Synonymá slova "hav" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 32 výsledkov (1 strana)

  • hav napodobňuje brechanie psa • hav-havhafhaf-haf: hav, hav-hav, haf-haf, rozštekali sa psy v celej dedineďafďaf-ďafvufvuf-vuf: ďaf, vuf, malý pes vyštekol na okoloidúceho chlapca


    háv p. šaty


    šaty súhrn predmetov z rozličného materiálu slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela: mužské, dievčenské šaty; kúpiť si látku na šatyoblečenie: pohodlné oblečenieodev: nekrčivá úprava odevovoblek (mužské šaty): sviatočný, pracovný oblekšatstvo (rozličné druhy šiat): obchody sú plné šatstvaošatenie (Jesenský)zried. zašatenie (Hviezdoslav)toaleta (dámske spoločenské šaty): plesová toaletaróba (dámske slávnostné šaty): večerná róbaúbor (šaty obyč. s osobitným zacielením): športový, večerný úborkostým (dvojdielny typ ženských šiat; divadelné al. maškarné dobové šaty): historické kostýmysmoking (mužský spoločenský oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku) • galazastaráv. gála (slávnostné oblečenie): obliecť sa do gala, do gálazastar.: šat: senátorský šat (Hviezdoslav)ústroj (Figuli)ustrojenie (Plávka)zaodev (Podjavorinská)zried. odenie (Felix)kniž.: odedzašata: ženská šata (Felix)háb (Čajak)rúcho (slávnostné obradné oblečenie): kňazské rúchohovor. expr.: hábyhandry: kúpiť si nové háby, handrykniž. al. hovor. expr. háv: oblečený v slávnostnom hávehovor. pejor. zastar. šúchy (Dobšinský)subšt. ancug (mužský oblek): v skrini má plno ancugov

    p. aj šatník


    havaj p. záchod


    záchod miesto so zariadením na vykonávanie telesnej potreby: splachovací záchodtoaletaWCOO: ísť na toaletu, na WClatrína (primitívny, obyč. nekrytý záchod): vojenská latrínahrub. hajzeľhrub. zried. sráč (Jašík)slang. havajhovor. véckohovor. zastar. budár (Vajanský)


    havária p. zrážka 1, nehoda


    nehoda nešťastná, nepríjemná udalosť • nešťastie: dopravná nehoda, dopravné nešťastiehavária: zahynúť pri haváriizrážka (prudký náraz pohybujúcich sa telies do seba): zrážka vlakovhovor. karambol (zrážka dopravných prostriedkov): byť svedkom karamboluhovor. malér: zažiť malér

    p. aj nešťastie 1


    zrážka 1. prudký náraz pohybujúcich na telies do seba: zrážka áut, vlakovkolízia: dopravná kolíziazraz: zraz gúľhovor. karambol: byť svedkom karamboluhavária (dopravná nehoda): zahynul pri haváriisubšt. búračka

    2. bojové stretnutie, obyč. miestneho rázu: zrážka s buričmikonflikt: konflikt dosiahol nečakané rozmerybitka: vyhrať bitkuboj: padnúť v bojizápas: zápas s presilouincident: pohraničný incidentpotýčka (krátke bojové stretnutie): potýčky hliadokšarvátka: vyvolať šarvátkukonfrontácia: hroziť konfrontáciou sílmenej vhodné stret (najmä v publicistike): na demonštrácii došlo k stretu; pren. stret ideí

    3. prudká výmena názorov: medzi bratmi došlo k zrážkehádka: rodinná hádkaškriepka: zbytočné škriepkyzvada: zvada o peniazespor: vyprovokovať sporpotýčka: matka sa dostala do potýčky so synomincident: dnes som mal incident s manželkoupriek: nekonečné prieky o dedičstvovýstup: robiť výstupykonfrontácia: ideologická konfrontáciakonflikt: dramatický konfliktšarvátka: malicherné šarvátkyhovor. scéna: hysterické scényexpr.: búrkavojnahrmavica: manželská búrka, domáca vojna, strhla sa hrmavicahovor. vada: muž a žena dali sa do vady (Timrava)expr. zried. vadenica (Novomeský)hovor. expr. harmataneckniž. svár

    p. aj roztržka

    4. suma zrazená z istej sumy • odb. odpočet: zrážky z úveru

    5. iba mn. č. výsledok kondenzácie vodných pár v ovzduší v podobe kvapalnej al. zmrznutej vody: máj býva bohatý na zrážkydážď (zrážky padajúce v kvapkách na zem): hustý dážďsneh (zamrznutá para padajúca vo forme bieleho páperia na zem): sypký snehľadoveckrúpykrupobitie (kúsky ľadu padajúce ako zrážky): ľadovec zničil úrodu; včera padali krúpy


    havarijný p. kritický2


    kritický2 ktorý o niečom rozhodne; v ktorom o niečo ide; ktorý sa vyznačuje závažnosťou, dôležitosťou • rozhodujúciosudný: kritický, rozhodujúci okamih; bola to preňho osudná chvíľakalamitnýhavarijnýkolíznykrízový (signalizujúci ťažkosti, ohrozenie, zhoršenie niečoho): kalamitná, havarijná situácia; krízové pomerynepríjemný: dostať sa do nepríjemného postavenianebezpečnýhrozivýhovor. expr. bledý (kritický s náznakom zlého konca, ohrozenia života a pod.): stav pacienta je kritický, nebezpečný, hrozivý; je to s ním bledéťažkývážnyzlý: prekonať ťažké, vážne obdobie; žiť v zlých časochhovor. expr.: naklonenýnahnutý: je to nahnuté


    zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

    2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

    p. aj nepríjemný

    3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

    4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

    p. aj nevľúdny

    5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný


    havarovať utrpieť haváriu (o dopravných prostriedkoch) • hovor. nabúrať (havarovať nárazom do niečoho): auto havarovalo, nabúralo


    brechať 1. vyrážať krátke zvuky charakteristické najmä pre psa • štekať: pes, líška breše, štekápobrechávaťpoštekávať (chvíľami) • expr.: brechotaťštekotať: tuleň štekoceexpr.: havkaťhafkaťďavkaťdžavkaťhavčať (iba o psovi) • nár. bľafkať: kdesi bľafká pesvybrechávaťvybrechúvaťvyštekávať (ustavične, veľa): u susedov celý deň vybrecháva vlčiak

    2. p. kričať 1


    banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandypejor.: háveďcháskazberbačvargaperepúťchamraďzlezbazlezeňbrandžachrapačhydžobrotaexpr.: čeliadkapliagapejor. zgerbahovor. pejor.: bagážsvoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíšpejor.: hordasvorkapejor. tlupasubšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánovgang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetiamafia (tajný spolok) • pejor.: ledačžobračvšivačholota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače!pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)

    2. p. kapela


    háveď 1. p. banda 1 2. p. chamraď 1


    chamraď 1. expr. drobné živočíchy • expr. háveď: blchy a iná chamraď, háveďhovor. hyd: v noci ho žral všelijaký hyd

    2. p. burina 3. p. daromnica 1 4. p. banda 1


    spodina deklasované vrstvy spoločnosti: veľkomestská spodinapejor.: bandabagážčvargaháveď: zlodejská banda, bagáž, čvarga, háveďpejor.: zberbazgerbasvoločcháskapolit. slang. lumpenproletariátsubšt. luza


    baník robotník v bani • haviar (baník pracujúci pod zemou): nebol on hocijaký baník, bol skutočný haviar


    haviar p. baník


    havkáč 1. p. pes 2. p. kritik


    kritik kto niečo odborne posudzuje, hodnotí • posudzovateľ: nestranný kritik, posudzovateľrecenzent (obyč. kritik umeleckého al. vedeckého diela): divadelný kritik, recenzentlektor: lektor učebniceoponent (kto posudzuje vedeckú al. odbornú prácu) • zried. hodnotiteľ: hodnotiteľ básnepren. expr. havkáč (neškodný al. zlomyseľný kritik)


    pes šelma chovaná ako domáce zviera: strážny pesexpr.: havkáčďavkáčdunčo (väčší chlpatý pes): pred búdou sedí dunčohovor. bundáš (pes s dlhou hustou srsťou) • det. havohypok.: čučokuťo


    havkať p. brechať 1


    nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadkyexpr.: papuľovaťgrobianiťšprihaťšľakovaťbrýzgaťhromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosťhovor. šimfovať: šimfoval na vedúcuhovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskujepejor.: brechaťštekaťhavkať (na niekoho): brechali, štekali na sebaexpr. fákať (Vajanský)haniťhanobiťtupiťohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otcaexpr.: špiniťočierňovať: špinil celú rodinurúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu

    2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohanhromžiťhromovaťzlorečiť: stále len hromží, zlorečíkliaťpreklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočišhovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali


    vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštiaškriekaťškrečať: straka škrieka, škrečí

    2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťaťvyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetnákričaťrobiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krikexpr.: revaťvyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekaťškrečaťjačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolestiexpr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachuexpr.: štekaťbrechaťhavkaťhučaťhúkaťhulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa!expr.: hartusiťhartušiťhurtovať: Kto to tu hurtuje?nár.: harmantiťhvečaťherbeľovať

    3. p. plakať


    havo p. pes


    havran p. kôň 1


    kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôňtátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripyťahúň (ťažný kôň) • pejopejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivkosivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraníkvranecvranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancovfukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavákplavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršinamrcinamitrhadevla (starý, chudý kôň)

    2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák


    čierny 1. ktorý má farbu ako uhlie, sadza, žúžoľ a pod. (op. biely): čierna farba, čierna nocebenovýhavraní (o farbe očí, vlasov) • vraný: vraný kôňtuhočiernyuhľovočierny: tuhočierny, uhľovočierny drahokampren.: uhľovýuhoľnýzried. uhlistý; tmavý: tmavé oči, vlasyšedivočierny (čierny so šedivým odtienkom) • černastýnačernastýčernavýzried. černistý (blížiaci sa k čiernej farbe): černasté, načernasté, černavé bralá; černistý mach (J. Kráľ)začernetýočernetýsčernetý (ktorý stmavol, sčernel): začerneté, očerneté, sčerneté múry, šperkypričierny (príliš čierny) • expr.: čiernučkýčiernuškýčiernulinký

    p. aj opálený, tmavý

    2. p. smutný, nešťastný 3 3. p. zlý 1, nečistý 2 4. p. nedovolený


    havraní p. čierny 1


Pozri výraz HAV v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV