoslav) • hlupstvo (F. Hečko) • subšt. blbosť

2. expr. nerozumný čin, nerozumná reč • nerozum • nerozumnosť • hlúposť • sprostota: stvárať sprostosti, nerozumnosti, hlúposti; tárať sprostosti, sprostoty • nerozvážnosť: dopustiť sa nerozvážnosti • pochabosť • bláznovstvo: bol známy svojimi bláznovstvami • expr.: debilita • debilnosť • hovor. expr.: somárčina • somárstvo • somarina • volovina • konina • kravina • capina • pejor. hovädzina • subšt.: vylomenina • hovadina • blbosť • blbina • debilina

p. aj táranina

3. p. daromnica 1

hlúposť 1. p. sprostosť 1, 2, bláznovstvo 1 2. p. daromnica 1 3. p. táranina

maličkosť 1. drobná vec bez veľkej ceny al. závažnosti • drobnosť: doniesť dieťaťu maličkosť, drobnosť • drobnôstka • hovor. pletka: mať drobnôstku, pletku pre každého • expr.: hlúposť • sprostosť • daromnica • haraburda • šepleta • taľafatka: nosiť si z dovolenky hlúposti, daromnice • malichernosť

2. bezvýznamná, ľahko uskutočniteľná vec • hovor. detail: hádka u nich je maličkosť, detail • nič: bolo to iba také nič • expr.: daromnica • hlúposť • sprostosť • taľafatka • hračka • pletka • ledačo • ledačina • pejor. hovädzina: hnevať sa pre pletky, pre ledačo • subšt. hovadina

3. relatívne malá suma peňazí • bagateľ: milión je preňho maličkosť, bagateľ

nezmysel čo nemá zmysel • nerozum: odporovať by bol nezmysel, nerozum • nezmyselnosť • absurdnosť: nezmyselnosť, absurdnosť nápadu je očividná • kniž.: absurdum • absurdita: čo povedal, to je absurdum • hlúposť • sprostosť • pochabosť: hnevajú sa pre hlúposti, sprostosti • hovor. pejor. gebuzina: tie gebuziny sa nedajú čítať • kniž. nonsens

p. aj sprostosť 2

táranina (obyč. mn. č.) expr. nezmyselné, prázdne reči: ženské táraniny • expr. táračka • výmysel: neverí jeho táračkám, výmyslom • expr. taľafatka: také taľafatky netreba počúvať • expr.: povedačka • tresky-plesky: to sú len také povedačky, tresky-plesky • bľabot • expr.: sprostosť • hlúposť • sprostota: rozprávať sprostosti, hlúposti, sprostoty • expr.: debilita • debilnosť • expr. zried. trepanina • hovor. pletka: špinavé pletky • hovor. expr.: somárčina • somárstvo • somarina • volovina • konina • kravina • capina • zastar. blúznina (Laskomerský) • nár.: ľabdanina • ľapt • pejor. hovädzina • hovor. pejor. gebuzina • hrub. dríst • subšt.: hovadina • šplech • kec • blbosť • blbina • debilina

cíbik expr. chudý človek (obyč. dieťa) • expr. výžľa: nechce jesť, je z neho cíbik, výžľa • hovor. expr.: cverna • slamka • pejor. hlísta

hlísta cudzopasný červ najmä v ľudskom al. zvieracom organizme • odb. helmint • škrkavka • škrkavica (zool. Ascaris) • mrľa (zool. Oxyuris)

hlohyňa jedlý kôstkovitý plod okrasného kra (hlohyne) al. plod tŕnistého kra (hlohu) s bielymi al. ružovými kvetmi • hlôžka

hlôžka p. hlohyňa

hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)

hlúpnuť porov. osprostieť

hlúpučký p. hlúpy 1